Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-11P/42/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, v právnej veci navrhovateľa Y., bytom T. , masér, zastúpený JUDr. Andrej Lalinský, advokát Žilina, Námestie A.Hlinku 1, proti odporkyni Y., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom V. a T., obe bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, takto

rozhodol:

Súd manželstvo navrhovateľa Y. a Y. uzatvorené dňa X.XX.XXXX. pred Matričným úradom C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C.c, vo zväzku X,. ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e na čas po rozvode maloleté deti H. a to V. a T. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté deti vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach.

Otec je povinný prispievať výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku na mal. V. po 60,-euro mesačne a na mal. T. po 50,-euro mesačne ,ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí.

Súd u p r a v u j e otcovi styk s maloletými deťmi a to V.9 a T. tak, že tento bude oprávnený sa s nimi stýkať každý párny víkend v mesiaci od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod., každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že deti si bude preberať v bydlisku matky a tam ich bude aj odovzdávať.

Matka je p o v i n n á styk otcovi s deťmi umožniť, deti pripraviť s osobnými vecami.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva tvrdiac, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich spoločenských úloh a v súčasnej dobe ho manželka sústavne napáda rôznymi trestnými oznámeniami a z dôvodu vyvarovania sa možných následkov žiada, aby bol rozvedený. Na čas po rozvode žiadal, aby súd zveril maloleté deti V.a a T. do osobnej starostlivosti otca s tým, že matka by bola povinná prispievať 26,85 eur na každé z detí. Zároveň žiadal upraviť styk matke s deťmi tak, ako sa dohodnú.

Odporkyňa s návrhom o rozvod v plnom rozsahu súhlasila. Nesúhlasila so zverením do osobnej starostlivosti otcovi, uviedla, že je ochotná sa s otcom dohodnúť na tzv. striedavej starostlivosti s tým, že deti by si striedali v týždenných intervaloch. V priebehu konania však uviedla, že tieto intervaly vzhľadom k veku detí by bolo vhodnejšie striedať po troch alebo štyroch dňoch.

Opatrovník maloletých detí uviedol, že na čas po rozvode súhlasí, aby medzi rodičmi bola uzatvorená dohoda v tom, že deti by boli v striedavej starostlivosti , avšak vzhľadom k veku detí, najmä mladšiemu maximálne v päť dňovom cykle.

Otec s takýmto riešením nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchom opatrovníka, oboznámením sa osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi , sobášnym listom, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, rodnými listami detí a zistil nasledovné :

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že v súčasnej dobe pokladá manželstvo za neperspektívne, nakoľko odporkyňa nie je schopná sa riadne starať o spoločnú domácnosť, nevie nakladať s finančnými prostriedkami a prakticky po celý čas jej museli pomáhať jeho rodičia, ku ktorým sa ona správa arogantne a z tohto dôvodu teda ju požiadali, aby opustila byt, ktorý je ich vlastníctvom. V súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti, odporkyňa býva s deťmi v krízovom centre, kde on deti pravidelne navštevuje a berie si ich k sebe. Pri výchove detí by mu pomáhali rodičia. Nemôže ďalej s odporkyňou žiť, pretože táto viackrát ho udala na políciu. Naposledy ho udala , že ju fyzicky napadol a bojí sa , že v budúcnosti by mal mať práve z takýchto nepodložených tvrdení zo strany odporkyne len problémy. Potvrdil, že jeho rodičia požiadali odporkyňu, aby opustila spoločný byt, pričom však nepožadovali, aby opustila byt spolu s deťmi, chceli, aby len ona odišla z bytu, nakoľko sa nevhodne správala. K majetkovým pomerom uviedol, že pracuje ako masér na živnosť. Vyjadroval sa k svojim majetkovým pomerom tak, že týmto súd absolútne nerozumel, čo vlastne navrhovateľ uvádzal. Uviedol, že pracuje len na objednávky, takže najskôr sa mu musí zatelefonovať a potom on pošle danému potenciálnemu klientovi zmluvu- faktúru, keď mu zaplatí faktúru, on ho masíruje. Takýto postup je značne neštandardný a súd je jednoznačne presvedčený, že pokiaľ tvrdil o svojich majetkových a zárobkových pomeroch, zavádzal. Na všetky ostatné otázky zo strany súdu, aké sú jeho skutočné príjmy , koľko zarába, či má podpísanú zmluvu, napríklad s ČSOB, kde pôsobil v minulosti jeho otec vo vrcholových funkciách uviedol, že k tomuto všetkému by sa vedel vyjadriť jedine jeho otec. Na každú otázku zo strany súdu k jeho majetkovým pomerom uviedol, že sa k tomu vyjadriť nevie, že by sa k tomu mohol vyjadriť len jeho otec. Potvrdil, že je vlastníkom ďalšieho bytu, ktorý je v prenájme, taktiež však uviedol, že nevie, koľko za tento byt sa berie prenájom.

Odporkyňa uviedla, že v plnom rozsahu súhlasí s rozvodom manželstva, aj ona si uvedomuje, že s manželom už nechce žiť, uviedla, že ju nechal s malým dieťaťom prakticky na ulici, s tým, že ju vyhodili jeho rodičia z domu. Ostala bez akýchkoľvek finančných prostriedkov a prakticky sa právna zástupkyňa s opatrovníčkou jej zložili na ubytovanie, aby neostala v zime s deťmi bez akéhokoľvek prístrešia. Uviedla, že v súčasnej dobe je poberateľkou len materských dávok, nakoľko je s mladším dieťaťom na materskej dovolenke. K majetkovým pomerom otca sa vyjadrila, že tento sa vždy snaží fabulizovať, že nemá žiaden príjem, resp. nikdy sa od neho nedozvedela, aký príjem skutočne dostáva. Aj v iných konaniach vždy uvádzal, že tieto záležitosti má na starosti jeho otec. Navrhla však v prípade rozvodu manželstva zveriť deti do striedavej starostlivosti, pričom žiadala, aby interval striedania bol v päťdňových intervaloch, nakoľko sa jedná najmä o mladšie dieťa, prakticky dieťa, ktoré ešte v čase pojednávania nemalo ani rok. Žiadala však určiť 30% sumy životného minima na každé dieťa dôvodiac, že pomery medzi jej príjmom na materskej dovolenke a skutočnými príjmami otca, ktoré sú jednak z výkonu jeho práce ale aj z finančných prostriedkov za prenájom bytov, sú nepomerné a teda aspoň 30% sumy životného minima, čo je v súčasnej dobe cca 27,- eur by otec mohol platiť.

Otec jednoznačne odmietol platiť na deti 30% sumy životného minima, uviedol, že nevidí dôvod, aby takéto finančné prostriedky matke dával, nakoľko on nemá väčšie finančné prostriedky, ako matka. Zároveň uviedol, že taktiež v žiadnom prípade nesúhlasí, aby boli deti v striedavej starostlivosti v intervaloch 5 dní, trval na tom, že chce interval striedania týždňový, t.j. sedem dní. Vôbec nebol ochotný sa dohodnúť na žiadnom inom riešení. Tu treba konštatovať, že počas celého súdneho konania otec vôbec nebol náchylný k žiadnej dohode a veľmi aj verbálne sa vyjadroval proti odporkyni a nemal ani najmenšiu snahu vyriešiť situáciu tak, aby táto situácia po rozvode manželstva bola v prospech detí.

Z krízového centra ochrany a podpory obetí násilia v rodinách mal súd za preukázané, že v súčasnej dobe je matka v ich krízovom centre. Uviedli, že otec chodí pravidelne za deťmi, avšak takmer každá návšteva je sprevádzaná verbálnymi prejavmi nadradenosti, mocenskosti , má arogantný prístup, vôbec

s matkou detí nekomunikuje a vôbec nie je ochotný sa s ňou baviť o nejakých kompromisoch. Naopak matka sa veľmi dobre stará o deti a dodržiava a rešpektuje všetky podmienky uvedeného krízového centra.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 24 ods.1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa . Aj so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa 9.10.2010 pred Matričným úradom v Rajci. U oboch sa jedná o manželstvo prvé. Ich posledným spoločným bydliskom bola Považská Bystrica. Z manželstva pochádzajú dve deti a to mal. Karol Arnold a mal. Peter Dobešovi. Otec pracuje ako súkromný masér, kde podľa potvrdenia daňového úradu za rok 2012 bol v mínuse 407,-eur, pri príjmoch 7188,-eur , výdajoch nákup materiálu 2164,-eur, platby poistného a príspevku 1980,- eur a prevádzková réžia 3451 eur, teda pri celkových nákladoch vo výške 7595,-eur. Súd mal za preukázané, že otcovi ešte pred uzatvorením manželstva kúpili rodičia byt, ktorý prenajíma. Na otázku súdu, na navrhovateľa, aké finančné prostriedky poberá z tohto prenájmu uviedol, že to nevie, že to vie jeho otec. Taktiež keď sa súd zaujímal u otca, aké finančné prostriedky má, koľko v podstate zarába, nakoľko nie je možné, aby bol bez akýchkoľvek finančných prostriedkov uviedol, že tieto

skutočnosti on neviem, že toto všetko sa vie vyjadriť k tomu len jeho otec alebo nemá žiadne finančné prostriedky. Otec ani matka inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Matka je na materskej dovolenke. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že jednoznačne sú tu splnené všetky podmienky k tomu, aby súd manželstvo rozviedol. Súd jednoznačne dospel dokazovaním k záveru, že práve zo strany navrhovateľa sú zásadným spôsobom porušované práva rovnocennosti tak, ako to má na mysli § 18 citovaného zákonného ustanovenia. Obaja manželia by si mali navzájom rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Skutočnosť, že otec, alebo jeho rodičia vyhodili matku spolu s dvomi deťmi, pričom jedno dieťa nedosiahlo ani rok, je nezlučiteľné práve s ustanovením tohto paragrafu. Takýto krok zo strany otca alebo jeho rodinných príslušníkov neospravedlní žiadne konanie zo strany matky, či otca nahlásila alebo nenahlásila na príslušnej polícii. V prípade, že by sa preukázalo, že otec matke neubližoval, resp. tvrdenia matky nie sú pravdivé, kultivovaným spôsobom mohol otec , resp. navrhovateľ žiadať matku, aby takýmto spôsobom prestala naňho útočiť, resp. dokonca mohol požiadať príslušné orgány činné v trestnom konaní, aby bola odporkyňa stíhaná pre trestný čin krivého obvinenia, naopak súd aj počas konania mal za preukázané a to slovnými vyjadrovaniami zo strany navrhovateľa, že tento absolútne nie je ochotný na žiaden kompromis, na žiaden prístup. Matka dokonca sama navrhla zverenie detí do striedavej starostlivosti a to deti v takomto útlom veku, avšak jednu jedinú požiadavku mala, určiť 30% sumy životného minima zo strany otca a určiť týždenný interval 5 dní, vzhľadom na vek najmä mladšieho dieťaťa, ktoré nemalo ešte ani rok. Otec sa žiadnym spôsobom o tomto ani nebavil. Uviedol, že nič platiť nebude a trval na tom, aby boli deti v týždňovom intervale. Súd podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine zverí dieťa do tzv. striedavej starostlivosti, ak sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem. Takáto striedavá starostlivosť však musí byť v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené pomery dieťaťa. z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v podstate sa dá povedať, že obaja rodičia prejavili záujem o striedavú starostlivosť. Napriek tomu, že otec žiadal zveriť deti výlučne do svojej starostlivosti potom, čo matka predložila návrh, že by súhlasila, aby deti boli zverené do osobnej striedavej starostlivosti, s týmto v podstate súhlasil, avšak nebol schopný dohodnúť sa s matkou na intervaloch, v akých by sa s dieťaťom stretával. Súd považoval vyjadrenie opatrovníka za nanajvýš profesionálne a odborné aj v tej časti, keď uviedol, že vzhľadom k veku detí je maximálny počet dní, kedy môžu byť deti jednorázovo u otca 5 dní. Otec takýto argumet nechcel prijať a osvojiť si ho. K tomuto súd musí poznamenať, že z ustálenej súdnej praxe má striedavá starostlivosť jednoznačne prednosť pred jednostranným zverením dieťaťa jednému alebo druhému rodičovi. Striedavou starostlivosťou súd chce a má zabezpečiť v podstate práva detí tak, aby rozluku manželov, ich rodičov cítili čo najmenej. Avšak základným predpokladom takejto striedavej starostlivosti je rodičov spolu komunikovať, baviť sa spolu a snažiť sa pristupovať vzájomne k sebe tak, aby to bolo na záujem detí. Táto snaha zo strany otca je jednoznačne absolútne vymiznutá. Toto má súd za preukázané aj hodnotením z centra pomoci- krízového centra, kde je matka umiestnená. Aj podľa tejto správy otec sa správa povýšenecky, vykrikuje tam, nie je schopný sa vôbec s matkou detí baviť. Súd teda si nevie predstaviť, za akých podmienok by dochádzalo k pravidelnému preberaniu detí a odovzdávaniu detí. Je výlučne v záujme detí, aby tieto vyrastali v kľudnom prostredí, ktoré im otec nie je schopný zabezpečiť z dôvodu jeho absencie komunikácie s matkou a nemá ani snahu, aby sa vôbec pokúsil vyriešiť vzniknutú situáciu, ktorá by bola na prospech detí. Z týchto dôvodov potom súd nesúhlasil so striedavou starostlivosťou, pričom sa jedná o konanie, ktoré súd môže začať aj bez návrhu a teda nie je vôbec viazaný návrhmi účastníkov konania, ale má rozhodnúť tak, aby toto rozhodnutie ohľadne maloletých detí bolo výlučne v prospech detí. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k vyššie uvedenému v prospech detí bude takéto opatrenie, teda aby boli deti zverené matke. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal ale z druhej základnej skutočnosti a to z takej, že otec vôbec súdu nedeklaroval a nebol schopný uviesť, aké má finančné prostriedky. Prakticky otec uviedol, že je bez akéhokoľvek finančného prostriedku, bez akýchkoľvek peňazí a predsa súd nemôže človeku, ktorý nemá žiadne finančné prostriedky a v podstate žije z toho, čo mu dajú rodičia, dať dve maloleté deti, nakoľko by bola ohrozená ich výživa u otca.

Súd však dospel k záveru, že práve tým, že akým spôsobom otec komunikoval so súdom, teda nebol vôbec ochotný uviesť aké má finančné prostriedky, uvádzal, že nevie koľko zarába, uvádzal že nevie, aké má pôžitky z prenajatého bytu, ďalej uviedol, že nevie o tom, či on vlastne má uzatvorenú zmluvu s ČSOB s poskytovaním služieb, hoci takúto zmluvu predložila právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní a uviedol, že on sa k takýmto veciam vyjadrovať nebude a nevie. Je možné aplikovať ustanovenie § 63 ods. 1, teda rodič, ktorý má príjmi z inej nezávislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukazovať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnených údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsať násobok sumy životného minima. Tým, že otec, teda žiadnym spôsobom nepreukázal svoj príjem a je nepochybne preukazateľné, že otec nejaký príjem musí mať, súd rozhodol o výživnom tak, že otcovi určil výživné primerané potrebám maloletých detí a k jeho možnostiam s ohľadom aj na skutočnosť, že matka detí v súčasnej dobe je na materskej dovolenke, pričom do času rozhodovania súdu o manželskom výživnom zo strany navrhovateľa alebo o príspevku na rozvedenú manželku nebolo rozhodnuté, upravil výživné na mal. V. po 60,- eur mesačne a na mal. T. 50,- eur mesačne, čo je len minimálne výživné, ktoré aspoň z časti pokryje potreby detí. Nakoľko konaním o rozvode je spojené aj konanie ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom a súčasťou týchto práv je aj úprava styku otca s maloletými deťmi, súd na čas po rozvode pri zverení detí do starostlivosti matky, upravil otcovi styk s deťmi tak, že otec bude môcť sa s deťmi stretávať v podstate tak, ako doposiaľ, pričom takýto styk otec realizoval, teda otec sa bude s deťmi stretávať každý párny víkend v mesiaci od piatka od 15.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že deti si bude brať u matky tam, kde bude táto bývať a bude ich tam aj odovzdávať. Aj toto bol dôvod, prečo súd výživné upravil v pomerne nízkych čiastkach, nakoľko otec bude mať deti dva víkendy vo svojej výlučnej starostlivosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.