Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-147-2012.pdf
PDF · 70.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/147/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ul. Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava , IČO : 35937874 proti povinnému W. G., E.. XX.XX.XXXX, Q.. G. Č.. XXXX/XX, XXX XX D. pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému preddavky na poistné v celkovej výške 180,29 Eur v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou , ul. Letná č.40, 040 01 Košice pod sp. zn. Ex 3572/2011 o námietkach povinného zo dňa 14.11.2012 proti exekúcii rozhodol
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 10.03.2011 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 103206* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 23.03.2011 upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Renáty Ďurkovej účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 79/2011. Exekučným titulom je výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, Krajskej pobočky Košice č. 10-80/0457-1 zo dňa 15.02.2010, 10-80/0456-1 zo dňa 15.2.2010. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 30.01.2012.
Proti exekúcii vzniesol povinný osobne námietky u súdneho exekútora dňa 14.11.2012 teda námietky boli vznesené po zákonom stanovenej lehote.
Podľa ust. § 251 Občianskeho súdneho poriadku, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
V prvom rade sa súd zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt, s poukazom na ust. § 251 ods. 4 O. s. p. /Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením./, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 57 O. s. p.
Podľa ust. § 57 ods. 1 O. s. p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Podľa ust. § 57 ods. 2 O. s. p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa ust. § 57 ods. 3 O. s. p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
V exekučnom konaní sa používajú ustanovenia prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak nie je ustanovené inak v Exekučnom poriadku, alebo ak to nevylučuje povaha veci, konkrétnej procesnej situácie alebo konkrétneho procesného úkonu exekučného súdu, účastníkov exekučného konania alebo tretích osôb. Z tejto zásady je zrejmé, že v prejednávanej exekučnej veci sa používajú ustanovenia o doručovaní a plynutí lehôt upravené v prvej časti štvrtej hlavy Občianskeho súdneho poriadku.
14 - dňová zákonná lehota na podanie námietok proti exekúcii je procesnou lehotou, postačilo by teda, ak by sa v posledný deň tejto lehoty námietky proti exekúcii odovzdali orgánu, ktorý má povinnosť ich doručiť súdu. Na zachovanie lehoty sa vyžaduje, aby námietky boli podané u súdneho exekútora, prípadne doručené súdnemu exekútorovi. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 03.10.2012, takže lehota na podanie námietok proti exekúcii začala plynúť dňom 04.10.2012 a posledný deň tejto lehoty pripadol na 19.10.2012. Povinný podal osobne súdnemu exekútorovi námietky proti exekúcii dňa 14.11.2012 , to znamená po márnom uplynutí 14 - dňovej lehoty na ich podanie.
Vzhľadom na to, že v danom prípade je nepochybné, že povinný vzniesol u súdneho exekútora námietky proti exekúcii až po márnom uplynutí zákonom určenej lehoty na ich podanie, súd tieto ako oneskorene podané zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.