Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/166/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, IČO: 43 023 096, proti žalovanému D. C., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zastúpenému JUDr. Attilom Elekom, so sídlom v Rožňave, Jovická 2, IČO: 42 331 374, o zaplatenie istiny 1.950 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 29. marca 2022 č.k. - 95 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu o zaplatenie 1.950 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.950 eur od 21.6.2020 do zaplatenia (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie žalobcu v žalobe a v priebehu sporu, najmä že:

2.1. žalobca so žalovaným ústne uzavrel v marci 2020 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia rodinného domu č. 61 v Kružnej s tým, že rekonštrukčné práce mali trvať 4 až 5 týždňov a celkové náklady na rekonštrukciu domu boli ohodnotené na sumu 9.880 eur,

2.2. žalobca poskytol žalovanému preddavok v sume 3.000 eur za prvotné práce a na nákup potrebného materiálu na základe žiadosti žalovaného za prítomnosti svedka,

2.3. žalobca následne žalovanému „určité vopred dohodnuté práce“ výslovne zakázal vykonať,

2.4. žalobca dodatočne zistil, že žalovaný dohodnuté práce nevykonal a naopak napriek výslovnému zákazu žalobcu vykonal práce, ktoré žalobca nežiadal,

2.5. žalobca preto dňa 21.6.2020 žalovanému oznámil, že od zmluvy o dielo odstupuje,

2.6. žalobca dňa 6.7.2020 požiadal žalovaného o vrátenie čiastky 1.950 eur, predstavujúcej rozdiel žalobcom zaplateného preddavku 3.000 eur a ceny (hodnoty) žalovaným pre žalobcu vykonaných prác a použitého materiálu, určenej na sumu 1.050 eur „stavebnou spoločnosťou, ktorej služby žalobca objednal na určenie hodnoty prác žalovaného“, keďže „žalobca si nechal ohodnotiť vykonané práce a túto sumu odrátal od poskytnutej zálohy“, pričom v prípade, ak súd považuje „výkaz výmer, prípadne rozpočet vykonaných stavebných úprav, za sporný“, žalobca „vie doložiť vyjadrenie firmy, ktorá výpočet realizovala“,

2.7. žalobca zaslal dňa 14.10.2020 žalovanému predžalobnú výzvu, v ktorej žiadal žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.950 aj s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.950 eur odo dňa 21.6.2020 do zaplatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného potom, čo žalobca od zmluvy odstúpil.

3. Súd poukázal i na obranu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 4.12.2020 č.k. - 23, zrušeného uznesením súdu zo dňa 12.1.2021 č.k. – 39, i jeho obranu v priebehu sporu.

4. Ďalej súd konštatoval:

4.1. že predmetom konania je posúdenie existencie zmluvy o dielo medzi stranami sporu, následné odstúpenie od zmluvy o dielo, nároku na vyplatenie sumy za vykonané práce a účelne vynaložené náklady a posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutej zálohy 3.000 eur, po ich odrátaní vo výške 1.950 eur (bod 34 odôvodnenia rozsudku),

4.2. že súd „sa oboznámil s Predžalobnou výzvou zo dňa 14.10.2020 adresovanou právnym zástupcom žalobcu v jeho mene žalovanému, ktorá je svojim obsahom takmer totožná s podanou žalobou. Pripojený je aj podací lístok zo dňa 15.10.2020. Z priloženej útržkovitej textovej komunikácie vo forme sms správ a messengerovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že medzi stranami sporu prebehla komunikácia ohľadom vykonaných prác na rodinnom dome žalobcu, kedy žalovaný dňa 10.06. bez uvedenia roku opisoval stavebné práce, ktoré realizoval a uviedol, že tieto sú v cene zálohy, ktorú prevzal, ale ktorú bližšie nešpecifikoval. Následne žalobca správami zo dňa 21.06. bez uvedenia roku vyjadril nespokojnosť s odvedenou prácou žalovaného a vyzýval ho k stretnutiu, pričom avizoval, že má záujem ukončiť vzájomnú dohodu o vykonaní prác a žiadal ho o rozpis vykonaných prác a použitého materiálu za účelom dorovnania za vykonané práce, za ktoré žalovaný prevzal zálohu vo výške 3.000,- eur. Žalovaný v reakcii uviedol, že práca ešte nie je ukončená, pričom po jej ukončení sa majú vyrovnať. Následne žalobca správami zo dňa 02.07. a 06.07. bez uvedenia roku adresoval žalovanému touto cestou pokus o zmier, v ktorom žiadal, aby k 05.07.2020 došlo ku konečnému vyúčtovaniu nákladov a vykonaných prác žalovaným, pričom opäť uvádza, že žalovanému poskytol zálohu vo výške 3.000 eur. Žiadal o vrátenie 1.950 eur, a to na základe ohodnotenia vykonaných prác a použitého materiálu vrátane hodnoty stojanu na TV vo výške 350 eur. Ak nedôjde k reakcii na výzvu žalobcu do 08.07.2020 tento sa obráti na políciu. Na predmetnú správu žalovaný vôbec nereagoval.“ (bod 22, 23 odôvodnenia rozsudku), ako i

4.3. že súd „sa oboznámil aj s Rozpočtom a výkazom výmer zo dňa 09.04.2021 zhotoviteľa W-Partners s.r.o. s označením sadrokartónová stena, v ktorom je uvedený rozpis prác a dodávky PSV - konštrukcie - drevostavby (klasik SDK, preklad drevený, priečka SDK, montáž zárubní oceľových) v celkovej hodnote 1.335,87 eur.“ (bod 24 odôvodnenia rozsudku),

4.4. že súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania „vyjadrením firmy, ktorá realizovala výpočet hodnoty prác vykonaných žalovaným“ nakoľko mal za to, že „uvedený dôkaz je z dôvodu spornosti celkového nároku v kontexte vykonaného dokazovania bezpredmetný“,

4.5. a že „na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.“ (bod 25 odôvodnenia rozsudku), pričom tak súd učinil potom, ako vec právne posúdil podľa , až 3 , , , a , a .

5. Dôvodil pritom (v bodoch 37 až 39 odôvodnenia rozsudku), že „Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno pre potvrdenie skutočností uvádzaných v žalobe. Žalobca svoju žaloba opiera o fakt, že medzi ním a žalovaným malo dôjsť k uzavretiu Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola rekonštrukcia rodinného domu č. XX D. C., v ústnej forme a následnému odovzdaniu zálohy vo výške 3.000 eur žalovanému. Na preukázanie svojho tvrdenia ohľadom uzavretia Zmluvy o dielo ako dôkaz navrhol vypočuť v konaní ako svedkyňu svoju manželku, ktorá mala byť prítomná pri uzatvorení predmetnej zmluvy ako aj pri odovzdaní finančnej hotovosti. V priebehu konania vyplynulo, že pri tomto stretnutí bola prítomná aj partnerka žalovaného, ktorá bola v konaní tiež vypočutá ako svedkyňa. Svedecké výpovede oboch vypočutých svedkýň si navzájom v plnej miere odporovali. Z vykonaného

dokazovania nebolo možné ustáliť ani len miesto a čas stretnutia strán sporu, nieto ešte ustáliť, že došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo a jej prípadné náležitosti. Svedecké výpovede si rovnako, ako aj tvrdenia strán sporu odporujú aj ohľadom vyplatenia zálohy vo výške 3.000,00 eur. Žalobca uvádza, že zálohu žalovanému odovzdal pri vyššie uvedenom stretnutí, pričom žalovaný tvrdí, že finančnú hotovosť od žalobcu nikdy neprevzal, ako záloha mu bolo odovzdané náradie v hodnote cca 1.000 eur. Následne súd vypočul ešte ako svedka, rodinného priateľa žalobcu, ktorého výpoveď je v rozpore s tvrdeniami oboch svedkýň, pretože tento uviedol, že k dohode ohľadom Zmluvy o dielo malo dôjsť na záhradnom posedení aj za jeho prítomnosti, kedy mal byť dohodnutý rozsah prác a hodnota rekonštrukcie vo výške 10.000 eur. Pri odovzdaní zálohy, nebol prítomný, avšak mal vedomosť o jej vyplatení, a to priamo od žalovaného. Opodstatnenosť žalovaného nároku nie je možné preukázať ani z priloženej čiastkovej elektronickej komunikácie medzi stranami sporu, nakoľko z tejto nevyplýva, či došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo, aké boli jej podstatné náležitosti a napriek tomu, že sa v nej spomína vyplatená záloha vo výške 3.000 eur, nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že by žalovaný potvrdil jej prevzatie vo výške 3.000 eur. Čo sa týka odstúpenia od Zmluvy o dielo žalobcom, súd dáva do pozornosti, že základným predpokladom možnosti odstúpenia od zmluvy (bez ohľadu na to, či ide o odstúpenie v režime alebo ) je skutočnosť, že zmluva, od ktorej chceme odstúpiť, je platná. Ak by totiž zmluva platná nebola, nie je možné ju ani zrušiť prostredníctvom odstúpenia. Nakoľko súd nemá za preukázané, že došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o dielo, nie je možné vyhodnotiť ani prípadné odstúpenie žalobcu od tejto zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania je nutné konštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal pravdivosť ním tvrdených skutočností zakladajúcich jeho právo, a teda dôkazné bremeno neuniesol, žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne nasvedčovali tomu, že k uzavretiu Zmluvy o dielo medzi ním a žalovaným došlo, ani dôkazy ktoré by potvrdili odovzdanie zálohy vo výške 3000 eur žalovanému, preto tieto tvrdenia považuje súd iba za tvrdenia v rovine teoretických možností bez reálneho, dôkazmi osvedčeného základu, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. V kontexte vykonaného dokazovania sa potom súd špecifikáciou žalovanej sumy s ohľadom na ohodnotenie vykonaných prác výkazom výmer resp. rozpočtom ďalej nezaoberal.“

6. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § a s tým, že podľa o výške náhrady trov konania priznaných žalovanému podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %, rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa , a . Navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že v odôvodnení rozsudku iba citoval tvrdenia svedka E. F., avšak vôbec sa nevysporiadal s výpoveďou tohto svedka, ktorý vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že priamo žalovaný mu uviedol, že od žalobcu bude žiadať ďalšiu zálohu, nakoľko záloha 3.000 eur, ktorú mu žalobca už poskytol, mu bolo málo, a nevysporiadal sa ani s výpoveďou svedkyne G. B., manželky žalobcu a ani s písomnou komunikáciou predloženou žalobcom v konaní, ktoré podľa názoru žalobcu jednoznačne potvrdzujú, že žalovaný prevzal zálohu 3.000 eur na zhotovenie diela. Zdôraznil, že ak by aj nepreukázal platné uzavretie zmluvy o dielo, nie je vylúčený jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške rozdielu medzi sumou ním zaplateného preddavku a hodnotou žalovaným vykonaných prác a použitého materiálu, keďže tieto samostatné peňažné pohľadávky sú spôsobilé na započítanie v zmysle a nasl. . V tejto súvislosti žalobca namietol, že ani týmto tvrdením žalobcu sa súd v rozsudku vôbec nezaoberal. Nakoniec súdu prvej inštancie žalobca vytkol tiež to, že neposudzoval hodnotu žalovaným vykonaných prác, hoci táto otázka je významná pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, a to napriek tomu, že žalobca v spore predložil listinný dôkaz - Rozpočet a výkaz výmer zo dňa 9.4.2021, kde boli práce a použitý materiál žalovaným ohodnotené na sumu 1.335,87 eur a nebránil sa ani ďalšiemu dokazovaniu v tomto smere.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok ako zákonný a vecne správny a priznať žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení rozsudku podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, a teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované a nemožno mu nič vyčítať. Odkázal pritom aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , .

8.1. Na tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný sa mal vyjadriť pred svedkom E. F., že od žalobcu bude pýtať ďalšie peniaze, lebo 3.000 eur ako záloha bolo málo, žalovaný podčiarkol, že s týmto vyjadrením svedka nesúhlasí, lebo na tému preddavku, o odovzdaní, pýtaní ďalších finančných prostriedkov od žalobcu, sa s ním nerozprával, pričom tento svedok v rámci svojej výpovede sa ani raz nezmienil o tom, že zo strany žalobcu malo dôjsť aj k reálnemu odovzdaniu sumy 3.000 eur. V súvislosti s tvrdením svedka F., žalovaný poukazom na žalobcove tvrdenie, že hodnota prác a materiálu vykonaných žalovaným v rámci rekonštrukcie rodinného domu žalobcu je 1.050 eur, podčiarkol, že je otázne, z akého dôvodu by sa mal zmieňovať svedkovi F. o navyšovaní nejakej zálohy, keď ,,odovzdaná záloha“ mala byť vo výške 3.000 eur. Tvrdil naopak, že výpoveď svedka F. potvrdila v celom rozsahu tvrdenie žalovaného, že aj p. F. nebol vyplatený, že sa „to robilo formou kamarátskej výpomoci“, že od žalobcu žiadnu finančnú zálohu nezískal a práce žalovaný vykonával v rámci kamarátskej výpomoci.

8.2. V súvislosti s namietaným postupom súdu prvej inštancie ohľadom nezaoberania sa s hodnotou vykonaných prác, ktoré boli predložené žalobcom, žalovaný podčiarkol, že z tejto listiny – Rozpočet a výkaz výmer zo dňa 9.4.2021 nevyplývajú žiadne smerodajné skutočnosti, ktoré by naznačovali, že tento žalobcom predložený výmer bol vyhotovený v spojitosti s rekonštrukciou jeho rodinného domu, a preto aj v tejto časti odvolaním namietaný postup súdu prvej inštancie zo strany žalobcu považuje žalovaný za irelevantný, keďže nedošlo k preukázaniu, že by došlo k odovzdaniu akejkoľvek finančnej hotovosti titulom zálohy. Citujúc znenie až 3 a , z ktorého plynie, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania, je úlohou a doménou súdu, žalovaný akcentoval, že prvoinštančný súd v rozsudku náležite odôvodnil, prečo nepovažoval za potrebné bližšie sa zaoberať predmetným výmerom. Podľa názoru žalovaného nie je pravdou, že by súd prvej inštancie o návrhoch žalobcu na doplnenie dokazovania žiadnym spôsobom nerozhodol, lebo súd na pojednávaní poučil všetkých prítomných v zmysle , v rámci ktorého poučenia určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia súd považoval za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná, súčasne súd strany oboznámil s predbežným právnym posúdením veci, následne bolo dané stranám poučenie v zmysle a v zmysle boli vyzvaní, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, a potom súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, keď nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhovaný dôkaz, čo odôvodnil v rozsudku.

9. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu zotrval na svojom odvolaní.

10. Ďalšie vyjadrenia sporových strán neboli.

11. Odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z a , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu opodstatnené. Nie sú ale splnené podmienky pre zmenu rozsudku, ale rozsudok je spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania zrušiť.

12. V posudzovanej veci je zo žaloby a z obsahu súdneho spisu zrejmé tvrdenie žalobcu, že uzatvoril so žalovaným ústnu zmluvu o dielo.

13. Zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo ( ).

14. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to a) o predmete diela, b) o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, c) o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.

15. Zmyslom zmluvy o dielo uzavretej podľa a nasl. je záväzná dohoda o zhotovení diela zhotoviteľom za dohodnutú cenu a na jeho vlastné nebezpečenstvo, pričom dohodnutá cena (ak nie je dohodnuté inak) sa vyplatí po skončení diela. Zhotoviteľ pritom môže financovať náklady na vykonanie diela aj z preddavkov, ktoré objednávateľ zveril zhotoviteľovi na tento účel. Po skončení diela je objednávateľ povinný zaplatiť jeho cenu, pričom poskytnuté preddavky sa započítavajú do ceny diela a objednávateľ zaplatí len zostávajúcu časť ceny.

16. K platnosti ústnej zmluvy postačujú zhodné prejavy vôle zmluvných strán ohľadom podstatných náležitosti zmluvy, ktoré nemusia byť „zachytené“ objektívne poznateľným spôsobom pre tretie strany. S tým spojená dôkazná núdza ide však na ťarchu strán sporu.

17. Účastníci však môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona ( ).

18. Z uvedeného je zrejmé, že až po náležitom zistení obsahu ústnej dohody zmluvných strán môže súd posúdiť, či na jej základe niekomu vznikla povinnosť (R 9/2002).

19. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že súd môže pristúpiť k aplikácii použitej právnej normy až v procesnej situácii, kedy zistil relevantný skutkový stav. Následne v tomto smere je súd povinný uviesť zistený skutkový stav (skutkový záver) a podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého dôvodu zistený skutkový stav veci nakoniec podradil pod aplikované ustanovenia.

20. Inými slovami, súd je povinný jasne a zrozumiteľne uviesť, aký záver učinil o skutkovom stave veci, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov, z ktorých čerpal predmetné skutkové zistenia pre svoje rozhodnutie. Ich rozsah sa v podstate musí kryť s rozsahom tých skutočností, ktoré sú z pohľadu sledovanej (aplikovanej) právnej normy zásadne právne významné. Sú to tie právne skutočnosti, ktoré sú upravené v príslušnej právnej norme, ktorá má byť vo veci súdom aplikovaná a ktorá tak predznamenáva výpočet tých skutočností, ktoré budú formulovať záver o skutkovom stave veci. Záver o skutkovom stave veci slúži k lepšej prehľadnosti rozsudku v jeho tzv. skutkovej časti potiaľ, že predstavuje (z dielčich skutkových zistení) logicky prepojený skutkový nález, ku ktorému súd nachádza (aplikuje) príslušnú právnu normu, ktorú je potrebné na daný skutkový stav aplikovať. Uvedený záver prichádza do úvahy za stavu, ak žalobcom opísaný tzv. žalobný skutok, bol v konaní preukázaný, lebo v opačnom prípade je jeho žaloba zamietnutá, čo nie je dôsledkom aplikácie právnej normy, ale nepreukázaním právne významných skutočností. I v tomto smere súd musí podať zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, aký zistil skutkový stav (a z akých dôkazov) a z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a prečo pod tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci.

21. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia právne relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese, ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, je nutné, aby bola úplná a aby o jej validite súd nemal pochybnosti.

22. Ak totiž sú (hoci i nepatrné) pochybnosti o skutkových okolnostiach, ktoré sú inak identické so skutkovými okolnosťami predvídanými v hypotéze príslušnej právnej normy, nemožno v tejto (neistej) skutkovej situácii vôbec uvažovať o aplikácii predmetnej právnej normy na takto zistený skutkový stav.

23. Súd je v súlade s povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci.

24. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami strán nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje

sa tým základná funkcia dôkazného konania v civilnom súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového stavu. Ak teda súd pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

25. K uvedenej vade došlo v posudzovanej veci. Z odôvodnenia rozsudku nemožno vyvodiť, aké skutkové závery súd učinil z vykonaných dôkazov, t.j. čo bolo konkrétne obsahom zmluvného dojednania medzi žalobcom a žalovaným a ani aké je právne posúdenie zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vo väzbe na konkrétne zistený skutkový stav. V bode 37 odôvodnenia rozsudku súd totiž iba konštatuje, že „svedecké výpovede oboch vypočutých svedkýň si navzájom v plnej miere odporovali“, a že „z vykonaného dokazovania nebolo možné ustáliť ani len miesto a čas stretnutia strán sporu, nieto ešte ustáliť, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a jej prípadné náležitosti“. Následne súd v bode 38 odôvodnenia rozsudku, posledná veta bez ďalšieho iba uzavrel, že „nemá za preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo“ a „nie je možné vyhodnotiť ani prípadné odstúpenie žalobcu od tejto zmluvy“.

26. Žalobca vo svojom odvolaní opodstatnene namietol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku iba cituje tvrdenia svedka E. F., avšak bez toho, aby tento súdom vykonaný dôkaz, rovnako ani výpoveď svedkyne G. B., a ani listinný dôkaz - písomná komunikácia predložená žalobcom, náležite vyhodnotil postupom podľa , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Ako opodstatnenú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie opomenul akokoľvek posúdiť tvrdenia žalobcu, že pohľadávka žalobcu titulom vrátenia poskytnutej zálohy 3.000 eur a pohľadávka žalovaného titulom ceny žalovaným vykonaných prác pre žalobcu sú samostatné peňažné pohľadávky spôsobilé na započítanie v zmysle a nasl. , naviac za stavu, ak žalovaný i vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu potvrdil, že vykonával práce pre žalobcu a tieto práce vykonával žalovaný v rámci kamarátskej výpomoci a súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sám konštatoval, že pre rozhodnutie o nároku žalobcu je právne významné i posúdenie nároku na vyplatenie sumy za vykonané práce a účelne vynaložené náklady a na základe uvedeného posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške poskytnutej zálohy 3.000 eur, po ich odrátaní vo výške 1.950 eur.

27. S ohľadom na uvedené je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil žalobcovi (i žalovanému), aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, keďže odvolací súd nemá dostatočný ustálený skutkový podklad pre posúdenie vecnej správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov vykonané dôkazy bez ďalšieho hodnotiť.

28. Práve z týchto dôvodov odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania podľa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie ( ).

29. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení ( ) odstrániť vytýkané vady, predovšetkým náležite zistiť skutkový stav veci, t.j. čo bolo obsahom dohody medzi žalobcom a žalovaným, a až tak v spore opätovne rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybný skutkový záver súdu o obsahu dohody medzi žalobcom a žalovaným ako i zreteľný a zrozumiteľný výklad o tom, z akého dôvodu zistený skutkový stav veci nakoniec súd podradil pod aplikované ustanovenia, vrátane jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, vrátane v priebehu tohto odvolacieho konania prednesených námietok žalobcu a žalovaného.

30. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).