Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/191/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Ivety Martinákovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ P. E., bytom Y. XXXX/XX-XX-XX, R. U., 2/ R. X., bytom Q.. Y. XXXX/XX, R., 3/ N. X. ml., toho času Q., N. D. J. XX, U. 4/ N. X. st., bytom S. R. XXX, navrhovateľ 4/ zastúpený JUDr. M. W., advokátkou so sídlom v R. U., M. XX/XX, proti odporcovi: Y. o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa 4/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28. marca 2012, č.k. -212, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k navrhovateľovi 4/ p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/ titulom náhrady škody, každému sumu vo výške 25,78 Eur a navrhovateľovi 4/ sumu 128,91 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 4/ nemajetkovú ujmu 2.000 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov 1/ až 4/ zamietol. Navrhovateľom 1/, 2/, 3/ náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi 4/ trovy konania vo výške 10,31 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 208,90 Eur, na účet JUDr. M. W., advokátky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 26.03.2007 bola na základe príkazu sudcu vykonaná v obydlí navrhovateľa 4/ domová prehliadka, pretože v tom čase bolo proti nemu vedené trestné stíhanie pre prečin nepovolenej výroby liehu, vec bola vedená OR PZ v Považskej Bystrici, obvodné oddelenie Púchov pod ČVS:ORP-295/OSV-PU-2007. Pri domovej prehliadke boli zaistené okrem iného aj plechový sud s rúrkou špirálovitou vo vnútri, medený kotol s výpustným ventilom a poklopom a medený valec s rúrkami. Po zastavení trestného stíhanie prokurátor Okresnej prokuratúry uznesením zo dňa 30.03.2009 č. -53 nariadil vrátenie vyššie uvedených vecí vlastníkovi. V priebehu konania bolo vykonaným dokazovaním zistené, že zaistené veci nebohej manželky N. X. a navrhovateľa 4/ boli odcudzené neznámym páchateľom a po takomto zistení sa právna predchodkyňa navrhovateľov G. X. a navrhovateľ 4/ dôvodne domáhali náhrady škody. Súd prvého stupňa posúdil vec právne ako žalobu o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle , ktorá mala právnej predchodkyni navrhovateľov a navrhovateľovi 4/ vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu príslušníkov policajného zboru. Za nesprávny úradný postup považoval porušenie povinnosti orgánu verejnej moci - príslušníkov policajného zboru, ktorí nevykonali úkon, ktorý mali vykonať (vrátenie vecí) a tým spôsobili navrhovateľom škodu. Za vznik škody zodpovedá odporca a jeho zodpovednosť je objektívna. Z písomného podania, označeného ako žiadosť Ministerstvu vnútra v Bratislave o vrátenie kotla, mal za preukázané, že navrhovateľ 4/ si uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej

ujmy riadne a včas v zmysle príslušných ustanovení , a nakoľko odporca neuspokojil uplatnený nárok v zákonnej lehote, právna predchodkyňa navrhovateľov a navrhovateľ 4/ podali dôvodne žalobu o vydanie veci a o náhradu škody na súde. V priebehu konania zomrela pôvodná navrhovateľka 1/ G. X. a po zistení okruhu dedičov, ktorými sú dcéra a dvaja synovia, pokračoval súd ďalej v konaní s nimi ako navrhovateľmi 1/, 2/, 3/, tiež ďalej pokračoval v konaní s manželom navrhovateľky 1/ N. X., ktorý bol ďalej v konaní označený ako navrhovateľ 4/. Vzhľadom k tomu, že účastníci konania urobili spornou výšku škody, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a uznesením zo dňa 25.06.2010 č.k. -116 ustanovil v konaní znalca Ing. R. G.. Znalec pri vyhotovovaní znaleckého posudku vychádzal predovšetkým z informácií, ktoré sú súčasťou trestného spisu. Znalec Ing. R. G. v znaleckom posudku č. 04/2010 ustálil všeobecnú hodnotu medeného kotla s výpustným ventilom podľa fotodokumentácie v trestnom konaní na sumu 160,97 Eur, medeného valca s rúrkami na sumu 30,99 Eur a plechového suda na sumu 14,29 Eur, celkom 206,25 Eur. Odporcovia znalecký posudok nenamietali, navrhovatelia namietali znalecký posudok v časti určenia hodnoty medeného kotla s tým, že znalec vychádzal len z fotografií, nemohol vec fyzicky ohliadnuť a nemohol vedieť, aký veľký a špecifický kotol bol. Uviedli, že sa jednalo o 150 l kotol, a nie 60 l, ako hodnotil znalec, tvrdili, že kotol mal hodnotu minimálne 900 Eur. Znalec Ing. R. G. na pojednávaní dňa 13.10.2010 trval na záveroch znaleckého posudku a uviedol, že posudzoval zariadenie len na základe fotodokumentácie v trestnom spise a všeobecne prístupných informácií, pretože objektívne je ťažké presne uviesť hodnotu veci, ak neexistuje a nie je možné ju ohliadať. Znalec uviedol, že vychádzal z toho, že pod samotným kotlom bol nasávací otvor a stojan o výške cca 20 cm, nad tým je ohnište tiež o výške cca 20 cm a až na tom je osadený kotol, a z fotodokumentácie je zrejmé, že nemohol pojať 150 litrov tekutiny. Súd prvého stupňa po výsluchu znalca dospel k záveru, že znalcom určená hodnota veci v sume 206,25 Eur zodpovedá skutočnej škode, ktorá navrhovateľom vznikla nevrátením vecí zvlášť za situácie, keď bolo nesporne preukázané (výsluch navrhovateľa 4/ v trestnom konaní), že sa konkrétne u kotla jednalo o vec zakúpenú na šrotovisku a z fotografií je zistiteľná značná opotrebovanosť všetkých vecí. Keďže súd ustálil, že škoda na nevrátených veciach špecifikovaných v návrhu je 206,25 Eur, potom súd túto sumu rozdelil medzi navrhovateľov podľa zásad pre dedenie s tým, že veci boli v BSM, preto polovica z hodnoty týchto vecí patrí len navrhovateľovi 4/ a druhá polovica musí byť rozdelená medzi dedičov pôvodnej navrhovateľky 1/ G. X. rovnakým dielom, t.j. každému z navrhovateľov pripadá z danej polovice 1-ina, teda 1/8-ina z celku, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 25,78 Eur. Súd preto uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ až 3/ po 25,78 Eur a navrhovateľovi 4/ sumu 128,91 Eur. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov na náhradu škody zamietol. Čo sa týka uplatnenia nemajetkovej ujmy, súd posúdil samotný nárok ako dôvodný len vo vzťahu k navrhovateľovi 4/, ktorý oprávnene, s prihliadnutím najmä na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, sa náhrady nemajetkovej ujmy domáhal. Zdôraznil, že práve skutočnosť, že sa jedná o pochybenie príslušníkov policajného zboru, je tou závažnou okolnosťou, ktorá odôvodňuje priznanie nemajetkovej ujmy navrhovateľovi 4/. Poukázal na to, že navrhovateľ 4/ sa s nebohou manželkou dva roky domáhali vydania vecí, ktoré sú v ich vlastníctve, príslušné orgány im oznamovali, že bude urobená náprava, a až následne v konaní pred súdom bolo zistené, že sa veci stratili, resp. zmizli. Ak sa vec stratí orgánu, ktorého povinnosťou je ochrana práv a právom chránených záujmov obyvateľov, je to okolnosť, ktorá prirodzene zvyšuje nedôveru v konanie tohto orgánu na strane dotknutého vlastníka. Nekonaním príslušníkov PZ došlo k poškodeniu majetkových a vlastníckych práv pôvodných navrhovateľov, ktoré sú chránené SR, pretože bez zákonného dôvodu nebolo vlastníkovi umožnené užívať vlastnú vec, naviac žiaden z kompetentných orgánov neoznámil pôvodným navrhovateľom, že veci im vydané nebudú, lebo nie sú. Tým, že sa veci stratili nebolo možné ich ani znalecky skúmať a zistiť skutočnú hodnotu, čo spôsobilo, že v konaní ostala spornou veľkosť kotla, ktorý sa stratil. Okolnosť, že nebolo možné skutočne zistiť, o aký veľký kotol sa jednalo, spôsobila aj nedostatočná fotodokumentácia, ktorá nebola pri odňatí vecí urobená dôsledne. Aj táto okolnosť bola súdom zohľadnená pri určovaní nemajetkovej ujmy. Súd pri určení výšky nemajetkovej ujmy neprihliadal na tvrdenia pôvodnej navrhovateľky 1/, ktorá opakovane uvádzala, že v kotle, ktorý nebol vrátený, predtým zohrievala vodu, používala ho na vykurovanie domu a varenie lekváru. Tieto tvrdenia neboli preukázané, naopak, boli vyvrátené tým, že zariadenia boli odňaté z hospodárskej časti domu a neboli prepojené na žiaden vykurovací systém a zariadenia boli veľmi zanedbané, čo vylučuje pravdepodobnosť ich používania na účely, ktoré uvádzala pôvodná navrhovateľka. Súd vzal ale do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ 4/ je v pokročilom veku a pristupuje k veciam, ktoré sú v jeho vlastníctve s určitým citovým vzťahom, ktorý je prirodzený a pochopiteľný, zvlášť, keď zdôrazňoval, že napriek tomu, že neboli moc majetní, snažil sa vytvárať svojim deťom aj dobré hygienické podmienky. Z dôkazov v spise síce vyplynulo, že predovšetkým kotol si zabezpečoval dosť pracne cez inzerát, a teda aj toto

svedčí o tom, že bol pre neho potrebný. Z tohto pohľadu preto súd konštatuje, že navrhovateľovi 4/ vznikla ujma, ktorú on sám pociťuje ako závažnú. Je pravdou, že navrhovateľovi 4/ bude zaplatená aj časť zo skutočnej škody a teda tieto prostriedky môže použiť na obstaranie vecí, ktoré mu neboli vrátené, avšak už to nebudú tie konkrétne veci, ktoré boli jeho a teraz už nebohej manželky vlastníctvom. Okrem toho zaobstaranie nových vecí je pre navrhovateľa 4/, ako prestárleho človeka, bývajúceho na S., veľmi obtiažne a tiež je reálne predpokladať, že vzhľadom na pokrok techniky už nebude možné si zabezpečiť veci v jednoduchom vyhotovení. Je len logické, že pre starého človeka je obtiažne manipulovať s novou vecou, ťažko sa mu bude zvykať na vec novú, ktorú nepozná. Súd bol preto toho názoru, že navrhovateľovi 4/ bol skomplikovaný bežný život, nemohol využívať veci, ktoré mu patria. Preto dospel k záveru, že navrhovateľovi 4/ patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy, a to predovšetkým vzhľadom na zhodnotenie okolností, za ktorých mu škoda vznikla a za primeranú nemajetkovú ujmu súd považoval sumu vo výške 2.000 Eur. Pokiaľ ide o navrhovateľov 1/ až 3/, deti pôvodnej navrhovateľky 1/ a navrhovateľa 4/, súd dospel k záveru, že oni vzhľadom k tomu, že v rodičovskom dome už dlhodobo nežijú a neboli odkázaní na využívanie vecí, ktorých vydanie, resp. náhrada škody, boli uplatnené v tomto konaní, nemôžu mať k daným veciam v podstate žiaden vzťah, ktorý by odôvodňoval priznať im nemajetkovú ujmu. To, akým spôsobom došlo k tomu, že ich rodičom boli veci odňaté a následne neboli vydané, sa dotýka výlučne ich rodičov, nie však ich samotných, a preto nemôžu pociťovať stratu týchto vecí ako stratu závažnú, ktorá by odôvodňovala priznať im aj nemajetkovú ujmu. Z uvedeného dôvodu súd navrhovateľom 1/ až 3/ uplatnenú nemajetkovú ujmu nepriznal a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania vo vzťahu k navrhovateľovi 4/ rozhodol podľa , podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Navrhovateľ 4/ bol v konaní zastúpený advokátkou JUDr. M. W., ktorej priznal trovy právneho zastúpenia z výšky priznanej sumy titulom náhrady škody 128,91 Eur a priznanej nemajetkovej ujmy vo výške 2 000 Eur, a to za 2 úkony právnej pomoci podľa a vyhl. č. á 96,82 Eur (za prevzatie veci a účasť na pojednávaní dňa 28.03.2012) náhradu hotových výdavkov 2 x po 7,63 Eur. Celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 208,90 Eur. Navrhovateľovi 4/ priznal náhradu trov konania vo výške 10,31 Eur, čo predstavuje 5/8-ín zo zaplateného súdneho poplatku. Vo vzťahu k navrhovateľom 1/ až 3/ súd rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ 4/, navrhol ho zmeniť tak, že odporca bude zaviazaný zaplatiť mu titulom náhrady škody sumu 2.323,60 Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 6.639 Eur. Nesúhlasil s ustálenou výškou škody, ktorá vznikla stratou, resp. odcudzením kotla na sumu 128,91 Eur. Namietal túto výšku škody, nakoľko ju považoval za nepreukázanú a tvrdil, že hodnota kotla bola minimálne 70.000,-Sk, t.j. 2.323,60 Eur. Predovšetkým namietal zistenie hodnoty strateného kotla, nakoľko zo žiadnych listín a ani z trestného spisu nie je zrejmé a objektívne preukázané, o aký kotol išlo. Znalec, ktorý sa k hodnote kotla vyjadril, sám nevidel a nemal podklady na zistenie hodnoty kotla a vychádzal iba z najbežnejšej ponuky kotlov v objeme 60 litrov. Trval na tom, že kotol, ktorý mu bol odňatý a nevrátený políciou, nebol bežným kotlom, ktorý bol bežne dostať v obchodnej sieti, ale špecifický a v objeme 150 litrov. Namietal výšku kotla a považoval za nezákonné a nie v súlade so spravodlivosťou, že zavinením štátu mu vznikla škoda, ktorú zástupca štátu odmieta a snaží sa navrhovateľa 4/ určitým spôsobom spochybňovať, pričom k žiadnemu súdnemu konaniu nemuselo dôjsť, keby polícia dodržala zákonný postup o evidencii zadržaných vecí a následne v zmysle rozhodnutia prokuratúry vec vydala. Nesúhlasil ani s priznanou výškou nemajetkovej ujmy v sume 2.000 Eur a žiadal, aby táto suma bola zmenená na 6.639 Eur. Zo spisu vyplýva, že odporca počas viacerých rokov tajil stratu kotla, spochybňoval tvrdenie nebohej manželky, že kotol používali denne, boli naň odkázaní a vznikla im jeho nezákonným zadržiavaním škoda, trauma. Manželka navrhovateľa 4/ sa nedožila ukončenia sporu a navrhovateľovi 4/ bolo počas konania 3 roky bránené domáhať sa v súdnom konaní rozhodnutia, dokonca bolo voči nemu bez právneho dôvodu konanie zastavené pre nespôsobilosť. Nemajetkovú ujmu, ktorú vo výške 6.639 Eur žiada priznať, je elementárnou povinnosťou štátu, t.j. odporcu, aby prejavil ľútosť nad nedemokratickým postupom v situácii, ktorú spôsobil, pričom týmto sa nepriamo podieľal aj na zhoršení zdravotného stavu manželky, ktorá v dôsledku postoja odporcu v konaní sa trápila a nakoniec zomrela. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške 836,16 Eur.

Navrhovateľ 3/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa 4/ uviedol, že je absolútne spokojný s konštatovaním súdu prvého stupňa, že Polícia SR sa dopustila nezákonného konania, keď porušila

platné právne predpisy. Nesúhlasil však s výškou priznanej náhrady škody, ktorú súd určil na základe znaleckého posudku Ing. R. G.. Poukázal na to, že rodičov navštevoval zriedka, avšak na kotol si spomína veľmi dobre a trval na tom, že mal minimálne objem 150 litrov. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, považuje za celkom nedostatočnú výšku kompenzáciu pre jeho otca. Nejedná sa mu o ekonomickú hodnotu, ale je presvedčený, že výška kompenzácie vyjadruje spoločenské odsúdenie. Predovšetkým nemajetkovú ujmu nevidel v tom, že jeho rodičia mali komplikované riešenie smerom k hygiene a podobne. Zdôraznil, že polícia kvôli podozreniu z marginálnej kriminality zaútočila na jeho rodičov, spôsobila im psychickú nemajetkovú ujmu v dôsledku hrubého zneužitia moci.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa 4/ uviedol, že náhrada škody priznaná napadnutým rozsudkom bola určená vo vyššej sume ako v priestupkovom konaní. S priznanou výškou náhrady škody súhlasí. Poukázal na to, že zo znaleckého posudku Ing. S. Y. bolo zistené, že zariadenie zaistené počas domovej prehliadky dňa 25.03.2007 bolo nefunkčné. Zo záverov znaleckého posudku Ing. S. Y. vyplýva, že zaistené zariadenie spĺňa účely výroby liehu, ale vzhľadom na chýbajúcu časť destilačného zariadenia je možné konštatovať, že zariadenie je nefunkčné. Navrhovateľ 4/ dňa 20.09.2009 v rámci podania vysvetlenia k priestupku uviedol, že približne pred 20-timi rokmi si kúpil medenú 300 l kotlinu za 5.000,- Kčs, pričom v žalobe zo dňa 29.07.2009 sám navrhovateľ uviedol, že mu vznikla stratou kotla škoda 5.000,-Sk. Vzhľadom na uvedené mal za to, že suma 2.323,60 Eur požadovaná navrhovateľom 4/ v podanom odvolaní je značne nadhodnotená, nakoľko predmetný kotol bol v čase jeho zaistenia nefunkčný a vzhľadom na jeho vek a opotrebenie (cca 20 rokov) a kúpnu cenu (5.000,-Kčs) s prihliadnutím na vyjadrenie znalca Ing. G. je jeho cena nižšia, prípadne nulová. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, mal za to, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, jej výšku a tým neuniesol dôkazné bremeno zaťažujúce navrhovateľa na preukázanie tejto skutočností. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetný kotol bol v čase jeho zaistenia nefunkčný, nemohlo dôjsť ku vzniku nemajetkovej ujmy po jeho zaistení, spočívajúcej v znemožnení fungovania domácnosti. Jedinou skutočnosťou týkajúcou sa určenia nemajetkovej ujmy navrhovateľa 4/ je skutočnosť, že navrhovateľ 4/ je v pokročilom veku, a pristupuje k veciam, ktoré sú v jeho vlastníctve, s určitým citovým vzťahom. Mal za to, že na prisúdenie nemajetkovej ujmy je potrebné okrem subjektívnych skutočností na strane navrhovateľa 4/ uviesť najmä objektívne skutočnosti, majúce za následok vznik nemajetkovej ujmy navrhovateľa 4/ a určenie jej výšky. Nemožno však súhlasiť ani s tvrdením, že navrhovateľovi bol skomplikovaný bežný život, nakoľko predmetný kotol bol v čase jeho zaistenia nefunkčný. Dal na zváženie odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie výsluchom znalca Ing. S. Y. z dôvodu, že znalec predmetný kotol osobne vidiel a vie posúdiť jeho funkčnosť. Skutočnosť, do akej miery bol predmetný kotol funkčný, má rozhodujúci vplyv na určenie výšky nemajetkovej ujmy, s poukázaním na to, že je možné pochybovať, či vôbec nejaká nemajetková ujma vznikla. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa 4/ nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom 4/ vznesené, a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľa 4/ sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvého stupňa a tieto námietky nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 17 ods. 1, 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na

ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci pojem škody nedefinuje. Z toho dôvodu tento pojem treba vykladať v zmysle ustanovení a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie, či iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Východiskom určenia výšky škody je cena, ktorú mala vec v čase, keď došlo k jej poškodeniu, pričom cenou v dobe poškodenia sa rozumie cena v čase, kedy škoda vznikla. Pri úplnom zničení použitej veci sa vychádza z ceny, za ktorú je možné obstarať náhradnú vec rovnakej kvality, s prihliadnutím k jej opotrebeniu. Poškodenému má byť umožnené opatriť si rovnaké množstvo vecí rovnakého druhu a kvality, preto výslednou cenou je cena obvyklá. Pri škode na veciach starších, použitých a čiastočne opotrebovaných je treba zisťovať všeobecnú cenu, ktorú tieto veci mali v dobe poškodenia. Ak výšku nároku na náhradu škody na veci možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo nemožno ju zistiť vôbec, postupuje súd podľa .

Súd prvého stupňa správne postupoval, keď žalobu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy posúdil v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Za nesprávny úradný postup považoval porušenie povinnosti orgánu verejnej moci - príslušníkov policajného zboru, ktorí nevykonali úkon, ktorý mali vykonať (vrátenie veci) a tým spôsobili navrhovateľom škodu. Za vznik škody zodpovedá odporca a jeho zodpovednosť je objektívna. Vyššie uvedené okolnosti neboli medzi účastníkmi sporné, súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a náležite odôvodnil splnenie podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi úradným postupom a vznikom škody) odvolací súd si v tomto smere osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje.

Navrhovateľ 4/ v podanom odvolaní namieta výšku náhrady škody a výšku náhrady nemajetkovej ujmy dôvodiac, že súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľ 4/ v podanom odvolaní namietal nesprávne zistenie hodnoty strateného kotla s poukazom na to, že zo žiadnych listín a ani z trestného spisu nie je zrejmé a objektívne preukázané, o aký kotol išlo. Podľa jeho tvrdení stratený kotol mal objem 150 litrov a hodnota kotla bola minimálne 70.000,- Sk, t.j. 2.323,60 Eur. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade škody spôsobenej navrhovateľom nevrátením zaistených vecí správne vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. R. G., ktorý ustálil všeobecnú hodnotu medeného kotla s výpustným ventilom, medeného valca s rúrkami a plechového suda celkom na sumu 206,25 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že znalec Ing. R. G. vychádzal pri stanovení hodnoty kotla z fotodokumentácie v trestnom spise a zo všeobecne prístupných informácii v obchodnej sieti. Na základe toho ustálil, že stratený kotol mal maximálne objem 60 litrov a všeobecnú hodnotu medeného kotla s výpustným ventilom, medeného valca s rúrkami a plechového suda ustálil na sumu 206,25 Eur. Z výsluchu navrhovateľa 4/ dňa 20.09.2009 v rámci podania vysvetlenia k priestupku proti majetku na Obvodnom oddelení PZ Púchov vyplýva, že medený kotol kúpil pred 20-timi rokmi na inzerát za sumu približne 5.000,- Kčs. Na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 28.03.2012 navrhovateľ 4/ uviedol, že medený kotol kúpil za sumu 60.000,- Sk. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa navrhovateľ 4/ uvádzal, že si uplatňuje náhradu škody z titulu strateného kotla minimálne vo výške 900 Eur, v podanom odvolaní uviedol, že hodnota kotla bola minimálne 2.323,60 Eur. S prihliadnutím na rozporné tvrdenia navrhovateľa 4/ v priestupkovom a súdnom konaní, tú okolnosť, že medený kotol neexistuje a za situácie, že kotol bol starší, značne opotrebovaný a navrhovateľ 4/ kotol kúpil pred viac ako 20-timi rokmi, dospel aj odvolací súd k záveru, že znalcom určená všeobecná cena kotla v sume 206,25 Eur zodpovedá skutočnej škode, vzniknutej navrhovateľom nevyvrátením veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vecne správne aj v časti priznania náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľovi 4/ vo výške 2.000 Eur. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy prihliadal na závažnosť vzniknutej ujmy navrhovateľovi 4/ a na okolnosti, za ktorých k nej došlo a závažnosť následkov, ktoré vznikli

navrhovateľovi 4/ v súkromnom živote. Pokiaľ navrhovateľ spochybňoval priznanú výšku nemajetkovej ujmy v sume 2.000 Eur a žiadal jej priznanie vo výške 6.639 Eur, treba zdôrazniť, že na prisúdenie nemajetkovej ujmy je potrebné okrem subjektívnych skutočností na strane navrhovateľa 4/ uviesť najmä objektívne skutočnosti, majúce za následok vznik nemajetkovej ujmy navrhovateľa 4/. Súd prvého stupňa v tomto smere svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodnil a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Pokiaľ odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu namietal priznanie náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľovi 4/ vo výške 2.000 Eur s poukazom na nefunkčnosť nevráteného kotla, k tomu je potrebné uviesť, že odporca proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie nepodal, a preto sa týmito námietkami odporcu, uvedenými vo vyjadrení k odvolaniu, odvolací súd bližšie nezaoberal.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k navrhovateľovi 4/ ako vecne správny podľa .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa , a tak, že úspešnému odporcovi túto náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .