Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Saz/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B. A. B., narodený XX. XXXXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: A. C., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava, o prepustenie zo zaistenia, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutia o zaistení 1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA6-16-032/2023-AV z 17. mája 2023 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení“) žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu podľa o pobyte cudzincov (ďalej len „“) a jeho umiestnení v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZpC“) na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 17. augusta 2023. 2. Žalovaný svoje rozhodnutie založil na zisteniach, podľa ktorých bol žalobca dňa 18. apríla 2023 prevzatý hliadkou Oddelenia mobilnej jednotky Policajného zboru Bratislava v rámci Dublinského transferu ako žiadateľ o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, avšak vykonanými lustráciami bolo zistené, že konanie o udelenie azylu bolo dňa 13. februára 2023 právoplatne skončené zamietnutím žiadosti ako zjavne neopodstatnenej podľa . ods. 1 písm. a) o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V nadväznosti na uvedené vzniklo podozrenie, že žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene, čím by naplnil dôvod administratívneho vyhostenia podľa . Zároveň bolo vykonanými lustráciami zistené, že žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom, nemá udelené povolenie na pobyt v niektorom zo štátov schengenského priestoru, ani udelený pobyt na území Slovenskej republiky, či vízum. 3. Žalovaný po vypočutí žalobcu zistil, že je štátnym príslušníkom A. kráľovstva. Následne vydal dňa 18. apríla 2023 rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA6-16-010/2023-AV, ktorým žalobcu z dôvodu podľa administratívne vyhostil bez určenia lehoty na vycestovanie a uložil mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 3 rokov. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení zároveň vylúčil odkladný účinok pre existenciu naliehavého všeobecného záujmu ako aj nebezpečenstva, že odkladom rozhodnutia bude opätovne ohrozený verejný poriadok. Žalobca sa vzdal svojho práva podať odvolanie. Uvedené rozhodnutie preto nadobudlo právoplatnosť v deň jeho vydania.

4. V nadväznosti na vydanie rozhodnutia o administratívnom vyhostení bola so žalobcom spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia na účely konania o zaistení podľa . Žalobca uviedol, že z A. odišiel v auguste 2022 legálne na svoj cestovný doklad, letecky z letiska Casablanca do Turecka, do mesta Istanbul, kde sa zdržiaval asi mesiac. Svoj cestovný doklad zaslal späť do A.. V Turecku bol približne 3 mesiace, následne nelegálne prešiel postupne do Grécka, Macedónska, Srbska a Maďarska. Tu ho viackrát chytili maďarskí policajti a vrátili do Srbska. Následne sa za úplatok znova dostal do Maďarska, kde ho naložili na kamión, ktorý šiel na územie Slovenskej republiky. Po tom, ako ho chytili na území Slovenskej republiky požiadal o azyl, lebo vedel, že ho pustia, keďže nechce žiť na Slovensku, ale v Španielsku. Počas priepustky (z azylového zariadenia) odišiel z územia Slovenskej republiky smerom do Španielska, avšak v Rakúskej republike ho opäť chytili a vrátili naspať na Slovensko. Z uvedeného dôvodu bolo konanie o udelenie azylu právoplatne skončené zamietnutím jeho žiadosti ako neopodstatnenej. 5. Žalobca bol po podaní vyjadrenia zaistený podľa dňa 18. apríla 2023 na účel výkonu administratívneho vyhostenia a umiestnený v ÚPZpC. 6. Dňa 3. mája 2023 žalobca opätovne požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, na čo bol dňa 17. mája 2023 poučený o začatí konania o zaistení a do zápisnice o podaní vyjadrenia uviedol, že všetko už vypovedal pri predošlom výsluchu dňa 18. apríla 2023. Následne žalovaný vydal rozhodnutie o zaistení. 7. Žalovaný skonštatoval, že existuje podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a to z dôvodu, že v rámci podania vyjadrenia pred vydaním rozhodnutia o prvom jeho zaistení dňa 18. apríla 2023 výslovne uviedol, že nechcel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Zároveň zdôraznil, že žalobca už jedenkrát požiadal o udelenie azylu a to dňa 23. novembra 2022, avšak napriek uvedenému bez udania dôvodu a bez upovedomenia personálu opustil pobytový tábor v snahe dostať sa do Španielska. Zároveň dodal, že žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom a na území Slovenskej republiky resp. schengenského priestoru sa zdržiava neoprávnené, čo taktiež navodzuje dojem, že jeho žiadosť o udelenie azylu má za cieľ zmariť jeho administratívne vyhostenie a je podaná účelovo. II. Správna žaloba 8. Žalobca podal dňa 13. júla 2023 správnu žalobu podľa (ďalej len „“), domáhajúc sa jeho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. 9. Žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. 10. S poukazom na ustanovenie uviedol, že rozhodnutie žalovaného malo obsahovať presvedčivé zdôvodnenie, že v prípade žalobcu nebolo možné uplatniť menej závažné prostriedky než zaistenie, že žiadosť o azyl bola výlučne účelová a že naďalej existuje reálna možnosť jeho následného administratívneho vyhostenia z územia Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto smere absentuje. 11. V prvom rade žalovaný prijal nesprávny záver o účelovosti žiadosti o azyl a to bez potrebných skutkových zistení a bez náležitého dokazovania, keď svoj záver vyvodil iba z toho, že dňa 13. februára 2023 bolo konanie o udelení azylu právoplatne ukončené zamietnutím žiadosti žalobcu ako neopodstatnenej. 12. Ďalej žalovaný nedostatočne zvážil alternatívy zaistenia, keďže žalobca je ako žiadateľ o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa v špecializovanom ubytovacom centre a zariadení pre žiadateľov o azyl a teda neboli zistené či preukázané také skutočnosti, ktoré by uloženiu miernejšieho alternatívneho opatrenia bránili. 13. Záverom namietal, že žalovaný neodôvodnil náležite a individuálne vo vzťahu k žalobcovi dĺžku stanovenej lehoty zaistenia. Hoci sa v napadnutom rozhodnutí uvádza, že v stanovenej dobe bude migračný úrad o jeho žiadosti konať, v zmysle má migračný úrad na rozhodnutie o azylovom konaní lehotu 6 mesiacov od začatia azylového konania. Žalovaný nezohľadnil ani skutočnosť, že v zákonom stanovených prípadoch je žiadateľ o azyl oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky aj v prípade, že mu bolo vydané negatívne rozhodnutie s odkladným účinkom a že je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v ďalšom priebehu jeho azylovej veci – t. j. počas súdneho konania o prieskume rozhodnutia migračného úradu ( ). Napadnuté rozhodnutie uvedené skutočnosti nezohľadňuje a preto je nepreskúmateľné, čím je zároveň nezákonné. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Ku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Dôvodom zaistenia žalobcu bolo

opätovné podanie žiadosti o udelenie azylu, ktorému predchádzalo rozhodnutie o jeho zaistení podľa , na účely jeho administratívneho vyhostenia. 15. Žalovaný zopakoval, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu účelovo s cieľom zmariť alebo oddialiť jeho administratívneho vyhostenie. Dôkazom uvedeného má byť skutočnosť, že žalobca prvýkrát požiadal na území Slovenskej republiky o udelenie azylu ešte dňa 23. novembra 2023 na čo bol prevezený do Záchytného tábora Humenné. Tu nezotrval do doby, kým bolo o jeho žiadosti o udelenie azylu rozhodnuté a odišiel do Rakúska. Žalovaný preto nerozhodol o jeho prepustení a opätovnom prevezení do Záchytného tábora v Humennom po tom, čo druhýkrát požiadal o azyl dňa 3. mája 2023. 16. Žalovaný mal zároveň za to, že zaistenie je efektívne a účelné, pretože žalobca nespĺňa žiadnu podmienku pre uloženie alternatívy zaistenia ako je hlásenie pobytu alebo zloženie peňažnej zábezpeky, pretože nedisponuje cestovným dokladom, nemá finančné prostriedky na vycestovanie, na území Slovenskej republiky nemá zabezpečené ubytovanie a existuje značné riziko jeho úteku, čo potvrdzujú aj vyjadrenia žalobcu v zápisnici o podaní vyjadrenia z 18. apríla, v ktorej uviedol, že po prepustení by ihneď išiel do Španielska. 17. Čo sa týka stanovenia dĺžky zaistenia, tá bola určená na čas nevyhnutne potrebný, počas ktorej bude migračný úrad rozhodovať o žiadosti žalobcu o azyl, pričom v závislosti od rozhodnutia o nej môže byť lehota zaistenia skrátená. IV. Skutkové a právne závery správneho súdu 18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [, , ] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa , posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi ( ) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho súdu podľa dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa na pojednávaní uskutočnenom dňa 24. júla 2023. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený. Podľa , žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu. Podľa , podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie, Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia. 19. Hneď úvodom správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že žalobca sa správnou žalobou podanou podľa domáhal prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu nie je preskúmanie zákonnosti samotného rozhodnutia o zaistení podľa alebo predchádzajúceho rozhodnutia o zaistení podľa (teda, či boli dané dôvody jeho zaistenia, riadne osvedčený účel a splnené ďalšie zákonné podmienky), ale posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia [v zmysle je potrebné skúmať trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia]. 20. Správny súd z podanej správnej žaloby zistil, že žalobca smeruje všetky svoje námietky a súvisiace argumenty výlučne voči rozhodnutiu o zaistení, žiadne však voči trvaniu zaistenia a jeho zákonnosti a ktoré by svedčili pre jeho prepustenie zo zaistenia z dôvodu, že jeho zaistenie už nie je účelné a efektívne. Lehota na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiu o zaistení postupom podľa mu pritom uplynula dňa 24. mája 2023, t. j. takmer dva mesiace pred podaním predmetnej správnej žaloby. Jedným dychom správny súd dodáva, že nie je povinnosťou žalobcu iniciovať prieskum rozhodnutia o zaistení ale iba jeho právom, avšak jeho pasivita následne nemôže byť zhojená podaním

správnej žaloby o prepustenie zo zaistenia argumentujúc iba dôvodmi vzťahujúcimi sa ku samotnému rozhodnutiu o zaistení. V tomto smere je potom právoplatné rozhodnutie o zaistení, ktoré tvorí podklad následného trvania zaistenia, potrebné prezumovať za zákonné čo sa týka preukázania dôvodov a splnenia podmienok zaistenia. 21. Na druhej strane, tým, že správny súd musí v prípade žaloby o prepustenie zo zaistenia skúmať trvanie zákonnosti ku dňu jeho rozhodovania a žalobu posudzuje neformálne, nemôže ponechať bez povšimnutia námietky žalobcu síce smerujúce voči rozhodnutiu o zaistení, avšak indikujúce, že zaistenie bolo neúčelné už od jeho počiatku. 22. Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho zaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť rozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania zaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa iba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej slobody. ... Pre rozhodnutie správneho súdu o správnej žalobe podľa nie je podstatným, či sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn. ) 23. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. V tejto súvislosti sú na správne orgány rozhodujúce o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny kladené nároky, aby každé pozbavenie slobody spadalo pod niektorú z výnimiek uvedených v čl. 5 ods. 1 písm. a) až f) Dohovoru a bolo „zákonné“. Kde ide o „zákonnosť“ zadržania vrátane otázky, či „konanie ustanovené zákonom“ bolo dodržané, dohovor odkazuje hlavne na vnútroštátne právo a stanovuje povinnosť dodržať hmotné a procesné pravidlá vnútroštátneho práva (Saadi proti Spojenému kráľovstvu, bod 73). 24. Posudzujúc správnu žalobu neformálne, správny súd pristúpil k posúdeniu námietok žalobcu, či ku dňu rozhodovania správneho súdu možno skonštatovať, že účel zaistenia u žalobcu je daný. 25. Účelom zaistenia podľa je skutočnosť, že u cudzinca, ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Citované ustanovenie obsahuje zároveň ďalšie podmienky alebo predpoklady, ktoré musia byť v čase rozhodovania o zaistení cudzinca naplnené, ktorými sú, že ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa alebo písm. b) (pričom v priebehu tohto zaistenia sa skúmal účel zaistenia cudzinca, ktorým je jeho vyhostiteľnosť), a nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky. Ich splnenie však možno skúmať iba v rámci žaloby podľa a nie žaloby o prepustenie žalobcu zo zaistenia podľa . V opačnom prípade sa úplne zotreli ich definičné prvky a potreba ich rozlišovania. 26. Správny súd je toho názoru, že účel zaistenia podľa vyššie uvedeného ustanovenia by pominul (resp. by od začiatku ani nebol daný), pokiaľ by nebolo možné skonštatovať zámernosť žiadosti cudzinca u udelenie azylu. Je na voľnej úvahe cudzinca, či a kedy žiadosť o udelenie azylu podá. Pokiaľ by na územie členského štátu nevstúpil s primárnym zámerom o azyl požiadať, môže oň požiadať aj neskôr. Má plné právo prehodnotiť svoju pôvodnú žiadosť o udelenie azylu, resp. ňou disponovať. Rovnako sa môže vo vzťahu k už podanej žiadosti meniť jeho vnútorný postoj a úmysly, ktoré nie sú navonok celkom zrejmé. Správny súd sa snaží zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zaistení cudzinca postupom podľa je žiadosť o poskytnutie azylu potrebné hodnotiť vždy individuálne a citlivo s prihliadnutím na konkrétne a aktuálne zistenia. 27. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že po vykonaní transferu z Rakúska, dňa 17. apríla 2023, späť na územie Slovenskej republiky, žalobca na účely konania o administratívnom vyhostení podal vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že už raz bol na území Slovenskej republiky zadržaný, na čo požiadal o udelenie azylu. Svoju žiadosť odôvodnil tým, že si bol vedomý, že v dôsledku žiadosti ho pustia pretože nechce žiť na Slovensku ale v Španielsku. Počas priepustky preto odišiel z pobytového tábora a pokračoval na ceste do svojej cieľovej destinácie, avšak v Rakúsku ho chytili a previezli spať na Slovensko. Po opätovnom zadržaní zopakoval, že na Slovensku nechce zostať žiť a v prípade prepustenia by pokračoval v ceste do Španielska. Na otázku, či žiada o udelenie azylu, odpovedal, že nie. 28. Následne bol vypočutý aj na účely konania o zaistení podľa , kde opätovne a výslovne uviedol, že o azyl na území Slovenskej republiky nechce požiadať a viac sa vyjadriť nechce. V nadväznosti na uvedené bol žalobca zaistený.

29. Dňa 17. mája 2023 bol žalobca opätovne vypočutý po tom, ako dňa 3. mája 2023 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky, na čo v celosti odkázal na svoj predchádzajúci výsluch a neuviedol žiadne nové skutočnosti týkajúce sa jeho žiadosti o udelenie azylu. Žalovaný preto pristúpil k zaisteniu žalobcu podľa . 30. Predpokladom zaistenia podľa je podľa názoru správneho súdu vznik špecifického stavu, ktorý je zapríčinený podaním žiadosti o udelenie azylu cudzincom, zo správania ktorého možno dôvodne predpokladať, že ju podal iba so zámerom oddialiť alebo úplne zmariť jeho administratívne vyhostenie. Tým, že naplnenie účelu zaistenia je determinované pretrvávajúcim postojom cudzinca – žiadateľa o azyl ku podanej žiadosti, je primárne na cudzincovi, aby až do momentu rozhodnutia o nej minimálne tvrdil, že uňho nastali také okolnosti, ktoré mali za následok, že o udelenie azylu žiada v úprimnej snahe zotrvania na území Slovenskej republiky. Účel zaistenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je teda daný v období, kedy migračný úrad posudzuje jeho žiadosť o udelenie azylu a zároveň neboli zistené skutočnosti, že by cudzinec prejavil úprimnú snahu zotrvania na území Slovenskej republiky. Správny súd je toho názoru, že v prípade zaistenia podľa citovaného ustanovenia sa v priebehu zaistenia neskúma aj vyhostiteľnosť cudzinca [ktorá sa mala skúmať v priebehu predošlého zaistenia podľa ], pretože tá sa momentom podanej žiadosti o udelenie azylu stala až druhoradým účelom a do poľa záujmu sa (prípadne) dostane opätovne až po rozhodnutí migračného úradu o nej. Vo vzťahu k vyhosteniu cudzinca sa v čase rozhodovania o zaistení skúma iba splnenie podmienky, či je cudzinec zaistený buď podľa alebo písm. b) . Inými slovami, zo znenia ustanovenia nevyplýva, že by sa tieto dva účely mali v prípade trvania zaistenia podľa kumulovať. 31. Správny súd zistil, že dôvody, ktoré viedli žalovaného k zaisteniu žalobcu boli skutočnosti vyplývajúce z jeho vlastných a výslovných vyjadrení ako aj predchádzajúceho správania (ktoré jeho vyjadrenia potvrdilo). So žalobcom boli vykonané 3 osobné pohovory, v priebehu ktorých ani v jednom prípade neprejavil svoj úprimný a skutočný úmysel zotrvať na území Slovenskej republiky, práve naopak. Žalovaný pritom po podaní žiadosti o udelene azylu dal žalobcovi možnosť ozrejmiť svoje pohnútky, ktoré ho k podaniu žiadosti viedli. Tým, že žalobca iba odkázal na svoje skoršie vyjadrenia zachytené v zápisniciach zo 17. apríla 2023, nezostalo žalovanému nič iné, ako skonštatovať že na Slovensku zostať nechce, žiadosť o udelenie azylu podal preto, lebo vedel, že bude prepustený do menej prísneho režimu pobytového tábora, odkiaľ bude môcť pokračovať vo svojej ceste do cieľovej destinácie, ktorou je Španielsko. Jeho zámer sa teda nezmenil a svoj postoj k zotrvaniu na území Slovenskej republiky neprehodnotil. Tieto zistenia viedli žalovaného k legitímnemu záveru, že žiadosť o udelenie azylu bola účelová. 32. Koniec koncov, tento záver žalobca nerozporoval ani v podanej žalobe a neuviedol akékoľvek skutočnosti, pre ktoré by mal správny súd nadobudnúť dojem, že trvanie účelu zaistenia podľa pominul. Žalobca v podanej správnej žalobe síce namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav o účelovosti jeho žiadosti o udelenie azylu, zároveň vôbec neprezentoval tvrdenia, ktoré by mali vyvrátiť nie len že závery žalovaného, ale aj jeho vlastné skoršie tvrdenia. Zavádzajúca je argumentácia, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť obhájiť dôvody podania žiadosti o udelenie azylu, pretože dňa 17. mája 2023 bol so žalobcom vykonaný osobný pohovor, v rámci ktorého mu bol daný priestor na vyjadrenie sa k jeho žiadosti o azyl. Žalobca sa rozhodol túto možnosť nevyužiť, neprezentovať nové skutočnosti odôvodňujúce jeho rozhodnutie požiadať o azyl a odkázal na svoje staršie vyjadrenia, z ktorých vyplývala práve účelovosť jeho konania. Správny súd je toho názoru, že žalobca mohol a mal dôveryhodne ozrejmiť svoje pohnútky a zmenu v jeho rozhodnutí úprimne sa uchádzať o udelenie azylu. Žalobca svojou pasivitou zapríčinil, že nie je možné skonštatovať, že účel zaistenia, ktorým je ponechanie žalobcu v zaistení počas konania o jeho žiadosti o udelenie azylu, ktorú možno považovať za účelovú, odpadol. 33. Žalobca v podanej žalobe namietal aj ďalšie nedostatky rozhodnutia o zaistení, ktoré sa však netýkali trvania účelu zaistenia a preto sa s nim správny súd, konajúci na podklade správnej žaloby podľa 221 ods. 2 nemohol bližšie vysporiadať. Navyše, všetky námietky sú nekonkrétne, týkajúce sa iba všeobecného nesúhlasu s odôvodnením rozhodnutia o zaistení a absentuje v nich akákoľvek okolnosť, ktorej nezohľadnenie mohlo zavážiť v posudzovaní trvania zaistenia ako takého (napríklad, že má obavu o svoj život v domovskej krajine v dôsledku čoho podal žiadosť o udelenie azylu). Tieto námietky správny súd vyhodnotil čisto ako účelové. 34. Žalovaný mal opomenúť posúdiť, či v prípade žalobcu prichádzajú do úvahy iné menej prísne donucovacie opatrenia, avšak v rozhodnutí o zaistení žalovaný načrtol zákonnú úpravu a a , na ktorú nadviazal, že žalobca mal žiadosť o azyl podať

účelovo (čo vyvodzoval s prihliadnutím na osobu žalobcu z jeho predošlého správania, kedy po prevoze do záchytného tábora z neho utiekol), preto tieto povinnosti neuložil a nerozhodol o prepustení žalobcu. Žalobca navyše tvrdenia odôvodňujúce uloženie menej prísnych opatrení neprezentoval. Tým, že je žiadateľom o azyl, nebolo možné uňho overovať zabezpečenie bývania ani finančné zabezpečenie. 35. Čas zaistenia bol určený do 17. augusta 2023 a bol vymedzený s ohľadom na posudzovanie jeho žiadosti o udelenie azylu. V tomto rozsahu považuje správny súd časové vymedzenie zaistenia, spadajúce do rozsahu zaistenia podľa , za dostatočné. 36. Na základe vyššie uvedeného správny súd podľa správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol. 37. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa tak, že žalobcovi podľa (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote sedem dní od jeho doručenia oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave [ ]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( ). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [ ]. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [písm. a)]; ide o konania o správnej žalobe podľa a [písm. b)]; je žalovaným Centrum právnej pomoci [písm. c)].