Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/168/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, proti žalovanému: M. C., nar. XX. M. XXXX, H., F. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, zastúpeného advokátom: JUDr. Igor Šafranko, Svidník, Sov. hrdinov 163/ 66, o 331,25 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 21. júna 2012 č. k. - 44 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho advokáta náhradu trov prvostupňového konania v sume 78,07 eur a to do 3 dní.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho advokáta náhradu trov odvolacieho konania v sume 24,05 eur a to do 3 dní.

odôvodnenie:

Napádaným uznesením súd prvého stupňa I. zastavil konanie (pre späťvzatie žaloby žalobkyňou), II. vyslovil, že žalobkyni vráti súdny poplatok „z návrhu“ (správne „za žalobu“, v tejto súvislosti i k označovaniu účastníkov tzv. sporového konania inak por. tiež a č. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „“ - pozn. odvolacieho súdu) v sume 12,87 eur (nadbytočne i „prostredníctvom Daňového úradu Bratislava titulom jeho krátenia, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia“), III. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného (tu ďalej len „vedľajší účastník“) náhradu trov konania v sume 78,07 „k rukám právneho zástupcu“ žalovaného „na jeho účet“ (?) bližšie označený vo výroku do troch dní od právoplatnosti uznesenia a IV. žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie v časti trov konania zdôvodnil ust. (zjavne tiež vety prvej - opäť pozn. odvolacieho súdu) a , a § a vyhlášky č. (v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len advokátska tarifa“), vecne potom zavinením zastavenia konania žalobkyňou (z procesného hľadiska pre späťvzatie žaloby) a vznikom práva na náhradu trov konania na procesnej strane žalovaného, kde žalovanému náhrada priznaná bola pre nedostatok výslovnej požiadavky účastníka a naopak vedľajšiemu účastníkovi vznikli nárokovateľné trovy na právnom zastúpení advokátom (za 2 úkony právnej služby, paušálne náhrady k nim a na dani z pridanej hodnoty podľa podrobnejšieho rozpisu v odôvodnení).

Proti tomuto uzneseniu len v časti uloženia jej povinnosti na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka podala včas odvolanie žalobkyňa a navrhla ho zmeniť nepriznaním vedľajšiemu účastníkovi ním požadovanej (a napádaným uznesením prisúdenej) náhrady trov konania. Namietala, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka dochádza k nadbytočnému nárastu trov konania a nehospodárnosti

konania, nakoľko vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, spôsobom obdobným tomu v prejednávanej veci vstupuje do množstva konaní (často bez vedomia ním podporovaného spotrebiteľa a s opakovaním len viacerých procesných podaní bez ich významu pre beh konania) a trovy právneho zastúpenia tak nie sú účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je aj dôvodom hodným osobitného zreteľa pre postup podľa S poukazom na viaceré rozhodnutia krajských súdov v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach a Prešove a na jeden z nálezov Ústavného súdu SR mala za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď sa aj s týmito okolnosťami nevyporiadal.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Vedľajší účastník na strane žalovaného navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť majúc najmä za to, že správanie žalobkyne v spore a okolnosti, za ktorých uplatnila žalobou premlčanú pohľadávku (zrejme v domnienke, že žalovaný nebude namietať premlčanie v dôsledku svojej neznalosti) nedávajú predpoklad pre aplikáciu Už samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane spotrebiteľa je podľa jeho skúseností dostatočne účinným prostriedkom, zabraňujúcim dodávateľom v porušovaní spotrebiteľských práv. Nepovažuje za správne, aby neúspešné spory žalobkyne boli dotované z prostriedkov štátu či vedľajšieho účastníka (ktorý ako každý iný účastník, žalobkyňu s početným zamestnaneckým aparátom z toho nevynímajúc, má právo sa nechať v konaní zastupovať, pričom jeho spôsobilosť na vykonávanie predmetu jeho činnosti nie je možné podmieňovať odbornosťou v odbore právo). I on poukázal na judikatúru tuzemských súdov i Súdneho dvora Európskej únie, ktoré mu naopak vo vzťahu k žalobcom, ak zavinili zastavenie konania, alebo boli v sporoch neúspešní, náhradu trov konania priznávajú.

Odvolací súd prejednal podľa vec v medziach odvolania, teda len vo výslovne napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to podľa bez pojednávania, pretože tu nešlo o vec samu a ani o žiaden zákonom predpokladaný prípad potreby prejednávania aj takejto veci na pojednávaní odvolacieho súdu a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti treba považovať navzdory nesprávnosti pri určení (súdom prvého stupňa) platobného miesta, vyžadujúcej si formálnu zmenu uznesenia, za vecne správne.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa odseku 2 vety prvej rovnakého paragrafu ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy a napokon podľa vety druhej tu citovaného odseku 2 ustanovenia ak sa pre správanie odporcu (žalovaného) vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne (tu rozumej i vzala späť žaloba podaná dôvodne), je povinný uhradiť trovy konania odporca (i tu žalovaný).

Ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pri ktorej uplatnení nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu jeho trov (trov konania vzniknutých tomuto účastníkovi a ním platených), ak konanie neskončilo vydaním vecného rozhodnutia o predmete sporu (najmä rozsudku vyhovujúceho žalobe celkom či len čiastočne, resp. žalobu celkom zamietajúceho), ale došlo k jeho zastaveniu. I takáto výnimka sa však neuplatňuje automaticky, keď sama predstavuje pravidlo, z ktorého existujú ďalšie 2 výnimky umožňujúce za splnenia v zákone celkom konkrétne vymedzených podmienok uloženie povinnosti na náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania. Uplatnenie ktorejkoľvek z takýchto výnimiek (majúcich pôvod v oboch vetách ustanovenia ) tak najmä predpokladá vznik trov majúcich sa nahradiť aspoň na jednej strane sporu (v opačnom prípade niet dôvodu pre použitie takejto výnimky), ale tiež procesnú situáciu, pri ktorej náhradu trov konania vôbec možno uložiť či priznať (pri zastavení konania medzi existujúcimi účastníkmi pre späťvzatie žaloby ide inak práve o taký prípad).

Prvá veta ust. so zavinením na zastavení konania pracuje výlučne z procesného hľadiska a zásadne toto (zavinenie) pričíta iniciátorovi konania. Tým je v tzv. základnom prvostupňovom

konaní navrhovateľ (v sporovom konaní žalobca a tu konkrétne žalobkyňa - právnická osoba s právnou formou ženského rodu).

Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby síce nemusí byť vždy pričítané žalobcovi, podmienkou postupu podľa vety druhej je však 1. možnosť aspoň predbežného záveru o dôvodnosti žaloby a . správanie osoby či viacerých osôb, voči ktorej alebo ktorým požiadavka uplatnená žalobou smeruje, donucujúce žalobcu k späťvzatiu žaloby (teda také správanie, ktoré je na jednej strane výlučným správaním žalovaného bez možnosti žalobcu ho ovplyvniť a na druhej strane je so späťvzatím inak dôvodnej žaloby aj v priamej príčinnej súvislosti).

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy v ust. Keďže má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež ust. vety prvej ), možno z toho vyvodiť len jeden záver a to, že aj vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (tu napokon por. , čiže ústavného v znení neskorších ústavných zákonov), realizované v rámci občianskeho súdneho konania (tzv. civilného procesu) možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom (advokátom) a samozrejme musí mať i právo na náhradu trov konania - do rámca ktorých bez akýchkoľvek pochybností patrí tiež náhrada trov právneho zastúpenia. v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňuje možnosť zastúpenia advokátom absenciou (nedostatkom) odborných znalostí účastníka a teda ani nevylučuje, aby sa i účastník odborne spôsobilý hájiť svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom nemohol dať zastúpiť advokátom (a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých - nech aj na prípadné zastupovanie advokáta iným advokátom by z pohľadu účelnosti takto vynakladaných trov bolo namieste nazerať inak ako na problém nadnesený v prejednávanej veci). Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia, samozrejme len v tom prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval, a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.

V prejednávanej veci na základe už uvedeného vyššie právo na náhradu trov konania vzniklo evidentne vedľajšiemu účastníkovi a žalovanému, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval, nakoľko zastavenie konania tu zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu, pričom zo spisu sa podáva, že zjavnou príčinou takéhoto postupu tu bolo vznesenie námietky premlčania žalobou uplatňovaného práva zo strany vedľajšieho účastníka.

Za situácie, keď žalovaný na rozdiel od vedľajšieho účastníka náhradu trov konania nepožadoval a ani sa zo spisu žiadne jeho trovy nepodávajú, nemožno súhlasiť s argumentom žalobkyne, ktorá spochybňovala nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve po kvalifikovanom podaní vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku, došlo k späťvzatiu žaloby, čo malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Rovnako sa nemožno stotožniť s názorom odvolateľky, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nemala byť priznaná náhrada trov konania s poukazom na ustanovenie (zrejme jeho odseku 1), keď žalobkyňa neuviedla žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd. Uspokojiť sa v tomto smere samozrejme nešlo s len všeobecným tvrdením o neúčelnosti a nehospodárnosti zastupovania (advokátom zastupujúcim vedľajšieho účastníka), celkom bolo treba odmietnuť rovnako bližšie neozrejmený, resp. len jedným z rozhodnutí nitrianskeho okresného súdu podopretý názor o neexistencii dôvodu pre vystupovanie vedľajšieho účastníka v konaní, ak tento na riadny výkon činnosti potrebuje pomoc advokáta a napokon doslova ako drzosť pôsobilo popieranie práva vedľajšieho účastníka na právnu pomoc advokáta (vyjadrené odvolaním sledujúcim zbavenie žalobkyne tzv. náhradovej povinnosti) súbežne s uplatnením samotnou odvolateľkou (žalobkyňou) práva na náhradu trov na právnom zastúpení advokátom v odvolacom konaní (ktoré bolo praktickým

potvrdením snahy žalobkyne uplatniť tzv. zásadu dvojakého metra - jedného prísnejšieho na postupy vedľajšieho účastníka a druhého celkom liberálneho na postupy vlastné).

Pri riadení sa týmito úvahami a nedostatku dôvodov spochybniť určenie výšky priznanej náhrady trov konania vedľajšieho účastníka (ktorá výška ani odvolaním žalobkyne namietaná nebola a vedľajší účastník proti nepriznaniu mu celej v prvostupňovom konaní pôvodne požadovanej náhrady vlastným odvolaním nebrojil vôbec) by tak bolo namieste potvrdenie uznesenia v napadnutej časti (podľa ), nebyť pomerne kuriózneho určenia platobného miesta prisúdenej náhrady súčasným použitím výrazov „k rukám“ a „na účet“ (čo by pri popustení uzdy predstavivosti zvádzalo k záveru o vykonateľnosti uznesenia len vtedy, ak advokát bude mať ruky na účte J), odporujúceho nielen korektnému výkladu úpravy z ustanovenia , ale tiež zásade, podľa ktorého voľba spôsobu splnenia povinnosti je na dlžníkovi (čiže tu na osobe z rozhodnutia povinnej a tou advokát vedľajšieho účastníka nie je).

To bol dôvod, pre ktorý odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania žalobkyne a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného ako inak vecne správne podľa zmenil spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia.

Pri takomto výsledku odvolacieho konania v ňom úspech zaznamenal vedľajší účastník na strane žalovaného (formálnou zmenou uznesenia neutrpel, ale práve naopak, kým žalobkyňa so svojim odvolaním neuspela ani len sčasti), pričom tento podal aj návrh na prisúdenie mu náhrady trov odvolacieho konania ( a ) . Odvolací súd mu preto v súlade s ust. a a , , a advokátskej tarify priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 24, eur, pozostávajúcich z odmeny za jeden polovičný úkon (písomné vyjadrenie k odvolaniu čo do trov konania) v sume 12,45 eur, paušálnej náhrady k nemu v sume 7,63 eur a sumy zodpovedajúcej 20% dani z pridanej hodnoty z oboch takýchto súm, teda 4,02 eur; pričom povinnosť zaplatiť takúto náhradu uložil žalobkyni v súlade s ust. k rukám advokáta vedľajšieho účastníka a to v zákonnej lehote 3 dní ( a nezistenie dôvodu pre výnimku z pravidla).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Ak povinnosti uložené uznesením súdu prvého stupňa v spojení s týmto uznesením nebudú splnené dobrovoľne, možno sa ich splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.