Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Er-425-2012.pdf
PDF · 84.08 KB
Case nature
Area
Subarea
5Er/425/2012
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Telefónica Slovakia, s.r.o., IČO: 35 848 863, so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, zast. Mgr. Ľudovít Pavela, usadený euroadvokát so sídlom Mlynská 2, 040 01 Košice, proti povinnému: Ľ. M., U.. XX.X.XXXX, Q.. X.XX.XXXX, U. R. D. XXXX/XX, XXX XX E., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 410,14 Eur s prísl. a ďalších trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Andrej Dembický pod spisovou značkou EX 2693/2012 vyhlasuje za neprípustnú a na základe toho exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 42,95 Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta zo dňa 25.10.2012, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 410,14 Eur s prísl. a ďalších trov exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Galanta č. k. 28Ro/377/2011 zo dňa 4.5.2011.
Dňa 18.1.2013 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keďže povinný dňa 4.12.2011 zomrel, t.j. ešte pred začatím exekučného konania. V zmysle uvedeného súdny exekútor predložil súdu aj špecifikáciu trov exekúcie vo výške 48,71 Eur a kópiu exekučného spisu č. EX 2693/2012.
Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že povinný zomrel dňa 4.12.2011, t.j. pred začatím exekučného konania a dedičské konanie po ňom vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 16D/8/2012, u notára - súdneho komisára JUDr. Michal Irsák pod sp. zn. D not. 39/2012, bolo uznesením č. k. 16D/8/2012-19 zo dňa 25.4.2012 zastavené pre nemajetnosť povinného.
Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16D/8/2012 zistil, že povinný zomrel dňa 4.12.2011, teda stratil právnu subjektivitu a aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Taktiež súd mal preukázané, že predmetné dedičské konanie bolo uznesením č. k. 16D/8/2012-19 zo dňa 25.4.2012 zastavené pre nemajetnosť povinného. Predmetná exekúcia je v súčasnosti vedená proti neexistujúcemu subjektu, preto ju súd v zmysle vyššie cit. ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, oprávnenému možno uložiť náhradu trov exekúcie v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. V danom prípade súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že povinný zomrel a tunajší súd dedičské konanie po ňom vedené pre nemajetnosť povinného zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.7.2012. Podľa názoru súdu je tu však splnená aj podmienka v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej súd môže na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného, nakoľko v zmysle daného zákonné ustanovenia trovy exekúcie znáša oprávnený tiež v prípade, ak došlo k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Povinný totiž zomrel dňa 4.12.2011, t.j. ešte pred začatím exekučného konania, ktoré sa začalo dňa 13.9.2012.
Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 569/2008 Z. z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté od 1.1.2009, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1, 2 cit. vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd po preskúmaní súdnym exekútorom predloženej špecifikácie trov exekúcie, ktoré žiada priznať, súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny a náhrady hotových výdavkov nasledovne:
A. odmena exekútora za jednotlivé úkony určená paušálnou sumou 3,32 Eur/ úkon, najmenej 33,19 Eur (§ 14 ods. 1, 2 Vyhlášky č. 288/95 Z. z.):
- minimálna odmena za úkony exekučnej činnosti .................................................................. 33,19 Eur
DPH 20% .....................................................................................................................................6,64 Eur
Spolu: 39,83 Eur
B. náhrada hotových výdavkov (§ 22 Vyhlášky č. 288/95 Z. z.):
- poštovné (2x doručenka á 1,30 Eur) ......................................................................................... 2,60 Eur
DPH 20% .....................................................................................................................................0,52 Eur
Spolu: 3,12 Eur
SPOLU TROVY EXEKÚCIE ………………………………………………...................... 42,95 Eur
Súd posúdil a preskúmal súdnym exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k záveru, že si súdny exekútor trovy exekúcie v časti paušálnej odmeny vyúčtoval správne, preto mu súd podľa ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky priznal minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur. V časti náhrady hotových výdavkov však súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vo výške 3,12 Eur s DPH. Súd totiž nepriznal súdnemu exekútorovi sumu vo výške 7,40 Eur, keďže sa v kópii predloženého exekučného spisu nachádzajú len kópie dvoch doručeniek, ktoré preukazujú skutočný vznik výdavku vo forme poštovného. Okrem toho súdny exekútor bližšie nešpecifikoval, čo zahrnul pod sumu 7,40 Eur označenú ako hotové výdavky.
Na základe uvedeného potom súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto uznesenia.
Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, nakoľko povinný zomrel. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ako má odvolací súd rozhodnúť ).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.