Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/180/2012

Zmenené rozhodnutím 19P/107/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti A.J.: P., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, obidve bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: matky - E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, J., otca maloletej P. - D. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, J., toho času Ú. F. R. Q. Z. J. A., a otca maloletej J. - v rodnom liste neuvedený, o návrhu navrhovateľky: L. A.J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/X, J., na zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Súd zveruje maloleté deti do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, má právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. II. Otec je povinný prispievať na maloletú P., narodenú dňa XX.XX.XXXX výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, ktoré je povinný platiť mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. III. Matka maloletej P. narodenej dňa XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50,- Eur, ktoré výživné je splatné do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. IV. Matka maloletej J. narodenej dňa XX.XX.XXXX je povinná prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 50,- Eur, ktoré výživné je splatné do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta. V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta číslo konania 17P/180/2012-74 zo dňa 30.05.2013 v časti zverenia maloletej P. narodenej dňa 05.09.2007 a vyživovacej povinnosti otca k nej. V ostatnej časti zostáva predmetný rozsudok nezmenený. VI. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. B. D., nar. X.X.XXXX, bytom u starej matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa matky L. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P., K. XXX/X a otca T. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX P.G., K. XXX/XX, prechodne XXX XX P., K. XXX/XX, t.č. v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, za účasti starej matky V. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX P., K. XXX/X, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletú B. D., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Súd obmedzuje rodičovské práva a povinnosti otca k maloletému dieťaťu vo vzťahu k zastupovaniu dieťaťa a správe jeho majetku.

Otec je povinný prispievať na výživu dieťaťa mesačne sumou 26,65 eur a následne od 1.7. každého roka vo výške 30% zo sumy životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde výživné je zročné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Súd zakazuje otcovi dieťaťa stýkať sa s maloletým dieťaťom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka mal. dieťaťa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.6.2012 žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov voči mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, otec dieťaťa je od januára 2009 vo výkone trestu, nepravidelne prispieva na dieťa po 18,- eur mesačne, o dieťa sa stará iba matka a stará matka. Matka je na rodičovskej dovolenke, jej príjem je 250,- eur mesačne. Matka žiadala dieťa zveriť do jej starostlivosti, otca zaviazať prispievať na výživu dieťaťa mesačne 50,- eur a otcovi zakázať styk s dieťaťom z dôvodu, že sa pohybuje v spoločnosti ľudí, s ktorými požíva omamné látky, drogy, alkohol, pod vplyvom ktorých je agresívny, provokatívny.

Súd doručil otcovi dieťaťa návrh spolu s výzvou, aby sa k nemu vyjadril a aby súdu doložil listinné podklady potrebné na rozhodnutie vo veci, najmä aby preukázal svoje príjmy a pravidelné výdavky. Otec dieťaťa uvedenú súdnu zásielku prevzal v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov dňa 29.10.2012, súdu sa k návrhu vyjadril písomne (č.l. 29), listinné dôkazy však nezaslal. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom, nikdy nebol liečený zo závislosti na návykových látkach, matka sa len snaží diskreditovať jeho

osobu. Navrhol, aby súd zveril dieťa do starostlivosti starej matke V. C., ktorá sa o dieťa stará. Navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Vzhľadom na návrh otca, aby súd zveril dieťa do starostlivosti starej matke, súd uznesením pod č.k. XXP/XXX/XXXX - XX zo dňa 29.11.2012 pribral do konania na strane navrhovateľky starú matku.

Súd postupoval zákonne a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca dieťaťa, ktorý sa na pojednávania nedostavil, vrátane pojednávania dňa XX.X.XXXX, kedy bol prepustený z ÚVTOS a ÚVV (vyjadrenie kolíznej opatrovníčky), svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o jeho odročenie, hoci zásielku súdu s týmto termínom prevzal dňa 7.3.2013, súd tak postupoval podľa a

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom - rodný list dieťaťa, potvrdenia o príjmoch a výdavkoch matky, písomné vyjadrenia otca, potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálnej poisťovne, vypočul matku mal. dieťaťa, starú matku dieťaťa a kolízneho opatrovníka a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

Dňa X.X.XXXX sa účastníkom konania narodila dcéra B. D., ktoerj narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu Y., vo zv. H., ročník XXXX, na strane XX, pod por. číslom XXX. V rodnom liste dieťaťa sú zapísaní ako rodičia osoby uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

Matka mal. dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur mesačne a prídavky na 3 mal. deti spolu vo výške 67,62 eur mesačne (v roku 2013 po 23,10 eur mesačne na každé dieťa). Matka dieťaťa bola naposledy evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v období od 20.4.2007 do 23.9.2007. Matka dieťaťa žije v spoločnej domácnosti so svojím priateľom P. G., ktorý poberá prídavky na 2 mal. deti vo výške 46,20 eur mesačne.

Otec dieťaťa nastúpil dňa 26.8.2012 do výkonu väzby predvedením, príkaz na vzatie do výkonu väzby vydal OS Galanta sp. zn. zo dňa 26.8.2012. Nebol pracovne zaradený. Nevykonávali sa mu žiadne zrážky výživného v prospech mal. dieťa. V období od 11.2.2009 do 21.4.2012 bol vo výkone trestu odňatia slobody, v tom čase bol pracovne zaradený, dosahoval čistú odmenu v priemere 135,51 eur mesačne, z odmeny sa mu vykonávali zrážky na výživné a to v prospech mal. R. D., nar. XX.X.XXXX, v sume 652,73 eur a mal. B. D., nar. X.X.XXXX, v sume 709,64 eur.

Z potvrdenia lekárky mal. dieťaťa súd zistil, že dieťa je zdravé, matka sa o dieťa príkladne stará, chodí s ním pri ochorení k lekárovi včas, riadi sa pokynmi lekára. Preventívne prehliadky a očkovania absolvovalo dieťa pravidelne. Neboli zistené nedostatky zo strany matky v starostlivosti o dieťa.

Šetrením kolízneho opatrovníka v rodine matky a starej matky dieťaťa sa nezistili nedostatky v starostlivosti o mal. dieťa.

Matka dieťaťa na pojednávaní dňa 29.11.2012 potvrdila, že dieťa býva u starej matky, s dieťaťom je však v každodennom kontakte, stará sa oň, večer ho kúpe a dieťa fakticky ponecháva samé so starou matkou iba počas noci (od 20,00 hod.), keďže chce u starej matky prespávať. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť neplní, o dieťa sa nezaujíma, nijako inak na dieťa neprispieva. Dieťaťu varí ako matka, tak aj stará matka, matka sa s ním hrá, večer ju umýva a ukladá do postele.

Matka uviedla, že otec ju a dieťa prenasledoval s nožom v ruke, pred dieťaťom sa obnažil, z čoho má dieťa doteraz traumu, museli na otca dieťaťa volať políciu.

Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky, vrátane obmedzenia rodičovských práv a povinností otca a zákazu styku, nesúhlasil s náhradnou osobnou starostlivosťou o dieťa, nakoľko by dochádzalo k zneužívaniu sociálneho systému. Poukázal na to, že ak dieťa prespáva u starej matky, nie je to dôvod na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke dieťaťa, nakoľko matka sa o dieťa riadne stará. Otcovi žiadal určiť minimálne výživné, keďže vo výkone väzby nie je pracovne zaradený, navrhoval zakázať styk otca s dieťaťom pre trestnú činnosť, ktorej sa otec dopúšťa.

Stará matka aj matka dieťaťa súhlasili s tým, aby dieťa bolo zverené do starostlivosti matke, ako aj s minimálnym výživným, obe však žiadali zakázať otcovi styk s mal. dieťaťom vzhľadom na jeho spôsob života a trestnú činnosť, ktorej sa neustále dopúšťa.

Súd otcovi dieťaťa zaslal opis zápisnice z pojednávania spolu s výzvou, aby sa k tvrdeniam účastníkov konania vyjadril. Otec zásielku súdu prevzal dňa 7.3.2013, ku skutočnostiam uvedeným na pojednávaní sa však nevyjadril.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od februára 2009 rodičia dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, okrem nepravidelného plnenia vyživovacej povinnosti k mal. dcére sa otec o mal. dcéru nezaujíma, nevykonáva svoje rodičovské práva a povinnosti a to od februára 2009 ako aj pred tým, v zmysle nižšie uvedeného:

Z odpisu registra trestov súd zistil, že otec dieťaťa bol 16 krát súdne trestaný, bol odsúdený na tresty odňatia slobody, v roku 2001 mu bolo uložené aj ochranné protitoxikologické ambulantné liečenie. Z odpisu registra trestov súd zistil, že otec dieťaťa sa v období od roku 1996 do súčasnosti dopúšťa/dopustil týchto trestných činov: krádež (opakovane), neplnenie odvodovej povinnosti, ublíženie na zdraví, sprenevera, podvod, krádež vlámaním (opakovane), poškodzovanie cudzej veci, lúpež, marenie výkonu úradného rozhodnutia, nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, porušovanie domovej slobody, zanedbanie povinnej výživy závažným spôsobom konania (opakovane), neoprávnené použitie cudzieho motorového vozidla.

Podľa a o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 3 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V odseku 1 §-u 28 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho upresnenia i rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. V zmysle uvedeného Dohovoru rodičia sú napr. povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov), ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad aj súdmi (čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere (čl. 6 ods. 2), pričom výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne (čl. 29).

S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia) alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.

Matka mal. dieťaťa navrhla súdu, aby dieťa zveril do jej starostlivosti, nakoľko sa o dieťa stará sama so svojou matkou, otec jej nijakým spôsobom nepomáha.

Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov

uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci (napr. zavinené rozviazanie pracovného pomeru). Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká (pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť, vyživovacia povinnosť trvá do smrti rodiča alebo dieťaťa).

Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto.

Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške, keďže pri nižšom príjme je vyšší podiel nákladov, ktoré rodič zo sumy svojich príjmov musí vynaložiť na nevyhnutné potreby. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti.

Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať. Aplikačná prax požaduje neprihliadať ani na dlhy vzniknuté z trestnej činnosti, prípadne z nečestného konania, ktorého dôsledky by sa nemali prenášať na dieťa. Niet dôvodu preto prihliadať ani napr. na pokutu, ktorú je otec detí povinný zaplatiť v prospech dopravného inšpektorátu.

Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa.

Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady.

Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podstatnými skutočnosťami pre posúdenie možnosti a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú aj okolnosti týkajúce sa jeho majetkových pomerov, ktoré treba posudzovať komplexne.

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za preukázané, že matka sa o dieťa stará, pri starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Otec jej nepomáha pri starostlivosti o dieťa. O dieťa neprejavuje záujem, žije spôsobom, ktorý je v rozpore so záujmami dieťaťa, preto je úlohou súdu zamedziť, aby sa dieťa dostalo do spoločnosti, v akej žije otec dieťaťa a aby sa nevžilo so životným štýlom svojho otca.

Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom.

Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad vtedy, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

Ustanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.

Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako "záujem zdravia dieťaťa", ako ho upravoval o rodine. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických

schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť.

Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne (z dikcie "obmedzí", "zakáže") styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže.

Vzhľadom na návrh kolízneho opatrovníka ako aj matky súd obmedzil rodičovské práva a povinnosti otca s poukazom na nižšie citované zákonné ustanovenia.

Podľa § 38 ods. 2 ZR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

Podľa § 38 ods. 3 ZR, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a zároveň existuje niektorý z dôvodov uvedených v § 38 ods. 2 písm. a) až c), t.j. rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života alebo svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, prípadne nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd musí vysloviť obmedzenie výkonu ich rodičovských práv. Ako sa konštatuje v zhodnotení R 21/1990, je v súlade s požiadavkou určitosti výroku rozsudku a zhody právnych vzťahov so zákonom, aby súd vo výroku rozsudku presne určil, ktoré právo rodič alebo rodičia v budúcnosti nebudú vykonávať, t.j. uviedol rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje. Ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností iba vo vzťahu k jednému z rodičov, rodičovské práva a povinnosti v plnom rozsahu vykonáva druhý rodič. Dôvodom na rozhodnutie o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností sú spravidla existujúce skutočnosti subjektívnej povahy, ktoré svojou intenzitou a povahou neodôvodňujú rozhodnutie o pozbavení rodičovských práv a povinností podľa § 38 ods. 4 alebo iné opatrenie, resp. zásah.

Vzhľadom k tomu, že od roku 1996 otec dieťaťa je pravidelne vo výkone trestu odňatia slobody či vo výkone väzby, nemôže si plniť a ani si neplní svoje rodičovské práva, súd tieto obmedzil v rozsahu zastupovania dieťaťa a správy jeho majetku. Tieto práva a povinnosti v plnej miere vykonáva výlučne matka dieťaťa a to už od jeho narodenia.

O výške výživného súd rozhodol s poukazom na príjmy a výdavky matky dieťaťa, ale najmä s poukazom na to, že otec dieťaťa je dlhodobo bez legálneho príjmu, nemá snahu usporiadať svoje pomery a viackrát bol súdený pre zanedbanie povinnej výživy. Aj keď minimálne výživné nie je v záujme dieťaťa, reálne je otec dieťaťa bez príjmu, matka má však možnosť kedykoľvek podať návrh na zvýšenie výživného, ak sa otec zamestná, resp. sa inak zmenia jeho pomery a bude možné plniť si vyživovaciu povinnosť napr. aj exekučne, čo v súčasnosti možné nie je.

Otec dieťaťa je nezodpovedný v prístupe k rodičovstvu a k plneniu si svojich rodičovských povinností, vzhľadom k tomu súd dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke, pričom obmedzil rodičovské práva a povinnosti otca s poukazom na § 38 ods. 2 písm. a, b, c/ ZR. Navyše súd vyhodnotil ako nezáujem otca o dieťa, ktorý v čase posledného pojednávania bol prepustený z výkonu väzby a napriek tomu, že vedel o termíne pojednávania, na tomto sa nezúčastnil, nevyjadril sa k pojednávaniu zo dňa 28.2.2013.

O zákaze styku otca s dieťaťom súd rozhodol na tom základe, že otec dieťaťa má za sebou „bohatú“ kriminálnu minulosť pre závažné trestné činy, ktoré poukazujú na dôvodnú obavu z negatívneho vplyvu na výchovu dieťa. Súd nepovažoval za dostatočné upraviť styk otca tak, že by ho obmedzil, nakoľko spáchané trestné činy zo strany otca sú závažné, násilné a mohli by mať negatívne následky na budúcnosti dieťaťa. Súd nepovažoval za potrebné vykonať v tejto veci znalecké dokazovanie, pretože páchanie trestnej činnosti otcom dieťaťa je vecou jeho voľby a životných priorít, jeho prístupu k svojim povinnostiam, svojej zodpovednosti a sú jednoznačným dôkazom o charaktere človeka a jeho postoji k životu a jeho voľbe - dieťa a rodina či prežívanie svojho života. Správanie otca je len jeho voľbou, nikto ho nenúti páchať trestné činy. Súd však musí v takýchto prípadoch chrániť záujmy dieťaťa a dbať na to, resp. sa pokúsiť, aby dieťa nevolilo v živote tú istú cestu.

Na základe uvedeného súd rozhodol v merite veci tak, ako to vyplýva z enunciátu.

O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemôžu podať odvolanie matka dieťaťa, stará matka dieťaťa a kolízny opatrovník ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu môže podať odvolanie otec dieťaťa a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.