Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1Er/4639/2008

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská č. 10, 821 09 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti povinnému: U., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX W., pre vymoženie XXX,XX € s príslušenstvom a trov predchádzajúceho konania XX,XX €, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi: JUDr. Michal Bulko, Exekútorský úrad Poprad, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, náhradu trov exekúcie v sume XX,XX €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 005841 zo dňa 08. 12. 2008 bol súdny exekútor JUDr. Michal Bulko, Exekútorský úrad Poprad, so sídlom Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad poverený podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „“) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. Michala Krnáča v Žiline č. k. UD-409/07-MK zo dňa 16. 01. 2008.

Okresný súdu Skalica dňa 19. 10. 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Uznesením Krajského súdu ako súdu odvolacieho zo dňa 20. 09. 2012, č. k. -89 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa vykoná dokazovanie za účelom zistenia obsahu zmluvy (Zmluva o pripojení pod č. 1155518801 - táto skutočnosť vyplýva z Dohody o uznaní dlhu č. 3213916063) uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a povinnou Adrianou Danielovou, a vec opätovne posúdi z toho hľadiska, či ide v danom prípade o spotrebiteľský vzťah a či bola vôbec založená právomoc rozhodcovského súdu.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (pôvodný veriteľ zo Zmluvy o pripojení) ako aj oprávnený - spoločnosť Profidebt Slovakia s.r.o., ktorému bola pohľadávka voči povinnej spoločnosťou Slovak Telekom, a.s ako postupcom postúpená na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 09. 2006, boli súdom listom zo dňa 16. 11. 2012 vyzvaní, aby v lehote 10 dní predložili Zmluvu o pripojení č. 1155518801 uzavretú medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a povinnou Adrianou Danielovou. Obe dopytované spoločnosti súdu oznámili, že danou Zmluvou o pripojení č. 115558801 nedisponujú. Oprávnený súdu ďalej oznámil, že nárok uplatnený a priznaný v rozhodcovskom konaní a vymáhaný v exekučnom konaní

je nárokom zo zmenky, vystavenej povinným v súvislosti s písomným uznaním dlhu v dohode o uznaní dlhu. Oprávnený teda vymáhaný nárok neuplatňoval na základe zmluvy o pripojení č. 1155518801, ale na základe zmenky.

Z Dohody o uznaní dlhu č. 3213916063 so splátkovým kalendárom uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 26.04.2007 (ďalej len „Dohoda o uznaní dlhu“) ako aj zo Zmluvných ustanovení k Dohode o uznaní dlhu mal súd preukázané, že zmluvné strany uzavretou Dohodou o uznaní dlhu upravili ich vzájomné vzťahy v časti úhrady záväzku, uznania záväzku a v ďalších právach a povinnostiach. Zmluvné strany sa dohodli, že Dohoda o uznaní dlhu nie je nováciou záväzkov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Dohoda o uznaní dlhu bola uzavretá v zmysle , ide tak o kumulatívnu nováciu, nakoľko dochádza k zmene pôvodného záväzkového vzťahu, nie však k jeho zániku. K zmene dochádza tak, že k pôvodnej právnej skutočnosti, z ktorej vznikol záväzok, pristupuje ďalšia právna skutočnosť (dohoda), ktorou zmluvné strany menia svoje vzájomné práva a povinnosti. Tým súčasne dochádza k zmene obsahu ich pôvodného záväzku. Táto zmena sa môže týkať miesta, spôsobu plnenia, splatnosti a pod. Právnym dôvodom zmeneného záväzku je ako pôvodná právna skutočnosť, ktorá spôsobila vznik záväzku, tak aj dohoda o zmene jeho obsahu. Oprávnený tak môže svoj nárok uplatňovať len na základe zmenky, avšak exekučný súd pri rozhodovaní o platnosti rozhodcovskej doložky musí skúmať ako Dohodu o uznaní dlhu, tak aj pôvodnú Zmluvu o pripojení č. 1155518801.

Súd mal z predloženej Dohody o uznaní dlhu, Karty klienta - výpis z internej evidencie o úhrade splátok dlhu a z výpisu zo Živnostenského registra preukázané, že Zmluva o pripojení č. 115558801, na ktorú nadväzovala Dohoda o uznaní dlhu, bola uzavretá s povinnou ako spotrebiteľom, nakoľko z uvedenej Dohody o uznaný dlhu, Karty klienta a výpisu zo Živnostenského registra je zrejmé, že povinná pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko v Dohode o uznaní dlhu bola identifikovaná rodným číslom a bydliskom a živnostenské oprávnenie povinnej vzniklo až dňa 15. 08. 2008. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 09. 2006 uzavretej medzi oprávneným a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a Prílohy č. 1 k tejto Zmluve mal súd preukázané, že pohľadávka voči povinnej nebola identifikovaná ani IČOm ani rodným číslom povinnej. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že medzi oprávneným a povinným titulom Zmluvy o pripojení vznikol vzťah spotrebiteľský. Oprávnený súdu nepreukázal, že by tomu bolo inak.

Súd preskúmal Dohodu o uznaní dlhu a zmluvné ustanovenia k Dohode o uznaní dlhu a zistil, že v bode 9 je obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom žalujúcej strane, tento výber je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr. V praxi to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na základe tejto doložky môže predložiť vec na prerokovanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluvných ustanoveniach Dohody o uznaní dlhu. V porovnaní s ostatnými ustanoveniami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu rozhodne súkromná osoba o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a súdom rozhodcovským. Takáto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorá je podľa neplatná.

Podľa (účinnosť do 31.12.2007) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , (účinnosť do 31.12.2007) sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V ustanovení v období od 01. 04. 2004 do 31. 12. 2007, teda v čase uzavretia predmetnej dohody účastníkmi, takáto dohoda pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa nespadala, keďže v tom čase nedefinoval spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na jej právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom, ale za spotrebiteľskú zmluvu považoval len zmluvy kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy upravené v časti ôsmej tohto zákona. Je však nesporné, že predmetná dohoda je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle a v znení od 26. 04. 2007, nakoľko spotrebiteľské zmluvy sú v uvedenom zákone definované ako zmluvy uzavreté podľa , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V čase uzavretia Dohody o uznaní dlhu nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. Toto bolo doplnené až novelou vykonanou účinným od 1. januára 2008. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie , podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje len indikatívny výpočet neprijateľných podmienok.

Podľa čl. 3 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3. smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa čl. 6 ods.1. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Uvedeným právnym predpisom, ktorý bol transponovaný aj do ustanovení , je chránené základné právo občana - spotrebiteľa pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali.

Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou

podmienkou, spotrebiteľ ňou je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. , ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Týmto je daný rozpor exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ak súd poveril exekútora vykonaním exekúcie napriek tomu, že exekučný titul má nedostatky alebo zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, zastaví exekúciu dodatočne. Pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nepredstavuje prekážku veci rozsúdenej.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Rozhodcovský rozsudok je síce podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, avšak na základe predmetného rozhodcovského rozsudku nie je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúcia prípustná z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Na základe uvedených skutočností súd v zmysle citovaného ustanovenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd skúmal, či k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Nakoľko exekučný titul, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu nie je spôsobilým exekučným titulom, súd dospel k záveru, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie a uložil mu povinnosť uhradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Súdny exekútor trovy uplatnil a vyčíslil v zmysle Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

Podľa a MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 €.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekučného konania v celkovej sume 60,20 € a trovy exekúcie vyčíslil nasledovne:

1) Podľa a a - paušálna odmena za úkony exekučnej činnosti: získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3, €, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 €, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32 €, doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 €, doručenie exekučného príkazu 3,32 €, t. j. za 5 úkonov exekučnej činnosti v sume 5 x 3,32 € = 16,60 €. Súd v tejto časti súdneho exekútorovi priznal minimálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti v zmysle v sume 33,19 €.

2) V zmysle náhradu hotových výdavkov: poštovné v sume 16, € a telekomunikačné výdavky v sume 3, €. Nakoľko z predloženého exekučného spisu bolo doručovanie prostredníctvom pošty preukázané, súd v tejto časti priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 16,68 €. Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné poplatky v sume 3,32 €, ktoré sú vzhľadom na vyčíslenú sumu primerané. Súd v tejto časti súdnemu exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 16,68 € + 3,32 € = 20 €.

3) V zmysle § 196 Exekučného poriadku: súd zvýšil odmenu a náhrady hotových výdavkov určené podľa Exekučného poriadku o aktuálnu daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % DPH, t.j. 20 % z (33,19 € + 20 €) = 10,64 €

Súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v celkovej sume 33,19 € + 20 € + 10,64 € = 63,83 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( )