Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_9C-200-2012.pdf
PDF · 92.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/200/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Beatou Gešvantnerovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 05 Bratislava proti odporcovi: P. S., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXXXXXX,bytom F. 64X/XX, M., zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1747,94 eur s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 438,93 eur na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným 21.2.2012 Okresnému súdu Prievidza domáhal zaplatenia sumy 1380,40 eur s príslušenstvom, svoj návrh odôvodnil: navrhovateľ uzatvoril so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 10.12.2009. Postupca a odporkyňa uzatvorili 5.10.2004 zmluvu o vydaní a používaní bankomatovej karty č. 372215336, ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky ( VOP). Na základe tejto zmluvy banka poskytla odporcovi peňažné prostriedky - úver. Podmienky prečerpania a splácania sú upravené v zmluve a vo VOP. Vzhľadom na to, že odporkyňa využila toto prečerpanie na účte, dostala sa do nepovoleného prečerpania, splátky nehradila riadne a včas. Navrhovateľ vyzval o odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka predstavovala ku dňu jej postúpenia sumu 1767,94 eur, ktorá pozostávala z istiny 729,72 eur, z úroku 487,94 eur z úroku z omeškania 550,28 eur. Odporkyňa uznala uvedený záväzok v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku z 18.2.2011. Preto si navrhovateľ uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 11.12.2012, teda deň nasledujúci po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.
Do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý namietal, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára je formulár, ktorý dlžník nemôže ovplyvniť v jej obsahu. Sú v nej neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovská doložka, ktoré sú absolútne neplatné. Je vylúčené, aby spotrebiteľ ak by mal vedomosť o stave veci mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Je zjavné, že dodávateľovi išlo pod zámienkou ponuky splátok o dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty čo vyplýva aj z tejto dohody, pretože v nej nie je uvedená ani výška dohodnutých splátok. Pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobca využil omyl a lesť na dosiahnutie uznania premlčaného záväzku. Spotrebiteľ si tak zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z návrhu a listín, právny predchodca navrhovateľa odstúpil od zmluvy. Podľa výpisu z účtu, ktorý bol prílohou zmluvy o postúpení a ktorým banka špecifikuje
pohľadávku, bol počet dní omeškania 1120. Takto sa táto suma 1767,94 eur stala predčasne splatnou a nárok navrhovateľa je premlčaný. Uznanie dlhu ako bolo vyššie uvedené je absolútne neplatné. Ak navrhovateľ podal návrh 21.2.2012 je dlh premlčaný pre uplynutie všeobecnej premlčacej doby troch rokov. Tiež si uplatnil náhradu trovy konania 177,92 eur.
Súd sa na pojednávaní oboznámil s predloženými listinami, a to zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty, jej dodatkom , Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávok s podacím hárkom, pokusom o zmier, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku , výpismi z úverového účtu, platobnou históriou odporcov písomnými vyjadreniami účastníkov a vedľajšieho účastníka, na základe čoho mal zistený tento skutkový stav:
Ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 čl.17, bol počet dní omeškania k tomuto dátumu 1120 dní, teda viac ako 3 roky. Podľa zmluvy, čl.III., bod 8 v prípade nepoukázania peňažných prostriedkov na kartový účet vo výške a spôsobom dohodnutým v zmluve, ako aj prečerpanie kartového rámca je banka oprávnená realizovať zákaz na platobnú kartu a požadovať zaplatenie vzniknutej pohľadávky v lehote určenej bankou v písomnej výzve. Podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku odporkyňa dňa 18.2.2011 podpísala tento formulár. Pod bodom 3 tejto dohody je uvedené, že strany sa zaväzujú splatiť svoj záväzok veriteľovi v mesačných splátkach ktoré tu však nie sú uvedené. V poslednej vete tohto bodu je uvedené, že strany vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Návrh v tejto veci bol podaný 21.2. 2012.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ako už bolo uvedené, zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania žalovanej pohľadávky.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík.
Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s
dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
Zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zák. o ochrane spotrebiteľa.
Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa). Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky.
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (citácia zákona o ochrane spotrebiteľa). Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Súd zistil tento skutkový stav: Ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 10.12.2009 bol počet dní omeškania 1120 dní, teda viac ako 3 roky. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná 31.12 2008, ako to vyplýva z výpisu z účtu predloženého navrhovateľom čl.25-36. Tieto skutočnosti vyplynuli aj z tvrdenia navrhovateľa v návrhu - teda, že postupca zmluvu vypovedal. Tiež sú zrejmé z listín, v ktorých je doba omeškania, výpisu z účtu, ktorým banka preukazuje výšku a špecifikáciu pohľadávky ku dňu postúpenia pohľadávky. Tieto skutočnosti teda neboli medzi účastníkmi sporné. Podľa dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku odporkyňa podpísala tento formulár. Pod bodom 3 tejto dohody je uvedené, že strany sa zaväzujú splatiť svoj záväzok veriteľovi v mesačných splátkach ktoré tu však nie sú uvedené. V poslednej vete tohto bodu je uvedené že strany vyhlás súdu že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Návrh v
tejto veci bol podaný 21.2.2012. Súd sa stotožňuje s názorom vedľajšieho účastníka, že predložená dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Dlžník nemá možnosť ovplyvniť jeho obsah. Podpisom tejto dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje postavenie. Zámer navrhovateľa dosiahnuť z vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody po uzavretí splátkového kalendára a uznaní k záväzku súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj riziko že takéto konanie z naruší správanie spotrebiteľa. Navrhovateľ pri tejto dohode ignoroval a porušoval predpisy spotrebiteľského práva, v dohode sú obsiahnuté neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky. Súd bol toho názoru, že prejav vôle odporkyne nezodpovedá jeho obsahu, pretože prehlásenie o vedomosti premlčania dlhu je skryté v bode 3 dohody. Ako je vyššie uvedené, iniciatíva na túto dohodu vyšla od navrhovateľa. Pokiaľ teda navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú odporkyňou, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc z týchto skutkových okolností - navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenie o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 odst. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby i keď odporkyňa zrejme nemala vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Nečestnosť a nedobromyseľnosť konania navrhovateľa pri uzatváraní dohody o splátkach je podporené i tým, že v dohode nie sú žiadne splátky, ich výška, zročnosť uvedené. Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcov ako spotrebiteľov. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 odst. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 odst. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Aj podľa názoru súdu je vylúčené, aby spotrebiteľ ak by mal vedomosť o stave veci mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Je zjavné, že dodávateľovi išlo pod zámienkou ponuky splátok o dosiahnutie predĺženia premlčacej lehoty čo vyplýva aj z tejto dohody, pretože v nej nie je uvedená ani výška dohodnutých splátok. Pri jej uzatváraní neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľ využil omyl a lesť na dosiahnutie uznania premlčaného záväzku. Spotrebiteľ si tak zhoršil svoje zmluvné postavenie a uzatvorenie tejto dohody mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s ustanovením § 54 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu preto považoval súd za neplatné a právne neúčinné s poukazom na vyššie uvedené. Navrhovateľ podal žalobu po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Keďže vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a súd túto považoval za dôvodnú a návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Boli priznané trovy konania v zmysle vyhlášky číslo 655 /2006 Z.z. O odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov úspešnému vedľajšiemu účastníkovi. Ich trovy predstavuje priznaná odmena advokáta a režijné paušály. Jeho právny zástupca uplatnil trovy konania -právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby odmenu v vo výške 81,33 eur, a paušál 7,63 eura a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za vyjadrenie z 15.11.2012 a z 20.11.2012, spolu 266,88 eur, ďalej za účasť na pojednávaní 29.5. 2013 vo výške 81,33 euro, + paušál 7,81 euro + 20 % DPH, teda odmena za rok 2013 106,37 eura. Ďalej uplatnil náhradu cestovného za vykonanú cestu 29.5.2013 65,14 eur a náhradu za stratu času vo výške 130,10 eur. Cestovné uplatnil za použitie osobného motorového vozidla dňa 29.5.2013 z Lučenca do Prievidze a späť spolu s náhradou za stratu času ktorú si uplatnil vo výške jednej tretiny, keďže sa v ten deň zúčastnil v Prievidzi ďalších dvoch pojednávaní. Celkovo tak uplatňuje 438,93 euro. Súd tento nárok považoval v celom rozsahu za dôvodný a preto odporcovi i vedľajšiemu účastníkovi náhradu týchto trov priznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.