Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-84-2012.pdf
PDF · 147.28 KB
Case nature
Subarea
25C/84/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, proti odporcovi O.. F. Y., bývajúcemu v Z., N. Y. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Ribárom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Mickiewiczova 2, o náhradu škody 812 Eur, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 812 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 812 Eur od 20.01.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I sumu 48,50 Eur ako súdny poplatok za podaný návrh, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.01.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 812 Eur spolu s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinností odporcu pri plnení pracovných úloh. Dôvodil, že vymenovaním odporcu do štátnej služby podľa rozhodnutia služobného úradu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti") zo dňa 30.01.2009, č. 21683/2009-45/5, vznikol medzi ním a odporcom s účinnosťou od 01.02.2009 štátnozamestnanecký pomer. Odporca bol zaradený do funkcie hlavný štátny radca, na odbore štátnej služby - 1.01 riadenie štátnej služby a túto vykonával na Sekcii ekonomiky, rozvoja a správy, na právnom referáte. Podľa organizačného poriadku navrhovateľa zo dňa 10.05.2007 medzi úlohy právneho referátu patrili aj tie, ktoré vyplývali navrhovateľovi priamo zo zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
- 2 -
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Odporca v súvislosti so žiadosťou M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009, ktorá bola doručená navrhovateľovi dňa 10.02.2009, nesplnil svoju povinnosť oznámiť údaje požadované v zmysle § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z., a v rozpore s ustanovením § 26 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. tieto oznámil ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") až oznámením zo dňa 06.03.2009, odoslaným na poštovú prepravu dňa 09.03.2009, t.j. 12 dní po zákonom stanovenej lehote. Predmetné podanie M. O. bolo totiž administratívnym omylom založené do spisu evidovaného pod č. 236122009/46, ktorý sa týkal žiadosti M. O., W. O., P. O.Á. V. O. V. O. o predbežné prerokovanie, doručenej navrhovateľovi dňa 05.02.2009 a rovnako pridelenej na vybavenie odporcovi. Za nedodržanie oznamovacej povinnosti bola navrhovateľovi uložená pokuta vo výške 3.310 Eur, a to rozhodnutím zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009/-243, ktorého správnosť v rámci rozkladu potvrdil minister financií rozhodnutím zo dňa 07.09.2009, č. MF/21500/2003-23. Krajský súd v Bratislave preskúmavajúci zákonnosť rozhodnutia ministra financií na podklade podanej žaloby rozsudkom zo dňa 14.01.2011, č.k. 4S 207/2009-33, zrušil rozhodnutie ministra financií a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď mal za to, že v ňom absentovala presná identifikácia správneho deliktu, za ktorý bola navrhovateľovi uložená sankcia. V nadväznosti na to minister financií rozhodnutím zo dňa 04.05.2011, č. MF/015561/2011-2C, zrušil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zo dňa 24.06.2009, ktorý rozhodnutím zo dňa 06.07.2011, č. MF/016126/2011-243, opätovne uložil navrhovateľovi pokutu v sume 3.310 Eur za správy delikt spočívajúci v nesplnení oznamovacej povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k žiadosti M. O. zo dňa 10.02.2009 o predbežné prerokovanie. Navrhovateľ uhradil pokutu ministerstvu financií dňa 19.01.2010. Vzhľadom na to, že zaplatením predmetnej pokuty vznikla navrhovateľovi škoda v priamej príčinnej súvislosti s nekonaním odporcu, ktorý nesplnil oznamovaciu povinnosti vo veci žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009, navrhovateľ si ako služobný úrad z titulu štátnozamestnaneckého vzťahu s odporcom uplatňoval s poukazom na § 115 a § 116 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe náhradu takto vzniknutej škody, a to len rozsahu funkčného platu odporcu pred porušením právnej povinnosti.
Konajúci súd vydal vo veci dňa 20.02.2012 platobný rozkaz, č.k. 26Ro 5/2012-48, voči ktorému podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor s odôvodnením. Odporca namietal splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu, dôvodiac, že navrhovateľ je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý spravuje majetok štátu, vrátane finančných prostriedkov a pokutu uloženú ministerstvom financií uhradil z rozpočtových prostriedkov. Uhradením pokuty v sume 3.310 Eur teda došlo len k presunu finančných prostriedkov z rozpočtovej kapitoly navrhovateľa do rozpočtovej kapitoly iného ústredného orgánu štátnej správy, navrhovateľov majetok sa nezmenšil, a preto na jeho strane nemohla vzniknúť žiadna škoda. Pokiaľ išlo o samotné porušenie právnych predpisov a zodpovednosť odporcu uviedol, že zástupca právneho referátu na poradách generálneho riaditeľa sekcie v období roka 2009 a 2010 opakovane poukazoval na dlhodobý havarijný stav právneho referátu, jeho poddimenzovanosť z hľadiska počtu zamestnancov, z dôvodu ktorého nemohli byť úlohy právneho referátu plnené. Odporca namietal i premlčanie nároku navrhovateľa podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že navrhovateľ sa dozvedel o vzniku škody z rozhodnutia ministra financií zo dňa 07.09.2009, č. MF 21500/2009-23, ktorým zamietol rozklad a potvrdil správnosť rozhodnutia ministerstva
- 3 -
financií zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009-243, o uložení pokuty navrhovateľovi v sume 3.310 Eur. Právoplatnosťou rozhodnutia o veci samej sa navrhovateľ dozvedel nielen o vzniknutej škode, ale aj o osobe škodcu, preto podľa mienky odporcu od tohto dátumu začala navrhovateľovi plynúť subjektívna 2-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde. Pokiaľ navrhovateľ podal žalobu na súd až dňa 18.01.2012, podal ho oneskorene.
Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vykonaní dokazovania dňa 29.05.2013 v prítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok vo veci samej.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi splnomocnených zástupcov navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa i s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to rozhodnutím o vymenovaní odporcu do štátnej služby, oznámením o výške a zložení funkčného platu, dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, opisom štátnozamestnaneckého miesta odporcu, organizačným poriadkom č. 3424/2007-130, žiadosťou o predbežné prerokovanie zo dňa 09.02.2009, oznámením zo dňa 06.03.2009, č. 23612/2009/46, rozhodnutím ministerstva financií zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009-243 a zo dňa 06.07.2011, č. MF/016126/2011-243, rozhodnutím ministra financií zo dňa 07.09.2009, č. MF/21500/2009-23, a zo dňa 04.05.2011, č. MF/015561/2011-2C, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.01.2011, č.k. 4S 207/2009-33, účtovnými dokladmi navrhovateľa, výzvou zo dňa 28.12.2011 a fotokópiami neprevzatých zásielok, oboznámil sa aj s obsahom spisu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4S 207/2009, administratívneho spisu ministerstva financií, ako aj ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedka O.. A. Ď., ktorého výsluch navrhol odporca na preukázanie pomerov na právnom referáte, k množstvu vecí, ktoré mali zamestnanci vybaviť a k možnému vzniku pochybenia, keď dospel k záveru, že vykonanie dokazovania v tomto smere je nadbytočné, nehospodárne, keď najmä so zreteľom na výpoveď odporcu je možné ustáliť skutkový stav na základe súdom vykonaného dokazovania.
Skutkový stav je nasledovný:
Odporca bol rozhodnutím ministerstva spravodlivosti zo dňa 30.01.2009, č. 21683/2009-45/5, vymenovaný do (dočasnej) štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v služobnom úrade ministerstva spravodlivosti, do funkcie hlavný štátny radca, v odbore štátnej služby riadenie štátnej služby, s dátumom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru dňa 01.02.2009. Podľa oznámenia zo dňa 30.01.2009 č. 21665/2009-45/18, mu bol s účinnosťou od 01.02.2009 priznaný funkčný plat spolu v sume 812 Eur zodpovedajúci tarifnému platu v 10. platovej triede.
Podľa opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta bol odporca organizačne začlenený na právny referát sekcie rozvoja, ekonomiky a správy a medzi činnosti, ktoré mu boli pridelené patrili, okrem iného, i zastupovanie ministerstva pred súdmi, orgánmi štátnej správy a samosprávy, príprava vyjadrení k návrhom na začatie konania, preverovanie zákonnosti a dôvodnosti návrhov predložených podľa zákona č. 65/2001 Z.z., plnenie úloh vyplývajúcich pre ministerstvo spravodlivosti zo zákona č. 514/2003 Z.z., najmä zabezpečenie predbežného prerokovania nároku, zastupovanie pred súdmi, v prípade, ak sa poškodený domáha uspokojenia nároku na súde a konanie vo veciach regresnej náhrady.
- 4 -
Žiadosťou zo dňa 09.02.2009, podanou na ministerstvo spravodlivosti dňa 10.02.2009, Ján Molnár požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. Er 1252/99 a žiadal o nemajetkovú ujmu v sume 30.000 Eur. Žiadosť bola opatrená prezenčnou pečiatkou ministerstva spravodlivosti s číslom záznamu 9737/46, č. spisu 23612/2009-46. Odporca listom zo dňa 06.03.2009, č. 23612/2009/46 oznámil ministerstvu financií informácie v súlade s § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z.
Z obsahu administratívneho spisu ministerstva financií č. MF008215/2013-243, súd zistil, že ministerstvo financií obdržalo dňa 16.02.2013 oznámenie odporcu ohľadne údajov v zmysle § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. v súvislosti s pripojenou žiadosťou M. O. a W. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom, a to prieťahmi v konaniach Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 7Co 90/2006, 26C 210/2006, 10C 84/2008 a sp. zn. 10C 97/2008, na základe ktorých im vznikla nemajetková ujma vo výške 30.000 Eur, keď oznámenie bolo dané na prepravu poštovým orgánom dňa 13.02.2009. Samotná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola doručená navrhovateľovi dňa 05.02.2009, evidovaná pod č. záznamu 8493/46, č. spisu 23612/2009-46. Ministerstvo financií obdržalo dňa 10.03.2009 oznámenie odporcu zo dňa 06.03.2009, dané na poštovú prepravu dňa 09.03.2009, ktoré súviselo so žiadosťou M. O. zo dňa 09.02.2009, ktorou žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, vo veci sp. zn. Er 1252/99. Ministerstvo financií oznámilo listom zo dňa 26.05.2009 navrhovateľovi začatie správneho konania týkajúceho sa uloženia pokuty podľa § 26 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 05.06.2009 žiadal správne konanie zastaviť dôvodiac, že žiadosť manželov M. O. V. W. O. doručená 05.02.2009 a žiadosť M. O. zo dňa 09.02.2009 boli vzhľadom na zhodnosť mien omylom zaregistrované pod rovnakou spisovou značkou. V prípade prvej žiadosti manželov O. si splnil oznamovaciu povinnosť listom datovaným dňa 10.02.2009 a v prípade žiadosti M. O.Á. zo dňa 09.02.2009 až listom datovaným dňa 06.03.2009. Ministerstvo financií rozhodnutím zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009-243, uložilo navrhovateľovi pokutu vo výške 3.310 Eur za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Uloženú pokutu nebolo možné odpustiť, nakoľko zákon č. 514/2003 Z.z. možnosť odpustenia pokuty nepozná. Správnosť tohto rozhodnutia potvrdil v rozkladovom konaní, na odporúčanie rozkladovej komisie minister financií rozhodnutím zo dňa 07.09.2009, č.MF/21500/2009-23, a rozklad navrhovateľa zamietol. Nestotožnil sa s tvrdeniami navrhovateľa uvedenými v rozklade a jeho doplnení o tom, že nebral do úvahy okolnosti nesplnenia oznamovacej povinnosti, ale len formálne aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., o nedostatku finančných prostriedkov na úhradu škôd vyplývajúcich zo zodpovednosti štátu za škodu, na ktorých zaplatenie navrhovateľ neustále žiadal o uvoľnenie ďalších prostriedkov. Navrhovateľ žalobou podanou na Krajský súd v Bratislave dňa 27.10.2009 požiadal o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra financií zo dňa 07.09.2009 a jeho zrušenie, ktoré konanie bolo vedené pod spisovou značkou 4S 207/2009. Navrhovateľ zaplatil dňa 19.01.2010 pokutu vo výške 3.310 Eur na účet ministerstva financií, ktoré ho výzvou zo dňa 14.01.2010 vyzvalo na jej úhradu dôvodiac, že podanie žaloby na súd nemá odkladný účinok na vykonateľnosť druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Po obdržaní stanoviska ministerstva financií zo dňa 27.11.2009, ktoré navrhlo žalobu v celom rozsahu
- 5 -
zamietnuť, Krajský súd v Bratislave na pojednávaní dňa 14.01.2011 napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil ministerstvu financií na ďalšie konanie. Mal za preukázané, že navrhovateľ nepochybne porušil zákonom stanovenú oznamovaciu povinnosť súvisiacu so žiadosťou M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009, za ktorej nesplnenie ministerstvo financií uložilo navrhovateľovi sankciu v sume 3.310 Eur, čo predstavuje, s prihliadnutím na dĺžku protiprávneho konania a iniciatívu navrhovateľa pri zistení protiprávneho stavu, najnižšiu možnú sadzbu určenú zákonom. Vzhľadom na zhodnosť mien a zrejme aj osoby žiadateľa o náhradu škody v dvoch rôznych podaniach adresovaných navrhovateľovi dospel však krajský súd k záveru o absencii presnej identifikácie podania, pri ktorom nebola dodržaná oznamovacia povinnosť navrhovateľa, a obdobia trvania protiprávneho konania, tak, aby nedošlo k možnej zámene s iným prípadom. V nadväznosti na predmetný rozsudok minister financií rozhodnutím zo dňa 04.05.2011, č. MF/015561/201-2C, zrušil rozkladom napadnuté rozhodnutie ministerstva financií zo dňa 24.06.2006, č. MF/017534/2009-243 a vec mu vrátil na nové konanie. Ministerstvo financií následne rozhodnutím zo dňa 06.07.2011, č. MF/016126/2011-243, opätovne uložilo navrhovateľovi pokutu vo výške 3.310 Eur za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa§ 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v súvislosti so žiadosťou M. O.F. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenej navrhovateľovi dňa 10.02.2009. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.07.2011.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že pôsobil na právnom referáte navrhovateľa od začiatku roka 2009, v ktorom čase tam pracovali dvaja zamestnanci v stálej štátnej službe a dvaja zamestnanci v dočasnej štátnej službe. Stav na právnom referáte hodnotil ako havarijný, s množstvom agendy, najmä reštančných vecí, častokrát si preto bral domov spisy na samoštúdium a prípravu vyjadrení. Na nepriaznivú situáciu právneho referátu upozorňoval na pravidelných poradách u generálneho riaditeľa sekcie rozvoja ekonomiky a správy jeho kolega A. Ď.. Navrhovateľ sám svoju nadriadenému neoznamoval nemožnosť plniť úlohy štátneho zamestnanca bez prieťahov, nesignalizoval mu, že nemá vytvorené vhodné pracovné podmienky, keďže priameho nadriadeného nemal; mal však nadštandardné vzťahy s vedúcim služobného úradu, ktorého o havarijnom stave právneho referátu informoval v rámci ústnej debaty. Okrem oznamovania údajov podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vykonával aj iné činnosti, napríklad sa zúčastňoval na pojednávaniach súdov po celom Slovensku, vybavoval došlú agendu. Na služobnom úrade pracovali v tom čase dve pracovníčky, ktoré spracovávali došlú poštu, jedna z nich mala problém s jej prideľovaním. Keďže sa stávalo, že došlá pošta určená pre právny referát ostala ležať na služobnom úrade aj niekoľko dní, zvykli ju s kolegami brať a vybavovali ju tak, aby dodržali zákonom stanovené lehoty. Pokiaľ išlo o žiadosť M. O. zo dňa 09.02.2009 odporca uviedol, že bola založená v spisovom obale formátu A3 vytvorenom asistentkou p. G., s príslušnými nacionáliami a spisovou značkou, ktorý mu bol pridelený dňa 10.02.2009. Súčasťou tohto administratívneho spisu s č. 23612/2009-46 bola aj žiadosť M.na O. zo dňa 05.02.2009. Dňa 10.02.2009, t.j. v deň, v ktorom urobil oznámenie ministerstvu financií ohľadne žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009 odporca už mal k dispozícii spis obsahujúci obe žiadosti, vrátane žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009 (č.l. 102). Hoci po odoslaní oznámenia súvisiaceho s prvou žiadosťou M. O. zo dňa 05.02.2009 ministerstvu financií ostal administratívny spis u neho, odporca až o dva až tri dni pri vykonávaní revízie spisov z vlastnej iniciatívy zistil, že okrem žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009 sa v
- 6 -
spise nachádzalo aj iné podanie M. O.Á. (zo dňa 09.02.2009), vo vzťahu ku ktorému si dovtedy nesplnil oznamovaciu povinnosti a preto následne uskutočnil oznámenie na ministerstvo financií pod tou istou spisovou značkou.
Právny zástupca odporcu vo svojich ústnych vyjadreniach považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný. S poukazom na ustanovenia zákona č. 278/1993 Z.z., konkrétne § 1 a § 2 ods. 1 a 2 tohto zákona spochybňoval vznik škody, keďže navrhovateľ ako ústredný orgán štátnej správy nedisponuje majetkovo právnou subjektivitou, je správcom majetku vo vlastníctve štátu, a ten ho len previedol na iného správcu majetku štátu, a preto nemohol utrpieť škodu v uplatňovanej výške. Aktívna vecná legitimácia by v danej veci mohla prislúchať len Slovenskej republike, ktorej majetok sa však uhradením pokuty v prospech ministerstva financií nezmenšil. Prípadnú škodu by bolo možné riešiť ako porušenie povinností v štátnozamestnaneckom vzťahu (č.l. 99). K pochybeniu v podobe administratívneho omylu došlo v dôsledku nízkeho počtu a zaneprázdnenosti zamestnancov právneho referátu. Navrhovateľ bol povinný v zmysle § 177 Zákonníka práce zabezpečiť odporcovi vhodné pracovné podmienky, ktorú povinnosť si však nesplnil, čoho dôsledkom bolo zaplatenie pokuty ministerstvu financií. Právny zástupca odporcu vzniesol i námietku premlčania nároku navrhovateľa podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že navrhovateľ sa o vzniku škody a jej rozsahu dozvedel dňa 16.09.2009, v ktorý deň nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ministerstva financií zo dňa 07.09.2009, č. MF/21500/2009-23. Od tohto dátumu navrhovateľ teda vedel nielen o vzniku škody, ale i o tom, kto za ňu zodpovedá. Právny zástupca odporcu pritom nepovažoval za rozhodujúce kedy skutočne navrhovateľ zaplatil uloženú pokutu, ale kedy sa o nej dozvedel.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch zotrvala na dôvodnosti podanej žaloby. Odporca ako štátny zamestnanec si totiž nesplnil povinnosť podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., oznámil ministerstvu financií podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 12 dní po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, z dôvodu ktorého bol navrhovateľ sankcionovaný pokutou v sume 3.310 Eur, ktorú uhradil dňa 19.01.2010. Za vznik tejto škody je potom zodpovedný odporca, a to titulom všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu. Splnomocnená zástupkyňa odporcu ďalej uviedla, že poštu došlú navrhovateľovi preberá podateľňa, ktorá opatrí písomnosť podacou pečiatkou s dátumom prijatia, číslom záznamu a počtom príloh. Následne prerozdelenú poštu prevezmú pracovníci príslušných organizačných útvarov, v danom prípade preberanie pošty určenej právnemu referátu zabezpečovala asistentka sekretariátu vedúceho služobného úradu, od ktorej ju preberali referenti právneho odboru. Asistentka opatrila podanie i číslom príslušného spisu, a to v prípade, ak išlo o písomnosť patriacu k už vytvorenému a existujúcemu spisu, v opačnom prípade vytvorila nový spis a pridelila mu novú spisovú značku. Keďže povinnosťou asistentky nebolo skúmať obsah jednotlivých písomností, ak referent právneho odboru zistil, že do spisu bola zaradená žiadosť nesúvisiaca s vecou tvoriacou predmet už existujúceho spisu, buď záznam vrátil asistentke za účelom vyhotovenia nového administratívneho spisu alebo tento spis vytvoril on sám. Pokiaľ išlo o žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009, asistentka ju opatrila číslom spisu 23612/2009-46, nakoľko jej zrejme pripadala ako súvisiaca s už existujúcim podaním (z 05.02.2009) v spise s rovnakou spisovou značkou. Bolo úlohou odporcu, aby bližšie žiadosť preskúmal, naviac keď ma celý spis k dispozícii. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa nemala vedomosť kedy bola žiadosť M.
- 7 -
O. zo dňa 09.02.2009 predložená odporcovi na vybavenie, keďže u navrhovateľa nefunguje systém preberania pošty oproti podpisu. Odporca však nikdy nespochybnil, že žiadosť prevzal včas, t.j. pred uplynutím 15- dňovej lehoty na oznámenie ministerstvu financií. Naviac, ani po uplynutí pol roka od obdržania žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009 túto odporca naďalej evidoval pod tým istým spisovým označením (23612/2009-46) a nevytvoril nový administratívny spis. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa videla pochybenie odporcu i v tom, že zistiac uplynutie lehoty na podanie oznámenia ministerstvu financií odporca alternatívne nevyčkal, či si Ján Molnár uplatní právo na náhradu škody na súde a oznámenie údajov podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. neuskutočnil až následne (č.l. 77, 84). Nestotožnila sa s námietkami nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, keďže navrhovateľ si nárok voči odporcovi uplatňoval titulom zodpovednosti za škodu podľa § 115 zákona č. 400/2009 Z.z., a to v minimálnom rozsahu. Je pravdou, že navrhovateľ neprerokoval náhradu škody so zástupcami zamestnancov v zmysle § 191 ods. 4 Zákonníka práce z dôvodu, že odporca už nebol štátnym zamestnancom, a preto takéto prerokovanie by malo len čisto formálny charakter. Nesplnenie tejto povinnosti však nemá za následok zánik práva navrhovateľa na náhradu škody. Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa sa nestotožnila ani s námietkou premlčania nároku na náhradu škody, keď začiatok plynutia premlčacej doby odvodzovala od dátumu 19.01.2010, v ktorý deň navrhovateľ uhradil pokutu ministerstvu financií a ktorý treba považovať za začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 19.01.2012; pokiaľ navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 18.01.2012, nepodal ju oneskorene.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (ďalej len "zákon č. 312/2001 Z.z.") štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Podľa § 149 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú rovnako ustanovenia § 177 až 185, § 187 až 198, § 217 až 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Podľa § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce") zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa § 188 Zákonníka práce pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.
Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Podľa § 115 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z.z.") štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za
- 8 -
škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 115 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže služobný úrad určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca. Suma náhrady škody však musí byť najmenej jedna štvrtina skutočnej škody, a ak škoda presahuje štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat.
Podľa§ 116 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.
Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1, 2, 3, 5 a 8, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.
Podľa § 121 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný zo zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.
Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. štátny zamestnanec, ktorý na základe vymenovania podľa predpisov platných do 31. októbra 2009 vykonáva štátnu službu k 31. októbru 2009, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevťahujú ustanovenia o adaptačnom vzdelávaní. Rozhodnutie o vymenovaní, na ktorého základe vznikol štátnemu zamestnancovi štátnozamestnanecký pomer podľa predpisov platných do 31. októbra 2009, sa považuje za služobnú zmluvu podľa tohto zákona. Za najnáročnejšie činnosti vykonávané štátnym zamestnancom podľa § 27 ods. 2 písm. h) sa považujú najnáročnejšie činnosti uvedené v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31.októbru 2009.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi nimi existoval štátnozamestnanecký pomer, ktorý vznikol vymenovaním odporcu do štátnej služby podľa rozhodnutia ministerstva spravodlivosti zo dňa 30.01.2009, č. 21683/2009-45/5, s dátumom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru od 01.02.2009, pričom odporca sa považoval za štátneho zamestnanca i v zmysle zákona č. 400/2009 Z.z. (§ 129 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou). Odporca bol zaradený do funkcie hlavný štátny radca, odbor štátnej služby - 1.01 riadenie štátnej služby, ktorú vykonával u navrhovateľa ako služobného úradu. Odporca bol organizačne
- 9 -
zaradený na sekciu rozvoja, ekonomiky a správy, na právny referát, a do jeho náplne práce patrili tie činnosti podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, okrem iného aj v plnenie úloh vyplývajúcich pre navrhovateľa zo zákona č. 514/2003 Z.z. (č.l. 92,93), ktoré úlohy patrili podľa organizačného poriadku zo dňa 10.05.2007 (č.l. 64 a nasl.) i do náplne práce právneho referátu. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v rámci plnenia pracovných úloh odporca oznamoval ministerstvu financií údaje podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z., mal na starosti a bol mu pridelený administratívny spis č. 23612/2009-46, v ktorom sa nachádzala žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009 z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava IV vo veci sp. zn. Er 1252/99, pri ktorej odporca oneskorene oznámil ministerstvu financií zákonom požadované údaje, za ktoré porušenie povinnosti obdržal navrhovateľ pokutu v sume 3.310 Eur. Nebolo sporné, že navrhovateľ túto pokutu uhradil dňa 19.01.2010 a titulom štátnozamestnaneckého pomeru a zodpovednosti odporcu sa regresne domáhal jej zaplatenia od odporcu.
Odporca namietal dôvodnosť nároku navrhovateľa z dôvodu 1/ nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, 2/ premlčania jeho nároku podľa § 106 Občianskeho zákonníka, a 3/nedostatku pochybenia samotného odporcu.
Vzhľadom na obranu odporcu, predtým ako súd prikročil k samotnému vecnému skúmaniu uplatneného nároku navrhovateľa, musel sa nevyhnutne zaoberať vznesenými námietkami, a to ohľadne vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní a námietkou premlčania nároku navrhovateľa.
Odporca odôvodňoval námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa tým, že v jeho majetkovej sfére zaplatením pokuty v sume 3.310 Eur nedošlo k žiadnemu úbytku, nakoľko navrhovateľ nedisponuje majetkovo právnou subjektivitou, nevlastní finančné prostriedky, ktorých vlastníkom je len štát v zmysle ustanovení zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a navrhovateľ ako správca tento majetok len spravuje, a preto zaplatením pokuty vo výške 3.310 Eur ministerstvu financií došlo len k presunu peňažných prostriedkov z navrhovateľa ako ústredného orgánu štátnej správy a správcu majetku štátu na druhý ústredný štátny orgán.
Kto je vecne legitimovaným v konkrétnom prípade vymedzuje výlučne hmotné právo, ktoré určuje, ktorý účastník je nositeľom práv, resp. povinností, o ktorých v súdnom konaní ide. Pre posúdenie otázky vecnej legitimácie je rozhodujúce to, ako je vymedzený predmet konania v návrhu na začatie konania. Nedostatok vecnej legitimácie (či už aktívnej, na strane navrhovateľa alebo pasívnej, na strane odporcu), znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia alebo o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom tohto oprávnenia alebo povinnosti v spore. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa navrhovateľ domnieva, že subjekt, proti ktorému návrh smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je alebo nie je.
Súd sa nestotožnil s predmetnou námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, keď mal za to, že navrhovateľ sa domáhal náhrady škody z titulu zodpovednosti odporcu za škodu vyplývajúcu z porušenia povinností v rámci štátnozamestnaneckého pomeru, v
- 10 -
ktorom vzťahu vystupoval navrhovateľ ako služobný úrad a odporca ako štátny zamestnanec. Navrhovateľ teda vyvodzoval dôvodnosť žalobného nároku z ustanovení o zodpovednosti odporcu ako štátneho zamestnanca za vzniknutú škodu, pri ktorej sa predpoklady zodpovednosti skúmajú s poukazom na § 149 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. (rovnako podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z.) za primeraného použitia ustanovení § 177 až § 185 Zákonníka práce. Tým, že navrhovateľ sa ako služobný úrad domáhal voči odporcovi náhrady škody za porušenie jeho povinností pri plnení pracovných úloh, a teda uplatňoval si voči nemu nároky vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru, bol podľa mienky súdu v spore aktívne vecne legitimovaný.
V poradí druhou námietkou, ktorú vzniesol odporca, bola námietka premlčania nároku navrhovateľa podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (odporca síce udával § 106 ods. 2 OZ, avšak vychádzajúc z obsahu jeho argumentácie mal na mysli § 106 ods. 1 OZ- pozn. súdu). Odporca stanovil počiatok plynutia 2- ročnej subjektívnej premlčacej doby odo dňa 16.09.2009, ako dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ministra financií zo dňa 07.09.2009, č. MF/21500/2009-23, ktorým potvrdil rozhodnutie ministerstva financií zo dňa 24.06.2009, č. MF/017534/2009-243, o uložení pokuty vo výške 3.310 Eur. Navrhovateľ sa v tento deň dozvedel nielen o vzniknutej škode, ale i o tom, kto za škodu zodpovedá, a preto pokiaľ podal žalobu na súd dňa 18.01.2012, podal ju oneskorene.
Podľa § 123 zákona č. 400/2009 Z.z. na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 Občianskeho zákonníka. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Ani v tomto prípade sa súd nestotožnil s argumentáciou odporcu a považoval ju za nedôvodnú.
Pri práve na náhradu škody je stanovená tzv. kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna (§ 106 Občianskeho zákonníka). Obe lehoty začínajú, bežia a končia nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, kým objektívna je trojročná, a v prípade úmyselne spôsobenej škody dokonca desaťročná. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, tak pre jej začiatok je rozhodné, kedy sa poškodený dozvedel o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode je treba vychádzať z vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, t.j. kedy sa dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno vyčísliť v peniazoch. Plynutie subjektívnej premlčacej doby však nemôže nastať skôr ako plynutie objektívnej premlčacej doby, t.j. nemôže nastať skôr ako škoda vôbec vznikla (k tomu rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25Cdo 2232/2005).
- 11 -
V danom prípade vznikla navrhovateľovi škoda faktickým zaplatením pokuty vo výške 3.310 Eur v prospech ministerstva financií, ku ktorej úhrade došlo dňa 19.01.2010; od tohto dátumu začala navrhovateľovi plynúť 3- ročná objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže subjektívna premlčacia doba plynie síce nezávisle od objektívnej premlčacej doby, avšak nemôže začať plynúť skôr, a je zrejmé, že navrhovateľ v deň úhrady pokuty (19.01.2010) mal vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a vedel i osobe, porušením ktorej povinnosti táto škoda vznikla, od tohto momentu začala navrhovateľovi plynúť i subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody voči odporcovi na súde, ktorej koniec potom pripadol na 19.01.2012. Navrhovateľ preukázateľne podal žalobu na súd dňa 18.01.2012, t.j. pred uplynutím premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Súd v tomto smere poukazuje i na ustálenú judikatúru, ktorá zaujala stanovisko, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody vlastníkom nehnuteľnosti nezačne bežať dňom, kedy mu bola príslušným štátnym orgánom uložená pokuta za porušenie zákona správcom nehnuteľnosti, ale dňom, kedy vlastník nehnuteľnosti pokutu uhradil (rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25Cdo 1836/2001).
Vyhodnotiac obe námietky vznesené odporcom za nedôvodné súd pristúpil k vecnému preskúmaniu žalobného návrhu navrhovateľa.
Z ustanovenia § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu musia byť splnené nasledujúce predpoklady, a to 1/ vznik škody pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením, 2/ protiprávny úkon, 3/ príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody a napokon 4/ zavinenie na strane zamestnanca. Pre vyvodenie zodpovednosti zamestnanca za škodu sa vyžaduje pritom splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je prítomný čo i len jeden predpoklad, zamestnanec za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu.
Z opisu činností odporcu ako štátneho zamestnanca vyplývalo, že do rámca jeho náplne práce patrilo i oznamovanie údajov podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. ministerstvu financií, ktorú skutočnosť odporca potvrdil vo svojej výpovedi. Odporca pritom mal vedomosť i o lehotách stanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. pre podanie takého oznámenia, (vo výpovedi na č.l. 102 uviedol, že sa stávalo, že podávali oznámenia ministerstvu financií i bez vytvorenia spisu, aby stíhali lehoty). Odporca ďalej výpoveďou potvrdil, že mal na starosti a vybavoval žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009, ktorá bola podaná do podateľne navrhovateľa dňa 10.02.2009, vo vzťahu ku ktorej uskutočnil oznámenie údajov podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. listom datovaným dňa 06.03.2009, č. 23612/2009-46, daným na poštovú prepravu dňa 09.03.2009 a doručeným ministerstvu financií dňa 10.03.2009, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15- dňovej lehoty. Odporca porušenie oznamovacej povinnosti nepopieral, pričom práve v dôsledku oneskorene podaného oznámenia bol navrhovateľovi sankcionovaný pokutou vo výške 3.310 Eur. Je teda zrejmé, že nebyť porušenia povinnosti včasného oznámenia údajov požadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z. ministerstvu financií, nebola by navrhovateľovi uložená pokuta, ktorej úhradou sa majetok navrhovateľa zmenšil.
- 12 -
Odporca sa v súvislosti s porušením oznamovacej povinnosti bránil tým, že na právnom referáte nemal zo strany navrhovateľa vytvorené vhodné pracovné podmienky podľa § 177 Zákonníka práce, keďže z hľadiska počtu zamestnancov a objemu vybavovanej agendy bol stav poddimenzovaný, a práve v dôsledku toho vznikol administratívny omyl. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009 bola priradená k inej žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009, vo vzťahu ku ktorej oznámil odporca príslušné údaje ministerstvu financií listom datovaným dňa 10.02.2009, daným na poštovú prepravu dňa 13.02.2009 a doručeným ministerstvu financií dňa 16.02.2009. Administratívny omyl zistil odporca až po niekoľkých dňoch, pri revízii spisov z vlastnej iniciatívy. Na havarijný stav na právnom referáte pritom osobne nadriadeného neupozorňoval, keď priameho nadriadeného nemal, avšak na tento stav na právnom referáte upozorňoval jeden z jeho kolegov na poradách generálneho riaditeľa sekcie.
Z vykonaného dokazovania, konkrétne z výpovede samotného odporcu jednoznačne vyplynulo, že žiadosť M.na O. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.02.2009 bola súčasťou administratívneho spisu, č. 23612/2009-46, ktorý mu bol podľa vlastného vyjadrenia pridelený dňa 10.02.2009, obsahom tohto spisu boli tak žiadosť M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009, ako aj žiadosť M. O. zo dňa 09.02.2009, obe žiadosti označené rovnakým číslom administratívneho spisu. Odporca teda v čase, v ktorom urobil oznámenie ministerstvu financií ohľadne žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009 disponoval s celým administratívnym spisom, ktorého súčasťou bola i žiadosť M. O. zo dňa 10.02.2009. Skutočnosť, že odporca z nezistených príčin nezistil obsah oboch žiadostí, t.j. nielen žiadosti M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009, ale i žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009 v čase oznamovania údajov ministerstvu financií, a spoliehal sa na to, že obe žiadostí sa týkajú rovnakej veci, zakladá jeho zavinenie v podobe nedbanlivosti. Odporca totiž musel vedieť, že oneskorené oznámenie zákonom stanovených údajov je sankcionované uložením pokuty.
Pokiaľ ide o obranu odporcu, že vzhľadom na poddimenzovaný stav na právnom referáte nemal vytvorené vhodné pracovné podmienky na prácu, súd túto argumentáciu považoval vzhľadom na zistenia skutkového stavu a výpoveď odporcu za irelevantnú. Odporca totiž jasne potvrdil, že v čase rozhodnom pre podanie oznámenia ministerstvu financií (10.02.209) disponoval celým administratívnym spisom č. 23612/2009-46, v ktorom sa nachádzali obe žiadosti M.na O., t.j. i tá, vo vzťahu ku ktorej oneskorene oznámil údaje podľa § 26 ods. 2 písm. a) až d) zákona č. 514/2003 Z.z. Odporca teda v relevantnom čase disponoval všetkými potrebnými podkladmi a údajmi pre splnenie oznamovacej povinnosti voči ministerstvu financií i v súvislosti so žiadosťou M. O. zo dňa 09.02.2009. Pokiaľ preto prehliadol túto žiadosť M. O. o predbežné prerokovanie došlo na jeho strane k nedôslednému plneniu pracovných povinností. Vo svetle výpovede odporcu, ktorý jasne potvrdil, že dňa 10.02.2009 disponoval administratívnym spisom č. 23612/2009-46, ktorého obsahom boli žiadosť M. O. a spol. zo dňa 05.02.2009, ako aj žiadosť M. O. zo dňa 09.02.2009, neobstojí a je irelevantné tvrdenie splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa ohľadne parafy na žiadosti M. O. zo dňa 09.02.2009.
- 13 -
Súd pre úplnosť poukazuje i na ustanovenie § 178 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého ak zamestnanec zistí, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky je povinný túto okolnosť oznámiť vedúcemu zamestnancovi. Odporca vo svojej výpovedi potvrdil, že sám neupozorňoval svojho nadriadeného, príp. služobný úrad na nepriaznivý stav na právnom referáte, na tento stav upozorňoval len jeho kolega z právneho referátu. Zákonník práce však viaže splnenie oznamovacej povinnosti ohľadne nevhodných pracovných podmienok priamo s osobou konkrétneho zamestnanca zodpovedného za škodu, nie na jeho kolegu. Vzhľadom na to, že z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta odporcu vyplýva, že jeho predstaveným, a teda osobou, ktorej mohol odporca oznámiť nedostatky v pracovných podmienkach bol generálny riaditeľ sekcie, podľa mienky súdu navrhovateľ si nesplnil svoju prevenčnú povinnosť predchádzať škodám; na zbavenie sa svojej zodpovednosti sa preto nemôže odvolávať na havarijný stav na právnom referáte.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, možno teda uzavrieť, že súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané splnenie predpokladov na vyvodenie zodpovednosti odporcu za porušenie pracovných povinností, a teda na vyvodenie jeho zodpovednosti za škodu z titulu štátnozamestnaneckého pomeru k navrhovateľovi, ktorú je odporca podľa § 115 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. povinný nahradiť.
Škoda vzniknutá navrhovateľovi pritom predstavovala sankciu za oneskorené splnenie povinnosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v sume 3.310 Eur. Z takto vzniknutej škody navrhovateľ žiadal len časť v sume 812 Eur, keď zohľadnil, že k porušeniu povinnosti došlo nedbanlivosťou odporcu (§ 115 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z.) a skutočná škoda presahovala štvornásobok funkčného platu odporcu pred vznikom škody, ktorý funkčný plat podľa oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 30.01.2009 (č.l. 42) predstavoval sumu 812 Eur. Zohľadniac túto skutočnosť, ako aj dokazovaním zistené zavinenie odporcu formou nedbanlivosti, súd s poukazom na § 115 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. zaviazal odporcu na náhradu škody v sume žalovanej istiny 812 Eur.
Pre úplnosť súd udáva, že okolnosť, že nedošlo k prerokovaniu náhrady škody so zástupcami zamestnancov, tak ako namietal odporca v odpore proti platobnému rozkazu, nemá za následok zánik práva navrhovateľa domáhať sa náhrady škody z titulu zodpovednosti odporcu, keďže Zákonník práce nesankcionuje tento nedostatok neplatnosťou takého právneho úkonu. Navrhovateľ si popri žalovanej istine uplatňoval i úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 11.01.2012 do zaplatenia, keď mal za to, že odporcu požiadal o náhradu škody listom zo dňa 28.12.2011 (č.l.43) najneskôr do 10.01.2012.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
- 14 -
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 812 Eur, ktorú výšku úroku z omeškania považoval za súladnú s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., od dátumu 20.01.2012, keď mal za preukázané, že výzva navrhovateľa na úhradu žalovanej istiny zo dňa 28.12.2011 doručovaná odporcovi adresu jeho bydliska sa vrátila navrhovateľovi ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 19.01.2012, ktorý dátum treba považovať za dátum jej doručenia odporcovi. Počnúc nasledujúcim dňom. t.j. od 20.01.2012 sa potom odporca mohol dostať do omeškania so zaplatením žalovanej istiny. Vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko navrhovateľ nežiadal náhradu trov konania a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok vo výške 48,50 Eur na účet Okresného súdu Bratislava I, rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže navrhovateľ je zo zákona od platenia súdnych poplatkov oslobodený (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Poplatková povinnosť bola určená podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- 15 -
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 29. mája 2013 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa
Za správnosť vyhotovenia: Henčeková A.