Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1Co-58-2013.pdf
PDF · 73.98 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/58/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka č. 5, Bratislava, proti žalovanému: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. č. XX, okres D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Važecká č. 16, Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 361,69 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Ro 402/2012 - 81 z 19.02.2013 takto
rozhodol:
Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol odpor vedľajšieho účastníka - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Ro 402/2012 - 18 z 03.12.2012.
Vychádzal zo zistenia, že vedľajší účastník vstúpil do konania po vydaní platobného rozkazu a po doručení platobného rozkazu žalovanému, na strane ktorého sa mienil zúčastniť konania v procesnej situácii, v ktorej žalovanému už plynula zákonná lehota na podanie odporu.
Dňa 29.01.2013 podalo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok č.k. 2Ro 402/2012 - 18.
Aj napriek skutočnosti, že vedľajšiemu účastníkovi bol osobitne doručený platobný rozkaz, vedľajšiemu účastníkovi neplynie nová lehota na podanie odporu, keďže plynutie tejto lehoty je v zmysle § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. procesne spojené s plynutím lehoty u účastníka, na ktorého strane sa chce zúčastniť konania.
Keďže žalovanému plynula lehota na podanie odporu od doručenia dňa 05.12.2012 do 20.12.2012, v ktorej lehote mohol podať odpor s účinkami zrušenia platobného rozkazu tak žalovaný, ako aj vedľajší účastník na strane žalovaného a keďže odpor vedľajší účastník podal až 29.01.2013, bolo potrebné jeho odpor odmietnuť ako odpor podaný oneskorene.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie vedľajší účastník.
Poukázal na to, že platobný rozkaz mu bol doručený 17.01.2013 a odpor proti nemu bol podaný 29.01.2012, teda v zákonnej lehote.
Právny názor súdu prvého stupňa neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných rezignovaných spotrebiteľov práve v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na
súdoch Slovenskej republiky stále rieši vydávaním platobných rozkazov a to v rozpore s § 172 ods. 9 O.s.p. Jedinou účelnou, hospodárnou a efektívnou pomocou spotrebiteľovi je vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa do konania ako vedľajšieho účastníka, a preto je potrebné vykladať zákon tak, že združenie tak môže urobiť kedykoľvek do právoplatného skončenia veci a podanie odporu môže vedľajší účastník uskutočniť v zákonnej lehote, to znamená v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi. Je nesprávna argumentácia súdu prvého stupňa, že lehota vedľajšieho účastníka na podanie odporu je limitovaná lehotou žalovaného.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 473/00, s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a naplnení článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenej Smernicou Rady č. 93/13/EHS.
Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, čo je rovnocenný a právne rovnako účinný vstup do konania, ako vstup na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. V čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť.
Nečinnosť žalovaného nemôže byť považovaná za konkludentný súhlas, ale je prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o premlčaní pohľadávky, ktorá je voči nemu uplatňovaná a o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 38 a 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Účastníci sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 172 ods. 1 O.s.p., súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že do konania podaním z 10.12.2012 (č.l. 19 spisu) vstúpil vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, ktorému súdom prvého stupňa bol doručený predmetný platobný rozkaz súdu prvého stupňa a podaním z 20.01.2013, doručeným na súd prvého stupňa 29.01.2013, vzniesol vedľajší účastník odpor proti predmetnému platobnému rozkazu a vzniesol aj námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu uplatňovanej žalobou.
Vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej 15 -dňovej lehote na podanie odporu, nakoľko platobný rozkaz bol vedľajšiemu účastníkovi doručený 17.01.2013 a v zmysle vyššie uvedeného, elektronickou poštou bol podaný odpor proti platobnému rozkazu 29.01.2013.
Pokiaľ za týchto okolností súd prvého stupňa odmietol odpor vedľajšieho účastníka ako odpor podaný oneskorene, nie je možné s takýmto právnym názorom súdu prvého stupňa súhlasiť.
Oprávnenie Združenia na ochranu spotrebiteľa, v danom prípade vedľajšieho účastníka, vystupujúceho pod názvom Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, je potrebné hodnotiť ako plne legitímny krok občianskeho združenia, vystupujúceho na ochranu spotrebiteľa, ktorý vyplýva z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. a predovšetkým z ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p.
Z týchto ustanovení vyplýva, že vedľajší účastník má v zásade autonómne postavenie v konaní a pokiaľ jeho úkony vo veci odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, má ich súd vyhodnotiť po uvážení všetkých okolností.
Tak je to aj v prípade predmetného odporu proti platobnému rozkazu súdu prvého stupňa, ktorý nemožno hodnotiť ako podaný neoprávnenou osobou, nakoľko lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu práve so zreteľom na toto relatívne autonómne postavenie vedľajšieho účastníka v konaní, plynie vedľajšiemu účastníkovi samostatne.
Predovšetkým je potrebné si ujasniť, že vystupovanie vedľajšieho účastníka aj v predmetnej právnej veci je o to dôležitejšie, že platobný rozkaz nemal byť v tomto konaní s najväčšou pravdepodobnosťou ani vydaný, so zreteľom na to, že ide s najväčšou pravdepodobnosťou o spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania vyplývajúci zo zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov zo 14.09.2006 pod č. 091663688, pričom za týchto okolností mal platiť zákaz vydania platobného rozkazu a konania v skrátenej forme, ktorý vyplýva z ustanovenia § 172 ods. 9 O.s.p. Aj s poukazom na túto okolnosť vyvstáva o to viac požiadavka zaoberať sa takýmto odporom proti platobnému rozkazu zo strana občianskeho združenia vystupujúceho na ochranu spotrebiteľa a uzavrieť, že lehota na podanie odporu proti platobnému rozkazu plynie takémuto vedľajšiemu účastníkovi samostatne.
Je potrebné súhlasiť aj s argumentáciou uvedenou v odvolaní vedľajšieho účastníka proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa v tom smere, že vysoké ciele politiky Európskej únie na úseku ochrany spotrebiteľa je možné zabezpečiť len účinnými právnymi nástrojmi, medzi ktoré patrí aj legitímne postavenie občianskych združení na ochranu spotrebiteľa, ktoré môžu do konania vstupovať za účelom takejto ochrany a je len logické, že za týchto okolností majú mať aj autonómne procesné postavenie, vrátane samostatného plynutia lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu.
Takémuto právnemu názoru nasvedčuje aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, najmä v citovanom rozhodnutí sp. zn. C 473/00, podľa ktorého súd nemá aplikovať a prihliadať na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, zavedenej Smernicou Rady č. 93/13/EHS.
Viazanie možnosti podania odporu proti platobnému rozkazu na zákonnú procesnú lehotu, ktorá plynie od momentu doručenia platobného rozkazu žalovanému bez ohľadu na moment vstupu vedľajšieho účastníka do konania, by bolo v rozpore s týmto rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie.
Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vychádzať z toho, že so zreteľom na samostatnosť plynutia lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu na strane vedľajšieho účastníka, bol tento odpor zo strany vedľajšieho účastníka podaný v zákonom stanovenej lehote.
Súd prvého stupňa napokon samotným vlastným konaním akceptoval vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania v predmetnej procesnej pozícii, pretože mu doručil platobný rozkaz, avšak za týchto okolností je potrebné prisúdiť aj autonómne plynutie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu na strane vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník, ak vstúpi do konania v dobe, kedy ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, na strane ktorého vystupuje a plynie mu samostatná lehota na podanie opravného prostriedku, ktorá sa počíta od doručenia platobného rozkazu.
Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.