Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/43/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti C., a to C., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: C. C., nar. XX.XX.XXXX , bytom T. - L., Y. ul. XXX/ XX a G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., G. XXXX, zastúpenému I.. K. T., S. v G. J., X. XX/XX, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny G., o návrhu matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 13. februára 2013, č.k. -39, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k. -58, zo dňa 19. júna 2012 v časti o čase striedania detí v starostlivosti rodičov tak, že maloleté deti, zverené rodičom do striedavej osobnej starostlivosti si budú rodičia striedať v starostlivosti každý piatok, počnúc prvým piatkom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku o 18:00 hod., kedy matka privezie deti pred byt otca a otec deti odovzdá matke pred jej bytom nasledujúci týždeň v piatok o 18:00 hod. a takto sa bude striedavá starostlivosť opakovať v týždenných intervaloch. Zároveň konštatoval, že v ostatnom zostáva rozsudok tamojšieho súdu č.k. -58 zo dňa 19. júna 2013 nezmenený. Návrh matky na zrušenie osobnej starostlivosti zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že maloleté deti boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov na základe súdom schválenej rodičovskej dohody, keď rozsudok, ktorým bola dohoda schválená, nadobudol právoplatnosť 11.07.2012. Odvtedy sú deti vychovávané a je im poskytovaná osobná starostlivosť rodičov vo forme striedavej osobnej starostlivosti. V súčasnej dobe matka podala návrh, v ktorom uviedla, že s takouto formou osobnej starostlivosti nesúhlasí, a preto súd zameral dokazovanie na zistenie, či ďalšie trvanie osobnej starostlivosti je v záujme maloletých detí, alebo či striedavá osobná starostlivosť deti poškodzuje a nie je na prospech ich ďalšiemu fyzickému a psychickému vývinu. Z pohovoru, ktorý bol vedený prostredníctvom opatrovníka maloletých detí, súd zistil názor detí, ktoré sa jednoznačne vyjadrili tak, že chcú zostať v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Maloletá B. sa vyjadrila opakovane pri oboch pohovoroch jednoznačne, že chce zostať v striedavej osobnej starostlivosti. Maloletému C. bol ponechaný čas po prvom pohovore na rozmyslenie a pri druhom pohovore sa jednoznačne vyjadril za zachovanie striedavej osobnej starostlivosti. Spochybnenie vysloveného názoru detí matkou považoval za účelové, s tým, že opatrovník dvakrát vykonal pohovor, a to prvýkrát v doprovode oboch rodičov, pričom deti sa jednoznačne vyjadrili za zotrvanie striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na ich vek a rozumovú vyspelosť súd rešpektoval ich názor a želanie, a prihliadol na citovú väzbu detí k rodičom, ktorá z pohovoru vyplynula a riadiac sa doporučením opatrovníka, ponechal deti v striedavej osobnej starostlivosti. Opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloleté deti, a preto nepovažoval za preukázané matkou vytýkané nedostatky. Ponechal preto maloleté deti v striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov a pozmenil iba v označení dňa, kedy sa budú rodičia v starostlivosti o deti striedať. Aj pri určení tohto dňa rešpektoval názor detí, ktoré sa vyjadrili, že lepšie im vyhovuje piatok, čo sa javí, v porovnaní s tým ako sa striedala starostlivosť v stredu, výhodnejšie, najmä z dôvodu dochádzky detí do školy a plnenia si školských povinností počas uceleného pracovného týždňa.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, ktorá navrhla jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní zdôraznila, že podľa jej presvedčenia striedavá osobná výchova má zlý vplyv na ďalší psychický a fyzický vývin oboch detí. Vzťahy rodičov navzájom nie sú dobré. Striedanie výchovného prostredia v strede týždňa považuje za maximálne stresové. Rozhodnutie súdu o prispievaní na náklady detí, spojené s mimoškolskou činnosťou otec nerešpektuje a náklady prepláca len podľa vlastného uváženia. Dochádzka do školy je u otca komplikovaná a zaťažujúca pre deti. Ďalej vyčítala súdu prvého stupňa, že pojednával vo veci 22.01.2013, na ktorý termín sa ospravedlnila z dôvodu práceneschopnosti.

Otec maloletých detí vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia. Matka maloletých detí vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, ale z jeho obsahu je zrejmé, že uplatňuje dôvody na odvolanie podľa (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a písm. c/ (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností).

Dôvod na odvolanie podľa je daný v prípade, keď možno konštatovať v konaní také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníkov, ktorých dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Matka maloletých detí vo svojom odvolaní za takúto vadu považuje tú skutočnosť, že súd prvého stupňa napriek jej ospravedlneniu z dôvodu práceneschopnosti uskutočnil pojednávanie 22. januára 2013.

Zo spisu zistil odvolací súd, že ospravedlnenie matky z neúčasti na pojednávaní došlo súdu prvého stupňa v deň konania určeného pojednávania, t.j. 22. januára 2013. Súd prvého stupňa preto nemal možnosť oznámiť účastníkom konania odročenie. Bolo vykonané pojednávanie, na ktorom informovala opatrovníčka maloletých detí o vykonanom pohovore detí. Po tomto pojednávaní však nebolo vynesené rozhodnutie a pojednávanie bolo odročené na 13.02.2013, na ktorom sa matka detí zúčastnila, predložila písomné vyjadrenie a aj ústne sa vyjadrila k prednesom otca a kolízneho opatrovníka. Tú skutočnosť, že sa vo veci uskutočnilo pojednávanie 22.01.2013, preto nie je možné považovať za také porušenie práv účastníka konania (odňatie možnosti konať pred súdom), ktoré by predstavovalo vadu, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tým aj dôvod na odvolanie podľa

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ (súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je daný v prípade, ak účastník konania navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

Matka maloletých detí v odvolaní uvádza, že žiadala súd, aby vo veci vykonal dokazovanie výsluchom nielen rodičov, ale aj navrhnutých svedkov, prípadne vykonal iné dôkazy potrebné na rozhodnutie. Poukázala na to, že dňa 05.02.2013 doručila na súd v Považskej Bystrici návrh na predvolanie svedka, ale tejto žiadosti prvostupňový súd nevyhovel.

Zo spisu vyplýva, že návrhom z 05.02.2013 navrhla matka maloletých detí vypočuť svedka C. C., ktorý žije v spoločnej domácnosti, a to z dôvodu, že sa o ňom otec maloletých detí vo svojich vyjadreniach klamlivo vyjadruje.

Zo zápisnice o pojednávaní súdu prvého stupňa, ktoré sa konalo 13.02.2013 vyplýva, že v závere pojednávania boli účastníci poučení podľa o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada. Matka v záverečnom prednese navrhla návrhu vyhovieť, avšak netrvala na výsluchu označeného svedka.

V súvislosti s posudzovaním dôvodu na odvolanie podľa je potrebné skúmať nielen tú skutočnosť, či účastník konania navrhol dôkaz a súd prvého stupňa ho nevykonal, ale je potrebné posúdiť aj vzťah dôkazu k predmetu konania, teda či sa jedná o dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. V prejednávanej veci matka v odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka, ktorý je jej partnerom a žije s ňou v spoločnej domácnosti, a to z dôvodu, že otec maloletých detí sa o ňom klamlivo vyjadruje. Zo spisu a najmä z odôvodnenia napadnutého rozsudku je však zrejmé, že pri rozhodnutí o návrhu matky na zrušenie osobnej striedavej starostlivosti nebola posudzovaná osobnosť partnera matky ako skutočnosť podstatná pre rozhodnutie. Postup súdu prvého stupňa preto nemožno označiť za nesprávny, keď nevypočul takto označeného svedka.

Odvolací súd ďalej preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa v danej veci starostlivosti o maloleté deti postupoval dôsledne podľa , podľa ktorého o vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd zisťuje názor orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého. V konaní bolo naplnené ust. , podľa ktorého, ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne, pričom názor maloletého dieťaťa zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb, zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa. Citované zákonné ustanovenie podľa článku 12 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je priamo aplikovateľný v konaní pred občianskoprávnymi súdmi, zabezpečuje dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

V prejednávanej veci ide o deti veku XX a XX rokov, s ktorými bol vykonaný pohovor na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v G. J.. Podľa jeho informácie bol vykonaný pohovor s deťmi, ktoré sa dostavili v doprovode oboch rodičov. Maloletý C. sa pri prvom pohovore vyjadril, že potrebuje viac času na rozmyslenie, pričom maloletá B. prejavila so striedavou starostlivosťou rodičov spokojnosť a vyjadrila sa iba v tom zmysle, že by jej viac vyhovoval pre striedanie rodičov piatok, ako streda. Po pohovore sa rodičia dohodli, že sa ešte porozprávajú aj za prítomnosti detí. K stretnutiu malo dôjsť 21.01.2013, avšak neuskutočnilo sa pre neúčasť matky. Opakovane bol vykonaný pohovor s maloletými deťmi 22. januára 2013, kde sa deti vyjadrili jednoznačne, že chcú zostať v osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v G. J. pred súdom prvého stupňa uviedla, že deti pri pohovore boli pokojné, nebolo badať ovplyvnenie a prejavili kladný vzťah k obom rodičom.

Súd prvého stupňa preto opodstatnene vyhovel návrhu len v časti, pokiaľ ide o čas striedania, ktorý zmenil na piatok zo stredy, čo je aj podľa stanoviska maloletých detí pre nich vyhovujúcejšie. Podmienky

pre zrušenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a tým na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia nezistil a tieto nevyplývajú ani zo žiadnych skutočností nachádzajúcich sa v spise, najmä v takomto zmysle sa nevyjadrili maloleté deti.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .