Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-99-2012.pdf
PDF · 99.26 KB
No categories available
16C/99/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovu v právnej veci navrhovateľa: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina IČO: 36 442 151 zastúpeného Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, Veľká okružná 26A, 010 01 Žilina proti odporcovi: A. O., Y. XXXX/X, XXX XX R. U.. XX.XX.XXXX o zaplatenie 676,66 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 676,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 07.10.2010 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania 40,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 1.301,- k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, Mgr. Pavla Karmana, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným dňa 28.08.2011 na Okresný súd Žiar nad Hronom neskôr postúpeným a doručeným dňa 06.10.2011 na tunajší súd domáhal od odporcu zaplatenia sumy 676,66 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
Podaný návrh odôvodnil tým, že odporca neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Počúvadlo 172. Za tento zistený neoprávnený odber vyúčtoval navrhovateľ odporcovi škodu vo výške 676,66 eur. Odporca fa.č. XXXXXXXXXXXXXXXXX, vystavenú na sumu 676,66 eur, splatnú dňa 06.10.2010 neuhradil.
Súd vo veci vydal dňa 21.12.2011 platobný rozkaz č.k. 31Ro/1712/2011. Odporca podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Uviedol v ňom, že z jeho strany nikdy k neoprávnenému odberu nedošlo a on osobne do žiadneho zariadenia navrhovateľa nezasahoval. Faktúru vystavenú navrhovateľom na zaplatenie sumy 676,66 eur považuje za nedôvodnú.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov G. L. K. G. Q., oboznámil sa s prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa ako aj s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu (Protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 08.09.2010, výzva na zaplatenie zo dňa 26.01.2011, Zmluva o dodávke a distribúcii elektriny zo dňa 11.12.2008, FA č. XXXX XXXX XXXXXXXXX vystavená na sumu 676,66 eur , splatná dňa 06.10.2010, Služobný príkaz zo dňa 08.09.2010, Výpočet škody zo dňa 05.03.2012, Stavebné povolenie zo dňa 30.06.2010, Protokol č. XX/XXXX o určení prostredia zo dňa 2.09.2009, Stanovisko navrhovateľa k reklamácii zo dňa 07.03.2011) a zistil nasledovný skutkový stav:
Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 08.09.2010 vyplýva, že pracovník navrhovateľa zistil, že na odbernom mieste Počúvadlo 172 u odporcu ako odberateľa došlo s svojvoľnému preloženiu meradla do oplotenia a meradlo zostalo odplombované. Za zistený neoprávnený odber vystavil navrhovateľ odporcovi dňa 22.09.2010 faktúru č. XXXX XXXX XXXXXXXXX znejúcu na sumu 676,66 eur a splatnú dňa 06.10.2010. Nakoľko odporca predmetnú faktúru v lehote splatnosti navrhovateľovi neuhradil, navrhovateľa vyzval odporcu výzvou zo dňa 26.01.2011 na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Dňa 16.03.2011 podal odporca reklamáciu faktúry č. XXXX XXXX XXXXXXXXX s variabilným číslom XXXXXXXXXX v ktorej uviedol, že práce na prekládke meradla vykonával pracovník navrhovateľovi známy a teda si nie je vedomý žiadneho neoprávneného odberu elektrickej energie. Taktiež uviedol, že k porušeniu plomby z jeho strany nedošlo.
Dňa 11.12.2008 došlo k uzavretiu Zmluvy o dodávke a distribúcii elektriky medzi odporcom ako odberateľom a spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s. ako dodávateľom. Predmetná zmluvy bola uzavretá na odber elektrickej energie na odbernom mieste D. XXX.
Zo stavebného povolenia zo dňa 30.06.2010 vyplýva, že elektrická prípojka je vybudovaná a ukončená v rozvodnej skrini s elektromerom umiestnenej v oplotení. Z východiskovej správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške elektrického prívodu NN zo dňa 13.09.2009 vyhotovenej B.. G. Q. vyplýva, že elektrický prívod do elektromerového rozvádzača je na hranici pozemku v oplotení.
Právny zástupca navrhovateľa v konaní uviedol, že trvá na skutočnosti, že zo strany odporcu došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie a to tým, že odporca svojvoľne bez písomného súhlasu navrhovateľa premiestnil meradlo elektrickej energie do oplotenia chaty. Poukázal pritom na ustanovenie § 39 ods.2 a § 30 ods.2 písm. b) a ods.4 zákona o energetike. Ďalej uviedol, že z východiskovej správy predloženej odporcom nevyplýva, že bol k prekládke meracieho zariadenia prizvaný pracovník navrhovateľa a, že by bol tento meracie zariadenie zaplomboval. Východisková správa je vyhotovená odlišným subjektom od navrhovateľa, ktorého úlohou bolo len zhodnotiť bezpečnosť elektrického zariadenia. Zotrval na tom, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by disponoval povolením navrhovateľa na prekládku meracieho zariadenia.
Čo sa týka aktívnej legitimácie navrhovateľa uviedol, že v dôsledku implementácie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/54/ES z 26.06.2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou bola do slovenského právneho poriadku zakotvená povinnosť realizovať oddelenie činností spojených s prevádzkovaním distribučnej sústavy do ostatných činností nesúvisiacich s distribúciou elektriky. S účinnosťou od 01.07.2007 vznikla spoločnosť navrhovateľa ako spoločnosť s vlastnou právnou subjektivitou vykonávajúca predovšetkým distribúciu elektriky. Odo dňa vzniku spoločnosti prešiel výkon všetkých činností spojených s distribúciou elektriky zo spoločnosti Stredoslovenská energetika na spoločnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je teda vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. V prípade, že niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy jedná sa o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy spoločnosti navrhovateľa bez toho, aby táto bola odmeraná a priradená k nejakému registrovanému a evidovanému odbernému miestu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, elektrina ktorá bola neoprávnene odobratá z distribučnej sústavy a na úkor prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Tento objem nezmeranej elektriny potom musí zaplatiť navrhovateľ priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal.
Z výpovede svedka G. L. súd zistil, že kontrolu zariadenia na odbernom mieste D. XXX vykonal za základe služobného príkazu s tým, že poškodenie plomby zistil odpočtár elektrickej energie. V čase keď zistil neoprávnený odber danú skutočnosť nahlásil nadriadenému, ktorý v systéme zistil či došlo k nahláseniu prekládky meradla, pričom takéto hlásenie zistené nebolo. Taktiež uviedol, že v čase zistenia sa na merači nenachádzala plomba.
Z výpovede svedka B..G. Q. súd zistil, že v čase kedy bol privolaný na odberné miesto z dôvodu chyby na merači bol merač osadený do bočnej steny chaty. On volal do elektrárni, že na merači sa vyskytla porucha konkrétne , že na ňom chýba fáza na ističi. Následne merač odplomboval a vymenil istič, pričom
mu bolo oznámené, že do 7 dní prídu predmetný merač zaplombovať. Pri prekládke merača zo steny chaty do oplotenia nebol.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že z jeho strany k neoprávnenému odberu elektrickej energie nedošlo. Podľa jeho názoru keď elektrárne zistili porušenie plomby mali ho vyzvať na odstránenie takéhoto zistenia a urobiť ho v jeho prítomnosti. Súdu nevedel uviesť kedy došlo k preloženiu meradla do oplotenia .
Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 o energetike a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber:
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podľa § 30 ods.4 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny.
Podľa § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou,
Podľa § 59 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.??
Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 08.09.2010 bol na odbernom mieste D. XXX zistený pracovníkom navrhovateľa neoprávnený odber elektrickej energie. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu vyplýva, že na odbernom mieste došlo k preloženiu meradla do oplotenia bez toho, aby bolo odberateľovi na to udelené povolenie. Za zistený odber bola odporcovi navrhovateľom vystavená FA č. XXXX XXXX XXXXXXXXX, znejúca na sumu 676,66 eur s dátumom splatnosti 06.10.2010. Odporca predmetnú faktúru navrhovateľovi neuhradil, pričom podal reklamáciu predmetnej faktúry. Navrhovateľ v odpovedi na reklamáciu uviedol, že reklamáciu neuznáva, nakoľko k prekládke meradla a odplombovaniu meradla došlo bez súhlasu navrhovateľa, čím teda zo strany odporcu došlo k neoprávnenému odberu elektrickej energie. Podľa názoru súdu odporca v konaní nepreukázal ani listinnými dôkazmi ani svedeckými výpoveďami, že by k preloženiu meradla resp. k zásahu do meradla došlo so súhlasom navrhovateľa. Súdu nepredložil žiaden dôkaz z ktorého by jednoznačne vyplývalo, že požiadal o povolenie na zásah do meradla, resp. že by tento zásah urobila osoba na to poverená disponujúca príslušným povolením. Súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu navrhovateľa, podľa ktorého s poukazom na ustanovenie § 30 ods.4 zákona o energetike, bol odporca povinný písomne požiadať o vykonanie zásahu do elektrického zariadenia. Keďže odporca písomne o súhlas nepožiadal zodpovedá za škodu, vzniknutú navrhovateľovi neoprávneným odberom. Súd sa nestotožnil s názorom odporcu, že navrhovateľ bol povinný vyzvať odporcu v prípade zistenia porušenia plomby na odstránenie takéhoto zistenia. Je zrejmé, že na odbernom mieste sa vykonávali určite stavebné práce, a preto bol odporca povinný si zabezpečiť všetky zásahy to zariadení tak, ako mu to ustanovuje zákon. Čo sa týka výšky škody uplatňovanej navrhovateľom tá bola vypočítaná v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z.
Keďže odporca neuhradil faktúru riadne a včas, dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a teda je v zmysle § 517 ods. 2 OZ povinný od začiatku omeškania od 07.10.2010, zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy súdneho konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia priznaných v súlade s § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších prepisov a to zo
1.) siedmych úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 51,45 eur, vychádzajúc z hodnoty veci 676,66 (§ 10 ods. 1 vyhlášky):
- prevzatie a príprava zastúpenia 24.11.2008 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky),
- písomné podanie na súd 26.08.2011 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky),
- vyjadrenie sa k odporu zo dňa 27.02.2012 ( § 14 ods.1 písm. b) vyhlášky,
- vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 24.01.2013,
- účasť na pojednávaní dňa 16.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky),
- účasť na pojednávaní dňa 26.04.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky
- účasť na pojednávaní dňa 29.05.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky
2./ Režijný paušál - 1 x 6,3 eur (za rok 2008) 1 x 7,41 eur (za rok 2011), 2 x 7,63 eur, t. j. 15,26 eur (za rok 2012 ), 3 x 7,81 eur (za rok 2013 ), t. j. 23,43 spolu 52,40 eur (§16 ods. 3 a § 1 ods. 3 vyhlášky).
3./ Zaplatený súdny poplatok v sume 40,50 Eur.
4./ Iné trovy konania pozostávajúce z cestovnej náhrady za tri cesty zo Žiliny do Bratislavy a späť (6 x 196 km 362,74 eur podľa § 15 písm.a.) vyhlášky)
5./ Náhrada za stratu času vo výške 309,84 eur ( za tri cesty zo Žiliny do Bratislavy a späť, 8 x 0,5 hod. za rok 2012 v sume 101,68 eur a 16 x 0,5 hod. za rok 2013 v sume 208,16 eur podľa § 17 ods.1 vyhlášky)
Nakoľko právny zástupca navrhovateľa súdu preukázal, že je platiteľom DPH súd mu priznal uplatňovanú DPH vo výške 20 %.
Navrhovateľovi priznané trovy konania predstavujú spolu 1341,15 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.