Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28P-159-2012.pdf
PDF · 90.66 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/159/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd C., v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Rajňákom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova 2, dieťa rodičov: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Dr. D. XXXX, t.č. ÚVTOS Želiezovce a Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, D., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletej C. I., narodenej XX.XX.XXXX zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným na súd dňa 18.06.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej C. I., narodenej XX.XX.XXXX zo sumy 150 eur mesačne na minimálnu výšku podľa platnej legislatívy (max.60 eur). V návrhu uviedol, že naposledy bolo o výživnom na maloletú rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P 236/2009 zo dňa 14.05.2010. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne znížili jeho možnosti a schopnosti. Do 16.09.2010 bol vo výkone trestu odňatia slobody, od tohto času až do 01.07.2011 nemal žiaden príjem. Od 01.07.2011 pracoval v spol. MMF Slovakia s.r.o., kde mal príjem 900 eur. Dňa 16.09.2011 bol hospitalizovaný, prekonal infarkt a práceneschopnosť vykazuje doposiaľ. V priebehu konania navrhovateľ listom doručeným na súd dňa 19.09.2012 uviedol, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Želiezovciach - aj vzhľadom na túto skutočnosť trvá na návrhu na zníženie výživného, nakoľko nemá žiaden príjem. Pri výsluchu dožiadaným súdom - Okresným súdom Levice uviedol, že na návrhu na zníženie výživného trvá, žiada znížiť výživné na minimálnu sumu od 01.10.2011. Uviedol, že nemá inú vyživovaciu povinnosť, nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, vo výkone trestu bude do 30.10.2013.
Matka v priebehu konania k veci uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Podľa nej jej otec na výživnom dlží 7400 eur, vo výkone trestu odňatia slobody je kvôli neplateniu výživného. Otec sa správa nezodpovedne, chodí od jednej ženy k druhej, matka má vedomosť o tom, že má čakať dieťa s pani N. vo D.. Podľa matky nedošlo na jej strane od posledného pojednávania k žiadnej zmene. Je stále zamestnaná v spoločnosti Framipek s.r.o., zarába v priemere 474,55 eur mesačne v čistom. Matka uviedla, že s maloletou C. má nasledovné výdavky: maloletá C. je žiačkou 7.triedy ZŠ v D., výdavky s maloletou sú nasledovné: školské pomôcky 10 eur, obedy v škole 20 eur, maloletá nenavštevuje žiadne krúžky, ktoré by stáli peniaze. Stravovanie doma matka odhaduje na 120 eur, náklady na ošatenie 20 eur mesačne, hygiena 15 eur. S maloletou býva v bytovke, v ktorej býva aj jej mama. Matka k veci udáva, že celkové náklady na bývanie sú 200 eur, ona dáva matke 130 eur za ňu aj za dcéru, nevedela presne uviesť jednotlivé položky. Uviedla, že jej matka je dôchodkyňa, dôchodok poberá vo výške asi 300 eur. Matka uviedla náklady na bývanie maloletej vo výške 65 eur mesačne. Maloletá má veľmi kazové zuby, každý mesiac musí chodiť k zubárke náklady na zdravotnú starostlivosť matka uviedla vo výške 30 eur mesačne. Matka k veci uviedla, že maloletá má aj drobné výdavky na návštevu kina, resp. kultúrnych podujatí vo výške 10 eur mesačne, náklady na mobil 5 eur mesačne. Celkové náklady na maloletú matka udáva vo výške 305 eur mesačne. Ďalej k veci uviedla, že otec maloletej bral za ich spoločného života drogy, požíval vo zvýšenej miere alkoholické nápoje, bol dosť násilný. Predchádzajúci trest, ktorý mal bol za krádež, dostal asi 8 mesiacov. V čase ich spoločného života otec maloletej podnikal na živnosť, mesačne zarábal cca 1.000 eur.
Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd návrh otca zamietol.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P 236/2009 zo dňa 14.05.2010, lekárskymi správami, ktoré doložil otec, potvrdením o výške príjmu matky a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z podania otca a z rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 12P 236/2009 zo dňa 14.05.2010 mal súd preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletú C. I. rozhodnuté uvedeným rozsudkom. Otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 150 eur mesačne, zároveň mu boli povolené splátky zročného výživného. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom bol vo výkone trestu odňatia slobody. Pred nástupom do výkonu trestu bol živnostníkom, jeho príjem zo živnosti bol približne 20.000,-Sk až 30.000,- Sk mesačne. Mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi C. H. vo výške 60 eur. Matka maloletej bola v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom zamestnaná v spol. Framipek Šenkvice, jej priemerný čistý mesačný príjem bol v roku 2010 XXX,XX eur. V čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom otec súhlasil s návrhom matky na určenie vyživovacej povinnosti v sume 150 eur mesačne.
Z výpovede otca a nahliadnutím do registra trestaných osôb mal súd preukázané, že otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody, jeho trest by sa mal skončiť 30.10.2013.
Z výpovede otca a z lekárskych správ doložených v spise mal súd preukázané, že otec bol 20.09.2011 prijatý na kardiologickú kliniku. V lekárskej správe je uvedené, že podľa zdravotnej dokumentácie bol v roku 2010 liečený pre abusus pervitín, bol mu diagnostikovaný starý infarkt myokardu.
Z výpovede otca a z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.01.2012 mal súd preukázané, že otec maloletej je od 02.01.2012 práceneschopný, podľa neho práceneschopnosť stále trvá.
Z výpovede matky a z potvrdenia spoločnosti Framipek s.r.o. zo dňa 19.09.2012 resp. 20.05.2013 mal súd preukázané, že matka je zamestnaná v spoločnosti Framipek s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za obdobie 5/2012 až 4/2013 vo výške 474,55 eur netto.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka sa o maloletú riadne stará. Výdavky, ktoré uviedla matka v súvislosti s výchovou a výživou maloletej súd považuje za primerané. Súd nemal preukázané, že by sa pomery na strane matky od posledného rozhodovania súdu o výživnom zmenili výraznou mierou. Matka je stále zamestnaná v tej istej spoločnosti, jej čistý priemerný mesačný príjem je dokonca o niečo nižší, ako bol jej čistý mesačný príjem v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom.
Súd mal preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane maloletej. Maloletá je staršia, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky na jej výchovu a výživu. Od posledného rozhodovania súdu o výživnom teda od roku 2010 stúpol index spotrebiteľských cien vo všetkých oblastiach. Táto skutočnosť je všeobecne známa a preto ju netreba osobitne dokazovať.
Súd mal preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane otca. Tak ako aj v čase pôvodného rozhodovania súdu o výživnom aj teraz je otec vo výkone trestu odňatia slobody tentokrát za neplnenie si vyživovacej povinnosti. Od roku 2010 sa pomery na strane otca zmenili tak, že sa mu zhoršil zdravotný stav. Prekonal infarkt myokardu, je práceneschopný. Od 01.07.2011 pracoval v spol. MMF Slovakia, zarábal 900 eur. Už v septembri 2011 bol hospitalizovaný.
Súd je toho názoru, že zdravotné problémy otca vychádzajú zo spôsobu života, ktorý pred tým viedol. Bol u neho liečený abusus pervitínu, podľa tvrdenia matky otec vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje. Skutočnosť, že sa otcovi maloletého dieťaťa zhoršil zdravotný stav kvôli spôsobu jeho života nemôže byť dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. Dôvodom na zníženie výživného nemôže byť ani skutočnosť, že otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody.
Pri rozhodovaní súd podporne použil v tejto súvislosti rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky IV. ÚS 1181/07 podľa ktorého „ak sa rodič svojím úmyselným konaním, pre ktoré bola na neho uvalená väzba a pre ktoré bol následne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody zbavil objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré podľa článku 32 ods. 4 Listiny má základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Opačný výklad vedie k absurdným dôsledkom. Je to tak aj v posudzovanej veci, keď trestný skutok otca maloletej smeroval voči jej matke. Taký výklad by potom viedol k extrémnemu dôsledku, podľa ktorého by sa rodič úmyselne trestným činom voči maloletému dieťaťu, prípadne druhému z rodičov s následným uvalením väzby a uložením nepodmienečnému trestu odňatia slobody po právoplatnom odsúdení zbavil, resp. mohol zbaviť vyživovacej povinnosti voči svoju maloletému dieťaťu“. Súd sa s citovaným rozhodnutím Ústavného súdu Českej republiky a jeho odôvodnením v tomto prípade plne stotožnil. Aj v tomto prípade sa otec maloletej otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody za skutok, ktorý smeroval voči maloletej, teda za neplnenie si vyživovacej povinnosti.
Súd poznamenáva, že otec ukončí trest odňatia slobody v októbri 2013. Otec maloletej nemá diagnostikovanú zníženú pracovnú schopnosť. Podľa pôvodného rozhodnutia súdu o výživnom bol otec v roku 2010 schopný zarobiť z podnikania cca 1.000 eur mesačne - bude len na otcovi maloletej, aby po ukončení výkonu trestu odňatia slobody začal čo najskôr riadne pracovať a plnil si svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písmeno a ) Občianskeho súdneho poriadku., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu (§ 176 ods. 1 a § 81 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Pezinok, písomne, dvojmo. Odvolanie nemá odkladný účinok.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p., pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie určitého
druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie výživného je predbežne vykonateľný a lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.