Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/71/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o vtedy maloletého Q. M., nar. XX.X.XXXX, na čas maloletosti zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, bytom u otca, dieťa rodičov: otca - V. M., nar. X.X.XXXX, bytom Č.. W. XX, A., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáša Planka, so sídlom Nám. Slobody 10, Bratislava a matky - J.. D. M., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, A., zast. JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, so sídlom Krížna 14, Bratislava o návrhu otca na zmenu zverenia a nárhu plnoletého Q. o určenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e vtedy maloletého Q. M. nar. XX.X. XXXX do osobnej starostlivosti otca od 4.4. 2012 do 24.1. 2013.

Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu vtedy maloletého Q. sumou 300,-€ mesačne, ktorú j e p o v i n n á uhrádzať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk plnoletého Q., počnúc dňom 4.4. 2012.

Zročné výživné za obdobie od 4.4. 2012 do 29.05. 2013 vo výške 2.207,01 € súd povoľuje matke splácať formou mesačných splátok vo výške 200 eur mesačne, splatných s bežným výživným vždy do 15.dňa v mesiaci do rúk plnoletého Q., počnúc dňom 1.06.2013, pod stratou výhody splátok.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. -36 zo dňa 24.06. 2003 v časti o zverení dieťaťa a v časti o výživnom.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 4.4.2012 otec vtedy maloletého Q., nar. 24.1.1995 žiadal o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, nakoľko od poslednej úpravy v rozvodovom konaní sa pomery účastníkov zmenili a syn Q. je od apríla 2011 vo faktickej starostlivosti otca . Na základe uvedeného otec žiadal, aby súd zveril syna do jeho starostlivosti a matke žiadal určiť povinnosť prispievať na bežnú výživu vtedy maloletého Juraja sumou 500,-€ mesačne a sumu 500,-€ mesačne poukazovať na sporiaci účet pre syna a to spätne od 1.4. 2011.

Otec svoj návrh odôvodil tým, že úpravu chcel docieliť pred dosiahnutím plnoletosti syna. Na syna Q. stále platí výživné matke exekučnými zrážkami, matka výživné otcovi vracia a platí 100,- € mesačne, ako faktické výživné na syna.

Otec ďalej uviedol, že pracuje, ako zamestnanec vo firme G. B..T..Y.. a jeho čistý mesačný príjem za rok 2010 a 2011 predstavoval cca 270,- € mesačne. Matka pracuje v poisťovni V. P. poisťovňa, a.s., s príjmom cca 3.500,- € netto mesačne. Napriek tomu na výživu syna za uplynulý rok platila iba 100,- € mesačne. Z uvedených dôvodov otec žiadal zaviazať matku na platenie výživného v sume 1.000,- € mesačne, z toho by suma 500,- € bola bežné mesačné výživné a 500,- € na sporenie pre dieťa. Výživné v tejto výške otec považoval za primerané najmä vzhľadom na príjem matky. Otec uviedol, že synovi vie zabezpečiť zázemie na štúdium, bývanie a rodičovskú oporu. V minulosti s matkou uvažovali aj o štúdiu syna v zahraničí, ale on na to nemal financie a matka nakoniec odmietla finančné prostriedky poskytnúť. Syn chce byť u svojho otca a je vo veku, kedy by mohol absolvovať autoškolu. Tieto výnimočné náklady na štúdium doma či v zahraničí, ako aj autoškolu prípadne kúpu auta pre syna, by bolo možné hradiť z výživného od matky, ktorá má enormne vysoký príjem. Takýmto spôsobom by sa syn mohol aspoň čiastočne podieľať na životnej úrovni matky.

V priebehu konania maloletý Q. M., nadobudol plnoletosť, a to dňa 24.1.2013.

Právna zástupkyňa matky vo vyjadrení zo dňa 17.9.2012 žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu, čo odôvodnila tým, že matka sa o maloletého riadne starala a poskytovala mu všetku potrebnú osobnú starostlivosť a materiálnu podporu. Otec aj napriek súdnemu rozhodnutiu sp. zn. , zo dňa 24.6.2003, súdom určené výživné v sume 100,- € mesačne na maloletého neplatil, čím dlh na výživnom narastal, preto sa matka v roku 2006 obrátila na súdneho exekútora s návrhom na výkon rozhodnutia. Dlžné výživné ku dňu 17.9.2012 predstavovalo sumu cca 3.600,- €. Vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie, sa výška príjmu otca uvedená v návrhu javí ako účelová a otec ju nijakým spôsobom nepreukázal. Potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu otca za rok 2010 a 2011 nemusí v podnikateľskej sfére reflektovať skutočný príjem.

Právna zástupkyňa ďalej uviedla, že od mája 2011 je syn na základe dohody rodičov v osobnej starostlivosti otca. Matka od tohto času otcovi mesačne prispieva na výživné sumou 200,- €, pričom na základe dohody rodičov od novembra 2011 zasiela otcovi 180,- € mesačne a 20,- € mesačne platí investičné poistenie pre syna. Okrem tohto výživného matka aj naďalej hradí synovi náklady na cestovné, oblečenie, dovolenky, častokrát aj stravu a poskytuje mu vreckové. Mimo rodičmi dohodnutého výživného, jej ďalšie náklady na maloletého predstavujú sumu cca 150,- €. Od rozvodu manželstva účastníkov sa o syna stará v prevažnej miere len matka, otec o syna prejavoval minimálny záujem. V roku 2005 začal syn navštevovať súkromné X.D. na K. L.. M. A., ktoré navštevoval až do konca roku 2010. Počas obdobia, keď bol syn študentom súkromného gymnázia, hradila všetky poplatky spojené s týmto štúdiom matka. V tom čase predstavovali ročné poplatky sumu 1.000,- €. Matka bola počas štúdia v kontakte s učiteľmi a zúčastňovala sa rodičovských stretnutí. Záujem otca o pôsobenie syna na gymnáziu bol minimálny. V roku 2008 sa správanie syna začalo zásadne meniť. Bol obvinený zo šikanovania spolužiaka, následne matka zistila, že pravidelne užíva marihuanu, začal mať problémy so školskou dochádzkou a zásadne sa zhoršil jeho prospech. O všetkých týchto skutočnostiach bol otec matkou informovaný, avšak s riešením synovho problému jej nepomáhal. V súčasnosti je situácia taká, že syn je drogovo závislý. Otec v tejto súvislosti nedal súhlas s umiestnením syna na terapiu do A.. Keď sa správanie syna rapídne zmenilo, takisto sa zhoršil prospech v škole, boli sťažnosti na jeho správanie, nasledovalo vylúčenie zo školy. V tom čase sa otec začal o syna viac zaujímať, byť aktívny, a po dohode s matkou si syna zobral k sebe. Správanie syna sa však nezmenilo, ani študijné výsledky.

Pokiaľ išlo o požiadavku otca, aby súd priznal výživné na maloletého vo výške 500,- € mesačne a 500,- € na tvorbu úspor a to spätne od 1.4.2011, právna zástupkyňa matky uviedla, že takáto požiadavka je neprijateľná. Otec žiadnym spôsobom nevyčíslil náklady na maloletého a nevzal do úvahy, že syn je drogovo závislý a po dosiahnutí plnoletosti bude môcť disponovať prostriedkami na sporiacom účte, ktorý otec navrhuje zriadiť, pričom je vysoký predpoklad, že uvedené prostriedky nebudú využité efektívne a účelne.

Čistá priemerná mesačná mzda matky predstavuje sumu 3.243,86 € a jej priemerné mesačné výdavky predstavujú: splátka hypotekárneho úveru 1.191,22 €, zálohové platby za plnenia spojené s užívaním bytu na Záhradníckej 227,60 €, zálohové platby za plnenia spojené s užívaním parkovacieho státia 15,32 €, elektrina 39,46 €, daň z nehnuteľnosti 7,54 €, digitálna televízia 9,60 €, telefón 20,- €, výživné na maloletého 180,- €, ďalšie výdavky spojené so starostlivosťou o maloletého 150,- €, investičná poistka maloletého 34,90 €, poistenie život v istote - matka 11,56 €, životné poistenie pre prípad smrti alebo dožitia - matka 61,89 €, DAS poistenie 14,- €, poistka na byt 8,13 €, dôchodkové sporenie 221,60 €, vzdelávanie, kurzy, odborné knihy, cudzí jazyk 200,- €, lekár, zubár, vitamíny, lieky 30,00,- €, iné služby

- čistiareň, obuvník, kaderník 60,- €, potraviny 300,- €, drogéria, kozmetika 150,,- €, šport 20,,- € a cestovné náklady - benzín 100,,- €.

Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom otca, matky, plnoletého syna Juraja, prednesmi právnych zástupcov otca i matky, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a to najmä: prehľadom príjmov matky i otca, rodným listom dieťaťa, prehľadom výdavkov oboch rodičov, návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 23.6.2006, potvrdením Centra pre liečbu drogových závislostí, zo dňa 27.4.2009, prosbou matky o pomoc Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, zo dňa 28.9.2009, úradnými záznamami ÚPSVaR, zo dňa 13.10.2009, zo dňa 6.7.2009, zo dňa 30.3.2010, zo dňa 22.12.2010 a zo dňa 28.3.2012, správou o spolupráci Centra pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie, zo dňa 10.9.2012, záznamami zo zložky Q. M. B. Y. Š.K., Z., prehľadom transakcií od 15.4.2013 do 21.5.2013 Q. M., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Z rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. -36 súd zistil, že manželstvo účastníkov a D. M. V. M. bolo tunajším súdom rozvedené, maloletý Q. M. bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matke a otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 3000,-Sk mesačne.

Z výpovede otca súd zistil, že matka prispieva na syna sumou 180,- € mesačne, pričom z tejto sumy otcovi platí len 80,- €, nakoľko 100,- € posiela otec exekútorovi a matka tieto peniaze vlastne vracia. Synovi navyše neprispieva takmer ničím. Odmietla sa podieľať na kúpe snowboardu, prispieť na vodičský preukaz, lyžovačku a podobne. Otec ďalej uviedol, že keď maľoval byt a syn sa dva týždne nachádzal u matky, v ten mesiac mu neprispela ničím. Keď syna vyhodili zo školy, riaditeľ mu umožnil diaľkové štúdium, matka sa vyjadrila v tom zmysle, že ona mu to platiť nebude. Syn sa s matkou skoro vôbec nestretáva. Študuje na dennom štúdiu SOU - správca počítačových sietí, v treťom ročníku. Pokiaľ ide o výdavky otca, platí nájomné v sume 150,- € mesačne, 20,- € elektrina, bežné výdaje na stravu a drogériu. Mesačne spláca exekútorovi 250,- €. Priebežne platí SLSP dlžobu v celkovej sume 2.000,- €. Do školy platí cca 40,- € na pol roka. Otec býva v jeden a pol izbovom byte, ktorý patrí jeho rodičom. Iné nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Má automobil značky Volkswagen Gold, rok výroby 1989. Ďalej otec uviedol, že svoj obchodný podiel vo firme previedol na kolegu z dôvodu, že hoci firma produkuje zisk, je zadlžená. Matka dala naňho veľa exekúcií a nechcela mu nijako vyjsť v ústrety. Z tohto dôvodu, aby neboli problémy, previedol svoj obchodný podiel. Nevyhýba sa žiadnej práci, je však liečený u ortopéda, má problémy s platničkami a pokiaľ sa nebude šetriť, môže skončiť na invalidnom vozíku.

Právny zástupca otca uviedol, že otec svoj obchodný podiel previedol asi rok a pol pred podaním návrhu, t.j. v apríli 2011. Podanie návrhu nebolo motivované ničím iným, ako správaním sa syna, keď matka nebola ochotná riešiť štúdium syna a otec mal problémy s kontaktom so školou, keďže syn bol zverený matke. Ak sa už syn nachádzal u otca, má právo nárokovať si aj výživné. Príjem otca je aj preto nízky, pretože exekútor zráža z jeho príjmu všetko, čo môže. Otcovi finančne pomáha jeho rodina, najmä sestra a rodičia, rád by pokryl synovi aj iné výdavky, ako napríklad vodičský preukaz a podobne, avšak nakoľko na to nemá finančné prostriedky, nemôže mu to zabezpečiť. Právny zástupca ďalej poukázal na to, že životná úroveň rodičov a detí má byť na rovnakej úrovni, a teda aj matka je povinná podieľať sa na výžive syna a na jeho životnej úrovni. Matka zarába v čistom cca 3.600,- € mesačne a čistý príjem otca bez zrážok exekútora je cca 600,- € mesačne.

Právny zástupca otca ďalej uviedol, že v januári 2013 sa syn stal plnoletým, nemožno už rozhodnúť o jeho zverení do starostlivosti, ale v každom prípade treba rozhodnúť o výživnom matky, za obdobie

do jeho plnoletosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné výživné sú v tom, že syn bol fakticky v starostlivosti otca už cca rok pred podaním návrhu a za toto obdobie si matka neplnila vyživovaciu povinnosť vo výške podľa zákona o rodine. Posielala otcovi späť jeho výživné a k tomu pripájala 80,- €. Celé spätné obdobie, o ktorom treba rozhodnúť, je syn vo faktickej starostlivosti otca, s matkou sa stýka, ale nebýva u nej. Je tu podstatný rozdiel v príjmoch rodičov a v takomto prípade treba určiť výživné, nielen s ohľadom na náklady, ktoré si otec môže dovoliť, ale dodržať aj zabezpečenie rovnakej životnej úrovne. Každý rodič, ktorý má dieťa v starostlivosti, má svoju zodpovednosť ako naloží s výživným, ktoré zaplatí druhý rodič, má povinnosť ho použiť na prospech dieťaťa.

Z výpovede matky na pojednávaní súd zistil, že o syna sa starala po všetkých stránkach po rozvode len ona. Vzťah s otcom podporovala, kedy chceli, vtedy sa mohli stretávať. Platila synovi súkromnú školu, pretože vedela, že kvalitné vzdelanie je dôležité. V roku 2008 sa dozvedela od triednej učiteľky, že syn užíva marihuanu. Túto situáciu začala riešiť s učiteľmi i odborníkmi, otec bol o všetkom informovaný. Chodila spolu so synom na Hraničnú, avšak nezlepšovalo sa to, stále boli v škole problémy, syn bol obvinený zo šikany. Testy boli stále pozitívne. Táto situácia sa stupňovala a otec nespolupracoval. Začiatkom roku 2009 otec úplne prestal s matkou komunikovať, a keď syn k nemu odišiel, ani jej neodpovedal, či k nemu prišiel. Syn dostal aj pokarhanie od starostu za alkohol. Škola syna úplne prestala zaujímať, prepadal z piatich predmetov, jeho správanie bolo katastrofálne. V tejto situácii zmenili školu a syna dala na školu, ktorú si sám vybral. Koncom roku 2010 doma našla balíčky marihuany, v tomto období syn už robil aj dealera. Diagnostické centrum nebolo riešením, nakoľko jej bolo povedané, že by sa tam dostal ešte k horším praktikám. Na terapiu k F.. B. otec odmietol dať súhlas s tým, že to nebude fungovať a navrhol, že on to so synom skúsi. Odvtedy sa syn nachádza u otca s jej súhlasom. Syn nenamietal, že pôjde k otcovi, obaja jej sľúbili, že budú pravidelne chodiť na testy, čo však nedodržali. Začiatkom roka syna vyhodili zo školy. Individuálne štúdium nepodporila, pretože to nie je pre chlapca, ktorý odchádza zo školy, demonštratívne porušuje všetky pravidlá a má katastrofálny prospech. So synom sa stretáva niekoľkokrát do týždňa, volajú si každý deň, chodieva za ňou do práce, často kvôli obedu. Pokiaľ syn bude chcieť byť u otca, ona nič proti tomu nemá.. Matka uviedla, že vlastní trojizbový byt, na ktorý spláca hypotéku. Iné hnuteľné veci väčšej hodnoty, ani iné nehnuteľnosti nevlastní. Jej príjem je 3.200,- € netto. Ďalej matka uviedla, že syn je od 13 - tich rokov na marihuane a do jeho 16 - tich rokov robila všetko preto, aby ho od toho uchránila. Situácia sa však nijako nezlepšila. Syn idú vyhodiť zo školy, naďalej droguje a dealuje. Odkedy je u otca, nikde nie je sledovaný- pokiaľ ide o drogovú závislosť. Matka ďalej uviedla, že prevod obchodného podielu považuje za účelový. Celé roky firma fungovala a je zvláštne, že otec previedol obchodný podiel v období, keď mal ísť syn k nemu. Otec si celé roky neplnil vyživovaciu povinnosť, prepočítal si, že sa mu oplatí zobrať si syna, aby dostal tučné výživné. Syn zdieľa životnú úroveň matky, chodí v značkovom oblečení, matka mu platí dovolenky a všetko, čo potrebuje. Aj byt ktorý kúpila, mal byť preňho. Syn nemá záujem o športy, o učenie. Veľmi rada by mu prispela aj na štúdium v zahraničí, avšak si je vedomá toho, že je to nereálne. Bude rada, ak dokončí tú školu, na ktorej momentálne študuje. Syn je u otca menej kontrolovaný, preto je tam radšej.

Matka ďalej uviedla, že jej najväčším výdavkom je hypotéka na byt v sume 1.600,- € mesačne, ďalšie výdavky sú na poistky a na zabezpečenie životného štýlu aj jej syna. Po odpočítaní všetkých pravidelných výdavkov jej mesačne pravidelne ostáva cca 1.000,- €.

Právna zástupkyňa matky uviedla, že o syna sa starajú obaja rodičia, podľa potreby mu zabezpečujú jeho náklady spojené so štúdiom, alebo bežným životom. Je teda zrejmé, že syn sa podieľa na životnej úrovni rodičov. Právna zástupkyňa uviedla, že príjem otca nie je deklarovaný v reálnej výške. V rámci konania nebolo preukázané, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného rok spätne, od podania návrhu, či už zo strany matky, alebo zo strany syna účastníkov konania. Bolo potvrdené, že matka sa podieľa na vyživovacej povinnosti podľa svojich schopností a možností a podľa potrieb syna.

Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 22.5.2013 uviedla, že od nadobudnutia plnoletosti syna matka chcela, aby si syn založil účet, aby mala kam poukazovať výživné a rovnako aj prostriedky, ktoré jej boli poukazované z exekúcie. K tomuto účtu má matka dispozičné právo. Z výpisu z tohto účtu je zrejmé, že na účet bolo vložených viac finančných prostriedkov a to cca 900,- €, ako doplatok výživného zo strany matky. Právna zástupkyňa matky poukázala na skutočnosť, že z výberov z tohto účtu vyplýva, že bolo minutých celých 900,- € a napríklad v jeden deň došlo k výberu 180,- € v 3 rôznych bankomatoch.

V tejto súvislosti vzniká otázka, či boli tieto finančné prostriedky účelne využité. Matka okrem týchto finančných prostriedkov vždy keď si syn vypýta, poskytne aj iné finančné prostriedky, mimo výživného. Ich hodnota je vždy cca do 20,- €.

Z výpovede plnoletého syna účastníkov konania, Q. M. súd zistil, že asi rok býva u otca, dohodli sa tak rodičia, pretože bol zlý. Pokiaľ ide o financie, keď si vypýta od mamy, alebo od otca, vždy mu obaja dajú. Naďalej chce ostať bývať u otca. Ďalej uviedol, že nemá predstavu koľko by mu mala mama prispievať na výživu. Bežný chod domácnosti u otca financuje otec. Navštevuje tretí ročník B. Z. v Bratislave. V škole platia 25,- € polročne. Nestravuje sa v škole a výdavky súvisiace so školou predstavujú len bežné výdavky na zošity a pomôcky. Ďalej uviedol, že zimné športy financuje otec. Väčšie výdavky, ako napríklad ošatenie, kúpu počítača a podobne financujú obaja rodičia. Ak niečo potrebuje, poprosí oboch rodičov. So školou to vyzerá na vyhodenie, ale so známkami problém nemá. Na pol roka mal tri päťky, od pol roka päťku ešte nedostal, minulý rok na koncoročnom vysvedčení mal samé trojky. Pokiaľ ide o drogy, občas si dá jointa- asi tak raz za týždeň, iné drogy neberie. V budúcnosti chce zmaturovať a hľadať si prácu vo svojom odbore, prípadne pracovať u otca.

Q. M. na pojednávaní dňa 22.5.2013 uviedol, že matka mu založila účet asi pred mesiacom a pol, pričom mu posiela 180,- € mesačne s tým, že 50,- € sa odkladá a so zvyškom môže disponovať. Z peňazí dal nejaké otcovi, kúpil si rifle a keď je vonku a potrebuje, tak si z účtu peniaze vyberie. Pokiaľ ide o výber 180,- €, tieto potreboval, nakoľko bol na drahšej diskotéke a potreboval aj na taxík. Vyhovovalo by mu viac, keby sa peniaze dávali otcovi, ktorý by mu dával do rúk len presnú sumu.

Podľa jeho názoru na tento účet nechodia iné peniaze, okrem tých, od matky. Nemá predstavu o tom, koľko z tých peňazí už minul, okrem tých, ktoré dal otcovi (cca 300,-€) ale nebolo to málo.

Pokiaľ išlo o výšku výživného uviedol, že sa pripája k návrhu otca.

Právny zástupca otca na pojednávaní dňa 22.5.2013 uviedol, že história osobného účtu Q. M. má 5 týždňov, pričom syn je plnoletý už 4 mesiace a suma 907,38 €, ktorá bola na tento účet vložená, je zaostalým výživným.

Z potvrdení o príjmoch otca za obdobie január 2010 až december 2010 mal súd preukázané, že priemerný mesačný čistý príjem otca bol v sume 266,60,- € a v roku 2011 274,53 €.

Z potvrdenia centra pre liečbu drogových závislostí zo dňa 27.4.2009 mal súd preukázané, že na základe orientačného vyšetrenia moču na Canabis, boli u syna Q. M. zistené pozitívne výsledky.

Zo záznamov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zo dňa 6.7.2009 súd zistil, že matka sa na odbor sociálnych vecí a rodiny dostavila za účelom overenia si informácie o tom, že jej bývalý manžel, otec V. M., chce požiadať súdnou cestou o zverenie ich syna do osobnej starostlivosti, s čím matka rozhodne nesúhlasila. Nevie si vôbec predstaviť, že by sa o ich syna mal starať otec, nakoľko nie je spoľahlivý, synovi všetko povoľuje, ale najmä nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov na celkový chod domácnosti a platenie všetkých potrebných náležitostí, ako je oblečenie, školné atď. Matka uviedla, že len u nej má syn vytvorené všetky podmienky pre zdravý vývin. Navyše je pri nej dostatočne finančne zabezpečený.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd mal preukázané, že starostlivosť o vtedy maloletého Q. bola od apríla 2011 zabezpečovaná otcom, a to so súhlasom matky, vzhľadom na situáciu ktorá v rodine vznikla. Syn Q. začal užívať drogy, dostal niekoľkokrát pokarhanie od riaditeľa školy za neslušné správanie a porušovanie školského poriadku pričom dňa 12.3. 2012 došlo k vylúčeniu zo školy z dôvodu vulgárneho správania a porušovania školského poriadku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako i vzhľadom na zosúladenie faktického stavu so stavom právnym, súd zveril vtedy maloletého Q. do osobnej starostlivosti otca a to od podania návrhu t.j. od 4.4. 2012 na čas do jeho plnoletosti, t.j. do 24.1. 2013.

Pri rozhodovaní o výške výživného, súd vychádzal z potrieb dieťaťa, z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a s ohľadom na záujem dieťaťa (t.č. už plnoletého). Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí.

Za odôvodnené potreby dieťaťa však možno považovať aj tvorbu úspor s cieľom zabezpečiť dieťaťu istý stupeň istoty, napríklad na prípravu na budúce povolanie, na zabezpečenie bývania a pod.

Súd mal v konaní preukázané, že od poslednej úpravy v roku 2003 nastala u účastníkov konania zmena pomerov. Vtedy maloletý syn účastníkov konania sa od apríla 2011 nachádza v starostlivosti otca, ktorý zabezpečuje pravidelnú starostlivosť o dieťa. Návrh na súd však otec podal až dňa 4.4. 2013 t.j. rok po tom ako sa syn ku nemu presťahoval, dôvod prečo návrh na začatie konania nepodal už skôr, náležite nezdôvodnil.

Súd pri rozhodovaní o výške výživného matke prihliadol na príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a napriek nadštandartnému príjmu matky (mesačný netto príjem za posledných 12 mesiacov predstavoval sumu 3431,5,-€), súd považoval výšku výživného v sume 300,-€ mesačne za adekvátnu. Súd zohľadnil najmä tú skutočnosť, že matka zabezpečovala a zabezpečuje synovi nadštandardnú životnú úroveň ( a to už od času kedy odišiel syn bývať ku svojmu otcovi), kupuje mu značkové oblečenie, prispieva mu pravidelne na vreckové, financuje dovolenky, podieľa sa na stravovaní syna, platí mu mobil, električenku, notebook, poistku a podobne. Tieto skutočnosti v konaní nikto nespochybňoval, samotný syn sa vyjadril, že podľa potreby mu prispievajú obaja rodičia. V tejto súvislosti treba poukázať i na tú skutočnosť, že otec deklaroval príjem v sume 270,-€ pričom bez náležitého odôvodnenia previedol svoj obchodný podiel vo firme s drahou technológiou na svojho kolegu. Súd mal teda za to, že vzhľadom na zdravotný stav, vzdelanie, lokalitu v ktorej žije, je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší príjem. Zároveň bola však zohľadnená i tá skutočnosť, že syn účastníkov konania nepretržite od apríla 2011 býva u otca a teda otec zabezpečuje dieťaťu pravidelnú starostlivosť.

Ďalšou skutočnosťou, ktorú súd zohľadňoval pri určovaní výšky výživného bolo najmä to, že dnes už plnoletý Juraj dlhodobo užíva drogy (sám sa vyjadril, že pravidelne fajčí marihuanu). Je teda vysoko pravdepodobné, že s finančnými prostriedkami, ktoré bude mať k dispozícii ako výživné, bude nakladať nehospodárne a neúčelne. Tomuto nasvedčuje aj nehospodárne využitie finančných prostriedkov, ktoré matka vkladá na účet syna od dosiahnutia veku jeho plnoletosti. V súčasnej dobe by bolo teda nevhodné zverovať dieťaťu väčšie finančné čiastky a to s ohľadom i na to, že o dieťa je po materiálnej stránke riadne postarané a obaja rodičia sa ochotne podieľajú na financovaní jeho bežných potrieb.

Súd zároveň poukazuje na to, že výdavky dieťaťa neboli v konaní presne špecifikované, otec uviedol, že školné pre syna stojí cca 40,- € na pol roka a syn Juraj uviedol, že v škole platí 25,- € polročne a jeho výdavky sú iba bežné výdavky na zošity, pomôcky a pod.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nepovažoval za odôvodnenú ani tvorbu úspor, nakoľko je dôvodná obava, že plnoletý syn by si mohol finančné prostriedky vybrať a použiť ich nevhodným spôsobom.

Otec v konaní nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie výživného od apríla 2011 a na základe uvedeného, súd priznal výživné v sume 300,-€ od podania návrhu t.j. od 4.4. 2012.

Určením výživného na dieťa od 4.4. 2012 t.j. od podania návrhu na súd do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 29.5. 2013 vznikla matke povinnosť zaplatiť zročné výživné splatné do rúk plnoletého dieťaťa v sume 2207,01 €.

Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi poskytovaným výživným matkou v sume 80,-€ mesačne (sumu 100,- € mesačne, ktorú matka poukazovala s jej bežným výživným, súd nezohľadňoval, nakoľko podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania išlo o vrátenie výživného, ktoré bolo exekučne poukazované matke z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti otca) a sumou 300,- €, ktorá bola určená súdom- t.j. 220,- x 8 mesiacov = 1760 + 190,58 € za 26 dní mesiaca apríl 2012, spolu teda 1950,58 €.

Zročné výživné za obdobie od plnoletosti dieťaťa predstavuje sumu 256,43 €, nakoľko matka synovi poukázala na jeho účet v období od 15.04. 2013 do 21.05. 2013 sumu 907,38 €. Rozdiel medzi poukázanou sumou a určeným výživným za toto obdobie predstavuje sumu 256,43 € (poukázaných

malo byť 1163,81 € ( 3mesiace x 300, + alikvótna časť mesiaca január- 7dní -51,31 a 29 dní mesiaca máj 2013- 212,50 €). Spolu zročné výživné za celé priznané obdobie predstavuje sumu 2207,01 €.

Súd povolil matke splácať zročné výživné po 200,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od júna 2013.

O výške splátok rozhodol súd s poukazom na ust. a prihliadajúc na finančné možnosti matky. O strate výhody splátok súd rozhodol podľa § - u 565 .

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.