Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoCsp-9-2023.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobcu: MEDIA MARKET TRNAVA, s. r. o., so sídlom Juraja Fándlyho 8154/2, Trnava, IČO: 36 235 083, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovaným: pôvodne A. B., zomr. XX.XX.XXXX, s právnymi nástupcami 1/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. B., adresa na doručovanie D. G. XXX, 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. B., adresa na doručovanie H. X, I., 3/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. F. B., adresa na doručovanie D. G. XXX, všetci zastúpení advokátskou kanceláriou HARŠÁNY advokáti, s. r. o., so sídlom Hlavná 31/15, Trnava, IČO: 50 481 355, o zaplatenie 1.289 eur, na odvolanie žalovaných 1/ - 3/ proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40Csp/18/2020-174 zo dňa 9. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a v závislom výroku III. p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným 1/ - 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaných 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 300,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol a III. výrokom priznal žalovaným 1/, 2/, 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 53,48 %.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 853 ods. 1, § 663, § 671 ods. 1, § 719 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1, § 107 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
3. Súd vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania zisteného skutkového stavu a dospel k právnemu záveru, že žaloba je v časti dôvodne podaná a je potrebné jej vyhovieť a v časti nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Žalobca sa domáhal zaplatenia dlžného nájomného zo zmluvy o podnájme za mesiace november 2016 a december 2016 a zaplatenia obdobného plnenia po zániku podnájomného vzťahu uplynutím doby podnájmu z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovanými na úkor žalobcu spočívajúceho v užívaní predmetného bytu bez právneho dôvodu v období január až marec 2017. Súd tak mal za to, že v časti žaloby o zaplatenie 389,- Eur ide o žalobný návrh spotrebiteľského sporu vyplývajúci zo spotrebiteľskej podnájomnej zmluvy a v časti žaloby o zaplatenie 900,- Eur ide o žalobný návrh z nespotrebiteľského sporu. Preto pôvodný žalovaný a následne jeho právni nástupcovia požívali
v konaní rôzne postavenie najmä s ohľadom na uplatnenie koncentrácie konania v závislosti od toho, či predmetom dokazovania bola skutočnosť týkajúca sa alebo netýkajúca spotrebiteľského sporu, keďže v zmysle ustanovenia § 296 CSP spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, nakoľko ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Zároveň však platí, že ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije. Súd považoval za spravodlivé zohľadniť skutočnosť, že žalovaní vstúpili do konania po otvorení pojednávania, pričom pôvodný žalovaný v konaní na pojednávaní nebol zastúpený advokátom, avšak žalovaní právni nástupcovia už možnosť právneho zastúpenia v spore využili. Preto súd akceptoval pri spotrebiteľskom spore neskoršiu procesnú obranu spočívajúcu v písomnom vyjadrení sa žalovaných až po uskutočnenom druhom pokračovaní v pojednávaní.
4. Vecne ďalej súd prvej inštancie dôvodil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 389,- Eur z titulu dlžného podnájomného za mesiac november 2016 v pomernej sume 89,- eur a za mesiac december 2016 v plnej sume 300,- eur. Žalovaný A. B. na pojednávaní dňa 16.10.2020 predložil o. i. potvrdenie platby od I. K., C. D. L. H. K. zo dňa 10.09.2020 o odúčtovaní platby dňa 16.11.2016 z účtu, ktorého majiteľom bola C. B., vo výške 300 eur, na účet príjemcu M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, s referenciou platiteľa N. a s informáciou pre príjemcu: C. B. - nájom. Žalovaný tak zhodne s právnymi nástupcami sporoval žalobcom tvrdené neuhradenie nájomného žalovanými za mesiac november 2016 v sume 300 eur resp. žalobcom uvádzané uhradenie nájomného za mesiac november 2016 v sume 211 eur so zostatkom dlhu za daný mesiac v sume 89,- eur. Neuhradenie nájomného žalovanými za mesiac december 2016 nebolo medzi stranami sporné. Žalobca na pojednávaní dňa 27.05.2022 o. i. vypovedal, že rodina B. nie vždy zaplatila ako mala, niekedy za dva mesiace zaplatila naraz v jednom mesiaci, robili sme si sumár kedy zaplatili, keď tam bol posun, platba sa počítala na nedoplatok za predchádzajúce obdobie. Žalovaná 1/, manželka zosnulého A. B., na pojednávaní dňa 27.05.2022 o. i. vypovedala, že ona mala na starosti platenie nájomného. Ďalej žalovaná 1/ vypovedala, že: je pravdou, že sme 2x nezaplatili, ale že by chodil vyklepkávať, to teda nie. Ja som bola na tej ubytovni párkrát ohľadom toho nedoplatku, je pravda, že sme nezaplatili. Môj manžel bol vtedy veľmi chorý, nemala som z čoho, ale hneď na druhý mesiac som všetko doplatila. Ale že by vyklopkával p. O., to teda nie. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či si vie spomenúť, kedy nezaplatili nájomné, žalovaná 1/ vypovedala, že v roku 2016 to určite bolo. Výpisy mám, že som to zaplatila. Pokiaľ žalobca tvrdil, že platbu žalovaných zo dňa 16.11.2016 v sume 300,- Eur v časti započítal na úhradu zročného nedoplatku na nájomnom za predchádzajúce obdobie, súdu toto svoje tvrdenie riadne nepreukázal. Z platby realizovanej z účtu žalovanej 1/ vyplýva úhrada nájmu bez bližšej špecifikácie, preto bolo možné zo strany žalobcu plnenie podnájomcov započítať na úhradu skôr zročného podnájomného neuhradeného podnájomníkmi riadne a včas, avšak pri popieraní existencie dlhu na podnájomnom za mesiac november 2016 žalovanými, bolo povinnosťou žalobcu svoje tvrdenie o započítaní plnenia zo dňa 16.11.2016 v sume 300,- Eur v časti 89,- Eur na skôr zročné nájomné za predchádzajúce obdobie riadne preukázať. Medzi stranami nebolo sporným, že v roku 2016 sa žalovaní dostali do omeškania s riadnym a včasným platením nájomného, avšak ich výpovede sa rozchádzali v tom, ako často sa dostávali žalovaní do omeškania a žalobca ani žalovaní nešpecifikovali mesiace t. j. predchádzajúce obdobia, kedy a v akom rozsahu dochádzalo k omeškaniu žalovaných s platením podnájomného. Pri výklade splatnosti nájomného resp. podnájomného v článku II bod 4 Zmluvy dospel súd k právnemu záveru, že nájomné za mesiac november 2016 bolo splatné k 20.11.2016, tak ako na to poukázal žalovaný v písomnom vyjadrení dňa 13.06.2022. Keďže povinnosť tvrdenia a aj dôkazné bremeno je v zásade na strane žalobcu ohľadne skutočností tvrdených v žalobe, o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, kde spotrebiteľ požíva ochranu slabšej strany aj v procesných normách upravujúcich konanie pred súdom, bolo povinnosťou žalobcu preukázať históriu resp. prehľad či sumár úhrad podnájomného žalovanými so započítavaním plnení omeškaných úhrad na skôr zročné nájomné, čo však žalobca napriek tvrdeniu o sumári platieb žalovanými nedoložil. Nakoľko tak žalobca neurobil, dospel súd k právnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o dlhu žalovaných v sume 89,- eur za mesiac november 2016, keď súd mal žalovanými preukázané, že podnájomné za mesiac november 2016 bolo uhradené v plnej výške 300,- Eur. Súd mal zároveň za to, že nakoľko zmluva o podnájme bola uzatvorená na dobu určitú, bolo povinnosťou podnájomníka platiť podnájomné po celú dobu trvania podnájmu a preto bolo povinnosťou podnájomníka zaplatiť podnájom v sume 300,- Eur aj za mesiac december 2016 napriek tomu, že sa z predmetného bytu, tak ako to v konaní dokazoval, vysťahoval skôr, pred uplynutím doby trvania podnájmu. Z uvedeného dôvodu pre porušenie zmluvnej povinnosti žalovanými súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne na úhradu dlžného podnájomného za mesiac december 2016 v sume 300,- Eur a žalobu v časti uplatnených 89,-
Eur z titulu dlžného podnájomného za mesiac november 2016 zamietol. Žalovaní v konaní poukazovali na zložený preddavok na vyrovnanie v sume 600,- Eur, ktorý žalobca žalovaným po skončení doby nájmu v rozpore s článkom II bod 2 zmluvy nevrátil, hoci sa tak zaviazal v lehote 15 dní od vyrovnania. Žalovaní v tejto časti tvrdení nepredniesli kvalifikovaný vzájomný návrh, prípadnú pohľadávku voči žalobcovi v konaní jednostranným úkonom nezapočítali, a uvedené uvádzali výlučne v spojení s procesnou obranou voči žalobnému návrhu, ktorú skutočnosť súd tak nemohol vo výroku o uložení povinnosti žalovaným zaplatiť dlh na nájomnom za mesiac december 2016 zohľadniť.
5. K návrhu žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia sa žalovanými na jeho úkor v sume 900,- Eur za obdobie od januára 2017 do marca 2017 súd s poukazom na povinnosť konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, s ohľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania, prvýkrát podaním doručeným súdu dňa 13.06.2022, sa prioritne zameral na preskúmanie tejto právnej námietky a dospel k záveru, že v tejto časti je žalobný návrh premlčaný pre uplynutie zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom a listín doložených žalobcom na preukázanie jeho tvrdení mal súd preukázané, a v konaní to bolo aj nesporné, že zmluvné strany, J. J. I., M. ako nájomca a A. B. ako podnájomník uzavreli dňa 03.02.2015 zmluvu o podnájme bytu podľa § 719 OZ a to na dobu určitú, od 03.02.2015 do 31.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že uplynutím doby podnájmu došlo k zániku podnájomnej zmluvy a dňom 01.01.2017 oprávnený nájomca sa dozvedel - mal za to, že dochádza k neoprávnenému užívaniu predmetného bytu a teda k bezdôvodnému obohacovaniu sa bývalým podnájomcom, ktorý údajne užíval byt bez právneho dôvodu. Zároveň nájomca vedel resp. mal za to, že na jeho úkor sa užívaním bytu obohacuje žalovaný. Dňa 29.03.2017 žalobca za prítomnosti technického správcu K. M. v zastúpení P. B., odvŕtal (zámok), čím došlo k otvoreniu bytu a následne k spísaniu závad na byte: špinavé steny, diery v stenách, byt nevyprataný, neporiadok po odsťahovaní (prach, špina, nepotrebné veci). Žaloba bola podaná na súd dňa 17.07.2019, t. j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby na úspešné uplatnenie si nároku cestou súdu v prípade nedovolania sa premlčania žalovanými. Nakoľko tak ale žalovaní urobili podaním zo dňa 13.06.2022, t. j. počas súdneho konania po pojednávaní dňa 27.05.2022, ktorého sa už ako právni nástupcovia nebohého žalovaného zúčastnili, súd prihliadol na procesnú obranu žalovaných a vznesenej námietke premlčania žalobného návrhu v časti vydania bezdôvodného obohatenia vyhovel, čo viedlo k zamietnutiu žalobného návrhu aj v tejto časti výrokom druhým.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP a konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia 1.289,- Eur, súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 300,- Eur titulom dlžného podnájomného za mesiac december 2016, preto úspech žalobcu v spore predstavuje 23,27 % a úspech žalovaných 76,75 %, z čoho vyplýva čistý úspech žalovaných po odčítaní úspechu žalobcu v konaní podľa pomeru v rozsahu 53,48 %, ktorý nárok na náhradu trov konania súd žalovaným 1/ až 3/ priznal.
7. Voči výroku I. rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ až 3/ (ďalej len „žalovaní“) z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vec vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadali priznať žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. Dôvodili predovšetkým tým, že žalovaní v konaní opakovane poukázali na skutočnosť, že podľa článku II bod 2 Zmluvy o podnájme bytu zo dňa 03.02.2015 sa nájomca a podnájomca dohodli, že podnájomca uhradí žalobcovi sumu 600,-- EUR ako preddavok na „.... vyrovnanie, prípadne iných výdavkov, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním bytu....“, pričom nájomca (žalobca) sa zaviazal po skončení doby nájmu uvedený preddavok vyúčtovať, prípadne vrátiť podnájomcovi najneskôr do 15 dní od vyrovnania. Podľa článku II. bod 3. nájomca potvrdil prevzatie preddavku v sume 600,- Eur. Skutočnosť, že žalobca obdržal od A. B. preddavok v sume 600,- Eur nebola v konaní sporá. Na pojednávaní dňa 27.5.2022 štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že preddavok zložený podnájomcom nevrátil, pretože nebol vôbec zúčtovaný (hoci nájom skončil dňom 31.12.2016), eviduje ho ako otvorený účet. Zastávajú názor, že prípadné dlžné nájomné za mesiac december 2016 má žalobca, v súlade so Zmluvou o podnájme bytu, vyrovnané z preddavku zloženého podnájomcom a zvyšok preddavku vo výške 300,- Eur mal žalovaným vrátiť do 15 dní od vyrovnania. Žalobca však zložený preddavok nevyúčtoval ani podnájomcovi, resp. žalovaným, nevrátil ani jeho časť. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu považujú za nesprávny, nakoľko zaviazal žalovaných zaplatiť dlžné nájomné napriek tomu, že žalobca žalovaným nevrátil zložený preddavok v sume 600,- eur, čím ma žalobca pokryté dlžné nájomné za mesiac december 2016. Žalovaní považujú rozsudok prvého stupňa v
napadnutom rozsahu za nesprávny a v rozpore s elementárnou spravodlivosťou, keď súd zaviazal žalovaným k úhrade nájomného napriek tomu, že žalobca disponuje preddavkom, ktorý mal slúžiť práve na úhradu vyrovnania záväzkov, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním bytu. Rozhodnutím súdu sú žalovaní zaviazaní zaplatiť nájomné za mesiac december 2016 a následne sa majú domáhať vydania preddavku. Dlžné nájomné za mesiac december 2016 bolo uhradené zo zaplateného preddavku. S námietkami žalovaných sa v tomto rozsahu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberal a svoje rozhodnutie v rozsudku vôbec nezdôvodnil.
8. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 Civilného sporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny s použitím § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdiť.
10. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku) súd prvej inštancie výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostal výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovaným 1/, 2/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 300 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a náhrada trov konania. Súd prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti dospel k záveru, že podnájomník bol povinný platiť podnájomné aj za mesiac december 2016 v sume 300 eur. Žalovaní 1/ - 3/ v odvolaní namietali, že žalobca disponuje preddavkom, ktorý má slúžiť na úhradu vyrovnania záväzkov vzniknutých v súvislosti s užívaním bytu, preto dlžné nájomné za december 2016 bolo uhradené zo zaplateného preddavku. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uložil žalovaným povinnosť na zaplatenie sumy 300 eur.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
12. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom, ktorí vo svojom odvolaní neuvádzajú žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedli už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.
13. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok v napadnutej časti riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd s týmto odôvodnením v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:
14. Odvolacia námietka žalovaných 1/- 3/ spočívala v argumente, že súd zaviazal žalovaných zaplatiť dlžné nájomné napriek tomu, že žalobca žalovaným nevrátil zložený preddavok v sume 600 eur, čím
má žalobca pokryté nájomné za mesiac december 2016. Odvolatelia poukazovali (už pred súdom prvej inštancie) na čl. II bod 2 Zmluvy o podnájme zo dňa 3.2.2016; skutočnosť, že žalobca obdržal od A. B. (právneho predchodcu žalovaných) preddavok v sume 600 eur nebola sporná; na pojednávaní 27.5.2022 štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že preddavok zložený podnájomcom nevrátil, pretože nebol zúčtovaný, napriek tomu, že nájom skončil dňom 31.12.2016, eviduje ho ako otvorený účet. Odvolatelia sú názoru, že dlžné nájomné za mesiac december 2016 má žalobca v súlade so Zmluvou o podnájme bytu vyrovnané z preddavku zloženého nájomcom a zvyšok preddavku vo výške 300 eur mal žalovaným vrátiť do 15 dní od vyrovnania.
15. Súd prvej inštancie k uvedenej argumentácii v bode 20. odôvodenia rozsudku uviedol, že žalovaní v konaní poukazovali na zložený preddavok na vyrovnanie v sume 600,- eur, ktorý žalobca žalovaným po skončení doby nájmu v rozpore s článkom II bod 2 zmluvy nevrátil, hoci sa tak zaviazal v lehote 15 dní od vyrovnania. Žalovaní v tejto časti tvrdení nepredniesli kvalifikovaný vzájomný návrh, prípadnú pohľadávku voči žalobcovi v konaní jednostranným úkonom nezapočítali, a uvedené uvádzali výlučne v spojení s procesnou obranou voči žalobnému návrhu, ktorú skutočnosť súd tak nemohol vo výroku o uložení povinnosti žalovaným zaplatiť dlh na nájomnom za mesiac december 2016 zohľadniť.
16. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Z dôvodu vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou ako aj na doplnenie dôvodov súdu prvej inštancie, je potrebné vychádzať v písomného vyjadrenia žalovaných zo dňa 13.6.2022. V tomto podaní splnomocnený zástupca žalovaných uviedol okrem iného nasledovné: „V zmysle ustanovenia článku II. bod 2. Podnájomnej zmluvy podnájomca uhradil žalobcovi sumu 600,- EUR ako preddavok na vyrovnanie, prípadné iné výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s užívaním bytu, pričom po skončení doby podnájmu sa nájomca zaviazal uvedený preddavok vyúčtovať, prípadne vrátiť podnájomcovi a to do 15 dní. Podľa článku II. bod 3. Nájomca potvrdil prevzatie preddavku v sume 600,- EUR,. Podľa vyjadrená žalovaných ako aj štatutára žalobcu na pojednávaní 27.5.2022. Otázka č. 15. „Akým spôsobom žalobca vyúčtoval zložený preddavok v zmysle čl. 2 o 3 podnájme „Zatiaľ nebol vôbec zaúčtovaný , evidujeme ho ako otvorený účet pre neskončenie tohto sporu.“ Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca má voči žalovaným záväzok v podobe vrátenia preddavku vo výške 600 EUR, ktoré napriek tomu, že od uplynutia doby podnájomnej zmluvy je už viac ako 5 rokov žalovaným nevyúčtoval a nevrátil. Pokiaľ by žalobcovi po skončení nájmu vznikli náklady, ktoré si mohol v zmysle uzatvorenej zmluvy uspokojiť zo zloženého preddavku mal tak urobiť bezodkladne a nespotrebovaný preddavok mal vyúčtovať a vrátiť podnájomcovi. Z uvedeného môžeme dôvodne predpokladať, že žalobcovi nevznikli žiadne náklady, ktoré si v zmysle podnájomnej zmluvy mohol voči podnájomcovi uplatniť, okrem prípadného splatného nájomného za mesiac december 2016, a preto mal žalobca vrátiť časť preddavku v sume 300,- EUR podnájomcovi resp. žalovaným“. Uvedené vyjadrenie zopakoval aj v rámci záverečného prednesu na pojednávaní, keď uviedol, že „Zároveň poukazujeme na skutočnosť a ustanovenia zmluvy o podnájme čl. 2, podľa kt. žalovaní uhradili žalobcovi preddavok vo výške 600,- euro, kt. mal slúžiť na úhradu prípadných nákladov a nedoplatkov, v zmysle ods. 2 mal žalobca tento preddavok vyúčtovať a prípadný preplatok vrátiť najneskôr do 15 dní odo dňa skončenia nájmu. Žalobca však do dnešného dňa tento preddavok nevyúčtoval ani žalovaným nevrátil, čo potvrdil aj výpoveďou ŠZ pán. O. na pojednávaní“.
17. Podľa § 147 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
18. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa § 152 Civilného sporového poriadku hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
20. Žalovaný je oprávnený uplatniť v prebiehajúcom spore aj svoj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva. Ak žalovaný, ktorý inak nárok žalobcu nepopiera, vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju posúdi podľa predpisov hmotného práva. Samotná kompenzačná
námietka je hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 Civilného sporového poriadku, ktorú zákon zaraďuje medzi prostriedky procesnej obrany. Podľa § 124 odsek 2 Civilného sporového poriadku je hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom dozvedeli.
21. Vychádzajúc z uvedeného výkladu možno nepochybne konštatovať, že žalovaní v spore neuplatnili vzájomnú žalobu a nevzniesli kompenzačnú námietku, pretože z vyjadrení žalovaných v konaní vôbec nevyplýva takýto jednoznačný prejav vôle, súd mohol prihliadať len na to, čo bolo voči nemu prejavené. Zo žiadneho prejavu žalovaných nevyplýva, že by započítaciu námietku v spore uplatnili. Zároveň žalovaní netvrdili, že by takýto započítací prejav vôle uplatnili mimo tohto sporu. Možno preto uzavrieť, že právo žalovaných na započítanie ako hmotnoprávny úkon sa nestalo predmetom sporu. K uvedených tvrdeniam žalovaných bolo preto potrebné pristúpiť ako k ich obrane, ktorá však nebola dôvodná. Tvrdenia žalovaných ohľadom nedôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie podnájomného za mesiac december 2016 nebolo možné zohľadniť, nakoľko nešlo z vyššie uvedených dôvodov o hmotnoprávnu kompenzačnú námietku, takáto námietka nebola vznesená. Odvolací súd preto považoval odvolanie žalovaných za nedôvodné.
22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku I., vrátane odvolaním osobitne nenapadnutého závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vecne správny potvrdil.
23. Žalobca má voči žalovaným 1/- 3/ podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 Civilného sporového poriadku). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).