Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cob-70-2022.pdf
PDF · 122.27 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cob/70/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Pavla Lukáča, v spore žalobcu: SK Plombier, s. r. o., so sídlom Žitavanská 668/23, 951 93 Topoľčianky, IČO: 46 241 957, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s. r. o., so sídlom Hlavná 13, 917 01 Trnava, IČO: 55 121 071, proti žalovanému: maloletý X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ. P. XXXX/XX, XXX XX K. U., zastúpený zákonnou zástupkyňou matkou R. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX U. - X. U., zastúpená: Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Palánok 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 110 787, o zaplatenie sumy 33 360 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/90/2017
- 404 zo dňa 12. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/90/2017 - 404 zo dňa 12. januára 2022 v napadnutom I. a III. výroku p o t v r d z u j e.
II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
III. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33 360 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 29. 08. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalobu vo zvyšku zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (III. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 262 ods. 1, ods. 2, § 266 ods. 1, § 269 ods. 2, § 301, § 302 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového konania (ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 33 360 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29. 08. 2017 do zaplatenia dôvodiac, že dňa 20. 11. 2015 žalovaný ako účastník zmluvy a žalobca ako investor uzatvorili zmluvu o investičnej spolupráci a budúcej spoločenskej zmluve, predmetom ktorej bolo stanovenie podmienok za akých investor dobuduje Betonárske centrum. V článku III. bod 3.1 zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému majetkový vklad vo výške 33 360 eur vložením na účet žalovaného vedený v Slovenskej sporiteľni a. s. do 30 dní od podpisu zmluvy, ktorú povinnosť si žalobca splnil. V článku III. bod 3.2 zmluvy sa žalobca zaviazal, že okrem poskytnutia majetkového vkladu vo výške vymedzenej v bode 3.1 zmluvy, aj dobuduje betonárske centrum po technickej stránke a zabezpečí všetky zákonom vyžadované dokumenty k tomu, aby príslušný stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého bude možné betonárske centrum spustiť do prevádzky. Žalobca sa zaviazal splniť svoj záväzok najneskôr do konca kalendárneho mesiaca máj
2016. Žalobca do betonárskeho centra investoval minimálne sumu 34 422,22 eura. Žalovaný v oznámení a odstúpení od zmluvy o investičnej spolupráci a budúcej spoločenskej zmluve zo dňa 10. 06. 2016 odstúpil od zmluvy so žalobcom, pretože si žalobca neplnil svoje povinnosti riadne, teda pre porušenie zmluvy. Oznámenie a odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi doručené dňa 13. 06. 2016, čím zmluva zanikla. Žalovaný nevrátil poskytnuté plnenie žalobcovi. Podľa žalobcu ustanovenie článku III. bod 3.8 zmluvy je podľa obsahu ustanovením o zmluvnej pokute podľa § 544 OZ, ktorá je s ohľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti neprimeraná a uplatňovanie práva na takúto zmluvnú pokutu by bolo výkonom práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 23Cb/90/2017 - 259 zo dňa 22. 02. 2019 tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16 680 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 29. 08. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), žalobu vo zvyšku zamietol (II. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (III. výrok). V dôsledku podaného odvolania žalobcom a žalovaným rozhodoval Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, ktorý uznesením č. k. 15Cob/71/2019 - 343 zo dňa 02. 02. 2021 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že predmetná zmluva dostatočne určito vymedzovala predmet záväzkov účastníkov zmluvného vzťahu, dostatočne určito bol vymedzený predmet a účel zmluvy a vymedzenie práv a povinností účastníkov zmluvy považoval za dostatočne určité a záver súdu prvej inštancie o platnosti rámcovej zmluvy považoval za správny. Odvolací súd závery súdu prvej inštancie o zmluvnej pokute a nepreukázaní výšky investícií žalobcu do dokončenia betonárky vo výške 34 422,22 eura považoval za nedostatočné a zmätočné, čo malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. Vytkol súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal dostatočne s investíciami žalobcu na dokončenie betonárskeho centra, nezisťoval ich výšku hoci žalobca v konaní preukazoval výšku investícií jednak listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou svedka Y. M.. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zisťovať výšku zmluvnej pokuty, čo predpokladá ustálenie žalobcom vložených investícií do betonárskeho centra, ako aj posúdiť okolnosti daného prípadu, keď žalovaný nebol povinný v súvislosti s plnením zmluvy k žiadnemu majetkovému a inému vkladu a z predmetnej zmluvy mu podľa názoru odvolacieho súdu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo prípadnej škody. Po ustálení výšky investícií žalobcu bude potrebné posúdiť, či ponechanie vložených investícií možno považovať za dostatočnú a primeranú zmluvnú pokutu, na ktorú právnemu predchodcovi žalovaného vznikol nárok.
3. Po zrušení a vrátení veci súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom svedka E. M. a v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, konštatoval, že žalobca ako investor a právny predchodca žalovaného ako účastník zmluvy uzatvorili dňa 20. 11. 2015 zmluvu o investičnej spolupráci a budúcej spoločenskej zmluve podľa § 268 ods. 2 Obchodného zákonníka, teda ako nepomenovanú zmluvu. Pri uzatvorení zmluvy žalobca nebol uvedený do omylu, predmet zmluvy bol dostatočne určitý a zrozumiteľný a zmluva bola uzatvorená platne. Podľa názoru súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, sú formálne a materiálne podmienky pre uplatnenie práva moderácie zmluvnej pokuty súdom splnené. Žalovaného majetková sféra odstúpením od zmluvy neutrpela žiadnu ujmu, keďže bol oprávnený ponechať si majetkový vklad aj investície žalobcu.
4. Vzhľadom na to, že odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť nárok žalobcu na vrátenie zmluvnej pokuty vo výške 33 360 eur s tým, že bude potrebné zistiť výšku zmluvnej pokuty, čo predpokladá ustálenie žalobcom vložených investícií do betonárskeho centra, súd prvej inštancie po prehodnotení listinných dôkazov a svedeckých výpovedí dospel k záveru, že žalobca preukázal výšku investícii do dokončenia betonárky minimálne v rozsahu 23 959 eur, ktoré pozostávajú z vykonaných prác v rozsahu 9 551 eur, zakúpeného materiálu v hodnote 4 408 eur a nákladov na externých dodávateľov vo výške 10 000 eur. Na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise na č. l. 373 až 375 (čestné vyhlásenie Z. V., U. B. a E. M.), ako aj na základe svedeckej výpovede E. M. ustálil súd prvej inštancie hodnotu prác v sume 9 551 eur. Žalobca preukazoval zakúpený materiál pokladničnými dokladmi, z ktorých nie je možné jednoznačne určiť, či bol tento materiál aj použitý v betonárke, a preto súd uznal cenu za použitý materiál iba v hodnote 4 408 eur, ktorý pozostáva z ceny za motor prevodovky č. l. 361 a riadiacej jednotky, č. l. 361. Použitie tohto materiálu bolo preukázané aj svedeckou výpoveďou E. M.. Súd akceptoval aj odmenu vyplatenú žalobcom Y. M. vo výške 10 000 eur za repasáciu elektroinštalácie betonárky a automatizáciu linky (materiál a práca). Svedok Y. M. potvrdil ním vykonané práce ako aj uplatnenú cenu. Na námietku premlčania vznesenú žalovaným proti investíciám žalobcu na dokončenie betonárky súd prvej inštancie neprihliadol, pretože samotné investície neboli predmetom
sporu, súd ich výšku zisťoval iba z dôvodu posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty, ktorú si žalovaný ponechal pre porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom.
5. Po zistení výšky investícii žalobcu do betonárky súd prvej inštancie konštatoval dôvodnosť použitia moderačného práva pre priznanie zmluvnej pokuty. V danom prípade žalovaný nebol povinný v súvislosti s plnením zmluvy k žiadnemu majetkovému a inému vkladu a z predmetnej zmluvy mu ani podľa názoru odvolacieho súdu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo prípadne škoda. Tým, že žalovaný odstúpil od zmluvy, povinnosť splniť záväzok mu zanikla a zároveň mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Žalovaného majetková sféra odstúpením od zmluvy neutrpela žiadnu ujmu, keďže bol oprávnený ponechať si majetkový vklad aj investície žalobcu. Po ustálení výšky investícií žalobcom sumou 23 959 eur súd prvej inštancie bol toho názoru, že ponechanie vložených investícií možno považovať za dostatočnú a primeranú zmluvnú pokutu, na ktorú právnemu predchodcovi žalovaného vznikol nárok, a preto žalobcovi priznal uplatnenú sumu 33 360 eur titulom vrátenia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty zodpovedajúcej časti majetkového vkladu žalobcu. Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 29. 08. 2017 a vo zvyšku nároku na úrok z omeškania, ktorý požadoval žalobca od 14. 06. 2016 žalobu zamietol. Súd prvej inštancie nemal preukázaný okamih omeškania žalovaného týmto dňom a v odôvodnení žaloby nie je uvedené, prečo si žalobca uplatňuje úroky z omeškania práve od tohto dátumu.
6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na to, že žalobca mal neúspech iba v nepatrnej časti uplatňovaného nároku, a to v úrokoch z omeškania.
7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania. Namietal, že odôvodnenie rozsudku o oprávnenosti nároku žalobcu je nedostatočné a samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne. Bol toho názoru, že žalobca nepreukázal výšku investícii do betonárskeho centra, a preto ani nemohli byť zohľadňované pri stanovení výšky zmluvnej pokuty. Predložené listinné dôkazy nijako nepreukazujú, že v nich nachádzajúce sa položky boli skutočne investované a vložené do betonárskeho centra. Čestné vyhlásenia pracovníkov, ktoré boli doložené do súdneho spisu žalovaný spochybňoval, osoby ktoré ich poskytli sa so žalobcom poznali, boli v priateľskom, resp. pracovnom vzťahu, pričom ich vyhlásenia (aj keď iba veľmi vágne, všeobecné a opätovne nijako nepreukazujúce konkrétne investícii do betonárskeho centra) sú v tomto smere nedôveryhodné. Žalovaný nemôže súhlasiť s tým, ako súd prvej inštancie odôvodnil využitie svojho práva moderácie, a taktiež na základe čoho - akých dôkazov rozhodol o priznaní nároku žalobcu v požadovanej výške. Naviac investície žalobcu, ktoré mal údajne investovať do betonárskeho centra vo výške 34 422,22 eura sú premlčané, a teda nemohli byť ani poňaté do rozhodovania súdu o výške zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa v rámci predbežného právneho názoru vyjadril, že investície nemá za preukázané, pričom naproti takémuto svojmu vyjadreniu počas pojednávania v rozsudku priznal podstatnú časť uplatnených investícii, ktoré následne v rozsudku definoval ako „dostatočnú a primeranú“ zmluvnú pokutu. V protiklade s objektívnym stavom je aj fakt, že pokiaľ ako tvrdí žalobca, investoval deklarované množstvo finančných prostriedkov do betonárskeho centra, potom by toto betonárske centrum bolo dobudované, čo však nebolo. Táto skutočnosť v konaní ani nebola sporná, a teda aj z tohto pohľadu je výška údajných investícii žalobcu v rozsahu 34 422,22 eura nereálna a účelová. Hodnota a význam zabezpečenej povinnosti sú zákonodarcom zovšeobecnené podmienky moderácie, ktoré sa v každom jednotlivom prípade musia celkom individuálne konkretizovať a v rozhodnutí súdu takto uviesť. Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 OBZ je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká (R 8/2008). Podstatou uzatvorenej zmluvy boli vzájomné záväzky zmluvných strán, a nie iba jednostranný záväzok žalobcu (bez uloženia povinností, resp. splnenia záväzkov druhej zmluvnej strany), ako sa to snažil v žalobe a počas konania prezentovať žalobca. Ako vyplýva z obsahu predmetnej zmluvy, záväzkom žalovaného po splnení povinností žalobcu bolo uzatvoriť so žalobcom spoločenskú zmluvu o založení obchodnej spoločnosti, ktorej všetky podstatné náležitosti boli priamo zakomponované v samotnej zmluve (výšky podielov spoločníkov, určenie konateľov a spôsob ich konania). Povinnosťou žalovaného bolo predovšetkým po založení obchodnej spoločnosti, bezodkladne previesť vlastnícke
právo k „Betonárskemu centru“, ako aj k technickým strojom uvedeným v Čl. I. bod 1.2 predmetnej zmluvy, na novozaloženú obchodnú spoločnosť, ktorej majiteľmi aj konateľmi by boli žalobca a žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že zabezpečovaná povinnosť žalovaného previesť vlastnícke právo v podiele 1 k celému betonárskemu centru, ako aj k technickým strojom nevyhnutných na prevádzkovanie betonárky na žalovaného, celkom zjavne nemôže byť a ani nie je neprimeranou povinnosťou k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Trval na to, že bolo na žalobcovi a nie na žalovanom preukázať, že hodnota zabezpečovanej povinnosti žalovaného je neprimeraná k zmluvnej pokute. Túto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal, a preto nebol daný dôvod na postup v zmysle § 301 Obchodného zákonníka a súd prvej inštancie nemal uplatniť svoje právo moderácie. Z okolnosti daného prípadu je zrejmé, že žalobca so zmluvou disponoval, mohol ju pripomienkovať a aj ju pripomienkoval, betonárske centrum si obhliadol, poznal jeho stav, svoje kapacity (výpoveď konateľa žalobcu), a napriek tomu svoju povinnosť v zmysle zmluvy porušil. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nesplnenie povinností žalobcom nemali pre neho akékoľvek hospodárske dôsledky. Žalovaný predložením príslušnej fotodokumentácie a následne ich objasnením vo svojej výpovedi poukazoval na nesprávne postupy a práce žalobcu, ktoré betonárku znefunkčnili. Tieto nedostatky musel odstrániť pre jej riadne sfunkčnenie práve žalovaný. Záverom dodal, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku zmluvnej pokuty, kedy vychádzal aj z nepreukázaných investícii, ktoré mali byť vložené do betonárskeho centra, vo vzťahu ku ktorým žalovaný vzniesol námietku premlčania, a preto možno aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k samotnému uplatneniu moderačného práva považovať za nedostatočné, čo zapríčiňuje nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku ako celku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa zo všetkých vyššie uvedených dôvodov javí vo vzťahu k žalovanému ako nepresvedčivo a nedostatočne odôvodnené.
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie žalovaného považoval v celom rozsahu za nedôvodné. Žalovaný v odvolaní v podstate len opakuje svoje argumenty v konaní a napáda vyhodnotenie dôkazov súdom. Žalovaný sa zároveň dovoláva premlčania. Bol toho názoru, že rozsudok prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalovaného. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí (ako i v samotnom konaní a dokazovaní, ktoré nasledovalo po zrušení prvotného rozsudku) postupoval v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o námietky žalovaného ohľadne toho, že investície do betonárskeho centra neboli preukázané, tieto sú absolútne nedôvodné a scestné. V konaní doložil veľké množstvo účtovných dokladov, faktúr, bločkov a iných listinných dôkazov a čestných prehlásení, ktoré boli navyše potvrdené výpoveďami svedkov. Naopak, žalovaný na podporu svojej argumentácie v podstate nepredložil žiaden relevantný dôkaz okrem pár fotografií, ku ktorým sa v konaní vyjadroval a ktoré potvrdili investície. Navyše, žalovaný dokonca veľké množstvo skutkových tvrdení ani len v súlade s § 151 CSP účinne nepoprel. Jeho tvrdenia v tomto smere sú preto absolútne nesprávne. Žalovaný v odvolaní zároveň namieta, že: „investície žalobcu, ktoré mal údajne investovať do betonárskeho centra vo výške 34 422,22 eura sú premlčané, a teda nemohli byť ani poňaté do rozhodovania súdu o výške zmluvnej pokuty“. Tento argument žalovaného je absolútny právny nezmysel. Žalovaný ďalej namietal, že využitie moderačného práva súdu predstavuje nezákonný zásah súdu do zmluvných vzťahov, pričom zmluva bola vzájomne vyrovnaná a primeraná bola aj zmluvná pokuta. Tieto tvrdenia sú nesprávne a vysporiadal sa s nimi nielen prvostupňový súd, ale už aj odvolací súd v rozhodnutí, ktorým zrušil pôvodný rozsudok, a to v bode 10 rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 02. 02. 2021.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho preskúmaní zistil, že odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP)
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd preto musí preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolacie námietky žalovaného vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti nároku žalobcu na vrátenie zmluvnej pokuty. Keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka dáva súdu oprávnenie neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť. Treba prisvedčiť žalovanému, že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Zmluvná voľnosť je jedným zo základných princípov, ktorým je ovládané obchodné právo a je pre toto právne odvetvie typické. Zákonná úprava však možnosť takéhoto zásahu predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka by mal byť výnimočným postupom len v skutočne odôvodnených prípadoch, ak sa pokuta (jej výška) javí ako neprimerane vysoká. Použitie tohto oprávnenia má byť výnimočné už aj preto, že v obchodných záväzkových vzťahoch sa predpokladá určitá miera profesionálnej zdatnosti podnikateľa, ktorá by sa mala prejaviť už pri vstupe do záväzkového vzťahu a pri uzatváraní zmlúv. Pri posúdení primeranosti zmluvnej pokuty musí súd vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, pričom § 301 Obchodného zákonníka stanovuje dve základné kritéria - hodnotu zabezpečenej povinnosti a význam zabezpečenej povinnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako investor a právny predchodca žalovaného ako účastník uzatvorili dňa 20. 11. 2015 zmluvu o investičnej spolupráci a budúcej spoločenskej zmluve podľa § 268 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej sa žalobca ako investor zaviazal dobudovať betonárske centrum vo vlastníctve žalovaného. Podľa článku III. bod 3.1 zmluvy sa žalobca ako investor zaviazal poskytnúť právnemu predchodcovi žalovaného majetkový vklad vo výške 33 360 eur, ktorý zodpovedá časti majetkovým investíciám, ktoré účastník vložil do nedobudovaného betonárskeho centra a strojov, a to vložením na účet do 30 dní od podpisu zmluvy. Podľa článku III. bod 3.2 sa žalobca ako investor zaviazal, že okrem poskytnutia majetkového vkladu dobuduje betonárske centrum po technickej stránke a zabezpečí všetky zákonom vyžadované dokumenty, aby príslušný stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého bude možné betonárske centrum spustiť do prevádzky s tým, že v zmysle bodu 3.3 sa zaviazal dobudovať betonárske centrum najneskôr do konca mája 2016. Právny predchodca žalovaného sa v zmysle článku III. bod 3.5 zmluvy zaviazal, že pri zabezpečení zákonom vyžadovaných dokumentov pre vydanie kolaudačného rozhodnutia poskytne investorovi potrebnú súčinnosť a po splnení záväzkov s ním uzatvorí spoločenskú zmluvu o založení spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej budú spoločníkmi, vklad každého spoločníka bude 2 500 eur a výška obchodného podielu bude určená podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, pričom mali byť aj konateľmi spoločnosti a zároveň sa zaviazal bezodkladne po založení spoločnosti previesť na spoločnosť vlastnícke právo k stavbe a k strojom. V článku III. bod 3.8 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade ak investor poruší svoj záväzok dobudovať betonárske centrum v lehote vymedzenej v bode 3.3 tohto článku, nie je oprávnený nárokovať si ním vložené investície do betonárskeho centra a ani jednorazový majetkový vklad vymedzený v článku 3.1 zmluvy. V článku III. bod 3.9 bolo dohodnuté, že ak účastník, žalovaný poruší svoje záväzky vymedzené v bode 3.5 a 3.6 zmluvy je povinný vrátiť investorovi sumu predstavujúcu jeho jednorazový majetkový vklad ako aj vložené investície. Skutočnosť, že žalobca porušil svoju povinnosť dobudovať betonárske centrum v dohodnutom čase, t. j. do konca mája 2016, nebola v konaní sporná. Z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu právny predchodca žalovaného od zmluvy odstúpil a ponechal si jednorazový vklad žalobcu vo výške 33 360 eur, ako aj investície vynaložené žalobcom do dokončenia betonárky. Súd prvej inštancie po ustálení výšky investícií žalobcu dospel k záveru, že ponechanie vložených investícií možno považovať za dostatočnú a primeranú zmluvnú pokutu, na ktorú právnemu predchodcovi žalovaného vznikol nárok v dôsledku porušenia záväzku žalobcom. Závery súdu prvej inštancie odvolací súd považoval za vecne správne. Žalobca v konaní preukázal výšku investícii do dokončenia betonárskeho centra, ktoré súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil v rozsahu 23 959 eur, pozostávajúce z vykonaných prác v rozsahu 9 551 eur, zakúpeného materiálu v hodnote 4 408 eur a nákladov na externých dodávateľov vo výške 10 000 eur. Súd prvej inštancie hodnotu prác na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise na č. l. 373 až 375 (čestné vyhlásenie Z. V., U. B. a E. M.),
ako aj na základe svedeckej výpovede E. M. ustálil v sume 9 551 eur. Hodnotu zakúpeného materiálu ustálil v sume 4 408 eur, keď uznal cenu za motor prevodovky a riadiacej jednotky. Použitie materiálu na betonárke potvrdil vo výpovedi aj svedok E. M.. Okrem toho súd prvej inštancie uznal aj odmenu vyplatenú žalobcom Y. M. vo výške 10 000 eur za repasáciu elektroinštalácie betonárky a automatizáciu linky (materiál a práca). Uvedenú skutočnosť potvrdil vo výpovedi aj svedok Y. M., ktorý potvrdil ním vykonané práce ako aj uplatnenú cenu. Žalovaný v odvolaní namietal vierohodnosť pracovníkov, ktorí v čestných prehláseniach doložených do spisu potvrdili práce na betonárskom centre, keďže ide o osoby, ktoré sa so žalobcom poznali, boli v priateľskom, resp. pracovnom vzťahu, pričom ich vyhlásenia označil za vágne, všeobecné a opätovne nijako nepreukazujúce konkrétne investícii do betonárskeho centra. Odvolací súd tieto námietky žalovaného posúdil ako nedôvodné a v prípade žalobcom namietaných pracovníkov bol toho názoru, že nejde o osoby, u ktorých je daná dôvodná pochybnosť o vierohodnosti, a to z dôvodu ich priateľského, resp. pracovného vzťahu k žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu spochybňovanie objektívnosti iba na základe skutočnosti, že je v priateľskom vzťahu, resp. pracovnom vzťahu so žalobcom, bez toho, aby vierohodnosť spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by mohlo viesť k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí. Žalovaný iné objektívne skutočnosti a dôkazy preukazujúce spochybnenie vierohodnosti uvedených pracovníkov nepreukázal. Nedôvodná bola aj námietka premlčania vznesená žalovaným proti investíciám žalobcu na dokončenie betonárky, na ktorú správne súd prvej inštancie neprihliadol, keďže investície neboli predmetom sporu, ich výšku bolo potrebné zistiť s ohľadom na posúdenia primeranosti zmluvnej pokuty, ktorú si žalovaný ponechal pre porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom.
14. V prejednávanej veci právny predchodca žalovaného existenciu tvrdených a dokazovaných investícii jednoznačne nepopieral v konaní, keď namietal ich neúčelnosť. Ustálenie výšky investícií v tomto prípade malo vplyv na výšku zmluvnej pokuty, ktorá podľa zmluvy pozostávala jednak z majetkového vkladu žalobcu vo výške 33 360 eur a vložených investícií žalobcu. Okrem toho súd prvej inštancie správne zohľadnil aj okolnosti daného prípadu, keď žalovaný nebol povinný v súvislosti s plnením zmluvy k žiadnemu majetkovému a ani inému vkladu a z predmetnej zmluvy mu nehrozilo žiadne nebezpečenstvo prípadnej škody. Za daného skutkového stavu odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že ponechanie vložených investícií možno považovať za dostatočnú a primeranú zmluvnú pokutu, na ktorú právnemu predchodcovi žalovaného vznikol nárok v dôsledku porušenia záväzku žalobcom. Ponechanie si majetkového vkladu vo výške 33 360 eur a vložených investícii v súdom prvej inštancie ustálenej výške 23 959 eur podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ktorá by viedla k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu žalovaného a vo vzťahu k žalobcovi by bolo neúmerne prísnou a bezdôvodnou sankciou, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta v hodnote žalobcom vložených investícií dostatočne zohľadňuje hodnotu i význam zabezpečenej povinnosti. Žalovaný v konaní nepreukázal, že mu vznikla škoda a poukaz na príslušnú fotodokumentáciu a výpoveď žalovaného bolo z hľadiska ustálenia dôkazného bremena nedostatočná. Tvrdenia žalovaného, že žalobca nesprávne postupoval a prácami betonárku znefunkčnil, neboli ničím preukázané a neprodukoval v tomto smere žiadne relevantné dôkazy. Súd prvej inštancie použil moderačné právo v súlade s § 301 Obchodného zákonníka, jeho rozhodnutie v napadnutej vyhovujúcej časti odvolací súd považuje za správne a odvolanie žalovaného za neopodstatnené. Odvolací súd považoval formálne a materiálne podmienky pre uplatnenie práva moderácie súdu za splnené a argumentáciu žalovaného v odvolaní, že zmluva nebola jednostranná a povinnostiam žalobcu zodpovedala povinnosť žalovaného previesť vlastnícke právo v podiele 1/2 k betonárskemu centru, v dôsledku čoho bola takáto vysoká zmluvná pokuta odôvodnená, za nedôvodnú, pretože žalovaný bol zaviazaný k splneniu tohto záväzku v prípade, že dôjde k splneniu záväzkov, na ktoré sa zaviazal žalobca ako investor, avšak tým, že žalovaný odstúpil od zmluvy, povinnosť splniť záväzok mu zanikol a zároveň mu vznikol nárok na zmluvnú pokutu, ktorá zodpovedala majetkovému vkladu žalobcu ako investora a jeho vloženým investíciám. Žalovaného majetková sféra odstúpením od zmluvy neutrpela žiadnu ujmu, keďže bol oprávnený si ponechať majetkový vklad a investície, na ktoré sa zaviazal žalobca ako investor. Primeranosť zmluvnej pokuty nemožno v tomto prípade posudzovať s ohľadom na povinnosti žalovaného zo zmluvy, keďže uplatnením zmluvnej pokuty došlo zároveň odstúpením žalovaného k zániku splnenia tejto povinnosti.
15. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia, odvolací súd túto posúdil ako nedôvodnú. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odvolací súd mal za to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 CSP, a preto ho možno považovať za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
16. Odvolací dôvod žalovaného podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, tzn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP neobstojí.
17. V intenciách vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP), vrátane závislého výroku o trovách konania, na ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému s prihliadnutím na jeho plný úspech v konaní s tým, že čiastočný neúspech žalobcu týkajúci sa výšky úroku z omeškania na nárok na náhradu trov konania nemal žiadny vplyv, keďže išlo o nárok, ktorý vymeriavací základ neovplyvnil.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na ich náhradu proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
19. Žalovaný vo svojom odvolaní napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnom rozsahu žalobu zamietol. V uvedenom rozsahu tak bolo rozhodnuté v prospech žalovaného a žiadna ujma mu v tejto súvislosti nevznikla. Keďže odvolanie môže podať len strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), odvolací súd odvolanie žalovaného proti II. výroku napadnutého rozsudku podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.