Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/11/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobkyne Ľ. X., U., O. XXX, zast. Mgr. Radoslavom Hodorom, advokátom, Advokátska kancelária Košice, Hlavná 77, proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, zast. JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Advokátsk kancelária, Košice, B. Němcovej 22, o určenie, že zrušenie poistnej zmluvy je neplatné, že poistná zmluva je platná a poistný vzťah naďalej trvá, o odvolaní žalovanej proti rozsudku -319 z 25.10.2012 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom určil, že zrušenie poistnej zmluvy ÚDP-K č. 5091100013 uzavretej medzi účastníkmi konania 17.11.1998 ku dňu 16.5.2008 na základe oznámenia žalovanej zo dňa 23.6.2008, je neplatné, že poistná zmluva ÚDP-K č. 5091100013 uzavretá medzi účastníkmi konania 17.11.1998 je platná a poistný vzťah z nej naďalej trvá a rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z poistnej zmluvy č. 5091100013, typ poistnej zmluvy ÚDP-K + úraz (č.l. 110 spisu) zistil, že žalobkyňa ako poistník, resp. poistený a žalovaná ako poisťovateľ uzavreli 16.11.1998 poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie osoby žalobkyne pre prípad smrti a prípad dožitia (životné poistenie), že začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.11.1998 a koniec poistenia na 17.11.2013, že poistné plnenie pre prípad smrti bolo dohodnuté vo výške 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške 75.485,- Sk, že doba platenia poistného bola dohodnutá na 10 rokov, že žalobkyňa prehlásila, že sa oboznámila so Všeobecnými poistnými podmienkami (ďalej len VOP) a Osobitnými podmienkami žalovanej pre daný druh poistenia. Z potvrdenia žalovanej o uzavretí poistnej zmluvy (poistka) z 23.11.1998 (č.l. 4 spisu) zistil, že žalovaná potvrdila, že účastníci konania uzavreli predmetnú poistnú zmluvu, s takými zmluvnými podmienkami, ako boli dohodnuté v poistnej zmluve.

Z listu žalovanej z 25.4.2008 (č.l. 7) označeného ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu ÚDP-K zistil, že žalovaná žalobkyni oznámila, že v dôsledku pokynu Národnej banky Slovenska je nútený prepočítať produkt ÚDP-K a zvýšiť poistné od počiatku tak, aby bolo možné poistno- matematicky zachovať poistné plnenie a v tejto súvislosti zároveň navrhla tri alternatívy ďalšieho riešenia poistného vzťahu a vyzvala ju, aby sa k nim vyjadrila v lehote do 10.5.2008 zaslaním návratky, ktorá bola označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve (č.l. 8 spisu) a tvorila prílohu predmetného listu, že žalobkyňa mala na návratke vyznačiť jednu z troch ponúknutých alternatív, že podľa alternatívy a) žalobkyňa ako poistená mohla žiadať o ďalšie trvanie poistenia bez faktického navýšenia poistného, a teda, o zachovanie pôvodnej faktickej výšky poistného bez zvyšovania v

dôsledku spätného poistno-matematického prepočtu, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným a prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou, metódou a postupom určeným poisťovňou, že podľa alternatívy b) mohla žalobkyňa súhlasiť s dopočítaním poistného a s jeho ďalším zvýšením podľa metodiky stanovenej Národnou bankou Slovenska s tým, že za týchto podmienok jej poistenie naďalej pokračuje, že podľa alternatívy c) poistený nesúhlasí s alternatívami a) a b) a po ukončení poistenia žiada o zaslanie odkupnej hodnoty stanovenej a vypočítanej poisťovňou k 15.5.2008 po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS, najneskôr do 90 dní od 15.5.2008, že žalovaná v závere uvedeného listu uviedla, že pokiaľ neobdrží na priloženej návratke do 10.5.2008 žiadnu reakciu zo strany žalobkyne, bude poistenie zo strany poisťovne jednostranne zrušené k 15.5.2008 v zmysle alternatívy c), že zároveň bude vypočítaná odkupná hodnota, ktorá bude poistenému poukázaná a poistenie sa tým skončí.

Ďalej uviedol, že žalobkyňa predmetnú návratku označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve podpísala 30.4.2008, pričom neoznačila žiadnu z ponúknutých alternatív, že žalovanej bola doručená 14.5.2008, že uvedené skutočnosti mal za preukázané z listinného dokladu (č.l. 308 spisu), ako aj zo zhodných vyjadrení účastníkov konania .

Z listov žalovanej z 23.6.2008 označených ako 1) Oznámenie o zániku poistenia a 2./ Oznámenie o zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty (č.l. 9 a č.l. 10 spisu) zistil, že žalovaná oznámila žalobkyni, že od nej neobdŕžala voľbu medzi troma ponúknutými alternatívami, preto jej poistenie skončilo ku dňu 15.6.2008 s tým, že poistné udalosti, ktoré vzniknú po 00,00 hod. dňa 16.6.2008, už nie sú kryté poistením a keďže ku dňu 16.5.2008 došlo na základe ustanovení k zrušeniu poistnej zmluvy, že poistenie zaniklo v zmysle článku XI ods. 2 VOP, žalobkyni vznikol nárok na výplatu odkupnej hodnoty podľa vo výške 34.096,- Sk, že v závere svojho listu žalovaná uviedla, že ak má žalobkyňa záujem o obnovenie poistenia, je potrebné, aby svoje rozhodnutie vyjadrila na priloženom stanovisku výberom alternatívy a) alebo b) najneskôr do 15.7.2008.

Z listu právneho zást. žalobkyne z 19.5.2009 (č.l. 12 spisu) označeného ako Oznámenie o neuznaní zániku poistenia, zistil, že oznámenie žalovanej o zániku poistenia z 23.6.2008 pokladala za právne bezvýznamné, s tým, že poistná zmluva je naďalej platná a poistný vzťah naďalej trvá.

Vychádzajúc z čl. 7, čl. 3 bodu 8, čl. 4 (Začiatok a koniec poistenia) bodu 2, čl. 5 (Zánik poistenia) bodu 1, čl. 5 bodu 2, čl. 5 bodu 3, časti XV. (Rozhodcovské konanie), časti XVII. (Záverečné ustanovenia) bodu 1 VOP, , , , , , , , , a , , , , , , , , , , , , , , (ich znenie citoval a mu vyplynulo, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie podľa je, že žalobkyňa má na určení naliehavý právny záujem.

Mal za to, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je totiž nepochybné, že za situácie, kedy sa žalovaná ako jedna zo zmluvných strán správa, akoby došlo k zániku poistného vzťahu, pretože to deklaroval doručením oznámenia o zániku poistného vzťahu žalovanej, v ktorom uviedol, že táto už nie je krytá poistením, ako aj vyplatením odkupnej hodnoty, je nesporne právom žalobkyne ako druhej zmluvnej strany vedieť, či zmluvný vzťah naďalej trvá a teda, či je aj naďalej krytá poistením v prípade, ak by došlo k poistnej udalosti. Vzhľadom na obsah poistnej zmluvy a teda vzhľadom na dojednané zmluvné podmienky mal tiež za nesporné, že pokiaľ poistný vzťah založený poistnou zmluvou naďalej trvá a v čase podania návrhu na začatie konania (ani v čase rozhodovania) ešte nenastala poistná udalosť zakladajúca právo žalobkyne na poistné plnenie, žalobkyňa sa nemohla domáhať priamo plnenia.

V danom prípade mu bolo medzi účastníkmi konania nesporné a vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako poistník (poistenec) a žalovaná ako poisťovateľ dňa 16.11.1998 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu UDP-K č. 5091100013. Predmetom tejto poistnej zmluvy je poistenie osoby žalobkyne pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 17.11.1998 a koniec poistenia na 17.11.2013 (poistná doba 15 rokov). Dohodnutá bola aj výška poistného, ako aj výška poistného plnenia pre jednotlivé typy poistných udalostí predpokladaných zmluvou. Súd mal za to, že predmetná poistná zmluva bola uzavretá platne, v súlade s ust. Jej neoddeliteľnú súčasť v zmysle ust. tvorili Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, platné od 1.6.1995. Žalobkyňa v poistnej zmluve vyhlásila, že s týmito podmienkami bola

oboznámená pred uzavretím zmluvy. Účastníci konania sa v poistnej zmluve zároveň dohodli, že v zmysle ust. poistenie môže vypovedať každá zo zmluvných strán do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy s 8 dennou výpovednou lehotou; inak môže poistenie vypovedať iba poistený, najneskôr 6 týždňov pred koncom každého poistného obdobia.

Z vykonaného dokazovania mu ďalej vyplynulo, že počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu žalovaná zistila, že dohodnuté poistné nezohľadňuje niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazala, pretože reálne inkasované poistné je nižšie, ako by podľa poistno-matematických metód a postupov malo byť; k tomuto záveru dospela na základe zistenia orgánu dohľadu nad poisťovníctvom. Uvedenú situáciu vo vzťahu k svojim klientom, vrátane žalobkyne, riešila zaslaním listu z 25.4.2008 označeným ako Prepočet a zvýšenie poistného k poistnému produktu UDP-K, ktorým ju vyzvala na vyjadrenie svojho stanoviska, pričom jej ponúkla 3 alternatívy riešenia ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že ak svoj názor v stanovenej lehote nevyjadrí a niektorú z alternatív si nezvolí, žalovaná ako poisťovateľ jednostranne ukončí poistenie podľa alternatívy c) a žalobkyni poukáže finančné prostriedky predstavujúce odkupnú hodnotu poistenia vo výške ňou určenej.

Mal ďalej nesporne za preukázané, že žalobkyňa doručila žalovanej návratku k uvedenému listu (označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného) dňa 14.5.2008, pričom neoznačila ani jednu z ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu, že následne, 28.7.2008, jej bol doručený list žalovanej označený ako Oznámenie o zániku poistenia, ktorým jej oznámil, že jej poistenie ku dňu 15.6.2008 zaniká. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zást. listom z 19.5.2009 žalovanej oznámila, že so zánikom poistenia nesúhlasí.

Vzhľadom na predmet konania sa primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k zániku záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania uzavretím poistnej zmluvy.

Poukázal na to, že zákon rozoznáva osobitné a všeobecné dôvody zániku zmluvy, že osobitné dôvody zániku poistenia upravuje v a nasl. upravujúcich poistnú zmluvu, že ako to vyplýva z , a (4. oddiel upravujúci zánik poistenia), poistenie môže zaniknúť nasledovne: 1. výpoveďou ( ), 2. nezaplatením poistného ( ), 3. odstúpením poistiteľa od poistnej zmluvy ( ) alebo 4. odmietnutím plnenia zo strany poistiteľa ( ) (citujúc ich znenie).

Uviedol, že z vyplýva právo každého z účastníkov poistnej zmluvy poistenie poistenie vypovedať do dvoch mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy, že tento prípad zániku poistenia predpokladá aj samotná poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania, že v danom prípade k zániku poistnej zmluvy z dôvodu výpovede ( pre možnosť dania ktorej zákon ustanovuje lehotu dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy) nedošlo, čo medzi účastníkmi konania ani nebolo spochybňované.

Urobil zver, že výpoveď v zmysle v prípade poistenia s dojednaným bežným poistným v danom prípade neprichádza do úvahy vôbec, pretože v danom prípade sa jedná o poistenie osoby žalobkyne (tzv.životné poistenie). Ako to vyplýva z ust. , zákon totiž vylučuje možnosť výpovede poistenia zo strany poistiteľa pri poistení osôb (s výnimkou poistenia pre prípad úrazu, čo však nie je tento prípad), že zákaz výpovede poistenia zo strany poistiteľa je totiž daná rezervotvornou povahou tohto druhu poistenia, v ktorom platí podmienená návratnosť finančných prostriedkov poskytnutých poisteným poistiteľovi po dobu trvania poistného vzťahu a zabezpečuje poistenému istotu, že jednostranným úkonom poistiteľa nepríde o dohodnuté plnenie, že ide o kogentné ustanovenie zákona, že v danom prípade nedošlo k zániku poistenia ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia , čo napokon v konaní ani nebolo tvrdené. V danom prípade mu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru, že by k zániku poistného vzťahu došlo odstúpením z dôvodu vedomého porušenia povinností žalobkyne uvedených v ust. , uvedené netvrdila ani sama žalovaná.

Konštatoval, že podľa poistenie zaniká aj odmietnutím poistného plnenia, že takéto právo zákon priznáva poisťovateľovi v prípade, ak sa až po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná. Konštatoval, že v danej veci sa nejedná

ani o tento prípad zániku poistenia, že uvedené netvrdila ani sama žalovaná a napokon, v danom prípade (zatiaľ) ani nedošlo k žiadnej poistnej udalosti, ktorá by zakladala právo žalobkyne na poskytnutie poistného plnenia a keďže k zániku poistenia na základe uvedených osobitných skutočností nedošlo, sa zaoberal aj všeobecnými dôvodmi zániku záväzkovo-právnych vzťahov, ktoré sú upravené v ust. a nasl. v VIII.časti (Záväzkové právo), I.hlave (Všeobecné ustanovenia). Poukázal na to, že rozoznáva niekoľko spôsobov - dôvodov zániku záväzkovo-právneho vzťahu a vzhľadom na povahu úkonu žalovanej - Oznámenia o zániku poistenia skúmal, či tento úkon predstavuje niektorý zo zákonom predpokladaných spôsobov skončenia záväzkovo-právneho vzťahu, pričom sa zameral jednak na jednostranné, ale aj dvojstranné právne úkony, smerujúce k zániku právnych vzťahov, ako aj na právnu skutočnosť, ktorou je nemožnosť plnenia, ktorá taktiež spôsobuje zánik právnych vzťahov. Uviedol, že v je zakotvená možnosť zrušenia zmluvy odstúpením od nej, v prípade, ak je to zmluvnými stranami dohodnuté, že v danom prípade, z článku 3 bodu 8 VOP vyplýva, že účastníci konania sa dohodli na možnosti oboch zmluvných strán odstúpiť od zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, ale len v lehote prvých dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy, že v danom prípade je zrejmé, že k odstúpeniu od zmluvy v dohodnutej lehote nedošlo.

V konaní taktiež nebolo preukázané ani tvrdené, že by účastníci konania v zmysle uzavreli dohodu o tom, že ich doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom (tzv.privatívna novácia), že o takúto dohodu by sa mohlo jednať v prípade, že by žalobkyňa akceptovala alternatívne riešenia ponúknuté pod písm. a) a b). Ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy, tak ako je to v , podľa ktorého sa strany môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok sa zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok (tzv. dissolúcia ), že zrušenie záväzku v zmysle cit. zák. ust. sa však môže uskutočniť len na základe dohody zmluvných strán a teda, nie jednostranným právnym úkonom jednej zo zmluvných strán, že druhá zmluvná strana totiž môže mať podstatný záujem na trvaní a splnení záväzku, že dohoda o zrušení zmluvy je teda dvojstranným právnym úkonom, ktorý predpokladá zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán smerujúci k zániku zmluvy, že záväzok zaniká prijatím návrhu na jeho zrušenie druhou zmluvnou stranou, tzv. akceptáciou ( v spojení s ust. ).

Vzhľadom k tomu, že poistná zmluva bola uzavretá v písomnej forme, v súlade s musí byť aj dohoda o zrušení záväzku uzavretá v písomnej forme, že uvedený záver je umocnený aj dikciou ust. .

V danom prípade mal za zrejmé, že žalovaná učinila prejav vôle smerujúci k zániku zmluvy (ofertu) a to listom z 22.4.2008, ktorým v rámci ponúknutých alternatív riešenia poistného vzťahu žalobkyni navrhla aj zrušenie poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty poistenia (alternatíva c).

Citujúc znenie a a v danom prípade z vykonaného dokazovania mu jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa návrh žalovanej na zrušenie zmluvy neakceptovala. Svedčila mu o tom návratka označená ako Stanovisko k zvýšeniu poistného, v ktorej mala žalobkyňa označiť niektorú z ponúknutých alternatív (vrátane návrhu na zrušenie poistnej zmluvy), že žalobkyňa žiadnu alternatívu neoznačila, že ako uviedla, učinila tak z dôvodu, že trvala na pôvodnej zmluve a splnení tých podmienok, ktoré boli pôvodne v zmluve dohodnuté. Už vôbec nesúhlasil s tvrdením žalovanej, že nevyznačením niektorej z ponúknutých alternatív žalobkyňa vlastne konkludentne akceptovala jej návrh na zrušenie poistenia, okrem toho, že konkludentný prejav nemá v poistných vzťahoch žiadnu relevanciu, pretože podľa ust. je pre platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia (vrátane dohody o zrušení poistnej zmluvy resp.o zániku poistenia) potrebná písomná forma, takýto postup nemá žiadnu oporu v zákone a vo svojej podstate predstavuje akýsi svojvoľný nátlak jednej zo zmluvných strán na druhú zmluvnú stranu. Konštatoval, že k zániku právneho vzťahu môže dôjsť aj v dôsledku tzv. dodatočnej nemožnosti plnenia v zmysle ust. , podľa ktorého, ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Poukázal a vysvetlil kedy ide o objektívnu nemožnosť plnenia a kedy ide o subjektívnu možnosť plnenia.

V danom prípade mal za to, že nejde o objektívnu nemožnosť plnenia, že je nepochybné, že v danom prípade sa žalovaná poistnou zmluvou zaviazala na plnenie peňažného charakteru (poistné plnenie); nejde teda o záväzok osobnej povahy a že po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy.

Skutočnosť, že žalovaná až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistila, že výška poistného bola určená nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, vrátane otázky, kto zapríčinil uvedenú situáciu, ako aj, že žalovaná bola nútená túto situáciu riešiť so svojimi klientmi úpravou (zmenou) už uzavretých dotknutých poistných zmlúv, mal pre posúdenie predmetnej veci za irelevantnú. Poukázal na to, že poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, že poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne vrátane zmluvných podmienok, ako aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené, že situácia, ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv s produktom UDP- K a na ktorú poistení nemali žiaden dosah, nijako sa na nej nepodieľali, nemôže byť na ujmu ich práv, vyplývajúcich z poistenia.

V danom prípade neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť plniť pre objektívne príčiny, že objektívnu nemožnosť netvrdila ani žalovaná; naopak, tvrdila skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jej strane, ktoré možno charakterizovať ako tzv. hospodársku nemožnosť plnenia, pretože sama žalovaná tvrdila, že síce plnenie je objektívne možné, ale z hospodárskeho hľadiska je natoľko obtiažne, že ho nemožno od nej spravodlivo vyžadovať, keďže výška dojednaného poistného nezodpovedá budúcemu poistnému plneniu, na ktoré sa žalovaná zaviazala. Z ustálenej súdnej judikatúry mu vyplynulo, že samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je peňažné plnenie, že samotné skutočnosti uvedené žalovanou mu svedčili pre záver, že v danom prípade nejde o nemožné plnenie, ale len o obtiažne plnenie, pretože je zrejmé, že toto plnenie žalovaná môže uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Uzavrel, že v danom prípade zánik záväzku v dôsledku pre dodatočnú nemožnosť plnenia nenastal.

Konštatoval, že k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou medzi účastníkmi konania v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, poistnou zmluvou alebo VOP, že jednostranný právny úkon žalovanej označený ako Oznámenie o zániku poistenia, na základe ktorého malo dôjsť k zrušeniu poistnej zmluvy, je teda v rozpore so zákonom, že jedná sa o nedovolený právny úkon, ktorý zákon postihuje absolútnou neplatnosťou, tak ako to vyplýva z .

Zaoberal sa aj námietkou žalovanej o nedostatku jeho právomoci vec prejednať a rozhodnúť, že v predmetnej veci je daná právomoc rozhodcovského súdu a to na základe dohody účastníkov konania o tzv. rozhodcovskej doložke, obsiahnutej v časti XV.Všeobecných poistných podmienok platných od 21.5.2007 a s námietkou nedostatku právomoci súdu sa nestotožnil. Konštatoval, že účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu 16.11.1998, že jej neoddeliteľnú súčasť tvoria VOP pre životné poistenie platné od 1.6.1995, že rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá ani v poistnej zmluve, ani v týchto VOP, že žalovaná opak ani netvrdila, že tvrdila, že žalobkyňa uzavrela s ňou dohodu o rozhodcovskej doložke tým, že 30.4.2008 podpísala návratku označenú ako Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve, čím podľa jej názoru vyjadrila súhlas s tým, aby sa všetky prípadné sporné nároky vysporiadali pred rozhodcovským súdom postupom podľa časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade bola uzavretá platná dohoda účastníkov konania o rozhodcovskej doložke, prihliadol na okolnosti tohto prípadu a vychádzal predovšetkým z logického usporiadania textu predmetnej listiny - návratky a z účelu, ktorý žalovaná jej zaslaním sledoval. Z textu predmetnej návratky ako aj jej označenia (Stanovisko k zvýšeniu poistného) mal za zrejmé, že návratku žalovaná žalobkyni zaslala preto, aby si vybrala niektorú z alternatív, ktoré jej ponúkla v súvislosti s riešením ďalšieho trvania poistného vzťahu, s tým, že novými VOP platnými od 21.5.2007, vrátane dohody o rozhodcovskej doložke, sa malo poistenie spravovať len v prípade, ak by akceptáciou niektorej z alternatív došlo k uzavretiu dohody o zmene poistnej zmluvy resp. k jej nahradeniu novou zmluvou. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že predmetnú návratku žalobkyňa vyplnila a odoslala žalovanej z dôvodu, aby jej dala najavo, že nesúhlasí ani s jednou z ponúknutých alternatív smerujúcich, či už k zmene poistnej zmluvy, a keďže žalobkyňa nevyznačila ani jednu z troch uvedených alternatív, pokračovania v poistnom vzťahu, že nemohlo dôjsť ani k dohode o zmene poistnej zmluvy, ani k prijatiu nových VOP, vrátane doložky o rozhodcovskom konaní a ako mu to napokon vyplynulo z časti XVII bodu 1 VOP platných od 21.5.2007, že tieto podmienky sú platné a účinné len pre poistné zmluvy uzavreté od 21.5.2007, s tým, že na prv uzavreté poistné zmluvy sa vzťahujú len na základe vzájomnej dohody

poistníka a poisťovne, že v danom prípade je zrejmé, že poistná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá pred 21.5.2007 a platná dohoda účastníkov konania o tom, že tieto nové VOP sa majú vzťahovať aj na poistnú zmluvu zo 16.11.1998, uzavretá nebola.

Bez ohľadu na uvedený záver a teda, že v danom prípade vôbec nedošlo k uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, v danej súvislosti opätovne poukázal na charakter poistnej zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou ( ) a citoval znenie , , a .

V danom prípade z obsahu časti XV (Rozhodcovské konanie) VOP platných od 21.5.2007, obsahujúcej tzv.rozhodcovskú doložku, najmä z bodu 2. tejto časti mal za zrejmé, že došlo k porušeniu smernicou ako aj zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne ako poistenej (smernica Rady č.93/13 EHS z 5.4.21993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, cit. ust. ), že žalovaná od počiatku v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky totiž sledovala to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie resp. zriadi sama žalovaná, že naviac, rozhodcovská doložka nachádzajúca sa vo VOP, nemohla byť žalobkyňou ako spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do VOP, že praktickým dôsledkom ust. o rozhodcovskej doložke potom je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom; spotrebiteľ sa tak podpisom poistnej zmluvy (spolu so všeobecnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu obranu, že takúto zmluvnú podmienku potom nemožno charakterizovať inak, ako neprijateľnú a takúto neprijateľnú podmienku od jej počiatku zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ).

Zhrnúc uvedené, konštatoval že v danom prípade nebola uzavretá platná dohoda o rozhodcovskej doložke, že preto je daná právomoc všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť. V súlade s zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku, všetkým jeho výrokom, podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v , , a

Uviedla, že záver súdu považuje za nezodpovedajúci v tom, že nezistil správne a komplexne skutkový stav veci, keď okrem existujúceho posúdenia jej objektívnej nemožnosti plnenia z poistného vzťahu, na ktorom aj teraz zotrváva a ktoré bolo objektívne vyvolané postupom kontrolného orgánu pri výkone kontroly nad ňou ako subjektom poisťovníctva v r. 2007, že súd by túto skutočnosť mal považovať za preukázanú len vtedy, ak by jej umožnil vykonať navrhované dôkazy, a to výsluch JUDr. Škapinca ako svedka a oboznámenie správneho spisu MF SR č. j. , že považovala tieto dôkazy za podstatné pre to, aby súdu chronologicky a komplexne objasnil a skutkový stav aj v čase, ktorý predchádzal uzavretiu poistnej zmluvy so žalobkyňou, do ktorého vstupovali obaja účastníci dobromyseľne.

Poukázala na argumentáciu v náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 6.11.2007 sp. zn. , podľa ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou spravodlivosti, pretože v sporovom konaní sú obe strany sporu protikladne pôsobiace v snahe docieliť súdne rozhodnutie v čo najväčšej miere vo svoj prospech, že súd sa však týmto podľa jej názoru dôsledne neriadil a rozhodol výlučne v jej neprospech.

Vytýkala súdu, že nesprávne vyhodnotil skutkový stav, keď vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu malo dôjsť k dohode o zmene poistnej zmluvy a, že túto skutočnosť sa jej nepodarilo preukázať a tento záver považovala za nesprávne vyhodnotený s poukazom na dôkazy ňou predložené.

Vytýkala súdu, že napadnutým rozhodnutím jej odmietol prístup k spravodlivému rozhodnutiu, že nemá inú možnosť než odvolaním sa domôcť toho, aby súd znova a z rovnocenného pohľadu vykonal nanovo navrhované dôkazy, nové skutkové vyhodnotenie a následne aj správne právne závery, že súd takto zistený skutkový stav nehodnotil a ju ukrátil na spravodlivom rozhodnutí, ktoré teda nemusí znieť len v jej neprospech a môže byť kompenzované práve a jedine rozhodnutím súdu v spore, ktorý vznikol nezavinene na strane žalobkyne, ale aj nezavinene na jej strane vyvolaním zmeny podmienok v priebehu

trvania poistného vzťahu v dôsledku konania tretieho subjektu ako orgánu verejnej moci nezávislého od nej.

Poukázala na to, že súd vzhľadom na jej tvrdenia a všetky ňou predložené dôkazy tieto vzal do úvahy len vo forme konštatácie ich existencie, bez toho, aby si vytvoril obraz o celom priebehu poistného vzťahu aj s akceptáciou vonkajších podmienok, za ktorých tento vzťah vznikal a za ktorých došlo k ich zásadnej zmeny v r. 2007-2008, čo malo z jej pohľadu zásadný vplyv na ďalšiu existenciu poistného vzťahu. Dôkazy však súd vyhodnotil len jednostranne v jej neprospech a zamietol jej ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, i keď celková jej situáciu po vykonaní dohľadu Národnou bankou Slovenska na prelome rokov 2007 - 2008, v ktorej sa nachádzala zrejme nemá obdobu v oblasti poistných vzťahov a poisťovníctva vôbec, a teda po stránke skutkovej a právnej bolo výnimočná a doteraz v právnej praxi nepoznaná, resp. sa v rozhodovaní súdov doteraz nevyskytla, že nebyť záverov NBS o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno - matematickej metódy, ktorú používala od začatia svojej činnosti ako subjekt poisťovníctva od r. 1995 so schválením predchádzajúcich štátnych orgánov vykonávajúcich dohľad nad výkonom poisťovníctva (MF SR, Úrad pre dohľad nad finančným trhom), by nikdy svojvoľne neprikročila k alternatívam v ukončení poistného vzťahu so žalobkyňou, že konala voči žalobkyni formou ukončenia poistného vzťahu len a jedine pre objektívnu nemožnosť plnenia zapríčinenú vonkajšími faktormi a bez subjektívneho zavinenia a konala v krajnej núdzi, keď ukončila poistný vzťah a ponúkla žalobkyni odkupnú hodnotu poistného s tým, že poistný vzťah medzi nimi zanikol, že z tohto dôvodu považovala za nosný dôkaz aj ten, ktorý by jednoznačne objasnil závery prvej kontroly z r. 1995 vykonanej u nej Ministerstvom financií SR, pretože tieto predchádzali skutkovým a právnym záverom kontroly zo strany NBS u nej a odporúčaniam NBS smerujúce k uloženiu jej povinnosti na odstránenie nedostatkov pod možnou hrozbou vysokej sankcie, až do možného odobratia povolenia na výkon činnosti na trhu poistných produktov životného poistenia, že v tomto smere bolo rozhodnutie súdu pre ňu nepredvídateľné podľa . , pretože súd ani neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy podľa jej vyjadrenia z 15.4.2010 k žalobnému návrhu.

Tvrdila, že podľa rozsudku tieto udalosti v spojení so zmenou poistného prostredia nastolenou zmenenými právnymi predpismi už v priebehu existujúceho právneho vzťahu so žalobkyňou nemali mať fakticky žiadny vplyv na existujúci poistný vzťah a boli podľa názoru súdu irelevantné, čo v celom rozsahu namieta, že tento záver súdu považuje za neprimeraný a nerovnocenný vo vzťahu ku zistenému skutkovému stavu, že jej bolo rozhodnutím súdu odňaté právo na spravodlivé a vyvážené rozhodnutie, pretože takéto rozhodnutie mal súd učiniť v predmetnom spore, ktorý považuje za značne atypický v porovnaní s klasickými sporovými prípadmi najčastejšie vznikajúcimi z neplnenia a porušenia vzájomných zmluvných povinností aj komplexné rozhodnutie o návrhu aj protinávrhu v tomto spore musí vykonať len súd ako nezávislá inštancia.

Ďalej poukázala na vzniknutú skutkovú situáciu v r. 2007 - 2008 v poistných vzťahoch, a na skutočnosť, že doteraz žiaden súd neprejudikoval žiadny obdobný skutkový a právny prípad obdobného charakteru, že to neznamená, že jej postup pri ukončení poistného vzťahu z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia podľa , nie je možný a nie je právom dovolený, že práve atypické a výnimočné prípady, za ktorý považuje aj daný prípad ukončenia poistného vzťahu so žalobkyňou, sú podľa zákonných noriem predpokladané ako forma ukončenia právneho vzťahu pre objektívnu nemožnosť plnenia na jej strane vzniknutého nezávisle od vôle žalovanej. Argumentovala, že v danom prípade aj potrebu vyriešenia otázky zásadného právneho významu, že z takéhoto poistného vzťahu by si mal súd rozhodnúť a spravodlivo prisúdiť obom účastníkom to, čo im právom náleží, že obaja vstupovali do právneho vzťahu dobromyseľne a v dobrej viere dodržať vzájomné záväzky, že jej situácia po kontrole NBS znamenala jej konanie v krajnej núdzi, docieliť v krátkej časovej lehote stanovenej NBS a pod hrozbou vysokej sankcie resp. straty poistného kmeňa, či straty licencie v danej oblasti podnikania, bola jednoznačne vyvolaná rôznosťou kontrolných záverov štátnych orgánov v rokoch 1995, 1999 a 2007 (ostatná s odstupom takmer 9-ich rokov, kedy za toto obdobie došlo k výraznej zmene vonkajších podmienok v štátom regulovanej forme poistných vzťahov a ku zmene právnych prepisov v SR i v nadväznosti na európsky ponímané a chápané štandardy v tejto oblasti podnikateľskej činnosti), že napriek jej pravidlu, ktoré bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťa zmena právnych predpisov, keď plnenie nie je právom dovolené resp. v iných výnimočne stanovených prípadoch, že práve v žalovanej veci ide o takýto prípad, ktorý je výnimočný tým, že právny vzťah musel zaniknúť na základe ust. a tento spôsob jej zániku aj dokazovala v súdnom konaní.

Poukázala na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné na tento sporný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok, pretože tieto prvostupňový súd na daný prípad neaplikoval a týmito sa neriadil, že rovnako ako aplikácia európskych noriem spotrebiteľského práva aj nad rámec vnútroštátnej úpravy s jej aplikáciou v tejto veci súd musí zohľadniť a pristupovať eurokonformne aj k pravidlám európskeho zmluvného práva. Podotkla, že napriek upraveniu právneho vzťahu slovenským právnym poriadkom, musia byť zohľadnené aj vyššie formy a princípy majúce charakter dobrých obchodných zvyklostí a dobrých mravov v právnych vzťahoch, že súd nemal v tomto prípade prikázať jej ale aj žalobkyni zotrvať v právnom vzťahu, ktorého obsah zreguloval svojim zásahom iný - tretí subjekt verejnej moci, ktorý je nezávislý od účastníkov poistného vzťahu a na druhej strane jeden z účastníkov vzťahu, a to ona - poistiteľ, je povinný postupovať podľa záverov kontrolných zistení aj vo vzťahoch, ktoré už boli dávno predtým uzavreté, že kontrolný subjekt daný záver učinil s hrozbou najzávažnejších sankcií voči nej, ktorý sám zistený nedostatok nezavinil a v rokoch 1995 - 2007 jej nikdy nebol vyčítaný, ba naopak, v priebehu skorších kontrol tieto konštatovali bezporuchový priebeh poistných vzťahov.

Namietala ďalej, že je vecou súdu vykonať výklad zákona eurokonformne aj v súlade so všetkými pravidlami platiacimi v komunitárnom práve, teda nielen s pravidlami platnými v spotrebiteľskom práve, že súd sa týmto základným výkladovým pravidlom podľa jej názoru neriadil a dospel tak popri neúplných skutkových zisteniach aj ku nesprávnym právnym záverom v spore tým, že rozhodol o vyhovení žalobe.

Považovala za nedôvodné, ak má byť zaviazaná existenciou právneho vzťahu ako účastník konania, pričom tento považuje za skončený nie z vlastnej viny a nemohla takéto skončenie poistného vzťahu uzavretého ešte v r. 1998 účinne odvrátiť.

Poukázala na podstatné skutkové okolnosti prípadu, ktoré dokazujú nerovnocennosť napadnutého rozhodnutia a ukrátenie spravodlivosti pri posudzovaní jej konania v krajnej núdzi pod tlakom tretej strany - kontrolného subjektu NBS, že poistnú zmluvu s podstatnou obsahovou náležitosťou, a to cenou plnenia (poistného) a aj hlavným predmetom plnenia (poistné plnenie) predpísal tým, že ich stanovil pre ňu záväznými, vtedajší orgán štátnej správy nad poisťovníctvom, ktorým bolo Ministerstvo financií SR (, o poisťovníctve v dobovom znení), že ide o nesporný predpoklad, ktorý podľa nej na rozdiel od záverov súdu vyplýva zo znenia samotného zákona, že opodstatnenosť tohto tvrdenia zreteľne vyplýva o. i,. aj z listu Národnej banky Slovenska č. zo dňa 30.7.2012, že listinný dôkaz nemohol byť súdu predložený vzhľadom na dátum jeho získania tohto listinného dôkazu, že preto tento prikladá až teraz k tomuto odvolaniu, že ho naviac pokladá za objektívny dôkaz, pretože jeho adresátom nebola ona, ale tretí subjekt, teda že sa k dôkazu dostala iba sprostredkovane so súhlasom adresáta.

Ďalej uviedla, že štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia, sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť povinnosti žalobkyne a tomu zodpovedajúceho jej práva (poistné), resp. ako súčasť práva žalobkyne a tomu zodpovedajúcej potenciálnej jej povinnosti (poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistenia).

Ďalej uviedla, že pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzala z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí, že žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (štát by mal byť v tomto zmysle neomylný) spočívajúci v absolútnej neodbornosti v postupe príslušného orgánu verejnej moci, ktorý schváleniu výšky jednotlivých finančných parametrov obsahu poistnej zmluvy predchádzal.

Tvrdila, že absolútne zotrvanie na zásade pacta sunt servanda v okolnostiach prípadu na trvaní poistného vzťahu s pôvodným obsahom, vedie na jej strane ku porušovaniu noriem pre ňu záväzných v oblasti verejného práva, na strane žalobkyne ku trvaniu práva na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, ktoré nie je ekvivalentné a tým ani primerané „navrhovateľom“ skutočne uhradenej cene hlavného predmetu plnenia, že uplatnenie neadekvátneho plnenia zo zmluvy uzavretej podľa Obč. zák. z pohľadu uhradenej ceny zvykne byť všeobecnými súdmi za určitých okolností posudzované aj ako hraničiace s dobrými mravmi alebo dokonca až s bezdôvodným obohatením, že netreba strácať zo zreteľa, že cena poistenia nebola ňou určená slobodne, ale bola jej ako záväzná veličina predpísaná orgánom verejnej moci a vzhľadom na okolnosť, že cenu hlavného predmetu plnenie v poistnej zmluve

a viacerých iných poistných zmluvách predurčil štát, vzniká bez úpravy obsahu alebo trvania poistného vzťahu riziko narastajúcej škody, ktorú je možné potenciálne preniesť na štát.

Vytýkala súdu, že rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej ona porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, žalobkyňa si nárokuje plnenie vo výške, ktoré si v uhradenej cene v skutočnosti nepredplatila a potenciálne neustále sa zvyšujúce riziko a nárast škody sa prenáša na štát, kým posledný z vadných poistných vzťahov nezanikne, že takéto právne riešenie nemôže byť optimálne.

Tvrdila, že , účinný ku dňu, kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán (žalovanej), dôjsť k zániku zmluvy, čo pre nesúhlas žalobkyne vyústilo do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových náležitostí určil orgán verejnej moci, že Občianky zákonník neupravuje ani takú výslovnú priliehavú právnu úpravu, ktorá by umožnila zohľadniť všetky skutkové špecifiká prípadu, akými sú dĺžka trvania zmluvného vzťahu a všetky spoločensko-ekonomické zmeny, ktoré počas trvania poistného vzťahu nastali, pôvodne orgánmi verejnej moci regulovaný obsah zmluvy, súvzťažnosť medzi povinnosťou zmluvnej strany dodržať zmluvu za nezmenených podmienok podľa a jej povinnosťou zosúladiť obsah zmluvy, resp. jej obsahové náležitosti s pravidlami podľa verejného práva, že skutkovo podobný prípad nebol predmetom konania ani pred Najvyšším súdom SR, pokiaľ ide o meritum veci, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípade vedenom pod sp. zn. uviedol, že dovolací súd v prejednávanej veci, ktorá je obdobná s touto vecou, „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané“, že z odôvodnenia citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že dôvodom, prečo dovolací súd dosiaľ v takejto veci nerozhodol, bola absencia prípustnosti dovolania podľa daná v dovolacím súdom prejednávanom prípade.

Poukázala na priliehavejšie právne riešenie skutkovej situácie špecifickej pre tento prípad, ktoré ponúkajú Princípy európskeho zmluvného práva, najmä v článkoch 6:105 v spojení s čl. 6:106 a čl. 6:111, že na moderný koncept právnej úpravy európskeho súkromného zmluvného práva zareagovala inak už aj najnovšia právna úprava českého účinného od 1.1.2014, že k účinkom a výsledku, ku akému je možné dospieť aplikáciu princípov európskeho zmluvného práva na tento prípad, sa možno v podmienkach Slovenskej republiky priblížiť výkladom súdu.

Tvrdila, že väčší počet doteraz vedených sporov rôznych žalobcov voči nej v identických právnych vzťahoch, vedie k potrebe, aby k predmetnému prípadu vyslovil záväzný právny názor dovolací súd, ktorý, ako sám uviedol „dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané“, pretože vo vyššie naznačených súvislostiach (skutkové špecifiká prípadu, vplyv zmien verejného práva na súkromnoprávne vzťahy, zmena okolností počas dlhotrvajúceho kontraktu, podobný prípad nebol judikatúrou súdov riešený a pod.), môže vyvstať niekoľko doposiaľ neriešených otázok zásadného právneho významu.

Citujúc znenie uviedla, že vzhľadom na postup prvostupňových súdov a relevantné skutkové a právne okolnosti prípadu môžu vyvstať právne otázky a či za situácie, ak počas trvania zmluvného vzťahu podľa zmluvy uzavretej podľa , ktorej jednu z podstatných obsahových náležitostí, a to cenu hlavného predmetu plnenia určil orgán verejnej moci, dôjde k podstatnej zmene vonkajších, zmluvnými stranami neovplyvniteľných okolností spočívajúcich v zistení, že cena hlavného predmetu plnenia stanovená orgánom verejnej moci prenesená do zmluvy bola určená nesprávne, keď tieto okolnosti neboli v čase uzavretia zmluvy predvídateľné, zmluvným stranám známe a zmluvné strany sa o nich dozvedia počas trvania zmluvného vzťahu, pričom zotrvanie na nezmenenom obsahu zmluvy spôsobuje porušenie zákonnej povinnosti jednej zo zmluvných strán, je možné podľa právnej úpravy prelomiť zásadu pacta sunt servanda zánikom zmluvného záväzku po tom, čo k dohode zmluvných strán o úprave zmluvného vzťahu nedošlo, ďalej v otázke, či v podmienkach jednotného právneho poriadku Slovenskej republiky môže byť obsah zmluvného vzťahu v súlade so súkromnoprávnou úpravou podľa zároveň svojim obsahom v rozpore s právnou úpravou podľa predpisov z oblasti verejného práva bez právnych dôsledkov na obsah a trvanie takéhoto zmluvného vzťahu spočívajúcich v zmene alebo zániku takéhoto právneho vzťahu, ďalej v otázke, či v prípade, že poisťovňa v poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2004, mala

aj po 30.4.2005 určené štátom poistné poistno-matematicky tak, že výška poistného nezabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov, a to záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby, či za týchto novovzniknutých a oboma zmluvnými stranami nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej nemožnosti plnenia podľa na základe v spojení s o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prípade poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovni povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením pre prípad dožitia sa konca poistnej doby určeným z uhrádzaného poistného poistno-matematicky správne, t. j. v inej - nižšej výške než bolo dohodnuté v poistnej zmluve s poukazom na to, že zmluvne dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne (najmä záväzku na poistné plnenie pre prípad dožitia sa konca poistnej doby), či pre rozpor určenia poistného a záväzku z poistenia v časti poistného plnenia pre prípad dožitia sa konca poistnej doby v poistnej zmluve s v spojení s mohlo dôjsť už počas trvania poistenia k zániku právneho vzťahu z takejto poistnej zmluvy pre nemožnosť pokračovať v takomto ďalšom poisťovaní.

Pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s právnym posúdením prípadu podľa rozhodnutia prvostupňového súdu a napadnutý rozsudok potvrdil, navrhla, aby odvolací súd postupoval podľa a vo výroku potvrdzujúceho rozsudku dovolanie pripustil, že v identickej veci už rozhodol Krajský súd v Košiciach pod č. k. dňa 24.10.2012 tak, že vyhovel jej návrhu a pripustil dovolací dôvod v identickom právnom spore.

Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že pokiaľ sa jedná o námietku žalovanej, že konajúci súd nedodržal postup podľa , ktorého účelom je zabezpečovať tzv. predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, že vzhľadom na priebeh tohto súdneho konania je presvedčená, že konajúci súd už v priebehu svojho procesného postupu jasne a preukázateľne priebežne hodnotil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré za sporné, pričom predvídať výrok rozhodnutia konajúceho súdu bolo možné aj z jeho iných rozhodnutí vydaných počas konania (napr. Uznesenie o neprerušení konania podľa ), že námietka žalovanej ohľadom nepredvídateľnosti rozhodovacej činnosti súdu je vznesená bez preukázania rozhodujúcich skutočností.

Poukázala na to, že novela zák. ohľadom poisťovníctva nekreovala novú povinnosť žalovanej, ktorá by spôsobila dodatočnú nemožnosť plnenia, ale len nanovo vyjadrila predtým stanovenú povinnosť vykonávať poisťovaciu činnosť s odbornou starostlivosťou a v záujme klientov poisťovne, pretože na poisťovacom trhu dochádzalo k porušovaniu tejto povinnosti, že žalovaná svojim výkladom a zdôvodnením svojho postupu vychádza z retroaktívneho výkladu zákona o poisťovníctve a z toho, že jej nové ust. ukladajú spätne zmeniť podmienky, resp. výšku poistného, že ak by bol tento názor správny, potom by k spätnému prehodnoteniu zmlúv museli pristúpiť všetky poisťovne, k čomu samozrejme nedošlo, že ak by z cit. ust. bolo možné vyvodiť, že poisťovňa (žalovaná) musí vykonať zmenu kalkulačných vzorcov, potom by takúto zmenu bolo možné aplikovať až na poistné zmluvy uzatvárané až po prijatí novely zákona o poisťovníctve. Tvrdila, že určite nebolo ani zámerom zákonodarcu pri vydávaní cit. zák. takýmto zásadným spôsobom zasiahnuť do zmluvných podmienok množstva poistných zmlúv, že pokiaľ žalovaná vo svojom odvolaní polemizuje nad dovolenosťou nepravej retroatkvity, ktorá mala byť aj v danom prípade uplatnená, tak si vzápätí vlastným príkladom podlamuje svoju argumentáciu, pretože poukazuje na retroaktívne ust. o spotrebiteľských zmluvách, ktoré však boli samozrejme jednoznačne v prospech spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu. V danom prípade by však zákonodarca dosiahol výlučne opačný efekt, čo ako je uvedené vyššie, určite nebolo ratio legis predmetnej novely zák. o poisťovníctve, že predmetná novela sledovala výslovne uloženie povinností poisťovniam konať v záujem klientov (spotrebiteľov).

Ďalej uviedla, že žalovaná sa vo svojom odvolaní odvoláva na čl. 6:105 Princípov európskeho zmluvného práva (ďalej len „PEZP“), podľa ktorého „sa zjavne neprimerané určenie ceny jednou stranou nahradí primeranou cenou“ a na čl. 6:106 ods. 2 PEZP, podľa ktorého „sa zrejme neprimeraná cena určená treťou osobou nahradí primeranou cenou“, že v danom prípade nedošlo k naplneniu ani jednej z vyššie uvedených hypotéz právnych noriem a to z dôvodu, že cena nebola určená treťou osobou (štátnym orgánom) a ani nebola žalovanou určená zjavne neprimerane, pretože poistné udalosti zo zmlúv s

rovnakými zmluvnými náležitosťami ako u žalobkyne, boli žalovanou do r. 2008 bez ďalšieho likvidované v dohodnutej výške poistného plnenia pre prípad vzniku poistnej udalosti, že podľa čl. 6:111 ods. 1 PEZP je strana povinná plniť svoje záväzky aj vtedy, ak sa plnenie stane zaťažujúce, či už z dôvodu nárastu nákladov plnenia alebo z dôvodu poklesu hodnoty prevzatého plnenia, že žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej poukázala na čl. 6:111 ods. 2 PEZP, avšak jeho zmysel parafrázovaním podstatne deformuje, keď neuvádza jednu z troch podmienok typu „conditio sine qua non“, ktorých súčasné plnenie je nevyhnutné pre aplikáciu článku 6:111 ods. 2 PEZP, podľa ktorého, ak sa plnenie zo zmluvy stane v dôsledku zmeny okolností nadmerne zaťažujúce, strany sú povinné začať rokovanie o úprave alebo zrušení zmluvy, pokiaľ a) zmena okolností nastala po uzavretí zmluvy, b) možnosť zmeny okolností nebolo možné primerane zohľadniť v čase uzavretia zmluvy a c) nejde o také riziko zmeny okolností, ktoré by podľa zmluvy mala niesť dotknutá strana. Ďalej uviedla, že poistné zmluvy sú adhéznymi zmluvami, ktorých obsah, výšku poistného plnenia a výšku poistného nemôže záujemca o uzatvorenie poistnej zmluvy ovplyvniť, že môže sa len rozhodnúť, či určitú poistnú zmluvu uzatvorí alebo nie.

Poukázala na to, že ona a každý iný záujemca o uzatvorenie poistnej zmluvy je slabšou stránkou, od ktorej nemožno rozumne požadovať, aby sa, čo i len sčasti, vyznala v poistno-matematických metódach a poistnej politike subjektu, s ktorým v dobrej viere, na základe ním prezentovaných návrhov (adhéznych zmlúv s rôznymi kombináciami poistenia) vstupuje do zmluvného vzťahu, že sa nejaví spravodlivé, resp. súladné s prirodzenou spravodlivosťou medzi zmluvnými stranami daného poistného vzťahu to, ak žalovaná na základe jedných informácií jej prezentovaných dosiahla jej súhlas s uzatvorením poistnej zmluvy s konkrétnymi zmluvnými dojednaniami (čo bolo aj jedným z dôvodov uzatvorenia poistnej zmluvy žalobkyňou) a teraz na základe iných informácií a skutočností, nezávislých od jej konania alebo opomenutia, sa žalovaná súdnou cestou domáha nútenej zmeny pôvodne dojednaných podmienok poistnej zmluvy.

Nepovažovala uvedené tvrdenie žalovanej za preukázala a poukázala na Protokol o vykonanom dohľade ešte z 28.5.2003, bod II ods. 3, podľa ktorého skupina dohľadu zistila, že investičné životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia bolo ponúkané PČSP (pozn. pôvodné obchodné meno žalovanej) naďalej s technickou úrokovou mierou 16 % p. a., a to aj napriek tomu, že v správe aktuára, predloženej úradu sa uvádza, že technická úroková miera klesla na 4 %, pričom priemerný dosiahnutý výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv bol 6 % p. a. a ani jeden druh umiestnenia prostriedkov technických rezerv nezaručoval PČSP zhodnotenie na úrovni 16 % p. a. a preto týmto postupom poisťovňa porušovala § 39 ods. 1 písm. b) zák. o poisťovníctve, podľa ktorého je poisťovňa povinná vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov. Z uvedeného jej vyplynulo, že kompetentné orgány dozoru upozornili žalovanú, že za niektoré ňou ponúkané produkty inkasuje nízke poistné a v záujme udržania jej hospodárskej stability jej odporúčali prijať vhodné opatrenia na odstránenie vytýkaných nedostatkov, avšak nikdy neurčili konkrétne metódy, resp. prostriedky odporúčanej nápravy, že v protokole o dohľade č. ODO-12990/2007 je uvedené len odporúčanie NBS prijať vhodné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, na základe ktorého sa žalovaná sama rozhodla zvýšiť poistné, pričom uvedené potvrdzuje aj stanovisko NBS z 30.4.2008, označujúce tvrdenia žalovanej o uložení povinnosti zvýšiť poistné za nepravdivé a zavádzajúce (Viď príloha v spise). Poukázala na to, že v protokole o dohľade č. ODO-12990/2007 je uvedené, že skupina dohľadu NBS nemohla overiť správnosť algoritmu žalovanej na výpočet poistného a technických rezerv, pretože jej nebol žalovanou v informačnom systéme žalovanej sprístupnený, že aj týmito objektívnymi skutočnosťami možno vyvrátiť tvrdenia žalovanej o tom, že podstatná zmena v zmluvnou vzťahu účastníkov konania nastala v dôsledku vonkajších, účastníkmi konania neovplyvniteľných okolností, príp., že žiadna zo zmluvných strán nedostatok zistený NBS nespôsobila a ani nemohla predvídať.

Ďalej uviedla, že žalovaná sa ďalej odvoláva na podstatnú zmenu okolností, za ktorých bol záväzok uzavretý, na náhlu zmenu pomerov, v dôsledku čoho vznikla pre žalovanú špecifická skutková situácia a preto sa domáha určenia zániku právneho vzťahu (poistnej zmluvy) s ňou, že pritom poukazuje na a nasl. o objektívnej nemožnosti plnenia, že podľa názoru žalovanej právny vzťah medzi ňou a žalobkyňou zanikol podľa v dôsledku neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s neskorším opatrením orgánu dohľadu nad poisťovníctvom, pretože ich právne účinky znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia, že na podporu svojho tvrdenia žalovaná cituje novelou doplnené ust. a , podľa ktorého je poisťovňa povinná určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných

technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia a odvoláva sa na rozhodnutie NS SR, , že podľa žalovanej účinky opatrenia NBS na odstránenie nedostatkov zistených v poistných zmluvách UDP- K, vydaného na základe doplneného ust. a znamenali, že poskytovanie poistnej služby sa stalo protiprávne a teda objektívne dodatočne nemožné a preto sa domnieva, že poistenie zaniklo. K tomu uviedla, že nedošlo k objektívnej nemožnosti plnenia, tak ako to predpokladá (nenastala taká zmena objektívneho práva, ktorá by znamenala zákaz poskytovania poistnej služby ( bolo doplnené do v r. 2004, pričom odvtedy, až do r. 2008 žalovaná poskytovala naďalej poistenie podľa pôvodných podmienok) a nemožno plnenia zo strany žalovanej nenastala ani po vykonaní dohľadu NBS, lebo v protokole o kontrole nie je žalovanej nariadené, aby postupovala tak, že jej určí vyššie poistné pri zachovaní pôvodnej poistnej sumy, zníži poistnú sumu pri zachovaní pôvodného poistného alebo vypovie poistnú zmluvu pre prípad neakceptovania ňou ani jednej z predchádzajúcich dvoch variantov).

Tvrdila, že naviac žalovaná v oznámení, ktoré jej zastala, nekonštatovala, že poistný vzťah medzi nim zanikol z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia, ale len uviedla, že NBS jej uložila „povinnosť“ prepočítať produkt UDP-K a tým zvýšiť jej poistné od začiatku tak, aby bolo možné poistno-matematicky zachovať jej poistné sumy, že na to, aby sa mohli právne závery žalovanou predloženého rozhodnutia NS SR premietnuť na daný prípad, musela by novela zakázať vykonávať poisťovaciu činnosť ako takú alebo aspoň zakázať poskytovať také druhy poistenia, ktoré by sa zhodovali s druhmi poistenia dohodnutými medzi ňou a žalovanou.

Ďalej uviedla, že navyše, predmet sporu o určenie platnosti poistnej zmluvy (pričom na tomto určení je naliehavý právny záujem, vzhľadom k tomu, že jednou z dvoch poistných udalostí je okrem dožitia poisteného aj jeho smrť) je občianskoprávneho charakteru a pre rozhodnutie o tomto predmete sporu sú rozhodujúce občianskoprávne predpisy upravujúce zmluvu o poistení uzavretú medziňou a žalovanou, že pokiaľ sa žalovaná domnieva, že jej konaním alebo opomenutím štátnych orgánov mohla vzniknúť škoda, túto si môže následne, po riadnej likvidácii poistnej, ktorá podľa zmluvy nastala (dožitie sa veku), teda po uhradení dohodnutej výšky poistného pre prípad vzniku dohodnutej poistnej udalosti, uplatniť voči kompetentných štátnym orgánom, ktoré podľa žalovanej jej za vznik škody zodpovedajú, že žalovaná vo svojom odvolaní sama uvádza, že vedie konanie o náhrade škody voči NBS, pričom z jej vyjadrenia nie je zrejmé, akú náhradu škody žalovaná od NBS požaduje, keď vo svojom odvolaní uvádza, že škoda postupom NBS vznikla žalobkyni a nie žalovanej.

Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť podľa ako vecne správny a priznať jej trovy odvolacieho konania 66,32 € za jeden úkon právnej služby á 58,69 € a 1x režijný paušál á 7,63 €.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t. j. neuvedených v možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa [že v konaní došlo k iným vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci], [súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností], [súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam], a [rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci].

Ani jeden zo žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Inými vadami podľa , ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v činnosti súdu, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,

pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia ( ) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti ( prvá veta ), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania ( ), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [ ]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s a p.).

Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z uvedených vád, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Námietka žalovanej, že pre nevykonanie nosného dôkazu (ktorý uvádzala v odvolaní) v tomto smere bolo rozhodnutie súdu pre ňu nepredvídateľné podľa , súd ani neodôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy podľa jej vyjadrenia z 15.4.2010 k žalobe, je potrebné uviesť, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu ( ), a nie účastníka konania a aj súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R37/1993), že prípadné nevykonanie určitého dôkazu, môže mať za následok neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu podľa a a, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, preto namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je vadou konania ani podľa Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

K výhradám žalovanej, že súd ňou navrhnutý dôkaz (pripojenie správneho spisu, obsahujúceho rozhodnutie ministerstva č.j.52/1024/1995 z 30.5.1990) nevykonal, pričom z tohto dôkazu malo vyplývať, že zo strany ministerstva došlo v r.1995 k schváleniu nesprávnych vzorcov, na základe ktorých bolo následne v produktoch UDP-K určené nesprávne poistné, čo sa v r.2004 dostalo do rozporu so zák. a spôsobilo nemožnosť plnenia na jej strane, treba uviesť, že vykonanie tohto dôkazu, by bolo nadbytočné, lebo nešlo o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné v tomto konaní preukazovať a ktorá by vo vzťahu k nej (žalovanej) v prejednávanej veci, so zreteľom na určovaciu povahu žaloby, mala právny význam, keďže predmetom tohto konania nie je nárok žalovanej na náhradu škody proti štátu zast. ministerstvom. Rovnako tak výsluch svedka - zamestnanca žalovanej, nebol - vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy

- potrebný, lebo týmito ostatnými dôkazmi bol skutkový stav dostatočne zistený.

Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z -

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

K namietanej dodatočnej právnej a objektívnej nemožnosti plnenia, majúcej pôvod v zmene právneho predpisu zák.č.95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi účastníčkami konania v súvislosti s § 31a zák.č.186/04 Z. z. (v súčasnosti § 35 ods.1 zák.č.8/08 Z. z.) je potrebné uviesť, že znenie § 575 O. z. rozlišuje nemožnosť plnenia a to v dobe vzniku záväzku, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu a dodatočnej nemožnosti plnenia, ktorá má za následok zánik záväzku.

Ak sa plnenie stane nemožným už pred splatnosťou záväzku a na takom stave sa už nič nemôže meniť, záväzok zaniká už pred vznikom jeho splatnosti. Ide tu o objektívnu nemožnosť plnenia, t.j. o taký stav záväzku, že jeho plnenie je všeobecne nemožné. Ak je splnenie nemožné len subjektívne, t.j. iba pre dlžníka, záväzok nezaniká.

Podľa § 575 ods.2 O. z. plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.

V prejednávanej veci u žalovanej nejde o plnenie nemožné, neuskutočniteľné, ale o plnenie za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi, než s akými v čase uzavretia zmluvy rátala a s ktorými kalkulovala, v dôsledku čoho nedosiahne taký predpokladaný zisk. Nesprávnosť výpočtu výšky poistného - nesprávna kalkulácia, ktorý bol a je plne v kompetencii poisťovne - žalovanej, berúc do úvahy činnosť NBS, vo vzťahu k správnosti jeho výpočtu, sa nemôže premietnuť do dvojstranného zmluvného vzťahu medzi poisťovňou - žalovanou a poistencom - žalobkyňou, bez súhlasu poisteného a v konečnom dôsledku zánikom poistného vzťahu. Žalobkyňu totiž nemožno nútiť, aby súhlasila s inou výškou poistného, aká bola dohodnutá oboma účastníčkami konania v čase uzavretia zmluvy , len pre chybu pri jej výpočte, ktorá existovala už v čase uzavretia poistného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného je potrebné vziať zreteľ na to, že žalovaná má podľa § 23 ods.1 zák.č.8/08 Z. z. vytvárať v súlade s vymedzeným predmetom

podnikania technické rezervy ( uvedené pod písm. a)-h), ktoré sa podľa ods.2 cit. ust. vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená jej schopnosť uhradiť v plnej miere všetky svoje záväzky, vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky vznikajúce z činnosti podľa osobitného predpisu a používajú sa na ich úhradu a, že podľa § 34 ods.2 cit. zák. na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti. Ani uvádzaná zmena právneho predpisu zák.č.95/02 Z. z., ktorá nastala po uzatvorení zmlúv medzi účastníčkami konania a to zák.č.186/04 Z. z., do ktorého bolo s účinnosťou od 1.5.2004 vložený § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia (§ 33 ods.1 zák.č.8/08 Z. z.) nespôsobuje objektívnu nemožnosť plnenia na strane žalovanej v dôsledku nesprávnej výšky kalkulácie pri výpočte výšky poistného, berúc do úvahy aj uvádzané jej povinnosti na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti, vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti a vytvárať si technické rezervy. Pritom je potrebné vziať do úvahy, že predmetná zmluva a poistný vzťah vyplývajúci z nej je podľa § 52 ods.1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, podľa ktorého je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom a , že podľa § 54 ods.1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, že spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Nesúhlas poisteného so zmenou poistnej zmluvy - poistného, pre nesprávnu kalkuláciu pri výpočte výšky poistného zo strany žalovanej - poisťovne, nemôže byť na úkor zmluvnej strany - poisteného ako spotrebiteľa, ktorý vstúpil s poisťovňou do poistného vzťahu za konkrétnych a určitých zmluvných podmienok. Žalobkyňu - spotrebiteľa nemožno nútiť, aby pristúpila k takej zmene poistnej zmluvy, ktorou by si v konečnom dôsledku zhoršila svoje zmluvné postavenie.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.