Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-48-2024.pdf
PDF · 124.79 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/48/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu SBS PYTÓN, s.r.o., so sídlom Komárňanská 71, 821 09 Bratislava, IČO: 35 779 284, právne zastúpený Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanému Obchodná Development, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 15, 811 06 Bratislava, IČO: 44 716 524, právne zastúpený advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, o zaplatenie 12.016,80 EUR a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/22/2021-147 zo dňa 9.12.2022 jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/22/2021-147 zo dňa 9.12.2022 v napadnutom výroku I. a III. p o t v r d z u j e .
II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného zo dňa 1.3.2023 proti výroku II. rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 27Cb/22/2021-147 zo dňa 9.12.2022 odmieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.016,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 12.016,80 EUR od 1.1.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 4.12.2020 domáhal v upomínacom konaní, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu 12 016,80 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že poskytoval právnemu predchodcovi žalovaného strážne služby v objekte DOMO-REAL, s.r.o. nachádzajúcom sa na Púchovskej ulici 16, 835 06 Bratislava, na základe zmluvy o poskytovaní strážnej služby. Od januára 2020 nadobudol do vlastníctva predmetný objekt žalovaný, ktorý žalobcu požiadal o poskytnutie strážnych služieb v rovnakom rozsahu. Za poskytnuté služby vystavil žalobca za každý mesiac faktúru na dohodnutú sumu 5.007,- EUR bez DPH (6.008,40 EUR s DPH). Žalobca uviedol, že žalovaný uhradil faktúry za dodané služby do mesiaca júl 2020 v celom rozsahu a do omeškania sa dostal so zaplatením faktúry č. 2020015 za mesiac august 2020 - splatná dňa 16.9.2020, faktúry č. 2020017 za mesiac september 2020 - splatná dňa 16.10.2020, faktúry č. 2020019 za mesiac október 2020 - splatná dňa 16.11.2020.
3. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že spoločnosť DOMO-REAL, s.r.o. nie je právnym predchodcom žalovaného a nemali prejsť záväzky zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o. na žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že prevodom vlastníckeho práva k objektu nachádzajúceho sa na Púchovskej ulici 16 v Bratislave (ďalej tiež len ako „Areál“) nedochádza z právneho hľadiska k vstupu nadobúdateľa nehnuteľnosti do zmluvných práv a povinností dojednaných medzi pôvodným vlastníkom a treťou osobou a žalovaný teda ani z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k Areálu nemohol namiesto spoločnosti DOMO-REAL, s.r.o. vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom založeným zmluvou o poskytovaní strážnej služby. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca po nadobudnutí Areálu žalovaným pokračoval v strážení Areálu, avšak bez dohody so žalovaným na konkrétnych úkonoch strážnej služby a bez dohody o výške odplaty žalobcu. Žalovaný uviedol, že faktúry zasielané žalobcom uhrádzal, keďže si nemohol dovoliť nechať Areál nestrážený dovtedy, kým sa so žalobcom zmluvne nedohodne na rozsahu poskytovania služieb a výšky odplaty žalobcu, resp. pokým sa žalovanému nepodarí zazmluvniť si iného poskytovateľa strážnej služby. K uzatvoreniu zmluvy so žalobcom napokon nedošlo a žalobca už žalovanému v súčasnosti strážnu službu neposkytuje. Žalovaný nepovažoval za pravdivé tvrdenie žalobcu, že by žalovaný žiadal žalobcu o poskytnutie strážnych služieb v rovnakom rozsahu, ako žalobca poskytoval pôvodnému vlastníkovi, ako ani, že by žalobcom fakturovaná odplata predstavovala zmluvne dohodnutú paušálnu odplatu. Žalovaný uviedol, že k žalobcom tvrdenej dohode nikdy nedošlo, pričom na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný určitú dobu uskutočňoval žalobcom požadovanú úhradu údajných nákladov žalobcu na stráženie Areálu. Žalovaný uviedol, že evidencia faktúr predložených žalobcom v účtovníctve žalovaného, ako ani úhrada akýchkoľvek súm požadovaných žalobcom v predchádzajúcom období, nepredstavovala podľa žalovaného uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka.
4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 12.016,80 EUR s príslušenstvom ako zmluvnej odmeny za poskytnutú strážnu službu žalobcom žalovanému za obdobie od septembra do októbra 2020v areáli vo vlastníctve žalovaného, resp. ako nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu. Medzi stranami bola spornou otázka uzavretia zmluvy o poskytovaní strážnej služby medzi žalobcom a žalovaným, resp. existencia zmluvného vzťahu, ktorého obsahom bolo poskytovanie strážnej služby medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný tiež sporoval, že nemal žiadny záujem o poskytovanie strážnej služby v objekte zo strany žalobcu a rozsah a druh úkonov strážnej služby, ktoré mali byť zo strany žalobcu žalovanému poskytované. Žalovaný sporoval, že by úhrada faktúr vystavených žalobcom žalovaným za obdobie od februára do augusta 2020 predstavovala uznanie dlhu aj v jeho žalobcom tvrdenej zostávajúcej časti v sume 12.016,80 EUR.
5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť žalovaného nároku ako nároku na zaplatenie zmluvnej odplaty, na základe platne uzatvorenej zmluvy o poskytovaní strážnej služby medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko súd nemal preukázané platné uzavretie predmetnej zmluvy medzi stranami sporu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 38 ods. 3 zákona o súkromnej bezpečnosti, v zmysle ktorého zmluva o poskytovaní bezpečnostnej služby, jej zmeny, dodatky a zrušenie musia mať písomnú formu, inak sú neplatné.
6. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom žalobcu, mal súd preukázané, že žalobca v januári 2020 predložil žalovanému prostredníctvom F.. Q. Š. žalobcom podpísaný návrh písomnej zmluvy o poskytovaní strážnej služby v areáli. Súd nemal v konaní preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k písomnému prijatiu návrhu žalobcu, a teda vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že existencia platne uzavretej zmluvy o strážnej službe medzi žalobcom a žalovaným v písomnej forme nebola v konaní preukázaná. Napokon medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, že k písomnému prijatiu návrhu žalobcu zo strany žalovaného nedošlo. Súd z tohto dôvodu považoval za nadbytočné a nehospodárne k tejto otázke vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne Mgr. Š.. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané ani prípadné uzavretie zmluvy o strážnej službe medzi žalobcom a žalovaným v ústnej forme (ktorá by bola pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy absolútne neplatná), nakoľko zákon výslovne ustanovuje (§ 44 OZ), že mlčanie alebo nečinnosť adresáta návrhu na uzavretie zmluvy samy osebe nemôžu znamenať prijatie návrhu, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný na návrh žalobcu z januára 2020 reagoval spôsobom, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako akceptáciu návrhu žalobcu. Zároveň v konaní nebolo sporné, že ďalšie rokovania medzi žalobcom a žalovaným prebehli až v období júla a augusta 2020, teda súd nemal v konaní
preukázané, že by zo strany žalovaného došlo k prijatiu návrhu na uzatvorenie zmluvy o strážnej službe aspoň v ústnej forme, so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami vo vzťahu k absolútnej neplatnosti takejto zmluvy a právnych nárokov s tým súvisiacich. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sa v danom prípade malo jednať len o zmenu záväzku vo vzťahu k Zmluve o výkone strážnej služby zo dňa 25.11.2003 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o. ako predchádzajúcim vlastníkom daného objektu, súd konštatoval, že v konaní toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal, nakoľko nebola preukázaná existencia dohody zmluvných strán o zmene pôvodného záväzku, teda Zmluvy o výkone strážnej služby zo dňa 25.11.2003. Súd tiež poukázal na to, že v prípade, ak zákon predpisuje pre pôvodný záväzok písomnú formu, aj dohodu o zmene záväzku je s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 2 OZ (272 ods. 2 Obchodného zákonníka) potrebné uzavrieť písomne. Existencia takejto dohody nebola v konaní nijako preukázaná, preto súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky, na základe ktorých by bolo možné konštatovať zmenu pôvodného záväzku - Zmluvy o výkone strážnej služby zo dňa 25.11.2003 uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o tak, že by na miesto spoločnosti DOMO-REAL, s.r.o. vstúpil žalovaný. V nadväznosti na uvedené, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorého by bolo poskytovanie strážnej služby zo strany žalobcu žalovanému a platenie zmluvne dojednanej odplaty za poskytnutú službu zo strany žalovaného žalobcovi.
7. V odôvodnení súd prvej inštancie dodal, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 12.016,80 EUR s príslušenstvom od žalovaného, pričom svoj nárok hmotnoprávne subsumoval ako nárok na zaplatenie zmluvnej odplaty za poskytnuté služby. Keďže žalobca sa žalobou na plnenie domáhal zaplatenia peňažných prostriedkov od žalovaného, súd skúmal, či nie je daný nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie peňažných prostriedkov v sume 12.016,80 EUR z iného právneho dôvodu.
8. Žalovaný v konaní sporoval, že nemal záujem na plnení strážnej služby v objekte zo strany žalobcu a nebolo preukázané, aké služby a kedy žalobca žalovanému mal poskytnúť. Uvedená procesná obrana žalovaného nebola v konaní preukázaná. Súd mal vykonaným dokazovaním, a to výsluchom strany sporu - žalobcu, ako aj listom žalovaného zo dňa 21.10.2020 adresovaným žalobcovi, každým dôkazom jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, bez rozumných pochybností preukázané, že žalobca bez existencie zmluvy, teda bez právneho titulu, poskytoval žalovanému v objekte vo vlastníctve žalovaného v areáli strážnu službu, pričom však žalovaný mal o poskytnutí tejto služby zo strany žalobcu, ako aj o rozsahu poskytovaných služieb, vedomosť a mal z ich poskytnutia prospech spočívajúci v dodaní strážnej služby žalobcom v objekte, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného. Z listu žalovaného zo dňa 21.10.2020 jednoznačne vyplynula vedomosť žalovaného o dodávaní služieb zo strany žalobcu, ako aj existencia dohody žalobcu a žalovaného, že až deň 31.10.2020 vrátane, bol posledným dňom dodávania služieb žalobcom žalovanému. Z predmetného listinného dôkazu, vo vzájomnej súvislosti s výsluchom žalobcu, mal súd preukázané, že žalovaný mal jednak vedomosť o tom, že žalobca v objekte vlastnenom žalovaným dodáva strážnu službu, o rozsahu tejto služby, ako aj o záujme žalovaného, aby toto dodávanie služieb zo strany žalobcu trvalo do 31.10.2020. Uvedenému záveru svedčí aj preukázané a medzi stranami nesporné uhradenie žalobcom fakturovaných súm za poskytnutie strážnej služby žalovaným za obdobie od februára 2020 do augusta 2020, teda je zrejmé, že žalovaný bol oboznámený s tým, že žalobca mu poskytoval v danom období (a to až do 31.10.2020) v jeho objekte strážnu službu a v akom rozsahu a mal o túto službu záujem až do 31.10.2020, hoci za mesiace september a október 2020 už žalobcovi náhradu za poskytnuté služby nevydal, resp. nezaplatil. Vzhľadom na uvedené, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca žalovanému bez existencie zmluvy, avšak s vedomím žalovaného, v areáli poskytoval strážnu službu, a to až do 31.10.2020, kedy žalovaný žalobcu listom zo dňa 21.10.2020 výslovne informoval, že na základe vzájomných dohôd je deň 31.10.2020 vrátane posledným dňom dodávania služieb žalovanému žalobcom a po uvedenom dni sa služby už dodávať nebudú.
9. Súd prvej inštancie mal za to, že došlo na strane žalovaného k získaniu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v získaní majetkovej hodnoty subjektom, ktorý služby žalobcu užíval bez poskytovania náhrady. V intenciách predmetného sporu súd vychádzal z preukázanej a nespornej skutočnosti, že v danom mieste a v čase žalovaný žalobcovi plnil za poskytnuté porovnateľné služby v mesiacoch február až august 2020 vždy sumu vo výške 6.008,40 EUR, ako aj z nesporovanej okolnosti, že za poskytnutie porovnateľných služieb v rovnakom objekte bola medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o.
dojednaná zmluvná mesačná odplata v rovnakej výške na základe uzavretej zmluvy o výkone strážnej služby, a to do decembra 2019. Súd tak vykonaným dokazovaním určil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu ako výšku obvyklej odplaty za poskytovanie porovnateľných služieb v totožnom objekte v danom mieste a čase, a to na sumu 6.008,40 EUR za každý mesiac poskytovania strážnej služby žalobcom žalovanému bez existencie zmluvy alebo iného právneho dôvodu.
10. Záverom nad rámec uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko v danom prípade posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nemožno plnenie žalovaného za mesiace február až august 2020 bez ďalšieho v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka považovať za uznanie záväzku žalovaným jeho čiastočným plnením, nakoľko v danom prípade nejde o zmluvný nárok, ale o vydanie bezdôvodného obohatenia za plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému v každom jednotlivom mesiaci zvlášť bez existencie zmluvy.
11. Súd prvej inštancie žalobu vo výroku II. v zvyšnej časti zamietol, t. j. žalobcovi nepriznal nárok na časť úrokov z omeškania ako nepreukázaných. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že faktúra je iba daňovým dokladom a nemožno z nej vychádzať pri posúdení omeškania sa s vydaním nároku na bezdôvodné obohatenie. Súd považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za splatný deň po doručení žaloby žalovanému a teda sa dostal do omeškania odo dňa 1.1.2021.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), a h) C.s.p, v ktorom uviedol, že od začiatku tohto súdneho sporu nikdy nebol oboznámený s konkrétnym rozsahom poskytovania strážnych služieb zo strany žalobcu. Tento rozsah poskytovania strážnych služieb (a teda rozsah údajného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného) žalobca v konaní nikdy konkrétne nešpecifikoval, a teda ani nemohol následne preukázať. Žalovaný zotrváva na tom, že akékoľvek úhrady faktúr vystavených žalobcom za údajné stráženie predmetného areálu, nepredstavovali nič iné, ako prejav dobrej vôle žalovaného, keďže žalovaný sa na ich plnenie žalobcovi nikdy zmluvne ani inak nezaviazal. Napokon aj samotný konateľ žalobcu, D.. P. I., na pojednávaní konanom dňa 26.8.2022 uviedol a priznal, že žalobca v areáli po jeho nadobudnutí žalovaným ostával z vlastnej vôle, bez dohody so žalovaným a sám sa rozhodol, v akom rozsahu bude pokračovať v poskytovaní strážnej služby. Konateľ žalobcu D.. I. ohľadne uvedeného vypovedal nasledovne: „Pracovať sme museli, nemohli sme odísť, ja som mal zmluvu s DOMO-REAL, s.r.o. - starým vlastníkom, s trojmesačnou výpovednou lehotou, ja som mohol odísť hneď... ale nemôžem odísť, keď nemám komu dať výpoveď, starý podnik už neexistoval a nový mi nepodpísal tie zmluvy ani ich neupravil ani mi ich nedal, tak som musel zostať“. Z uvedeného vyjadrenia konateľa žalobcu je zrejmé, že žalobca zotrvával v predmetnom areáli žalovaného z dôvodu údajného omylu konateľa žalobcu, že je právne zaviazaný v ňom naďalej ostať a poskytovať strážne služby, keďže „nemá komu dať výpoveď“. V uvedenom smere preto ohľadne konania žalobcu po zmene vlastníctva areálu, ktorý neprestal poskytovať strážne služby, napriek tomu, že už nemal žiaden právny titul na ich poskytovanie, a bez dohody s novým vlastníkom pokračoval z vlastnej vôle (a bez vyjadrenia alebo vôle žalovaného) v ich poskytovaní, poukazuje na tzv. všeobecnú preventívnu povinnosť predchádzania hroziacim škodám v zmysle ust. § 415 OZ. Zároveň nemôže ani vylúčiť, že zo strany žalobcu mohlo ísť o snahu vnútiť žalovanému svoje služby za účelom následného domáhania sa odplaty za ne, čo by bolo v príkrom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a takéto konanie žalobcu by aj z tohto dôvodu nemohlo požívať právnu ochranu.
14. Žalovaný v odvolaní poukázal na výpoveď konateľa p. D.. I., že žalovaný nikdy nemal vedomosť o rozsahu údajne poskytovanej strážnej služby (a teda, že ani nemohol byť nikdy oboznámený s obsahom zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO- REAL, s.r.o.). Tak isto ani tvrdenia žalobcu o tom, že predsa žalovaného oboznámil s tabuľkou mzdových nákladov žalobcu (navyše až koncom mesiaca júl 2020, t.j. po šiestich mesiacoch od nadobudnutia vlastníctva areálu žalovaným), v žiadnom smere neznamenajú, že žalovaný si mal byť vedomý rozsahu poskytovania strážnej služby a s tým spojených údajných nákladov žalobcu a že mal s týmito súhlasiť, ako nesprávne uvádza súd na viacerých miestach rozsudku. Napriek uvedeným skutočnostiam súd bez toho, aby poznal konkrétny rozsah úkonov strážnej služby zo strany žalobcu (keďže žalovaný ich v konaní nikdy bližšie nešpecifikoval), sa ohľadne otázky rozsahu poskytnutých strážnych služieb (z pohľadu žalovaného celkom prekvapivo a nepochopiteľne) odvolal výlučne na list žalovaného zo dňa 21.10.2020, ktorým žalovaný iba oznámil žalobcovi, že si neželá, aby mu žalobca poskytoval akékoľvek strážne služby, s účinnosťou od 1.11.2020.
Z tohto listu žalovaného však v žiadnom prípade nevyplýva, že by žalovaný poznal konkrétny rozsah poskytovania strážnej služby a už vôbec nie, že by v minulosti za takýto jemu známy rozsah strážnej služby žalobcovi hradil odplatu. Avšak ak by aj žalovaný tento rozsah skutočne poznal, čo však v žiadnom prípade nekorešponduje s obsahom súdneho spisu, ako ani s vyššie uvedenými vyjadreniami samotného konateľa žalobcu, súd nie je oprávnený priznať žalobcovi uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bez toho, aby žalobca jeho rozsah preukázal (t. j. bez toho, aby preukázal poskytnutie konkrétnych úkonov právnej služby), iba s odvolaním sa na to, že veď žalovaný tento rozsah pravdepodobne poznal. Z uvedených dôvodov postupoval súd pri vyhodnocovaní skutkového stavu a posúdení predpokladov priznania žalobcom uplatneného nároku v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania, pričom zároveň porušil princíp tzv. rovnosti zbraní (keďže na základe uvedeného postulátu sa ďalej nezaoberal konkrétnym rozsahom bezdôvodného obohatenia), čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces.
15. V odvolaní ďalej uviedol, že neuhradené faktúry sa týkajú mesiacov september a október 2020, pričom aj prvostupňový súd v rozsudku skonštatoval, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné preukázať rozsah a výšku bezdôvodného obohatenia za konkrétne sporné obdobie, keďže nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepredstavuje paušalizované plnenie každý mesiac v rovnakej výške, ako tomu je v prípade zmluvného záväzku s mesačne fakturovanou odplatou. Súd teda nemohol bez ďalšieho odvodiť výšku bezdôvodného obohatenia v sporných mesiacoch september a október 2020 od zmluvne dojednanej odplaty spred vyše troch rokov od nastania údajného bezdôvodného obohatenia (a bez preukázania konkrétneho rozsahu a hodnoty poskytnutých strážnych služieb v sporných mesiacoch). Ak súd vychádzal z jedinej zmluvne dohodnutej odplaty medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o., t. j. z odplaty dojednanej v zmluve z roku 2003 s cenovým dodatkom z roku 2017, je zrejmé, že takáto jediná cenová dohoda nemôže zakladať obvyklosť na danom mieste, a už vôbec nie v danom čase (september a október 2020). Z vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne, príp. odvolací súd rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podľa ktorého vyhodnotením všetkých týchto dôkazov súd správne ustálil, že rozsah poskytovanej strážnej služby bol žalovanému známy od januára 2020, bol identický s rovnakou službou poskytovanou predošlému vlastníkovi stráženého areálu. Ďalej keďže žalovaný nesúhlasil s ponúkanou cenou strážnej služby, ale zároveň nenašiel nikoho lacnejšieho, je správny aj záver súdu o primeranosti požadovanej odplaty za vykonanú strážnu službu. Napokon správnosť záveru prvoinštančného súdu o primeranosti požadovanej náhrady (odplaty) je zrejmá aj z procesnej obrany žalovaného: Žalovaný sám ešte v odpore uviedol, že práve a len za obdobe 7 mesiacov - t.j. od febr. 2020 do augusta 2020 zaplatil vyše 40.000,- EUR (konkrétne 42.063,- EUR), čo zjavne sám považoval za primerané. Ak žalovaný zároveň nikdy v priebehu sporového konania netvrdil, že by v mesiacoch september 2020 a október 2020 došlo k zmene poskytnutého rozsahu strážnej služby, je logickým záverom považovať odplatu v rovnakej výške za primeranú odplatu aj za ostávajúce mesiace september a október 2020. Pokiaľ by mal ale odvolací súd zato, že žalobcom tvrdený odvolací dôvod je daný a je potrebné dokazovanie doplniť alebo zopakovať, navrhuje, aby odvolací súd doplnil dokazovanie tiež výsluchom svedkyne F.. Q. Š., kontrolné výkazy DPH žalovaného za obdobie 9.2020 a 10.2020.
17. Žalobca poukázal na to, že žalovaný najskôr (v odpore) tvrdil, že strážnu službu žalobcu potreboval a akceptoval, keďže si nemohol dovoliť ponechať (celý) areál nestrážený; neskôr svoje tvrdenie zmenil tak, prítomnosť žalobcu toleroval počas rokovaní o rozsahu a najmä odplate za strážnu službu, aby napokon v odvolaní označil výkon strážnej služby žalobcu v areáli žalovaného za možné konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom, keď naznačil, že malo ísť o vnútenie strážnej služby. Žalovaný v odpore uviedol, že za obdobe 7 mesiacov - t.j. od febr. 2020 do augusta 2020 zaplatil vyše 40.000,- EUR, čo zrejme sám považoval za primerané. Pročom zároveň nikdy v priebehu sporového konania netvrdil, že by v mesiacoch september 2020 a október 2020 došlo k zmene poskytnutej strážnej služby
- toto tvrdenie je nové a objavuje sa po prvý raž až v odpore, a aj to nepriamo.
18. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca sa odvoláva na rozsah služieb uvedený v zmluve o poskytovaní strážnej služby, ktorú mal žalobca uzatvorenú so spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o., avšak v konaní žalobca nepreukázal, že v tejto zmluve vágne špecifikované úkony strážnej služby aj žalovanému v rozhodných mesiacoch september a október 2020 skutočne poskytol. Navyše
predmetná zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o. bola uzatvorená a jej rozsah dojednaný ešte v roku 2003 (s príslušným cenovým dodatkom uzavretým koncom roka 2017, t.j. tri roky pred údajným bezdôvodným obohatením na strane žalovaného), a už len z uvedených dôvodov sa nemohol prvostupňový súd ohľadne preukazovania rozsahu a výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v rozhodnom čase a mieste (september a október 2020) opierať práve o túto zmluvu. Žalobca taktiež nepreukázal svoje tvrdenia o tom (ktoré žalovaný od začiatku konania konzistentne popiera), že by uvedená zmluva medzi žalobcom a spoločnosťou DOMO-REAL, s.r.o. bola žalovanému predložená na oboznámenie sa s ňou. Preto aj akákoľvek ďalšia snaha právneho zástupcu žalobcu v rámci vyjadrenia žalobcu odvodzovať súhlas s rozsahom či výškou žalobcom požadovanej odplaty za údajne poskytnuté strážne služby od ním tvrdenej (avšak neexistujúcej) vedomosti žalovaného o rozsahu týchto služieb, či od úhrady faktúr žalovaným, je v priamom rozpore s uvedeným vyjadrením samotného konateľa žalobcu, ktorý potvrdil, že žalovaný nevedel o rozsahu poskytovanej strážnej služby a že s výškou požadovanej odplaty nesúhlasil. Žalovaným uhradené sumy navyše ani nie je bez ďalšieho možné priraďovať k faktúram vystavených žalobcom, keďže tieto úhrady žalovaného boli nepravidelné, v iných výškach ako žalobca fakturoval, a ani časovo nikdy nie v nadväznosti na žalobcom vystavené faktúry. Žalovaný má primárne v zmysle svojich doterajších vyjadrení a podaní poskytnutých v tomto konaní za to, že žalobca v tomto súdnom konaní nepreukázal ani rozsah údajne poskytnutých strážnych služieb žalovanému, tak ani obvyklú cenu údajne žalovanému poskytnutých strážnych služieb v rozhodnom čase a mieste a teda žalobca nepreukázal ako ani rozsah uplatneného nároku na vydanie údajného bezdôvodného obohatenia uplatneného voči žalovanému, tak ani výšku tohto údajného bezdôvodného obohatenia.
19. Žalobca k odvolacej replike žalovaného uviedol, že odkazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu. Žalovaný existenciu podpísaného návrhu Zmluvy o poskytovaní strážnej služby zo dňa 24.1.2020 v konaní relevantne nepoprel. Skutočnosť, že žalovaný nenašiel lacnejšiu strážnu službu, hoci o to usiloval, rovnako nie je novým tvrdením. Ide o tvrdenie produkované konateľom žalobcu už dňa 26.8.2022. Žalovaný sám v odvolacej replike potvrdzuje svoju snahu o zníženie ceny, t.j. cenu žalobcu musel poznať. To, že lacnejšiu strážnu službu nenašiel je logická dedukcia vyplývajúca z nesporných skutočností, že žalovaný lacnejšie riešenie hľadal, a že areál t.č. nie je strážený nikým. Nie nové skutkové tvrdenie.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 22.7.2024 a verejne vyhlásený dňa 31.7.2024. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
21. Podľa § 386 CSP: Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a)bolo podané oneskorene, b)bolo podané neoprávnenou osobou, c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d)nemá náležitosti podľa § 363 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20240701>, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
22. K odvolaniu žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení § 359 až 361 C.s.p. Podľa § 359 C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Civilný sporový poriadok tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku II., neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči II. výroku, odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.
23. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
24. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
25. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:
26. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1)Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2)Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
27. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého výroku I. rozsudku, ktorým súd žalobu žalobcu o zaplatenie 12 016,80 EUR s priznaným príslušenstvom vyhodnotil ako dôvodnú titulom vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko mal za preukázané, že žalovaný bez uzatvorenia platnej písomnej zmluvy v mesiacoch september a október 2020, prijímal od žalobcu dodávanie strážnej služby v objekte vo vlastníctve žalovaného.
28. Žalovaný teda prijal majetkový prospech bez právneho dôvodu a je povinný toto obohatenie vydať. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zisťoval rozsah majetkového prospechu a hodnotu majetkového prospechu, ktorú je žalovaný povinný vydať žalobcovi.
29. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že na určenie výšky bezdôvodného obohatenia bolo dôvodné vychádzať z prospechu, ktorý získal obohatený a tento je potrebné vyjadriť peňažnou sumou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné služby. Súd preto správne vychádzal z plnenia porovnateľnej služby vo februári až auguste 2020 sumou 6.008,40 EUR mesačne, pričom taká odmena za služby vyplývala aj z dohody uzatvorenej s DOMO- REAL, s. r. o. za výkon strážnej služby. Súd teda výšku bezdôvodného obohatenia spoľahlivo zistil vychádzajúc najmä faktúr, úhrad, vykonaných výsluchov, listu zo dňa 21.10.202, výsluchu strany sporu a teda ustálil sumu 6.008,40 EUR ako mesačnú platbu, ktorú by mal žalobca obvykle platiť za poskytnutú službu a tejto sume zodpovedá bezdôvodné obohatenie žalobcu za mesiac.
30. Odvolací súd sa teda nestotožnil s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne zistil výšku bezdôvodného obohatenia vychádzajúc z paušálnej fakturácie, nakoľko súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s navrhnutými dôkazmi k výške obvyklej ceny strážnej služby a túto v súlade s vykonaným dokazovaním stanovil. Žalovaný nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali inú rôznu obvyklú cenu strážnej služby v jednotlivých mesiacoch, pričom súd dôvodne vychádzal z ceny danej stráženej služby v mieste a čase, a teda aj bezprostredne pred sporným obdobím (august 2020 a skôr).
31. Vzhľadom na uvedené je potrebné dospieť k záveru, že nárok vo výške 12.016,80 EUR za september a október 2020 je v tejto výške dôvodný, pričom žalovaný nepreukázal skutočnosti, pre ktoré by mala byť uvedená suma znížená, ani nepredložil dôkazy, z ktorých by vyplývala iná obvyklá suma za poskytnutú strážnu službu.
32. Pokiaľ ide o rozsah poskytovanej služby, z vykonaného dokazovania nevyplynuli skutočnosti, pre ktoré by mala byť strážna služba poskytovaná v inom rozsahu ako bolo fakturované a zaplatené žalobcovi sa obdobie do septembra 2020. Skoršie faktúry žalovaný zaplatil a teda akceptoval, čiže uznal aj rozsah poskytnutej strážnej služby. V prípade sporných faktúr nebolo súdu preukázané, že by došlo k zmene rozsahu poskytovanej strážnej služby, teda súd prvej inštancie správne ustálil rozsah poskytnutej služby.
33. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o omyle žalobcu pri poskytovaní strážnej služby s tým, že si službu neželal, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu neuzatvorili písomnú zmluvu o strážnej službe, avšak viedli rokovania ohľadom uzatvorenia zmluvy, pričom žalobca službu žalovanému poskytoval. Žalovaný súdu nepreukázal, že podnikol kroky, ktorými by zabránil poskytovaniu stráženiu služby, teda nepreukázal, že mu služba bola vnútená, čiže nepreukázal svoje tvrdenie, že konanie žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
34. Súd prvej inštancie správne vychádzal aj dohody zo dňa 21.10.2020, kedy sa strany sporu dohodli, že sa služby od 1.11.2020 dodávať nebudú s tým, že posledným dňom dodávania služieb je 31.10.2020 (č. l. 38).
35. Vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôsledkom toho, že strany sporu neuzatvorili písomnú zmluvu, pričom k poskytnutiu strážnej služby došlo, nebolo preukázané, že táto by bola nevyžiadaná a preto súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť žalovanú sumu s príslušenstvom, teda zákonným úrokom z omeškania odo dňa doručenia žaloby žalovanému.
36. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné v rozpore s čl. 17 CSP. Strany sporu mali dostatočný priestor pre predloženie dôkazov na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, pričom súd sa riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi založenými v spise.
37. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie.
38. V postupe súdu prvej inštancie odvolací súd nevzhliadol porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, keďže súd prvej inštancie sa vo svojom odôvodnení rozhodnutie vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného. Samotná skutočnosť, že žalovaný nie je spokojný s výsledkom konania ako aj právnym posúdením predmetu sporu prvoinštančným súdom neznamená, že došlo k porušeniu jeho procesných práv, a teda práva na spravodlivý proces. Žalovaný mal vytvorený dostatočný časový priestor na predloženie skutkových tvrdení a na ich preukázanie predložením, či navrhnutím príslušných dôkazov.
39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).