Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23C-64-2012.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/64/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: G. C., bytom A. XX, Bratislava, zast. AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35951125 proti odporcovi: INVA SERVICES, s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava, IČO: 45270571, zast. JUDr.Karolom Spišákom, advokátom, so sídlom Ventúrska 18, Bratislava o zaplatenie 3755,18 EUR s príslušenstvom rozhodol
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 3755,18 EUR s úrokom z omeškania 9,50 % ročne od 16.10.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 225,- EUR súdny poplatok a 1606,82 EUR trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu AENEA Legal s.r.o., vedený v R. C., a.s., č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX , N.: XXXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 11.1.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 3755,18 EUR s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 16.10.2011 do zaplatenia, titulom nezaplatenej mzdy za mesiac september 2011, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného, všetko nároky, ktoré odporca navrhovateľke nevyplatil po ukončení pracovného pomeru.
Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby na základe danej výpovede vyzvala odporcu k vyplateniu predmetných nárokov, na čo zamestnávateľ reagoval písomne dňa 6.12.2011 s tým, že spoločnosť si je vedomá záväzkov vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, avšak v súčasnosti nemá žiadne finančné prostriedky na ich úhradu z dôvodu nepriaznivého vývoja trhovej situácie v oblasti realitného developmentu a v prípade, že spoločnosť obdrží akúkoľvek finančnú čiastku, táto bude použitá na úhradu záväzku voči navrhovateľke. Nároky vyplývajúce navrhovateľke z pracovného pomeru však ani následne zo strany odporcu neboli vyplatené.
Súd vo veci vydal dňa 10.2.2012 platobný rozkaz č. 30Ro 23/2012-34, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor, ktorý doplnil s odôvodnením, že suma , ktorú navrhovateľka žiada zaplatiť je neoprávnená z dôvodu nesprávneho výpočtu a nezaevidovanej dovolenky, ktorú navrhovateľka viedla a evidovala sebe ako aj iným zamestnancom v rámci výkonu personálnej agendy, k čomu bola poverená zamestnávateľom. Taktiež po nástupe do zamestnania navrhovateľka obdržala osobnú kartu, ktorú mala podľa zamestnávateľa používať na vstup do budovy v mieste výkonu práce a na základe poverenia odporcu kontrolovala aj svoju dochádzku, na základe čoho vyhotovovala mzdové podklady. Avšak zo mzdového listu za obdobie od januára do septembra 2011 je zrejmé, že v mesiaci máj 2011 čerpala navrhovateľka
len jeden deň dovolenky, pričom odporcu požiadala o čerpanie dovolenky od 13.5. do 22.5.2011, čo jej bolo zamestnávateľom povolené a navrhovateľka dovolenku v uvedenom období aj čerpala. Taktiež navrhovateľka sa na pracovisko nedostavovala včas, teda o 8,00 hod. ako je uvedené v jej dochádzke, neodpracovala tak denný ako aj týždenný pracovný čas, z čoho všetkého vyplýva jednak že navrhovateľka vyčerpala v danom období viac dovolenky ako mala nárok a na pracovisku nebola vždy po celý pracovný čas, tak ako si sama evidovala. Z uvedených dôvodov odporca žiadal návrh zamietnuť.
Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení navrhla vykonať dokazovanie listinami - výpisom z OR OS BA I, pracovnou zmluvou s prílohami, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, výpoveďou z pracovného pomeru, výzvou na zaplatenie mzdy, odstúpeného a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, odpoveďou na výzvu , výplatnou páskou za mesiac september 2011 a mzdovým listom za obdobie od januára do septembra 2011.
Odporca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie výsluchom navrhovateľky, svedkov P..Q. X., A. Š. B. K. Q., listinami - výzvou navrhovateľky na vyplatenie nárokov, odpoveďou odporcu na výzvu, výpisom udalosti z osobnej karty navrhovateľky, mailom zo dňa 12.5.2011, evidenciou dochádzky a rozpisom pracovnej doby za rok 2010.
Súd príslušný na konanie vykonal dokazovanie dôkazmi navrhnutými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav podstatný pre rozhodnutie vo veci:
Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu, ktorý je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I bol založený pracovnou zmluvou uzavretou dňa 18.5.2010. Účastnici konania okrem iného v zmluve dohodli miesto výkonu práce navrhovateľky , dohodli deň nástupu na 19.5.2010, mzdu a dohodli organizačné zaradenie navrhovateľky na výkon prác mzdovej účtovníčky s vymedzením druhu prác - spracovanie miezd, prihlasovanie, odhlasovanie zamestnancov , zostavy do sociálnej a zdravotnej poistovne, personálna agenda a evidenčné listy. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy účinnej dňom 1.4.2011 zmluvné strany dohodli mesačnú mzdu navrhovateľky vo výške 1200,- EUR brutto.
Dňa 26.9.2011 bola navrhovateľka doručená výpoveď z pracovného pomeru zo strany odporcu z dôvodu zrušenia pracovného miesta dňa 2.9.2011 podľa ust. §-u 63 ods. 1 písm. b) Zák.práce s dvojmesačnou výpovednou dobou, ktorá mala plynúť od 1.10.2011 do 30.11:2011.
Následne navrhovateľka listom zo dňa 30.9.2011, toho dňa aj doručeným, požiadala odporcu o skončenie pracovného pomeru dohodou, čo odporca akceptoval a pracovný pomer navrhovateľky ku dňu 30.9.2011 skončil.
Listom zo dňa 23.11.2011 navrhovateľka vyzvala odporcu k vyplateniu peňažných nárokov pozostávajúcich zo mzdy za mesiac september 2011, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného spolu vo výške 3755,16 EUR. Odporca na výzvu reagoval písomne listom zo dňa 6.12.2011, pričom uviedol, že si je vedomý záväzkov voči navrhovateľke a v prípade, že spoločnosť obdrží akúkoľvek finančnú čiastku, bude použitá na ich úhradu.
Súd ďalej zistil, že navrhovateľka titulom svojho pracovného zaradenia viedla personálnu agendu v rámci čoho evidovala aj spracovávala dochádzku jednak ostatných zamestnancov ako aj svoju, na základe čoho následne vypracovávala podklady pre mzdy zamestnancov vrátane svojej mzdy. Po nástupe do zamestnania bola navrhovateľke odovzdaná osobná karta slúžiaca na jej vstup do priestorov kancelárie, kde prácu vykonávala. Z výpovede v konaní vypočutého svedka P..Q. X. , ktorý bol v danom období nadriadeným pracovníkom navrhovateľky, súd zistil, že osobná karta slúžila na mechanický vstup do kancelárie, avšak vstup do priestorov bol možný aj bez použitia karty, dvere vedela otvoriť aj recepčná, prípadne iní zamestnanci, vstup bol možný aj kľúčom.
Tieto skutočnosti potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa A. Š., ktorá v danom čase pracovala ako asistentka v spoločnosti odporcu na poschodí kde mala spoločnosť sídlo. Mala k dispozícii diaľkový ovládač a dvere niekedy otvárala, aby kolegovia, ktorí prišli, nemuseli použiť kartu. Že vstup do kancelárie bol v danom období možný aj bez výlučného použitia osobnej karty, už uvedenými spôsobmi, potvrdila aj ďalšia svedkyňa P..K. Q., zamestnankyňa odporcu.
Súd ďalej zistil z výpovede P..X., štatutárneho zástupcu odporcu splnomocneného na finančné riadenie, ako už bolo vyššie uvedené, že osobná karta okrem vstupu do kancelárie slúžila aj na evidenciu dochádzky zamestnancov. Dochádzka na základe vstupných kariet sa však používala len v prípade výrazných nezrovnalostí v evidencii dochádzky, v prípade, ak navrhovateľka kartu nepoužila, odporca voči jej osobe ani voči iným zamestnancom žiadne sankcie neuplatňoval a neriešil, evidencia vstupov na základe kariet mala podľa svedka len pomocný charakter.
Čo sa týka dochádzky, túto si evidovali zamestnanci sami, taktiež aj navrhovateľka, ktorá na základe zamestnancami predložených evidenčných listov o dochádzke následne spracovávala aj vlastnú mzdovú agendu vrátane svojej dochádzky, všetko s vedomím nadriadeného , čo potvrdili všetci vypočutí svedkovia.
Súd ďalej z výpovede P..Q. X. zistil, že zaslanie mailu prípadne ústna forma boli bežným spôsobom, akým navrhovateľka žiadala o dovolenku, bolo tak aj v prípade mailu zo dńa 12.5.2011 , či ale v daných dňoch navrhovateľka dovolenku , ktorú ale evidovanú nemala, čerpala, si svedok vzhľadom na odstup času nepamätal. V auguste 2011 mala byť navrhovateľka taktiež na dlhšej dovolenke v zahraničí aj napriek tomu, že túto evidovanú nemala, kedy presne dovolenku v auguste ale čerpala, svedok uviesť nevedel.
Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných ustanovení:
Podľa ust. §-u 63 ods. 1 písm. b) Zák.práce účinného v čase kedy bola navrhovateľke daná výpoveď Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
Podľa ust. §-u 76 ods. 1, 2 Zák.práce Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písmene b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Podľa ust. §-u 118, ods. 1 Zák.práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa ust. §-u 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k nasledovnému názoru:
V danej veci skutočnosti ohľadne existencie pracovného pomeru navrhovateľky ako aj jeho skončenia dohodou sporné neboli, sporným bol nárok na zaplatenie mzdy za mesiac september 2011, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku a odstupného, podľa cit. ust. §-u 76 Zák.práce, pričom odporca argumentoval prečerpaním celej dovolenky navrhovateľkou aj napriek rozdielu v evidencii , ktorú ale
viedla navrhovateľka sama a absenciami, ktoré jej mali byť udelené, nakoľko údaje z osobnej karty svedčiace o vstupoch navrhovateľky do priestorov, kde vykonávala prácu preukázali, že navrhovateľka na pracovisku nebola v časoch, kedy tam mala byť. Týkalo sa to ako obdobia roku 2010 tak aj roku 2011. V konečnom dôsledku, vzhľadom na uvedené skutočnosti, bola navrhovateľke neoprávnene vyplatená suma 1609,026 EUR , ktorú odporca označil ako kompenzačnú námietku.
V konaní mal ale súd výsluchom svedkov preukázané, že osobná karta údajmi, ktorej odporca preukazoval prítomnosť navrhovateľky na pracovisku, mala síce v danom období slúžiť na evidenciu dochádzky zamestnancov, avšak vstup do priestorov pracoviska bol možný aj inými spôsobmi, už vyššie uvedenými, čo zamestnávateľ toleroval a akceptoval, rozpor medzi údajmi na karte a skutočnou fyzickou prítomnosťou zamestnancov, v danom prípade navrhovateľky, nijakým spôsobom neriešil a žiadne dôsledky počas tvrvania pracovného pomeru navrhovateľky nevyvodzoval. Ak v aktuálnom čase prípadnú neprítomnosť neriešil zamestnávateľ absenciami so všetkými pracovnoprávnymi následkami, nie je možné finančné nároky navrhovateľky z pracovného pomeru uplatnené v tomto konaní dodatočne kompenzovať s už zaplatenou mzdou za vykonanú prácu v predchádzajúcom období. Okrem evidencie dochádzky navrhovateľka sama sebe evidovala aj dovolenku, čo taktiež zamestnávateľ akceptoval, vedenie a spracovávanie tejto agendy nepodliehalo žiadnej kontrole, zamestnávateľ akceptoval činnosť navrhovateľky aj v tomto smere. Je preto nemožné, aby odporca v prebiehajúcom konaní spätne s odstupom času riešil nesúlad medzi evidovaným zostatkom dovolenky v minulom období a podľa jeho názoru skutočným stavom vychádzajúc z údajnej neprítomnosti navrhovateľky na pracovisku v máji 2011, čomu mal predchádzať mail navrhovateľky nadriadenému so žiadosťou o dovolenku, ako aj v auguste 2011, kedy si vypočutý svedok P.. X. len „pamätal“, že navrhovateľka bola na dlhšej dovolenke, nepamätal si ale presný termín, na máj 2011 si nepamätal vôbec.
Nakoľko teda navrhovateľka v celom rozsahu preukázala dôvodnosť svojho návrhu, s ktorým odporca nesúhlasil, avšak v konaní neuniesol dôkazné bremeno, pričom výška pohľadávky pozostávajúcej zo mzdy za mesiac september 2011 vo výške 1200,- EUR na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy účinnej dňom 1.4.2011, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1301,54 EUR a odstupného 2408,12 EUR po odpočítaní odvodov, spolu vo výške 3755,18 EUR sporná nebola, súd odporcu zaviazal k zaplateniu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom o úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. §-u 517 OZ a odporcu zaviazal k ich zaplateniu od 16.10.2011, t.j. dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy a ostatných nárokov. Výšku príslušenstva pohľadávky ustanovuje vykonávací predpis nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 225,- € a z trov právneho zastúpenia 1606,82 EUR (9 úkonov á 141,09 € - prevzatie, príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, písomné podania vo veci samej zo dňa 16.4.2012, 19.10.2012, 22.4.2013, účasť na pojednávaniach dňa 20.9.2012, 7.11.2012, 13.1.2013 a 30.5.2013 + 6 x paušál á 7,63 EUR, 3 x paušál á 7,81 EUR + 20 % DPH).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané, datované, v dostatočnom počte rovnopisu a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p.,( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za neprávny a čoho sa odvolateľ domáha). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.