Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/7/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateliek H. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na K. ul. č. X a L. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na K. ul. č. X obidvoch zastúpených JUDr. Ladislavom Šebökom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Michalovskej ul. č. 43 v Košiciach proti odporkyni F. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na K. ul. č. X v H. v súčasnosti bývajúcej v P. V., Z. B.. XXX v X. v konaní o určenie výživného o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.11.2012 č.k. -95 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu prispievať na výživu H. S. 100 € mesačne a L. S. 100 € mesačne od 27.9.2011 každej z nich vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné pre H. S. 1.013,33 € a pre L. S. 1.013,33 € za obdobie od 27.9.2011 do 31.10.2012 zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľkám do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyňu zaviazal nahradiť navrhovateľkám trovy konania 604,80 € ich právnemu zástupcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tak, že obidve navrhovateľky napriek tomu, že sú plnoleté, nemajú žiaden príjem, pretože sa pripravujú na budúce povolanie a preto v súlade so Zákonom o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k nim trvá dovtedy, kým nebudú schopné samé sa živiť. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti odporkyne voči navrhovateľkám vychádzal z porovnateľného príjmu odporkyne, ktorý by bola dosahovala, ak by bola zamestnaná v Materskej škole Zuzkin Park č. 2 v Košiciach, pretože ku skončeniu jej pracovného pomeru došlo tým, že opätovne porušila pracovnú disciplínu. Takéto chovanie odporkyne konajúci súd vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, pretože napriek tomu, že v súčasnosti je zamestnaná, jej príjmy sú nižšie ako príjem v uvedenej materskej škole. Konštatoval, že z príjmu, ktorý mohla dosahovať odporkyňa v materskej škole 502 €, mohla a môže prispievať na výživu navrhovateliek určené výživné bez ohrozenia svojich základných životných potrieb a takáto výška výživného je primeraná aj potrebám navrhovateliek. O návrhu navrhovateliek rozhodol podľa § 62, § 63, § 65 ods. 3, § 75, § 76, § 77 a § 78 Zákona o rodine. Výživné pre obidve navrhovateľky určil od podania návrhu a dlh 1.013,33 € pre každú z nich od podania návrhu 27.9.2011 do konca mesiaca, v ktorom rozhodol vo veci samej, zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľkám do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa s odôvodnením, že obidve navrhovateľky boli vo veci úspešné, preto im priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v rozsahu 604,80 €, ktoré im priznal podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie v zákonom určenej lehote, v ktorom vytkla súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že s výškou výživného nesúhlasí, pretože nie je primeraná jej príjmu.

Navrhovateľky sa k odvolaniu odporkyne nevyjadrili.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o návrhu navrhovateliek na určenie výživného. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dodáva, že pri rozhodovaní o výživnom je potrebné vychádzať zo zásad uvedených v , , , a Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má zásadne prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z ust. vety druhej Zákona o rodine nevyplýva, že vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu nemusí mať špekulatívny charakter za účelom pokusu uniknúť vyživovacej povinnosti. Toto zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať aj na prípady, ak sa povinný bez vážneho dôvodu vzdá výhodného zamestnania poskytujúceho mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si zabezpečil v dohľadnej dobe porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. V tejto právnej veci súd prvého stupňa správne vychádzal z porovnateľného príjmu, ktorý by bola odporkyňa dosahovala, ak by bola naďalej zamestnaná v Materskej škole Zuzkin Park 2 v Košiciach, pretože ku skončeniu jej pracovného pomeru, v ktorom dosahovala a aj naďalej mohla dosahovať 502 € mesačne netto, došlo pre jej opätovné porušovanie pracovnej disciplíny podľa . Takéto konanie odporkyne dovoľuje záver, že sa ním vzdala výhodnejšieho zamestnania a teda aj majetkového prospechu, pretože jej príjmy u následných zamestnávateľov sú nižšie ako príjem, ktorý dosahovala a aj naďalej mohla dosahovať v označenej materskej škole. K námietkam odporkyne, že jej príjem jej neumožňuje platiť výživné v súdom určenej výške odvolací súd konštatuje, že každý rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o určení výživného pre navrhovateľky ako vecne správny potvrdil. Rovnako potvrdil rozsudok aj vo výroku o dlhu na výživnom, spôsobe jeho zaplatenia a trovách konania, pretože súd prvého stupňa aj v tejto časti zákonne rozhodol a s jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, preto sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, ktoré je presvedčivé, je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.