Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/22/2011

Potvrdené rozhodnutím 5Co/463/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne A.. G. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F., G. XXXX/XX, proti žalovaným 1) U. F., nar. X.XX.XXXX a 2) E. F., nar. X.X.XXXX, obaja bytom H. X. P. Č.. XXX, právne zast. E.. Ľ. K., advokátkou v F., H. X, o vydanie vecí s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6C/22/2011-225 z 30.5.2013 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Anna SLOVINSKÁ v právnej veci žalobkyne A.. G. O., X.. X.X.XXXX, V. L. F., G. XXXX/XX proti žalovaným X) U. F., X.. X.XX.XXXX C. X) E. F., X.. X.X.XXXX, S. L. H. X. P. Č.. XXX, právne zastúpeným JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou v Košiciach, Mäsiarska 4, o vydanie vecí s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným trovy konania, na účet ich právnej zástupkyne vo výške 3.772,43 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade povinnosťou vydať jej hnuteľné veci, ktoré nadobudla ako dedička po nebohom poručiteľovi G.. A.. E. Y., M.. v konaní Okresného súdu F. A. Č..F.. XXD/XXX/XXXX, pričom žiadala vydať tieto veci:

1) pánske hodinky zo žltého kovu zn. DOXY PNH (tov. č. 8996769203054) v hodnote 331,94 €

2) pánsky pečatný prsteň zo žltého kovu s čiernym očkom v hodnote 132,78 €

3) mobilný telefón č. 0909634644 v hodnote 66,39 €

4) dámske hodiny zo žltého kovu zn. Michal Herbelín v hodnote 614,09 €

5) počítač s tlačiarňou v hodnote 663,88 €

6) starožitná knihovníčka rustikálna hnedej farby bez sklenenej výplne v hodnote 165,97 €,

7) starožitné pondusové hodiny rustikálne vysoké 1m v hodnote 33,94 €

8) HIFI VEŽA v hodnote 33,19 €

9) obraz - reprodukcia od Rembranta s motívom „Saskia“ v hodnote 33,19 €

10) originál obrazu „Vihorlat“ v hodnote 99,58 €

11) sústava 3 ks keramických tanierov s kvetinovým motívom v hodnote 14,94 €

12) pánsky dlhý kabát čiernej farby v hodnote 99,58 €

13) pánsky klobúk čiernej farby v hodnote 16,60 €

14) pánsky kufrík čiernej farby v hodnote 49,79 €

15) pánska kožená bunda hnedej farby v hodnote 132,76 €

16) pánsky károvaný klobúk v hodnote 16,60 €

17) posteľná súprava - paplón a vankúš v hodnote 16,60 €

18) posteľná bielizeň: 2 ks posteľné plachty, 2 ks posteľné obliečky na paplón, 2 ks obliečky na vankúš v hodnote 9,96 €

19) beletria 10 ks v hodnote 3,32 €

20) odborná literatúra s tematikou oceliarstva a zlievarenstva v počte 4 ks v nemeckom jazyku, 6 ks v slovenskom jazyku v hodnote 132,78 €

21) upomienkové folklórne predmety: 4 ks väčšie valašky, 2 ks menšie valašky, veľká ozdobná drevená vareška v hodnote 36,51 €

22) 2 ks kempingových stoličiek bielo-červenej farby v hodnote 9,96 €

23) gaučová súprava zelenej farby z ekokože, pozostávajúca z trojdielného gauča a dvoch kresiel v hodnote 1.261,37 €

a zaplatiť žalobkyni sumu 27.920,20 €, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že nebohý poručiteľ bol jej otcom a predmetom dedenia boli tak hnuteľné veci, ako aj nehnuteľností, ktoré nadobudli deti poručiteľa - žalobkyňa a jej brat J. Y.. Žalobkyňa žiadala vydať hnuteľné veci, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade nevydali a ktoré patrili nebohému poručiteľovi, jej otcovi. Suma 27.920,20 € predstavuje pohľadávky poručiteľa proti žalovanej v 1. rade a ide o tieto pohľadávky:

1) 54,57 € z titulu užívania mobilného telefónu poručiteľa a nákladov za uskutočnené hovory

2) 165,97 € titulom výberu z účtu poručiteľa číslo XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej sporiteľni, a.s.

3) 3.319,39 €, ktoré odovzdal poručiteľ žalovanej v 1. rade, za účelom zabezpečenia úveru z NSR pre jeho podnikateľskú činnosť (ako dôkaz uvádza výpis z vkladných knižiek číslo XXXX-XXXXXXX-XXX, XXXXXXXXXX/XXXX

4) 3.319,39 € v úschove žalovanej v 1. rade, za účelom zabezpečenia pohrebu poručiteľa (ako dôkaz uvádza výber z vkladnej knižky číslo XXXX-XXXXXXX-XXX, XXXXXXXXXX/XXXX

X) 19.916,35 € finančná hotovosť odovzdaná žalovanej v 1. rade pri príchode poručiteľa do jej domácnosti, do jej úschovy.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že jej matka bola s otcom rozvedená, avšak v čase smrti otca nebolo ešte skončené konanie o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré prebiehalo súdnou cestou. Jej matka C. V. notárke dala k dispozícií zoznam vecí, ktoré s nebohým poručiteľom nadobudli a v prvej fáze dedičského konania došlo aj k vyporiadaniu BSM v rámci dedičského konania. Predmetom vyporiadania BSM v pôvodnom konaní bola aj suma 1,2 mil. Sk, matka žiadala súdny zákaz dispozície s účtami, jej návrh však bol zamietnutý a v čase smrti G.. A.. E. Y., M.. už na účtoch peniaze neboli. V čase smrti poručiteľ žil u žalovaných manželov a v dedičskom konaní došlo k vzájomnému vyporiadaniu dedičov, ale aj bývalej manželky C. V.. Otec žalobkyne sa dostal do styku so žalovanými, pretože žalovaný je predsedom Karpatsko-nemeckej asociácie, ktorá poskytuje nízko úrokové pôžičky. Veci, ktoré žalobkyňa žiada vydať do dedičského konania nahlasovala jej matka C. V., ktorá ich už mala spísané pre potreby vyporiadania BSM. Žalobkyňa ako dedička tvrdí, že v čase smrti existovali, napríklad v čase hospitalizácie nebohý poručiteľ mal minimálne hodinky, prsteň, mobil,

bol riadne oblečený a po smrti, keď veci vydávali chýbal kufrík, klobúk a nemal ani zaevidované veci v nemocničnom depozite. Žalovaná v 1. rade ako zdravotná sestra mala prístup k dnes už nebohému G.. A.. Y., svedkovia ju pri ňom videli a preto žalobkyňa predpokladá, že po smrti ho o veci okradla, pričom ide o veci uvedené v návrhu pod bodom 1) až 3). Z mobilného telefónu jej otca sa volalo ešte 21 dní po jeho smrti a hovory prebiehali medzi žalovanými a ich deťmi, ako aj predstaviteľmi Karpatsko-nemeckého spolku a Karpatsko-nemeckej asociácie. Dámske hodinky pod bodom 4) návrhu patrili jej matke, v rámci BSM pripadli otcovi a následne jej ako dedičke. Tieto hodinky boli v byte otca v Košiciach, od ktorého mala kľúče aj žalovaná v 1. rade a tak predpokladá, že len ona ich mohla zobrať. Taktiež pod bodom 5) počítač s tlačiarňou patril rodičom, pričom v rámci dedičstva pripadol otcovi a následne jej ako dedičke. Tento sa nachádzal v dome žalovaných, kde mal otec prenajatú izbu a mal na ňom napísanú knihu, ktorá ešte ani vydaná nebola. Žalobkyňa nevedela uviesť, či počítač je ešte u žalovaných. Pod bodom 6) starožitnú knihovníčku zobral nebohý otec z bytu rodičov a mal ju umiestnenú v izbe u žalovaných, ktorú v ich dome obýval. Tak isto aj starožitné hodiny pod bodom 7), ktoré však ani rodičom nepatrili, ale patria dcére žalobkyni A.. R. O., lebo ich dostala darom od krstnej matky neb. H. G.. Hnuteľné veci uvedené pod bodom 8) až 11) odkázala súdu žalobkyňa na ozrejmenie výsluchom svedkyne, jej matky C. V.. Veci uvedené pod bodom 12) až 14) návrhu patrili jej otcovi, pričom s nimi prišiel do Nemocnice do D., bol prevezený následne do Košíc, avšak záznam o týchto veciach v týchto nemocniciach nie je. Veci uvedené pod bodom 15), 16) mal otec vo svojej izbe v dome žalovaných a tam aj ostali. Položky 17), 18) posteľná bielizeň a posteľná súprava bude ozrejmená jej matkou C. V.. Beletria v počte 10 ks uvedená v návrhu pod bodom 19) a odborná literatúra pod bodom 20) upresnená žalobkyňou nebola. Žalobkyňa tvrdila, že hnuteľné veci v návrhu uvedené pod bodom 21), 22) ostali zrejme v byte a položku 23) si zakúpil jej otec do prenajatej izby v dome žalovaných a tam by sa mala táto sedacia súprava aj nachádzať. Žalobkyňa ohľadne pohľadávok finančných voči žalovaným uviedla, že suma 165,97 € bola vybratá z účtu poručiteľa až po jeho smrti, suma ohľadne úveru na podnikateľskú činnosť bude ozrejmená jej matkou C. V. a položku 4) pohľadávok odovzdal jej otec ako hotovosť žalovaným na pohreb a z tejto sumy odovzdali žalovaní dedičom len 35.000,- Sk. Suma pod položkou 5) predstavuje otcove finančné prostriedky, lebo otec im hovoril ešte za života, že sumu 600.000,- Sk, ktorá mala patriť matke - C. V., odovzdal žalovaným do úschovy. Takúto sumu nemohol minúť, keďže išlo o 1,2 mil. Sk, žalobkyňa však žiada len 600.000,- Sk, ktoré patrili jej matke v rámci vyporiadania BSM a po dedičskom konaní patria jej - ako dedičke. Žalovaní otca vydierali, osobitne žalovaná v 1. rade ho vydierala ako funkcionárka Karpatsko-nemeckej asociácie sexuálnym harašmentom. Na dokázanie svojich tvrdení navrhla žalobkyňa viaceré dôkazy, ktoré súd aj vykonal, hlavne výsluchy svedkov.

Písomným podaním zo dňa 6.7.2011, ktoré došlo na tunajší súd 7.7.2011 rozšírila žalobkyňa svoju žalobu o ďalší nárok a to vydanie rukopisu knihy nebohého E. Y., ktorá kniha doposiaľ nebola publikovaná s výhradnými autorskými právami poručiteľa s tematikou vyplývajúcou z jeho odbornej činnosti. Uznesením zo dňa 11.7.2011 súd pripustil zmenu petitu žaloby - jeho rozšírenia o vydanie tejto položky.

Žalovaní v 1. a 2. rade zhodne žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú. Rázne popreli, žeby mali vo svojej držbe hnuteľné veci uvedené pod bodom 1) až 23) v návrhu, pretože tieto veci sa nikdy neocitli v ich dispozičnej sfére a ani ich nikdy neužívali. Je pravdou, že nebohý G.. A.. E. Y. býval istý čas pred svojou smrťou v rodinnom dome žalovaných a deň po jeho smrti títo umožnili, za prítomnosti svedka, bratovi žalobkyne, ako synovi poručiteľa vstup do domu, pričom si mohol zobrať všetky veci, ktoré poručiteľovi patrili. Tieto veci si nikdy neb. E. Y. do ich domácnosti nepriniesol pre svoju potrebu, neodovzdal ich žalovaným ani do užívania alebo do nájmu. Pohľadávky žalovaná v 1. rade voči sebe neuznala. Neuznala pohľadávku v 1. bode týkajúcu sa mobilného telefónu, ani sumu 165,97 € titulom výberu z účtu poručiteľa, pretože táto suma bola vyplatená bratovi žalobkyne dňa 22.3.2002, pričom ako dôkaz predložili zápis o množstve a charakterizácií konkrétnych vecí jemu vydaných. Pohľadávky v bode 3), 4), 5) žalobného návrhu žalovaná neuznala, obaja žalovaní kategoricky popreli prevzatie akejkoľvek hotovosti od nebohého E. Y. a výpisy z vkladných knižiek o výbere hotovosti nebohým poručiteľom vôbec neobstoja ako dôkaz, že peniaze odovzdal žalovanej. Žalovaní poukázali na to, že súpis aktív a pasív v dedičskom konaní po neb. E. Y. bol vykonaný len na základe vyhlásení účastníkov dedičského konania a uznesenie Okresného súdu F. A., ktorým bolo rozhodnuté o dedičstve nie je spôsobilým dôkazom, že veci a pohľadávky skutočne existovali. Z dôvodu opatrnosti namietli žalovaní premlčanie nárokov uplatnených žalobným návrhom.

Z pripojeného spisu Okresného súdu F. A. Č..F.. XXD/XXX/XXXX, G. X. XXX/XXXX a jeho uznesenia zo dňa 22.5.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.7.2009, súd zistil, že bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po neb. poručiteľovi G.. A.. E. Y., M.., X. L. F., E. XX, B. XX.X.XXXX so zanechaním závetu. Závetná dedička C. E., sestra poručiteľa odmietla dedičstvo a súhlasila, aby dedičstvo zo zákona zdedili deti poručiteľa A.. G. O. C. J. Y.. Títo dedičia boli prítomní pri odmietnutí dedičstva závetnej dedičky na Notárskom úrade JUDr. E. J. dňa 28.5.2002, pričom dedičstvo neodmietli. Týmto dňom boli aj poučení o možnosti, náležitosti a účinkoch odmietnutia dedičstva, svoje právo odmietnuť dedičstvo nevyužili. Zo Zápisnice spísanej na Notárskom úrade JUDr. G. F., notárky so sídlom v F. G. XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že dedička - dcéra neb. poručiteľa G. O. a bývalá manželka C. V., ako splnomocnená zástupkyňa dediča J. Y. boli prítomné a na základe ich zhodného vyhlásenia notárka vykonala súpis majetku a to ďalší rozsah hnuteľného majetku, pričom na základe jej vyhlásenia boli ako hnuteľné veci pojaté do dedičstva tie veci, ktorých vydania sa žalobkyňa v tomto konaní od žalovaných domáha vo svojom žalobnom návrhu pod bodom 1) až 23) a na základe rozšíreného návrhu aj položku 24) a to rukopis doposiaľ nepublikovanej knihy. Taktiež uviedli pohľadávku poručiteľa voči U. F. vo výške 5.000,- Sk, vzniknutej na základe výberu finančnej hotovosti z účtu poručiteľa v Slovenskej sporiteľni číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ako aj pohľadávku poručiteľa voči U. F.Ö.A., na základe užívania mobilného telefónu s číslom XXXXXXXXXX vo výške 1.644,- Sk. Tiež uviedli pohľadávku poručiteľa voči U. F.Ö.A. vo výške 600.000,- Sk, ktorú sumu si zo sebou poručiteľ priniesol ako peňažnú hotovosť do podnájmu a bola uložená podľa tvrdenia poručiteľa svojim deťom a manželke v pánskom čiernom kufríku. V konečnom usporiadaní, pri schválení dohody o vyporiadaní dedičstva, v uznesení zo dňa 22.5.2009 A.. G. O. nadobudla hnuteľné veci poručiteľa, ktorých vydania sa domáha v tomto konaní. Taktiež táto dedička nadobudla všetky pohľadávky poručiteľa voči U. F.Ö.A., ktorých zaplatenie žiada v tomto konaní a sú uvedené v žalobnom návrhu pod bodmi 1) až 5).

Ako svedkyňa bola vypočutá bývalá manželka neb. poručiteľa a matka žalobkyne C. V., ktorá vyslovila, že má hnevný pomer k žalovanej, lebo ju pripravila o celoživotné úspory a spôsobila jej veľa zlého. Tvrdila, že položky pod bodom 1) pánske hodinky a pánsky pečatný prsteň videla na ruke syna žalovanej K.. Nevedela sa vyjadriť, kde sa nachádza mobilný telefón, avšak ešte 20 dní po smrti manžela sa z tohto telefónu telefonovalo. O dámskych hodinkách pod bodom 4) žalobného návrhu len predpokladá, že ich má žalovaná, keďže mala prístup do bytu v Košiciach, kde sa údajne hodinky mali nachádzať. Starožitné hodiny a starožitná knihovníčka (bod 6,7) žaloby patria jej vnučke Sandre, ktorá ich dostala darom od svojej krstnej, vzal ich však neb. bývalý manžel a tak tieto hnuteľné veci nahlásili ako súčasť dedičstva, aby ich od žalovaných dostali. Svedčila aj o gaučovej súprave (bod 23), o ktorej povedal, že si ju kúpil a že ju dal do haly u žalovaných. Kempingové stoličky patrili jej a videla ich u žalovaných na balkóne, preto ich nahlásila do dedičstva, aby tieto stoličky od nich dostala. Svedčila aj o tom, že skutočne manžel pred smrťou písal knihu, žalovaná mu robila reklamu. Zo spoločných peňazí, ktoré mali ušetrené s manželom vybral neb. manžel 100.000,- Sk a dal ich ako províziu žalovanej za vybavenie dotácie pre J. S. R. z Nemecka, ako pre karpatských Nemcov. Ďalších 15.000,- Sk dala J. S. R. ako sponzorský dar miestnej organizácií Karpatského spolku a s týmito financiami taktiež pracovala žalovaná. Podľa tvrdenia tejto svedkyne žalovaná mala s neb. E. Y. pomer a vyťahovala od neho peniaze. Pri odovzdávaní finančných prostriedkov bývalým manželom U. F.Ö.A. nebola prítomná.

Vypočutý bol ako svedok brat žalobkyne E. R., syn nebohého poručiteľa E. Y., ktorý uviedol, že o celej veci je informovaný len z počutia svojej matky, že žalovaná obrala otca po smrti o nejaké veci a vkladné knižky, ako aj o knihu, ktorú písal. Pri návšteve otca naposledy asi rok pred smrťou bol u otca v jeho izbe, kde mal stôl, stoličku, posteľ a počítač, o ktorom hovoril, že je jeho a mal tam rozpísanú knihu, ktorú mu ukazoval.

Svedkyňa C. E., sestra neb. poručiteľa vo svojej výpovedi tvrdila, že o žiadnych peniazoch, ktoré by mali byť uložené jej neb. bratom u žalovaných nič nevie a brat sa jej o tom vôbec nezmieňoval. Nemá vedomosti, aké veci mal brat u žalovaných uložené, lebo nikdy u žalovaných nebola brata navštíviť, taktiež nebola pri odovzdávaní veci po jeho smrti.

Ako svedkyňa bola vypočutá aj H. O., ktorá nebohého poručiteľa poznala ako rodáka a svedčila, že tento ako rodák Obce Ž. mal v úmysle vydať knihu o baníctve a rodnej obci, zháňali mu materiály a

bola aj prezentácia tejto knihy, ale za slabej účasti občanov. Knihu, ktorú mal napísanú prezentoval, mal so sebou, avšak nevie, či strojom alebo na počítači napísanú ako poznámky. Bolo to v písomnej forme zopnuté, nevedela uviesť, kde písal knihu, či v byte v Košiciach alebo v H. X. P. u žalovaných.

Svedok H. Z. uviedol, že bol prítomný pri vydávaní veci z domu žalovaných jeho príbuzným, kde zastupoval starostu obecného úradu. Veci boli pripravené, odovzdané a k incidentu žiadnemu nedošlo, len si pamätá, že sa hovorilo o prsteni, ktorý údajne nebol odovzdaný.

Ďalší svedok X. Š. svedčil, že neb. E. Y. ho pozval do domu žalovaných, aby mu pozrel na počítač, s ktorým má problém a informoval ho, že má rozpracovanú knihu o Hnileckej doline. V izbe, ktorú obýval nebohý u žalovaných boli nejaké časopisy, dokumenty, knihy, či tam boli hodiny, obrazy alebo starožitný nábytok si nevedel spomenúť.

Žalobkyňa v priebehu konania žiadala, aby súd pripustil na stranu žalobkyne ďalšiu účastníčku a to jej matku C. V. a zároveň žiadala, aby súd rozšíril účastníkov tohto konania aj na strane žalovaných a to o E.. E.Á. H., K.. E. F. V..E.. Y. C. E.. Ľ. K.. Uznesením zo dňa 14.5.2012 súd nepripustil rozšírenie účastníkov v tomto konaní, pretože rozšírenie bolo odôvodnené tým, že súd by sa mal zaoberať zločinom podvodu v súvislosti s členmi vedenia nebankovej Karpatsko-nemeckej asociácie a Karpatsko-nemeckého spolku. Žiadala vypočuť ďalších svedkov v súvislosti so škandálmi v Karpatsko-nemeckom spolku, čo nebolo predmetom tohto konania. Krajský súd v Košiciach uznesením XCo/XXX/XXXX - XXX zo dňa 5.9.2012 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a odmietol odvolanie C. V..

Súd neustále nariaďoval ďalšie pojednávania, avšak žalobkyňa absolútne nepreberala predvolania a iné súdne zásielky a tak súd kontaktoval jej matku C. V., na čo sa písomne vyjadrila žalobkyňa, pričom toto jej vyjadrenie nemalo súvis s predmetom tohto sporu, spomínala svoje trestné stíhanie a poukazovala na svoj zdravotný stav po prekonaní zápalu pľúc. Súd následne opätovne vytyčoval pojednávania, snažil sa žalobkyni doručovať na jej známu adresu v Košiciach, ale aj prostredníctvom matky v H. X. P., avšak bezvýsledne. Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní bola žalobkyňa riadne poučená o doručovaní súdnych zásielok a účinkoch náhradného doručenia v prípade ich neprevzatia.

Žalobkyňa ešte v pôvodných konaniach pri začiatkoch sporu navrhovala vypočuť ďalších svedkov, avšak na okolnosti dosvedčenia majetkových pomerov poručiteľa, na okolnosti informovania o odcudzení veci nebohého, okolnosti prevozu poručiteľa z gelnickej do košickej nemocnice. Súd však tieto návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, ako pre toto konanie právne irelevantné, zamietol.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa , dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Predpokladom úspechu žaloby na vydanie vecí je preukázanie, že žalobcovi veci vlastnícky patria a že tieto veci neoprávnene zadržiavajú žalovaní.

Žalobkyňa preukazovala svoje vlastnícke právo k veciam na základe dedičského rozhodnutia - uznesenia o schválení dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva. Je však pravdou, že v dedičskom konaní notárka neskúmala, či skutočne ku dňu smrti neb. E. Y. tieto veci skutočne existovali a či skutočne patrili vlastnícky poručiteľovi. V prvom rade súd konštatuje, že žalobkyňa v tomto konaní nemala aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o vydanie vecí a to starožitnej knihovníčky a starožitných hodín (položka 6,7), pretože svedkyňa C. V. jednoznačne svedčila, že tieto veci patria vlastnícky jej vnučke Sandre a do dedičstva ich nahlásili len kvôli tomu, aby ich mohli od žalovaných vymôcť. Taktiež žalobkyňa nie je aktívne legitimovaná na podanie úspešnej žaloby o vydanie vecí a to kempingových stoličiek (položka

22), o ktorých svedčila C. V., že patria jej a tiež ich nahlásili s dcérou do dedičstva po neb. E. Y. preto, aby ich dostali späť. U týchto hnuteľných vecí bola žaloba zamietnutá, v prvom rade z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní na ich vydanie. Okrem toho nebolo preukázané, žeby tieto veci sa skutočne nachádzali v moci žalovaných.

Položky žaloby 1) a 2) pánske hodinky a pánsky pečatný prsteň nebolo hodnoverne preukázané, že sa nachádzajú a majú ich v moci žalovaní. Naopak svedkyňa C. V. svedčila, že tieto veci videla u syna žalovaných K. a teda nie u žalovaných. Preto aj vydanie týchto položiek bolo súdom zamietnuté. Čo sa týka mobilného telefónu, dámskych hodiniek, Hifi veže, obrazov, keramických tanierov (položky 3,4,8,9,10) nikým, ani svedkami nebolo preukázané, žeby tieto veci vniesol neb. poručiteľ do domu žalovaných a, že sa tam skutočne aj po jeho smrti nachádzajú. Tak žalobkyňa, ako aj svedkyňa C. V. len predpokladali, že ich žalovaní majú. Tiež nebolo preukázané, žeby sa nachádzali u žalovaných ďalšie veci pod bodom 12) až 16) žaloby (oblečenie a kufrík nebohého E. Y.), nebolo preukázané tvrdené odcudzenie vecí v nemocnici žalovanými. Tiež nebolo preukázané, žeby neb. E. Y. vniesol do domu žalovaných posteľnú súpravu a posteľnú bielizeň a upomienkové predmety (položka 17,18 a 21 žaloby) a, že sa tam aj nachádzajú. Položky pod bodom 19) a 20) knihy a literatúra neboli vôbec v tomto konaní žalobkyňou špecifikované, tento nárok je absolútne nejasný, nemožno mu vyhovieť, lebo by bol nevykonateľný. Okrem toho nebolo preukázané, žeby nejaké knihy a literatúra nebohého sa skutočne v dome žalovaných nachádzali. Taktiež nebolo preukázané, žeby žalovaní mali vo svojej dispozícií rukopis nevydanej knihy. Gaučová súprava žalovaná pod bodom 23) žalobného návrhu, nebolo preukázané, žeby patrila nebohému a to ani vypočutými svedkami. Naopak žalovaní obidvaja zhodne tvrdili, že gaučovú súpravu zakupovali oni zo svojich prostriedkov. Tiež nebolo jednoznačne preukázané, žeby mal nebohý E. Y. svoj vlastný počítač v dome žalovaných aj s tlačiarňou.

Pohľadávky neb. poručiteľa voči žalovanej U. F.Ö.A., ktoré sú v tomto konaní žalované a na základe ktorých požaduje žalobkyňa od žalovaných 1,2) sumu 27.920,20 € boli taktiež nahlásené v dedičskom konaní žalobkyňou a jej matkou C. V. a vôbec v konaní nebolo preukázané, že ku dňu smrti tieto pohľadávky skutočne existovali. Žalobkyňa ako dedička vstupuje do právnych vzťahov poručiteľa a v tomto konaní nebolo preukázané, žeby poručiteľ od žalovaných požadoval vrátenie nejakej sumy a tiež nebolo preukázané, žeby poručiteľ okrem sumy, ktorá bola vydaná žalovanými synovi poručiteľa vo výške 35.000,- Sk, bol si odložil alebo uložil u žalovaných ďalšie finančné prostriedky. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobkyne nad majetkové pomery poručiteľa súd zamietol ako pre tento spor nepodstatné. Nebolo pritom preukázané a ani návrhy na doplnenie dokazovania neboli podané na to, že skutočne si u žalovaných žiadané finančné čiastky neb. poručiteľ aj skutočne odložil a, že sú alebo boli v čase smrti u žalovaných. Tu je tiež potrebné vysporiadať sa s námietkou premlčacia zo strany žalovaných, ktorú vzniesli z dôvodu opatrnosti. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykovalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších dojednaniach ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý krát.

Súd zaujal právny názor, že finančnú hotovosť, ktorú žiada žalobkyňa vydať pod bodom 3), 4), 5) je potrebné považovať za hnuteľnú vec, právo na vydanie sa nepremlčuje ako právo vlastnícke, avšak v tomto konaní vôbec nebolo preukázané, žeby takéto čiastky neb. poručiteľ žalovanej alebo žalovaným skutočne aj odovzdal. Bolo preukázané, že poručiteľ mal čiastku 35.000,- Sk, ktorá bola žalovanými aj vydaná. Nebolo jednoznačne preukázané užívanie mobilného telefónu žalovanými po smrti poručiteľa a preto nebolo možné zaviazať žalovaných na náhradu nákladov za prevedené hovory (54,57 €). Pohľadávka vo výške 165,97 €, ktorá bola vybratá z účtu neb. poručiteľa v Slovenskej sporiteľni bola vyplatená bratovi žalobkyne 22.3.2002. Tento záznam sa nachádza ako príloha v dedičskom spise XXD/XXX/XX Okresného súdu F. A. na strane 12, kde sú uvedené finančné čiastky, podpisy svedkov a podpis J. Y., ktorý preberal finančnú hotovosť. Táto pohľadávka titulom výberu z účtu poručiteľa je podľa názoru tunajšieho súdu premlčaná, aj keby existovala, pretože oznámenie Slovenskej sporiteľne došlo do dedičského konania ešte pred 28.5.2002, je zaprotokolované v spise, následne bolo dedičské pojednávanie 28.5.2002, kde bola prítomná aj žalobkyňa a ďalší dedič J. Y., kde dedičstvo neodmietli a od 28.5.2002 súd má za to, že mohli právo uplatniť po prvý krát a márne uplynulo v trojročnej lehote dňom 28.5.2005. Žaloba na vydanie veci a zaplatenie tejto čiastky došla na súd až 7.1.2011, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná a ako takú ju súd v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že veci, ktoré zdedila skutočne ku dňu smrti existovali a hlavne, že ich neoprávnene zadržiavajú žalovaní.

O trovách konania rozhodol súd podľa a zaviazal žalobkyňu, ktorá v tomto konaní nemala úspech, zaplatiť žalovaným trovy konania vo výške 3.772, €, ktoré trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátkou podľa vyhl. č. V zmysle ust. vyhlášky pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb bola základná sadzba tarifnej odmeny znížená o 50 %. Tarifná hodnota sporu v zmysle žaloby bola 30.751,39 €. Jeden úkon právnej služby znížený o 50 % predstavuje 234,87 € za jedného zastúpeného. Právna zástupkyňa žalovaných si uplatnila a súd jej priznal odmenu advokáta v zmysle ust. citovanej vyhlášky za tieto úkony u obidvoch žalovaných (jeden úkon za obidvoch žalovaných predstavuje 469, €): príprava, prevzatie, účasť na meritórnych pojednávaniach dňa 12.5.2011, 16.6.2011, 7.7.2011, 30.5.2013, vyjadrenie k návrhu z 18.3.2011. Súd ďalej priznal podľa a vo výške 1-ice právneho úkonu za vyjadrenie žalovaných k odvolaniu tak žalobkyne, ako aj Alice Trebunovej z 23.7.2012 a zo 7.8.2012 t.j. 2 x 234,87 €, za účasť právnej zástupkyne na nemeritórnych pojednávaniach (ktoré boli z dôvodu neúčasti žalobkyne odročené) podľa a vo výške 1-tiny základnej sadzby tarifnej odmeny a to na pojednávaniach dňa 24.3.2011, .9.2011, .5.2012, .10.2012, 2.10.2012 t.j. 5 x 117,44 €. Odmena advokátky spolu činí 3.405,64 €. K tomu súd priznal režijný paušál 7 x 7,41 €, 5 x 7,63 € a 1 x 7,81 € spolu 97,83 €. Súd priznal taktiež hotové výdavky podľa vyhlášky - stratu času za cestu v trvaní jednej hodiny na trase Košice - Spišská Nová Ves a na trase Spišská Nová Ves - Košice za 5 pojednávaní spolu 10 polhodín po 12,35 € v r. 2011, v r. 2012 na tri pojednávania celkom 6 polhodín po 12,71 € a v r. 2013 cesta na jedno pojednávanie 4 polhodiny po 13,01 €, spolu náhrada za stratu času 199,76 €. Súd ďalej priznal cestovné za účasť na pojednávaniach v r. 2011 - 5 x 7,44 € (Košice - Spišská Nová Ves a späť) a za r. 2012, 2013 cestovné na štyri pojednávania 4 x 8,- €, spolu cestovné 69,20 €. Spolu teda súd priznal trovy právneho zastúpenia 3.772,43 €.

Vo svojom vyúčtovaní právna zástupkyňa žalovaných si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 6.452,22 € a to aj za stanovisko zo dňa 13.4.2011 a nahliadnutie do spisu dňa 26.5.2011 a to za plné dva právne úkony a k tomu režijný paušál, stratu času a cestovné, čo však súd nepriznal, tak isto stanovisko zo dňa 7.6.2012 spolu s režijným paušálom, pretože tieto právne úkony súd nepovažoval za účelné pri zastupovaní klientov. Taktiež za vyjadrenie k odvolaniam súd priznal len 1-icu tarifnej odmeny, keďže išlo o nemeritórne rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a Exekučnom poriadku.