Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Cb/248/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave samosudkyňou JUDr. Danou Šiffalovičovou v právnej veci žalobkyne: O.. C. G., X.. M., E.. XX.XX.XXXX, G.. A. XXA, XXX XX I., št. obč. SR, zastúpená: JUDr. Pavol Malich, Dunajská 25, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: AEROPHONE Group s.r.o., H. Meličkovej 19A, 841 05 Bratislava, IČO: 35 715 863, zastúpený: Mgr. Slavomír Trnkócy, advokát, Gercenova 6/A, 851 01 Bratislava, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia takto

rozhodol:

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 551,93 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu telefaxom zo dňa 30.09.2010, písomne doplnenou originálom dňa 01.10.2010 domáhala aby súd určil, že uznesenie č.1 ,, Dočasný predseda valného zhromaždenia navrhol, aby bol ako predseda dnešného zasadania zvolený K. G., ako zapisovateľ a overovateľ K. G.. Valné zhromaždenie spoločnosti súhlasí so zvolením orgánov valného zhromaždenia tak ako sú uvedené vyššie“, uznesenie č. 2:,, valné zhromaždenie spoločnosti berie na vedomie stav finančných prostriedkov spoločnosti a valné zhromaždenie spoločnosti: a) schvaľuje ročnú účtovnú závierku, na základe ktorej spoločnosť po zdanení a splnení svojich ostatných zákonných povinností, dosiahla zisk vo výške 1.479,55 eur; b) súhlasí s ponechaním dosiahnutého zisku spoločnosti na účte spoločnosti za účelom vykrytia strát z minulých a budúcich účtovných období“ a uznesenie č. 3:,, Valné zhromaždenie nebude hlasovať o odvolaní konateľa K. G. z funkcie konateľa, keďže neboli oznámené dôvody na jeho odvolanie a navrhovateľ sa nezúčastnil schôdze valného zhromaždenia.“ prijaté na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 30.06.2010 sú neplatné.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa 30.06.2010 o 13:00 hod. sa v priestoroch sídla žalovaného uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie spoločníkov žalovaného. Na valnom zhromaždení boli prítomní všetci spoločníci, t.j. žalobkyňa a druhý spoločník K. G., E.. XX.XX.XXXX, ktorý je zároveň aj konateľom žalovaného. Žalobkyňa a G. sú bývalí manželia a ich manželstvo zaniklo dňa 19.05.2008 rozvodom.

Ďalej žalobkyňa uviedla, že z ustanovení a nasl. (ďalej ) vyplýva, že pre prijatie platného uznesenia valného zhromaždenia je potrebné:

a) riadne zvolať valné zhromaždenie, t.j. písomne pozvať spoločníkov na valné zhromaždenie ( )

b) dosiahnuť prítomnosť potrebného počtu spoločníkov na valnom zhromaždení, aby bolo valné zhromaždenie uznášania schopné. ( )

c) dosiahnuť, aby boli jednotlivé rozhodnutia valného zhromaždenia prijaté potrebným počtom hlasov spoločníkov ( a )

d) ako prvé rozhodnutie na valnom zhromaždení prijať rozhodnutie o zvolení orgánov valného zhromaždenia ( )

Žalobkyňa poukázala na , podľa ktorého valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie konateľ alebo iná osoba ním poverená; ak taká osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti. Aj keď to nie je v exaktne uvedené, zákon vyžaduje, aby funkcie predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa vykonávali odlišné osoby. Je to dané jednak ich odlišnými úlohami a jednak aj tým, že odčlenením týchto funkcií sa má zabezpečiť určitá objektivizácia a nestrannosť priebehu valného zhromaždenia, a to aj z pohľadu možnosti neskoršieho preukazovania skutočností, ktoré nastali na valnom zhromaždení v prípade sporu. Tiež poukázala na a .

Žalobkyňa napadla platnosť všetkých uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 30.06.2010, a to z dôvodov:

1. Uznesením č. 1 bola do funkcie predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa zvolená tá istá osoba, t.j. pán G., čo je v rozpore s , ktorý predpokladá rozdielnosť osôb vykonávajúcich tieto funkcie.

2. Tým, že neboli riadne zvolené orgány, celé valné zhromaždenie prebehlo bez platne zvolených orgánov, čo má za následok neplatnosť všetkých uznesení prijatých na takomto valnom zhromaždení, keďže zvolenie orgánov je jednou z elementárnych zákonných podmienok potrebných na to, aby bolo možné na valnom zhromaždení prijímať platné uznesenia

3. Porušením zákona nielen mohli byť, ale aj reálne boli porušené práva žalobkyne ako spoločníka.

4. Tým, že orgány valného zhromaždenia žalovaného boli zvolené v rozpore so zákonom, bola žalobkyni úplne odňatá možnosť realizácie jej práv na valnom zhromaždení, ktoré jej ako spoločníkovi priznáva zákon, resp. spoločenská zmluva žalovaného. Žalovaná bola de facto odsunutá do úlohy pozorovateľa a nemohla hlasovať proti predloženým návrhom, nemohla sa vyjadriť k bodom programu, podať protest a jej odlišný názor, resp. nesúhlas a jeho zdôvodnenie nebolo nijako zachytené v zápisnici z valného zhromaždenia, keďže druhý spoločník, ktorý bol v pozícii predsedu a zároveň zapisovateľa, si do zápisnice napísal čo sa mu zachcelo.

5. Kumulácia funkcií predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia u jednej osoby a s tým spojená možnosť uviesť do zápisnice, čo pánovi G. vyhovovalo bez ohľadu na skutočnosť a protesty žalobkyne sa napokon prejavila aj v samotnom obsahu zápisnice z valného zhromaždenia, a to nasledovne:

1. Na prvej strane zápisnice je uvedené, že ,, ... na základe výsledkov prezentácie je prítomných 51% hlasov spoločníkov s riadnym oprávnením hlasovať, pretože je prítomný spoločník vlastniaci 51% podiel na základnom imaní... „ Má sa tým zjavne na mysli, že na valnom zhromaždení bol prítomný len K. G. a že žalobkyňa sa valného zhromaždenia nezúčastnila. To nie je pravda, nakoľko bola prítomná, vyjadrila sa k jednotlivým bodom programu a potom, ako K. G. valné zhromaždenie fakticky ukončil s tým, že zápisnicu jej predloží do 5 dní, odišla. Celé valné zhromaždenie trvalo cca 15 minút.

2. Vo vzťahu k uzneseniu č. 2 žalobkyňa poukázala na to, že a) žalovaný nevykazuje za minulé účtovné obdobia stratu, a preto je nezmysel v uznesení uvádzať, že valné zhromaždenie súhlasí s ponechaním dosiahnutého zisku spoločnosti na účte za účelom vykrytia strát z minulých a budúcich účtovných období; b) spoločníkom nebola poskytnutá žiadna informácia o stave peňažných prostriedkov na účte, resp. o stave hospodárenia; c) spoločníkom ani len nebola na valnom zhromaždení predložená účtovná závierka, ktorú mali schvaľovať. Žalobkyňa preto s takýmto návrhom uznesenia nesúhlasila. Ani tieto skutočnosti sa do obsahu uznesenia č. 2 , resp. zápisnice nijako nepremietli, a to napriek tomu, že v

zmysle čl. IX. bod 12. písm. e) spoločenskej zmluvy žalovaného sa do zápisnice v valného zhromaždenia zapisuje aj protest spoločníka proti niektorému rozhodnutiu, ak o to požiada.

3. Ohľadne uznesenia č. 3 je v zápisnici uvedené, že valné zhromaždenie nebude hlasovať o odvolaní konateľa K. G. z funkcie konateľa, keďže neboli oznámené dôvody na jeho odvolanie a žalobca sa nezúčastnil schôdze valného zhromaždenie. Z tejto formulácie opäť vyplýva, že žalobkyňa sa nezúčastnila valného zhromaždenia a že ona navrhla odvolanie K. G. z funkcie konateľa. Naopak pán G. vyhlásil, že sa vzdáva funkcie konateľa a navrhol do tejto funkcie žalobkyňu, čo ona odmietla. Naviac v pozvánke na valné zhromaždenie sa nič o odvolaní konateľa nespomínalo, ale len o jeho voľbe. Pozvánku pritom vyhotovoval Vladimír G. ako konateľ žalovaného.

6. Z opatrnosti, pre prípad, že by žalovaný tvrdil, že obchodný podiel pána K. G., v žalovanom je 51 %, čo mu umožňovalo pri prijímaní uznesení kedykoľvek prehlasovať žalobkyňu a preto tu ani nemohlo dôjsť k obmedzeniu jej práv ako spoločníka žalovaného v zmysle , žalobkyňa chcela poukázať na to, že: a) právom každého spoločníka je zúčastniť sa na valnom zhromaždení, vyjadriť sa k prejednávaným bodom programu, hlasovať o nich a pod., čím sa vlastne zúčastňuje na riadení a kontrole spoločnosti. Právom spoločníka nie je to, že svoj názor musí aj v rámci hlasovania reálne presadiť. Preto k porušeniu práv spoločníka dochádza už v okamihu, keď mu je v dôsledku porušenia zákona, resp. spoločenskej zmluvy odňatá možnosť zúčastniť sa na valnom zhromaždení, vyjadriť sa k prejednávaným bodom programu, hlasovať o nich a pod., bez ohľadu na predpokladaný výsledok hlasovania. Keďže v predmetnej veci bola v dôsledku voľby orgánov valného zhromaždenia, ktorá bola v rozpore so zákonom, takáto možnosť vykonávať práva spoločníka na valnom zhromaždení žalobkyni odňatá, naplnila sa podmienka vyplývajúca z .

b) Tak žalobkyňa ako aj K. G. nadobudli obchodný podiel v žalovanom za trvania manželstva. V zmysle ustálenej judikatúry sa obchodný podiel nadobudnutý za trvania manželstva niektorým z manželov považuje za predmet BSM. To by ale znamenalo, že obidva podiely v žalovanom sú v ich BSM, a preto v ich prípade nie je celkom správne hovoriť o spoločníkovi s 51% a so 49% podielom.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 29.09.2011 uviedol k jednotlivým námietkam žalobkyne:

1. Uvedený právny názor žalobkyne je mylný. Pri rozhodovaní o tom, ktorá z osôb prítomných na VZ bude zvolená za predsedu a zapisovateľa VZ, zákon spoločníkov neobmedzuje. Za predsedu a zapisovateľa môže teda byť zvolený ktokoľvek, s kým vyjadrí súhlas potrebná väčšina hlasov, teda aj tá istá osoba. Bolo by aj nelogické požadovať ustanovenie rozdielnych osôb do funkcií predsedu a zapisovateľa VZ, nakoľko pri účasti jedného spoločníka by sa VZ fakticky nemohlo uskutočniť.

2. Vo vzťahu k 2. uzneseniu žalovaný uviedol, že rozhodovanie o použití zisku je v zmysle vo výlučnej právomoci VZ. Žalovaný na VZ po schválení účtovnej závierky rozhodol, že dosiahnutý zisk použije na vykrytie minulých a budúcich strát. Na schválenie účtovnej závierky a rozhodnutia o spôsobe úhrady strát v zmysle stačí súhlas jednoduchej väčšiny prítomných spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. O použití dosiahnutého zisku žalovaného bolo rozhodnuté 51 % hlasov spoločníka žalovaného K. G.. V zmysle uvedeného mal žalovaný za to, že o použití zisku bolo rozhodnuté zákonným spôsobom.

3. K uzneseniu 3. žalovaný uviedol, že VZ prebehlo aj v tejto časte zákonne, podľa programu uvedeného na písomnej pozvánke. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení uviedla, že odmietla ponuku spoločníka žalovaného K. G., aby bola vymenovaná do funkcie konateľa žalovaného, v dôsledku čoho potom žalovanému neostalo nič iné ako rozhodnúť tak, ako je uvedené v zápisnici.

4. K ostatným námietkam žalovaný uviedol, že žalobkyňa z predmetného VZ v jeho priebehu odišla, čím sa dobrovoľne vzdala uplatnenia svojich práv ako spoločníka obchodnej spoločnosti. Žalobkyňa podpisovala prezenčnú listinu až dodatočne, po vzájomnej komunikácii so žalovaným. Je teda zrejmé, že jej tvrdenia o účasti na predmetnom VZ sú účelové a návrh na určenie neplatnosti uznesení VZ je šikanózneho charakteru, ktorý nemá za cieľ riadne uplatnenie práv spoločníka žalobkyne.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právnych zástupcov žalobkyne a žalovaného, výsluchom žalobkyne a konateľa žalovaného, konfrontáciou účastníkov konania a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z výpovede žalobkyne zo dňa 05.11.2012 zistil, že dňa 30.06.2010 sa o 13. hod. konalo valné zhromaždenie. O konaní valného zhromaždenia sa žalobkyňa dozvedela z e-mailovej správy konateľa K.X. G.eša. Na úvod valného zhromaždenia žalobkyňa navrhla vynechať bod č. 1 programu a možnosť prejsť k voľbe orgánov valného zhromaždenia, pričom povedala, že môže on viesť valné zhromaždenie ako predseda a ona to môže zapisovať, na čo pán G. povedal, že nemá problém urobiť zápis. Žalobkyňa protestovala, že predseda a zapisovateľ by mali byť dve rôzne osoby. Žalobkyňa ho vyzvala, aby robil zápisnicu z priebehu valného zhromaždenia, na čo povedal, že to urobí neskôr, vystupoval nervózne, že robí firme len problémy a vyzýval ju, aby pracovala pre firmu. Nesúhlasila s jeho návrhom, aby zisk zostal vo firme na krytie strát z minulých období a budúcich období, nakoľko straty v minulom období neboli. K ďalšiemu bodu programu voľba štatutárneho orgánu, pán G. oznámil, že sa vzdáva funkcie konateľa, čo robil na každom valnom zhromaždení od rozvodu od roku 2008. Keďže sa pán G. vzdal funkcie konateľa žalobkyňa sa spýtala, či niekoho navrhuje, na čo navrhol ju. Ona však nemala záujem o funkciu konateľa a iné návrhy na ďalšieho konateľa pán G.Š. nemal. Tento bod programu sa nijako neuzavrel. Uviedla, že tým, že valné zhromaždenie prebehlo tak ako prebehlo, obmedzil ju pán G. na právach spoločníka, na informácie, na kontrolu, nevidela doklady.

Žalobkyňa ďalej poukázala aj na tú skutočnosť, že od rozvodu mala zlé vzťahy s pánom G. a na každom valnom zhromaždení jej vyčíta, že pre firmu nič nerobí, aj napriek vysvetleniu, že je spoločníkom, má kapitálovú účasť a nie je povinná.

Zápis z valného zhromaždenia stále pán G. stále nerobil, tak mu povedala, že pokiaľ nemá nič, nech to ukončí, s požiadavkou doručenia zápisnice. Sľúbil, že ju doručí do 5 dní e-mailom. V dňoch 15.07.2010, 21.07.2010 ho vyzvala na zaslanie zápisnice. Dňa 28.07.2010 jej hodil do schránky zápisnicu, ku ktorej napísala pripomienky, keďže nebola urobená tak, ako prebehlo zasadnutie. V ten istý deň mu poslala e- mail o pripomienkovaní každého bodu, pretože v zápisnici uviedol, že sa valného zhromaždenia zúčastnil sám. Nakoľko k oprave zápisnice nedošlo, žalobkyňa podala žalobu na súd.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 29.05.2013 uviedol, že hlavným dôvodom neplatnosti uznesení je to, že konateľ žalovaného zvolil sám seba do funkcie predsedu valného zhromaždenia, zapisovateľa i overovateľa. Z vyplýva, že funkcia predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa musia byť oddelené, a to z dôvodu aspoň elementárnej objektívnosti zápisu. V nadväznosti na to bol medzi účastníkmi rozporný aj samotný priebeh valného zhromaždenia. Ďalej uviedol, že žalobkyňa očakáva od žalovaného, aby objektívne spisoval zápisnice a aby jej tieto zápisnice v súlade so spoločenskou zmluvou doručoval ako spoločníkovi, čo žalovaný od rozvodu nerobí.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 05.11.2012 uviedol, že žalobkyňa opustila valné zhromaždenie ešte pred hlasovaním o jednotlivých napadnutých uzneseniach, k čomu založil listinu prítomných spoločníkov na zasadnutí valného zhromaždenia zo dňa 30.06.2010, z ktorej vyplýva, že nebola prítomná, preto podľa neho neexistuje zákonná podmienka na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, nakoľko nemohlo dôjsť k obmedzeniu práva spoločníka, nakoľko sa sama žalobkyňa týchto práv vzdala.

K prvému uzneseniu uviedol, že zákon explicitne neuvádza a ani z neho nevyplýva skutočnosť, aby funkciu predsedu valného zhromaždenia a zapisovateľa nemohla vykonávať jedna osoba. K druhému uzneseniu uviedol, že rozhodovanie o dosiahnutom zisku je vo výlučnej kompetencii valného zhromaždenia, ktoré o ňom rozhoduje jednoduchou väčšinou. Preto v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona. K tretiemu uzneseniu v dôsledku neúčasti žalobkyne pri hlasovaní o treťom uznesení sa žalovaný rozhodol nehlasovať k tomuto bodu, nakoľko by nebolo koho zvoliť do funkcie konateľa žalovaného.

Pokiaľ ide o námietku žalobkyne ohľadom hlasovacích práv na valnom zhromaždení z titulu bezpodielového podielu manželov, túto považoval právny zástupca žalovaného za bezpredmetnú, nakoľko hodnota obchodného podielu má význam až v prípade vyporiadavania BSM a v žiadnom prípade nemá vplyv na vykonávane práv spoločníka na valnom zhromaždení. Ďalej uviedol, že k porušeniu zákona napadnutými uzneseniami nedošlo, návrh považuje za nedôvodný a preto žiadal zamietnuť žalobu.

Na pojednávaní konanom dňa 29.05.2013 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyni sa nepodarilo v konaní uniesť dôkazné bremeno ohľadom jej prítomnosti pri jednotlivých hlasovaniach o napadnutých uzneseniach. Preto nebola splnená zákonná podmienka na určenie neplatnosti jednotlivých uznesení valného zhromaždenia, tak ako to má na mysli ust. , keďže z valného zhromaždenia odišla ešte pred hlasovaním o jednotlivých uzneseniach, čím sa vzdala možnosti uplatniť práva spoločníka na valnom zhromaždení. Prijatím jednotlivých uznesení nemohlo tak dôjsť k obmedzeniu jej práv spoločníka.

Konateľa žalovaného zo dňa 05.11.2012 vo svojej výpovedi uviedol, že po rozvode v roku 2008 sa vzťahy so žalobkyňou vyostrili a žalobkyňa svoj život zasvätila tomu, aby mu robila zle, to sú jej slová a z toho vyplýva celý ďalší vývoj 4,5 roka. Valné zhromaždenie bolo dohodnuté, plánované, boli dané dva termíny, mala možnosť si vybrať. Pozvánku na valné zhromaždenie dňa 30.06.2010 neprebrala. Dostala ju aj e- mailom dňa 09.06.2010. Tento mail konateľ žalovaného založil do spisu, ako aj doklad o odoslaní faxu zo dňa 09.06.2010 a podací lístok, že jej pozvánka bola zaslaná poštou. Priebeh valného zhromaždenia bol iný, žalobkyňa účelovo klamala. K účtovnej závierke a k ostatným dokladom spoločnosti sú celé šanóny a žalobkyňa má možnosť do nich nahliadnuť. U JUDr. Trnkócyho v kancelárii si ich prezrela asi pred rokom, iniciovala daňovú kontrolu, kde ho kontrolovali za posledných 5 rokov s výsledkom, že všetko je v poriadku.

Uviedol, že je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že jej v priebehu 4 rokov vyčítal, že nerobí nič pre spoločnosť, čo jej síce zákon neukladá, ale on ju sám aj prosil, aby proti spoločnosti nerobila zlé kroky. Za 4,5 roka nerobila nič, len sa zapodievala zbytočnými spormi.

Konateľ žalovaného k priebehu valnému zhromaždeniu uviedol, že keď žalobkyňa opustila miestnosť valné zhromaždenie následne prebehlo podľa programu len za jeho prítomnosti. Zápisnicu vyhotovil asi do týždňa, hodil jej ju do schránky a zároveň ju vyzval mailom, aby ju podpísala, aj svoju prítomnosť na valnom zhromaždení. Nepodpísala spätne ani listinu prítomných.

Vzhľadom na rozporné tvrdenia vo výpovediach, súd pristúpil na pojednávaní konanom dňa 05.11.2012 ku konfrontácii žalobkyne a konateľa žalovaného ohľadne priebehu valného zhromaždenia konanom dňa 30.06.2010.

Žalobkyňa uviedla, že zotrváva na svojej výpovedi v celom rozsahu. Valné zhromaždenie prebehlo tak ako uviedla, prerokovali sa všetky body programov. Mimo programu prebehlo vzdanie sa funkcie konateľa, ktoré nebolo uvedené v programe. Zúčastnila sa celého valného zhromaždenia.

Konateľ žalovaného uviedol, že celé valné zhromaždenie prebehlo tak ako uviedol, prebehlo len otvorenie a prezentácie, žalobkyňa vbehla ako guľový blesk, odmietla podpísať listinu prítomných, potom sa to spustilo mimo normálnej komunikácie a on to ukončil, s požiadavkou, aby opustila byt.

Súd z e-mailu s pozvánkou na riadne valné zhromaždenie zaslaných žalovaným žalobkyni dňa 09.06.2010 zistil, že žalobkyňa bola ako spoločníčka riadne pozvaná na valné zhromaždenie a pozvánka obsahovala program valného zhromaždenia.

Z e-mailu zaslaného žalobkyňou žalovanému dňa 15.07.2010 súd zistil, že žalobkyňa upozornila žalovaného, že zápisnica z valného zhromaždenia konaného dňa 30.06.2010 nebola vyhotovená a požiadala o jej zaslanie. Následne dňa 21.07.2010 žalobkyňa opätovne požiadala o zaslanie zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 30.06.2010. Uviedla, že nebude robiť prekážky, pokiaľ ide o jej obsah.

Z e-mailu zaslaného žalobkyňou žalovanému dňa 28.07.2010 zistil, že žalobkyňa odmietala podpísať zápisnicu z valného zhromaždenia, lebo bola zmätočná. V e-maile namietala to, že valného zhromaždenia sa zúčastnili obaja spoločníci, t.j. podľa prezentácie bolo prítomných 100 % hlasov spoločníkov. K bodu 2. namietala, že konateľ nebol na zasadnutí sám, preto mohla byť overovateľka. K bodu 3. uviedla, že nebola prednesená správa o stave finančných prostriedkov na účte v banke, ani v pokladne. Nesúhlasila s prenechaním dosiahnutého zisku za účelom vykrytia strát minulých a budúcich účtovných období. K bodu 4. uviedla, že ani jeden zo spoločníkov nenavrhoval odvolanie konateľa, konateľ sa vzdal sám. Pokiaľ by chcel ostať konateľom, mal uviesť do zápisnice, že tento bod sa spoločníci rozhodli vypustiť z programu. K 5. a 6. bodu namietala, že nešlo o mimoriadne, ale riadne zasadnutie. V závere e-mailu uviedla, že pokiaľ pán G.Š. chce ostať konateľom spoločnosti, podpíše mu zápisnicu. Chce ale, aby rozdelil dosiahnutý zisk medzi spoločníkov. Lehotu na predloženie zápisnice z valného zhromaždenia do zbierky listín mal do 30.07.2010.

Z listiny prítomných spoločníkov na zasadnutí valného zhromaždenia zo dňa 30.06.2010 súd zistil, že ako zúčastnený je podpísaný len konateľ spoločnosti K. G.. Podpis žalobkyne v nej chýba. Konateľ je v listine podpísaný aj ako predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ a overovateľ.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí poučení v zmysle ďalšie dôkazy nenavrhli.

Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ,, valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov.

Valné zhromaždenie rozhoduje prostou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov, ak zákon alebo spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov.

Podľa , valné zhromaždenie zvolí svojho predsedu a zapisovateľa. Do zvolenia predsedu valného zhromaždenia vedie valné zhromaždenie konateľ alebo iná osoba ním poverená, ak táto osoba nie je na valnom zhromaždení prítomná, môže valné zhromaždenie do zvolenia jeho predsedu viesť ktorýkoľvek zo spoločníkov spoločnosti.

Podľa a každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba nebola podaná dôvodne.

Súd sa zaoberal najprv aktívnou legitimáciou žalobkyne, ktorá ako spoločníčka žalovanej spoločnosti je v zmysle cit. ust. zákona osobou oprávnenou podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.

Ustanovenie § 131 ods. 1 Obch. zák. upravujúce trojmesačnú lehotu na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím tejto lehoty právo zaniká a žiadna z osôb uvedených v ustanovení sa po jej uplynutí nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia na súde. Súd z úradnej povinnosti skúma dodržanie tejto lehoty a v prípade oneskoreného podania žaloby bude návrh súdom zamietnutý.

Lehota na uplatnenie práva na určenie neplatnosti uznesenia VZ je zákonom určená dvojakým spôsobom. V prípade riadneho zvolania VZ upravuje zákon objektívnu trojmesačnú lehotu , ktorá začína plynúť od prijatia uznesenia. Ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, trojmesačná lehota plynie odo dňa kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť.

Ustanovenie § 129 Obch. zák., určuje spôsob zvolania valného zhromaždenia v prípade, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Súd mal z čl. IX. Bod 4. spoločenskej zmluvy žalovaného za preukázané, že táto v súlade s cit. ust. zákona upravuje, že termín a program valného zhromaždenia treba spoločníkom oznámiť písomnou pozvánkou, ktorá musí byť doručená najmenej 15 dní pred dňom jeho konania, a to formou doporučeného listu. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že VZ bolo zvolané riadne, žalobkyni zaslal žalovaný pozvánku s programom e-mailom a faxom zo dňa 09.06.2010, ako aj doporučeným listom podaným na poštu dňa 08.06.2010. Žaloba bola zaslaná súdu telefaxom dňa 30.09.2010, doplnená originálom 1.10.2010 včas, v zákonnej trojmesačnej lehote od prijatia uznesení dňa 30.06.2010.

Keďže žalobu podala oprávnená osoba včas, súd sa zaoberal dôvodmi uvedenými žalobkyňou, pre ktoré navrhla určiť neplatnosť uznesení prijatých na VZ konanom dňa 30.06.2010.

Ustanovenie § 131 Obch. zák. je jedným z najdôležitejších prostriedkov právnej ochrany proti rozhodnutiam valného zhromaždenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Tento rozpor sa môže týkať jednak formálnych nedostatkov pri postupe a spôsobe zvolávania VZ, ako aj sa môže jednať o obsahový rozpor uznesenia so zákonom, so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. V týchto prípadoch zákon umožňuje, aby osoba podala na súd návrh na určenie neplatnosti uznesenia VZ.

Žalobkyňa ako prvý a zároveň aj hlavný dôvod neplatnosti uznesení prijatých na VZ konanom dňa 30.06.2010 uviedla, že uznesením č. 1 bola do funkcie predsedu a zapisovateľa zvolená tá istá osoba, čo je v rozpore s § 127a ods. 1 Obch. zák. a tým, že neboli riadne, t.j. platne zvolené orgány VZ, celé VZ prebehlo bez platne zvolených orgánov, čo má za následok neplatnosť všetkých uznesení prijatých na takomto VZ. Ustanovenie § 127a ods. 1 Obch. zák. upravuje dve fázy priebehu rokovania VZ, a to do zvolenia predsedu a zapisovateľa a po zvolení. VZ volí svojho predsedu a zapisovateľa uznesením, na prijatie ktorého pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak, je potrebná nadpolovičná väčšina prítomných spoločníkov.

Súd z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I spoločnosti zistil, že žalobkyňa má v spoločnosti AEROPHONE Group s.r.o. obchodný podiel o veľkosti 49% a spoločník K. G.š obchodný podiel o veľkosti 51%. Štatutárnym orgánom spoločnosti je K. G.. Z článku IX. bod 8. spoločenskej zmluvy žalovaného zo dňa 4.4.1997 súd zistil, že VZ rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov.

Súd mal z výpovedí žalobkyne a konateľa žalovaného, z listiny prítomných spoločníkov zo dňa 30.06.2010 za preukázané, že obaja boli prítomní na VZ konanom dňa 30.06.2010 pri schválení programu. Rozporné boli ich tvrdenia ohľadne ďalšej účasti žalobkyne na VZ, keď žalobkyňa aj po konfrontácii s konateľom žalovaného tvrdila, že bola prítomná na celom VZ, vyjadrila sa k jednotlivým bodom programu, nesúhlasila s uznesením č.1, keď bola de facto odsunutá do úlohy pozorovateľa a nemohla hlasovať proti predloženým návrhom, ani nemohla podať v súlade s čl. IX. bod 12 písm. e) spoločenskej zmluvy protest.

Konateľ žalovaného zotrval aj po konfrontácii so žalobkyňou na svojej výpovedi, že prebehlo len otvorenie VZ a prezentácia, keď žalobkyňa odmietla podpísať listinu prítomných a vzápätí po emotívnej komunikácii po jeho výzve opustila VZ ešte pred hlasovaním o jednotlivých uzneseniach. Nakoľko žalobkyňa sa takýmto spôsobom vzdala práv spoločníka, nemohlo dôjsť k ich obmedzeniu a neexistuje zákonná podmienka na určenie neplatnosti uznesení VZ.

Súd po vzájomnej konfrontácii žalobkyne a konateľa žalovaného vyhodnotil ich výpovede a vo vzájomnej súvislosti s ostatnými listinnými dôkazmi, hlavne s poukazom na obsah zápisnice z VZ, ich následnú mailovú komunikáciu, listinu prítomných spoločníkov na zasadnutí VZ mal za preukázané, že žalobkyňa sa zúčastnila na celom VZ konanom dňa 30.06.2010. Ako je zrejmé z obsahu tejto zápisnice, ktorú vyhotovil konateľ žalovaného až dodatočne, čo medzi nimi nebolo sporné, na prvej strane zápisnice je uvedené, že spoločníci spoločnosti skonštatovali, že VZ bolo zvolané v súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou. Takisto formulácia k bodu č. 1 je v množnom čísle, keď dočasný predseda VZ K. G. privítal prítomných, k bodu č. 3 oboznámil prítomných, , k bodu č. 4 kde informoval spoločníkov, čo nasvedčuje tvrdeniu žalobkyne, že bola prítomná na celom priebehu VZ. Listina prítomných spoločníkov zo dňa 30.06.2010 je tiež podpísaná oboma spoločníkmi. Zápisnica nebola vyhotovená priamo na VZ, ani odoslaná do 5 dní od jeho konania konateľom spoločnosti žalobkyne, čo tiež nebolo sporné a je zrejmé aj z mailovej komunikácie, keď žalobkyňa dňa 15.07.2010 a 21.7.2010 žiadala o jej vyhotovenie, doručenie a predloženie k podpisu. Po doručení zápisnice žalobkyňa mailom zo dňa 28.07.2010 sa vyjadrila k bodom č. 2 až 6 zápisnice, konštatovala, že zápisnicu nemôže podpísať, je zmätočná a na zasadnutí sa zúčastnili obaja spoločníci so 100% hlasov. Vyjadrila ochotu zápisnicu opraviť a aj ju podpísať, pokiaľ chce K.. G.lmeš zotrvať vo funkcii konateľa, s požiadavkou, aby sa rozdelil dosiahnutý zisk.

Po ustálení, že obaja spoločníci sa zúčastnili celého VZ sa súd sa zaoberal námietkou žalobkyne, že došlo k porušeniu § 127a ods. 1 Obch. zák., keď do funkcie predsedu a zapisovateľa bola zvolená tá istá osoba, K. G.. Súd sa nestotožnil s týmto názorom a má za to, že zo znenia cit. ust. zákona nevyplýva obmedzenie zvoliť tú istú osobu do oboch funkcií. V zmysle zákona, ako aj spoločenskej zmluvy žalovaného je pre platné prijatie rozhodovania o ich zvolení potrebná nadpolovičná (jednoduchá) väčšina hlasov spoločníkov, k čomu v danom prípade aj pri účasti a hlasovaní oboch spoločníkov došlo, keďže K. G. za prijatie takéhoto uznesenia hlasoval a má v spoločnosti podiel hlasov vo výške 51%. Tvrdenie žalobkyne, že prijatím uznesenia č. 1 bol porušený zákon, príp. spoločenská zmluva a následne v súvislosti s jeho prijatím boli reálne porušené jej práva ako spoločníka teda neobstojí. V súlade so zákonom a spoločenskou zmluvou, za stavu platného zvolenia orgánov VZ, boli prijaté aj ďalšie dve uznesenia jednoduchou väčšinou hlasov spoločníkov.

V súvislosti s námietkami žalobkyne, že po prijatí uznesenia č. 1 bola de facto odsunutá do úlohy pozorovateľa, resp. takzvaného štatistu a nemohla hlasovať proti predloženým návrhom nemohla podať protest a jej odlišný názor, resp. nesúhlas a jeho zdôvodnenie nebolo nijako zachytené v zápisnici, súd jej musí prisvedčiť v tom, že skutočne v súlade s čl. IX. bod 12. písm. e) spoločenskej zmluvy má právo podať protest proti niektorému rozhodnutiu, pokiaľ o to požiada. V závere zápisnice z VZ zo dňa 30.06.2010 je konštatované, že k priebehu, hlasovaniu, ani k rozhodnutiam VZ neboli vznesené žiadne protesty spoločníkov. Žalobkyňa v konaní predložila mail zo dňa 28.07.2010, v ktorom okrem už uvedeného k bodu č. 2 uviedla, že K.. G. nebol na zasadnutí sám a môže byť overovateľom, čo súd podľa obsahu nepovažoval za protest proti uzneseniu. K bodu č. 3 zápisnice namietla, že nepredniesol správu o stave finančných prostriedkov na účte v banke, ani v pokladni, a preto to žiada vypustiť. Nesúhlasí s prenechaním dosiahnutého zisku za účelom vykrytia strát minulých a budúcich účtovných období a chce,

aby ho rozdelil medzi spoločníkov. K bodu č. 4 uviedla, aby ho v prípade, že chce zostať konateľom, tento bod z programu vypustili, čo taktiež nie je protestom proti prijatému uzneseniu. Ako je zrejmé z výpovede konateľa žalovaného zápisnicu v pôvodnom stave založil do zbierky listín. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj prípadný protest proti uzneseniu č. 2 a nesúhlas žalobkyne s prenechaním dosiahnutého zisku za účelom vykrytia strát minulých a budúcich účtovných období nespôsobil, nemal za následok neplatnosť platne prijatého uznesenia.

S poukazom na vyššie uvedené bolo platne prijaté aj uznesenie č. 3, keďže VZ prebehlo zákonným spôsobom a uznesenie bolo prijaté jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov.

Na záver súd v súvislosti s námietkou žalobkyne, že nadobudli obchodný podiel v žalovanom za trvania ich manželstva a v zmysle ustálenej judikatúry sa obchodný podiel nadobudnutý za trvania manželstva niektorým z manželov považuje za predmet BSM, čo by ale znamenalo, že obidva podiely v žalovanom sú v ich BSM, a preto v ich prípade nie je celkom správne hovoriť o spoločníkovi s 51% a so 49% podielom súd zhodne s názorom žalovaného túto námietku považuje za irelevantnú, nakoľko hodnota obchodného podielu má význam až v prípade vyporiadania BSM a nemá vplyv na vykonávanie práv spoločníka na VZ.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné bránenie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám právneho zástupcu sumu 551,93 eur ako náhradu trov konania, ktoré predstavujú odmenu advokáta za zastupovanie pozostávajúcu zo:

I 2 úkonov právnej služby po 57,- eur za:

a) prevzatie a príprava zastúpenia

b) písomné podanie na súd - vyjadrenie k žalobe zo dňa 29.09.2011

3 úkonov právnej služby po 58,69 eur za:

c) účasť na pojednávaní dňa 11.07.2012 (vo výške 1)

d) ďalšia porada s klientom zo dňa 02.11.2012 (2 skončené hod.)

e) účasť na pojednávaní dňa 05.11.2012

2 úkony právnej služby po 60,07 eur za:

f) ďalšia porada s klientom zo dňa 28.05.2013 (2 skončené hod.)

g) účasť na pojednávaní dňa 29.05.2013

II. 2x režijný paušál vo výške 7,41 eur, 3x režijný paušál vo výške 7,63 eur, 2x režijný paušál vo výške 7,81 eur.

III 20% DPH

(odmena vyčíslená v zmysle , , ,,, , , , vyhlášky č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( ):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.