Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21S-30-2013.pdf
PDF · 85.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/30/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline v právnej veci žalobcu: T. F., bytom P. XXXX/XX, XXX XX B. M. L., proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, 813 42 Bratislava, práv. zast. JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so sídlom A. X, XXX XX Q., v konaní o preskúmanie zákonnosti listu žalovaného č. 7/12- JUDr. Hr/Ma zo dňa 05.09.2012, takto jednomyseľne
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou Krajskému súdu v Trenčíne, následne uznesením postúpenou tunajšiemu súdu a prijatou na tunajšom súde dňa 25.02.2013, označenou ako „Žaloba -návrh-odvolanie (§ 250l O.s.p.)“, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory a Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, ktorých označil za žalovaných v rade 1/ a 2/, č. 7/12- JUDr. Hr/Ma zo dňa 05.09.2012 a vrátenia veci späť na ďalšie konanie a rozhodnutie lege artis podľa § 250q ods.2 O.s.p. alebo alternatívne podľa § 250j ods. 3 inak ods. 2 písm. a) až e) O.s.p.
Namietal vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia pre nesúlad výroku s obsahom žiadosti o bezplatného advokáta určeného žalovaným. V nejudikovanom spore vyvodzuje právomoc všeobecného správneho súdu z § 7 ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s § 2 ods. 3 zákona o súdoch č. 757/2005 Z.z., preto podal hybridnú žalobu a ponecháva na uvážení súdu, či je relevantný súdny prieskum podľa 2. alebo 3. hlavy 5. časti O.s.p. v súlade s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy.
Pasívnu procesnú legitimáciu Slovenskej advokátskej komory a Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory vyvodil z ust. § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 19 in fine O.s.p. v spojení s § 250 ods. 4 O.s.p. a § 250m ods. 3 O.s.p. v zmysle judikatúry R 12/2010, rozhodnutia NS SR č. 3 Cdo 180/2009 z 22.10.2009, uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 87/09-11 z 24.02.2009, teda priamo ex lege, pričom právna spôsobilosť (subjektivita) je irelevantná, na napriek tomu preventívne žaluje aj SAK a spor o pasívnu legitimáciu ponecháva na uvážení súdu, ktorý nech zo žalovaných určí správne žalovaného.
Procesnú prípustnosť žaloby odvodzuje z neexistencie opravného prostriedku, neexistencie poučenia a zachovania lehoty v zmysle § 250b O.s.p., resp. § 250m ods. 2 O.s.p. od vadného doručenia napadnutého rozhodnutia obyčajnou zásielkou bez doručenky dňa 10 alebo 11.09.2012 (aplikujúc judikáty NS SR R 7/09), preto treba považovať rozhodnutie za nedoručené a lehoty zachované.
Rozhodnutiu vytýkal nesprávne právne posúdenie neurčením bezplatného advokáta, hoci je v hmotnej núdzi, nepreskúmateľnosť pre absenciu dôvodov (R 57/09, R 55/08), nulitu neaplikujúcu per analogiam ust. § 46 a § 47 Správneho poriadku.
Podľa obsahu a povahy podania súd posúdil podanie žalobcu ako žalobu v zmysle § 249 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu a ďalej v konaní postupoval podľa ust. § 247 a nasl. O.s.p., t.j. podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. - rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.
Žalobca v podaní označil ako žalovaného aj Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory. Súd v súlade so zásadou správneho súdnictva, že nesprávne označenie žalovaného správneho orgánu nebráni súdu, aby konal so správne identifikovaným žalovaným, pokiaľ táto skutočnosť vyplýva zo samotnej žaloby, a aby žalovaný správny orgán bol aj správne označený v písomnom vyhotovení rozhodnutia súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2010, sp. zn. 2 Sži 2/2010), označil za žalovaného subjekt - orgán záujmovej samosprávy -Slovenskú advokátskou komoru, pričom Predsedníctvo je jedným z jej orgánov.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1, 2, 3 O.s.p. sa podľa ustanovení tejto hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení do 01.01.2013 (ďalej len zákon o advokácii) ak sa niekto nemôže poskytnutia právnych služieb podľa tohto zákona domôcť, je oprávnený požiadať komoru, aby mu ponúkla vhodného advokáta. Ak tomu nebránia dôvody uvedené v ustanovení § 21, advokát ponúknutý komorou je povinný poskytnúť právne služby za podmienok ňou určených.
Predmetom súdneho prieskumu podľa podanej žaloby ju preskúmanie listu adresovanému žalobcovi č. 7/12- JUDr. Hr/Ma zo dňa 05.09.2012, podpísaného predsedom Slovenskej advokátskej komory, v ktorom boli žalobcovi ponúknutý traja advokáti Mgr. L. B., so sídlom v M., Mgr. M. C., so sídlom v M., Mgr. D. M., so sídlom v M..
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žiadosťou o bezplatné poskytnutie právnych služieb doručenej žalovanému dňa 11.04.2012 o.i. domáhal, bez uvedenia bližších skutočností, určenia advokáta podľa § 71 ods. 1 písm. b) zákona o advokácii. Prílohou žalobcovej žiadosti bola odpoveď JUDr. W., advokátky o odmietnutí prevzatia jeho zastúpenia z dôvodu jej pracovnej zaneprázdnenosti. Odporca listom zo dňa 16.04.2012 oznámil žalobcovi skutočnosť, že nie je oprávnený ustanovovať advokátov na poskytnutie právnych služieb ani obhajcov na poskytovanie obhajoby ex offo. Následne po podaní návrhu žalobcu proti nečinnosti žalovaného, vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Sžnč/3/2012, žalovaný oznámil žalobcovi listom zo dňa 05.09.2012 ponuku troch advokátov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 28.12.2012, sp. zn. 6Sžnč/3/2012 uviedol, že uvedeným postupom (list zo dňa 05.09.2012) odporca (v tomto konaní žalovaný) splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 20 ods. 3 zákona o advokácii podľa ktorého, ak sa niekto nemôže poskytovania právnych služieb podľa zákona o advokácii domôcť, je oprávnený požiadať komoru, aby mu ponúkla vhodného advokáta. Tým, že zo strany odporcu došlo po podaní návrhu navrhovateľa k postupu v konaní o určenie advokáta, teda úkonu, ktorý smeroval k ukončeniu jeho nečinnosti, možno konštatovať, že došlo k odpadnutiu dôvodov pre konanie podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a preto konanie o návrhu proti nečinnosti odporcu zastavil.
Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky žalovaný si listom zo dňa 05.09.2012 splnil povinnosť podľa § 20 ods. 3 zákona o advokácii.
V napadnutom liste žalovaný uviedol, že neurčil osobitné podmienky, za ktorých advokáti poskytnú právne služby. Podľa názoru krajského súdu v predmetnej veci boli najprv žalobcovi navrhnutí traja advokáti a až v prípade, že by nedošlo k dohodne so žiadnym z nich, by nastali podmienky, za ktorých mohol žalovaný záväzne určiť podmienky poskytnutia právnej služby, keďže žalobca dokladoval nemožnosť domôcť sa poskytnutia právnej služby len vo vzťahu k jednej advokátke - JUDr. W., pričom neuviedol, že by sa kontaktoval aj iných advokátov.
Inštitút správneho súdnictva predstavuje realizáciu ústavného princípu domáhať sa súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Z právomoci súdu nemôže byť vylúčené preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. V prípade žalôb podľa II. hlavy, V. časti O.s.p. predmetom prieskumu okrem iného musí byť právoplatné rozhodnutie, individuálny správny akt, pri ktorom boli v správnom konaní vyčerpané riadne opravné prostriedky, ktoré zákon pripúšťa.
V predmetnom prípade sa žalobca domáha prieskumu listu žalovaného, ktorým mu boli ponúknutí traja advokáti.
Povinnosťou všeobecných súdov konajúcich pri prieskume rozhodnutí správnych orgánov je v každom štádiu konania postupom „ex offo“ preverovať či sú splnené podmienky súdneho konania v prejednávanej veci. Medzi podmienky konania patrí tiež právomoc súdov vymedzená v § 7 O.s.p.
Právomoc je súhrn záležitostí, ktoré sú súdy oprávnené a povinné prejednávať a rozhodnúť. Právomoc vymedzuje vzťahy medzi súdmi a inými orgánmi. Právomoc súdov sa následne člení podľa odvetví práva na civilnú, trestnú atď.
Právomoc súdov v správnom súdnictve vyplýva z § 7 ods. 2 O.s.p. a následne je konkretizovaná v § 244 O.s.p. V prípade prieskumu právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy (druhá hlava piatej časti O.s.p.) zákonodarca navyše vyžaduje pre to, aby mohlo dôjsť k preskúmavaniu rozhodnutí a postupov v správnom súdnictve, aby toto rozhodnutie a postup boli určitej kvality - tzv. spôsobilý predmet
preskúmavania - pozitívne (§ 247 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 3 O.s.p.) a negatívne vymedzený (§ 248 O.s.p.).
Zákonodarca v § 244, § 247 a § 248 O.s.p. síce nepoužil pojem právomoc, ale tým, že zadefinoval, čo môže byť predmetom prieskumu a čo nie, vymedzil de facto právomoc súdu v správnom súdnictve. Keďže správne súdnictvo neupravuje špeciálny predpis, ale je súčasťou Občianskeho súdneho poriadku, môžeme hovoriť o tom, že osobitná podmienka konania v správnom súdnictve tzv. spôsobilý predmet preskúmavania pozitívne a negatívne vymedzený je popri § 7 O.s.p. vlastne ďalším vymedzením civilnej právomoci súdu v slovenskom kódexe civilného procesu - Občianskom súdnom poriadku. Následok nedostatku právomoci je rovnaký ako pri právomoci vo všeobecnom zmysle (§ 104 ods. 1 O.s.p.), t.j. zastavenie konania, v tomto prípade podľa § 250d ods. 3 O.s.p, t.j. podľa ustanovenia špeciálneho k § 104 ods. 1 O.s.p.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
Z uvedeného vyplýva, že napadnuté žalovaného je organizačným aktom, ktoré jednoznačne nespĺňa charakter individuálneho správneho rozhodnutia, čím je vylúčené zo súdneho prieskumu podľa II. hlavy, V. časti O.s.p., a preto súd rozhodol s odkazom na ust. § 244 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250d ods. 3 O.s.p. o zastavení konania.
Občiansky súdny poriadok v piatej časti neobsahuje právnu úpravu o trovách konania, v prípade, že bolo konanie zastavené podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c), podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Tento postup predstavuje primeranú aplikáciu ustanovení tretej časti Občianskeho súdneho poriadku týkajúcich sa trov konania vyhovujúc požiadavkám piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a jej zásade priznávania náhrady trov konania v správnom súdnictve podľa úspešnosti len žalobcovi a v prípade späťvzatia žaloby žalobcom aj žalovanému.
Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p..