Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-268-2009.pdf
PDF · 101.49 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/268/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej právnej veci žalobcov : X. L. D., Q. B., L. X, X. G. D., Q. B., L. X, X. G. D., Q. U. G. L. XXX/X, X. L.. L. D., Q. B., B. X, X. Q. D., Q. L. XXX, Q., X. M. R., Q. P. L., W. XXX, X. U. D., Q. P. L., T. XXX, X. J. S., Q. U., C. P. XX, X. J. C., Q. Q.P., R. XX, XX. L. C., Q. U., P. XX/XX, XX. L. B., Q. Q., U. X, XX. G. Č., Q. Q., C. X, XX. I.. J. K., Q. U., Q. XX, XX. R. B., Q. Q., T.. P. XX, XX. U. D.Á., Q. Q., XX. J. , Y. N. Ú., XX. T. D., Q. Q., J. XXX, XX. I.. L. W., D.. T. W., Q. B., T. XX, XXa/ C. W., Q. U., W. M.. X, Č. D. , XX. I..I. B., Q. B., B.. M. XX, XX. T. B., Q. B., U.B. X, XX. U..L.. L. B., U.., Q. B., Ť.J. D. XX, XX. I.. T. L., Q. B. P. XX, všetci zastúpení U.. L.. L. B., U.., Q. B., Ť. D. XX, proti žalovanému Mesto Prešov, Hlavná 73, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o ochranu vlastníckeho práva takto
rozhodol:
súd žalobu z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobcovia dňa 28.12. 2009 doručili súdu, ktorým sa domáhali navrátenia vlastníctva k pozemkom v čase vyvlastnenia vedených v pozemnoknižnej vložke č. X XXX, parc.mpč. XXX/X - záhrada v intraviláne, o výmere 2 131 m2, ktorá im bola odňatá pre úporné politické násilie a nedodržiavane zákonnosti členmi ich rodiny, Gréckokatolíckej rodiny U..A.. L. D., generálneho vikára Prešovskej Gréckokatolíckej diecézy. K vyvlastneniu tohto pozemku došlo na základe rozhodnutia Jednotného národného výboru v Prešove H.-XXX/-XXXX, zo dňa 12.09.1952. Podľa tohto rozhodnutia mala byť vyplatená finančná náhrada vo výške 21 510,- Kčs L. D., U. D., V. P., D.. D. za vyvlastnenú výmeru pozemku 2131 m2, k čomu však nikdy nedošlo.
Na základe toho oprávnené osoby vyhlásili, že za vyvlastnený pozemok im nebol poskytnutý náhradný pozemok ani finančná náhrada a uplatnili si reštitučný nárok.
Obvodný pozemkový úrad v Prešove vydal rozhodnutie č. G. XXXX/XXXX-XX/Ba dňa 26.03.2008, ktorým priznal právo na náhradu podľa zák.č. 503/2003 Z.z., splnením podmienok podľa § 3 ods. 1 zák. a priznal oprávneným osobám právo na náhradu za pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva Československého štátu na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia Jednotného národného výboru v Prešove zo dňa 12.09.1952, pre výstavbu letného kúpaliska, bez vyplatenia náhrady.
Voči tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie. Krajský súd zrušil toto rozhodnutie, lebo Obvodný pozemkový úrad, ako štátny a správny orgán priznal len právo na náhradu pozemkov podľa zák.č.
503/2003 - § 3 ods. 1, písm. m), ale nie na pozemok, ktorý bol pôvodným vlastníkom odňatý a ktorého sa žalobcovia v reštitučnom konaní dožadujú a vec vrátil na ďalšie konanie.
Obvodný pozemkový úrad v Prešove doporučil žalobcom, aby si súdnou cestou vymáhali navrátenie vlastníctva k pozemkom, lebo Mesto Prešov je na Správe katastra, na liste vlastníctva zapísané ako vlastník predmetnej parcely.
Mesto Prešov sa už od roku 1991 stalo vlastníkom tohto pozemku, na základe netransparentného postupu bez delimitačného protokolu z odovzdania a prevzatia predmetného majetku.
V zmysle zákona č. 229/1991 Z.z. ich Mesto Prešov neupozornilo na túto skutočnosť. Podľa tohto zákona pozemok sa nemal stať vôbec predmetom prechodu vlastníctva, ale mali byť vyzvaní pôvodní vlastníci a pozemok mal byť vrátený pôvodným vlastníkom, na základe samotného zák.č. 138/1991 o majetku obcí ako aj zák.č. 229/1991 Z.z.
Predmetný pozemok, teraz vedený ako parc. B. XXX J. XXX boli na Mesto Prešov zapísané na základe geometrického plánu č. XX/XXXX, keď zo štátu prešlo toto vlastnícke právo na žalovaného zo zákona č. 138/1991 Z.z.
Š. W. J. V. B. ako oprávnené väčšinové dedičky sa na Mestskom úrade v Prešove v septembri 1991 a v máji 1992 dozvedeli zavádzajúce informácie, že štát ešte neodovzdal tento majetok obci a na Krajskom úrade v Prešove, v auguste 1992 boli utvrdené, že majetok im v zmysle zák.č. 229/1991 Z.z. patrí, ale na tento majetok reaguje veľa reštituentov s tým, aby počkali do roku 1994, kedy bude prebiehať ďalšia etapa novelizovaného zákona s istými zjednodušeniami. Medzitým V. B. zomrela v r. 1994 a Š. W.Č. mala 70 rokov.
Zákon č. 229/1991 ukladal právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 oprávnenej osobe do 31.12.1992.
Zákon č. 503/2003 o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, v § 2,3 až 7 umožňuje navrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu z dôvodu vyvlastnenia bez finančnej náhrady. Takýto nárok si uplatnili dňa 20.09.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove, ktorý aj rozhodol, že im priznáva náhradu za pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva Československého štátu, MsNV ale oprávneným priznáva len právo na náhradu za predmetný pozemok, teda náhradný pozemok v primeranej výmere a bonite, s čím nemôžu byť spokojní.
Predmetný pozemok im bol nezákonne z dôvodov politickej perzekúcie odňatý, mal by im byť riadne vrátený.
Žalovaný sa nestal vlastníkom tohto majetku, aj keď je zapísaný ako vlastník.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
Na základe zák.č. 138/1991 o majetku obcí, nadobudol predmetný pozemok. Delimitačný protokol nie je nadobúdací titul, ale je ním zákon, § 2 ods. 1 zák.č. 138/1991 Z.z. Iná situácia by bola, ak by žalobcovia si uplatnili reštitučný nárok v zmysle zákona č. 229/1991, resp. ak tak urobili, nech preukážu písomnú výzvu.
Reštitučné zákony č. 403/1990 a 229/1991 mali tzv. blokačné paragrafy, teda nemohli sa vracať tie pozemky, ktoré boli zastavané. Aj v konkrétnom prípade, na tomto pozemku bolo postavené kúpalisko.
Mesto Prešov teda nadobudlo tento majetok ex lege, muselo ho prevziať do vlastníctva. Vzhľadom na to, že prebieha tu v obdobnej veci konanie na Obvodnom pozemkovom úrade, je potrebné takéto konanie buď zastaviť, alebo žalobu zamietnuť, ako všeobecnú určovaciu vlastnícku žalobu pre nepreukázanie vlastníckeho práva a nadobúdacieho titulu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom informovanej zástupkyne Obvodného pozemkového úradu, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu G. XXXX/XXX/XX/Ba, rozsudkom Krajského súdu v Prešov 4Sp/1/2010, výpisom z listu vlastníctva č. 6492, stanoviskom Obvodného pozemkového úradu v Prešove, ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:
Žalobcovia dňa 20.09.2004 si uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade Prešov nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zák.č. 503/2003 Z.z.
Obvodný pozemkový úrad Prešov, ako správny orgán, vydal dňa 08.02.2008 rozhodnutie č.j. G. XXXX/ XXXX-XX/Ba, ktorým priznal účastníkom konania právo na náhradu za časť parcely č. 381/2, zapísanej v pozemnokničnej vložke XXXX, vo výmere 2131 m2. Toto rozhodnutie zrušil Krajský súd v Prešove, v konaní 2Sp/34/2008 a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Následne správny orgán, na základe žiadosti žalobcov, doručenej 28.12.2009 o dočasné prerušenie konania vo veci navrátenia vlastníctva k pozemkom, prerušil konanie na dobu do ukončenia konania na Okresnom súde v zmysle § 29 ods. 1 zák.č. 71/1967 , lebo tým, že bola podaná žaloba na okresný súd o určenie vlastníckeho práva, nie je jasný titul prechodu vlastníckych práv na štát alebo inú právnickú osobu.
Informovaná zástupkyňa Obvodného pozemkového úradu L.. J. W. pri svojom výsluchu uviedla, že žalobcovia si uplatnili dňa 20.09.2004 reštitučné nároky k pozemnoknižnej parcele XXX/X - záhrada v intraviláne, zapísaná v pozemnoknižnej vložke XXXX B..Ú.. U.. Podľa rozhodnutie G. XXXX/XXX- XX/Ba z 9.12.2009, bolo rozhodnuté, že L. D. J. P.. spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. p) zákona na priznanie práva na náhradu za pozemok, ktorý prešiel do vlastníctva Československého štátu, v správe MsNV Prešov, politickou perzekúciou alebo postupom, porušujúcim všeobecne uznávané ľudské práva a slobody. Oprávneným sa priznáva právo na náhradu za predmetný pozemok tak, že sa im v zmysle § 6 ods. 2 prevedú bezplatne iné pozemky vo vlastníctve štátu, v primeranej výmere a bonite, v akej boli pôvodné pozemky, a to ak je možnosť v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnené osoby súhlasia, alebo oprávneným osobám sa poskytne finančná náhrada. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky, alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je vyšší ako 5 000,- Sk.
O pozemku, vedenom v pozemnoknižnej vložke XXXX, parc. XXX/X - záhrada v intraviláne o výmere 2131 m2 bude rozhodnuté v samostatnom konaní.
Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu z 9.12.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.2010.
Informovaná zástupkyňa ďalej OPÚ uviedla, že v najbližšom období bude vydané rozhodnutie o tejto časti nároku žalobcov, pretože čakajú na dodanie identifikácie parciel. O tom, či oprávneným osobám bude priznaný náhradný pozemok, alebo finančná náhrada za tento pozemok, rozhodne Slovenský pozemkový fond po vydaní rozhodnutia OPÚ a musia si o to požiadať oprávnené osoby.
Žalobcovia naďalej trvali na podanej žalobe, lebo OPÚ im nechce vrátiť tento pozemok, ale len poskytnúť náhradný pozemok, resp. finančné vyrovnanie, s čím nesúhlasia.
Podľa zák.č. 503/2003 Z.z. v § 2 ods. 1, spĺňajú podmienky na navrátenie pozemku a takýto pozemok, ktorý im bol nezákonne odňatý, by im mal byť aj vrátený.
Žalovaný sa nestal vlastníkom tohto majetku, nepredložil OPÚ listinné dôkazy, na ktoré poukazoval Krajský súd ešte v zrušujúcom rozhodnutí, a to delimitačný protokol.
S takýmto postupom OPÚ nie sú spokojní, lebo sa im odopiera právo na ich majetok, ktorý nadobudli ich predkovia, od mesta chceli, aby im vyplatilo kúpnu cenu za pozemok, potom by si tento pozemok kúpili od neho.
Ako vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 4Sp/1/2010 zo dňa 19.10.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu XXXX/XXX-XX/Ba, neprávoplatné rozhodnutie OPÚ o tom, že žalobcovia spĺňajú podmienky podľa § 3 ods. 1, písm. d) zák.č. 503/2003 na navrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý prešiel do vlastníctva Československého štátu - správe MsNV Prešov ( školstvo v Prešove) politickou perzekúciou alebo postupom porušujúcim všeobecné uznávané ľudské práva a slobody a oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia navracia vlastníctvo k pozemkom, zapísaným v k.ú. Prešova v čase zabratia, pozemnoknižná vložka č. XXX , mpč. XXX/X - záhrada v intraviláne, o výmere 1303 m2 a ďalších parciel s tým, že pokiaľ ide o parcelu XXX/X, bude o nej rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí.
Ako vyplynulo z výsluchu informovanej zástupkyne OPÚ L.. J. W., toto rozhodnutie nebolo ešte vydané s tým, že sa vo veci koná. OPÚ čaká na dodanie identifikácie v najbližšom období vydá rozhodnutie.
Z uvedeného vyplýva, že vo veci navrátenia pozemku č. 381/2 - pozemnoknižná vložka 2015, záhrada v intraviláne, nie je právoplatne rozhodnuté na Obvodnom pozemkovom úrade, kde bol tento reštitučný nárok uplatnený.
Žalobcovia napriek tomuto konaniu podali žalobu, ktorou sa na všeobecnom súde domáhajú navrátenia vlastníctva k tej istej parcele.
Reštitučný nárok v zmysle zák.č. 229/1991 nebol žalobcami uplatnený.
Podľa zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej Rady SR č. 180/1995 Zb. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku a priznanie práva na náhradu, vydáva obvodný pozemkový úrad.
Žalobcovia si takýto nárok uplatnili na Obvodnom pozemkovom úrade v Prešove, ktorý o navrátení pozemku č. 381/2 doposiaľ nevydal rozhodnutie.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 153 ods. 1,2 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Žalobcovia postavili petit svojej žaloby tak, že sa domáhajú navrátenia vlastníctva k parc. mpč. 381/2 z dôvodu politického útlaku a nedodržiavania zákonnosti, výsledkom čoho je, že pôvodne vyvlastnený pozemok sa dostal do vlastníctva Mesta Prešov nezákonným spôsobom.
O nároku, ktorý si takto uplatňujú ešte nerozhodol Obvodný pozemkový úrad v Prešove, kde takýto istý nárok bol uplatnený dňa 20.09.2004. Tento nárok si uplatnili žalobcovia ako reštitučný nárok podľa zák.č. 503/2003 Z.z.
Formulácia nárok žalobcov nie je presná a určitá. Ak by si aj uplatnili určovacím petitom vlastnícku žalobu, museli by najprv preukázať právne nástupníctvo a právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Takto ich žaloba nie je postavená.
Pre založenie vecného práva, medzi ktoré spadá aj vlastnícke právo sa vyžaduje existencia právom uznaného titulu a spôsobu nadobudnutia, ktorým je buď odovzdanie a prevzatie veci, alebo vklad príslušného vecného práva do katastra nehnuteľností.
Občiansky zákonník v ustanovení § 123 vymedzuje obsah vlastníckeho práva.
Žalobcovia svoju žalobu nepostavili ako vlastnícku žalobu v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia sa domáhajú od žalovaného navrátenia vlastníctva a takýto spôsob navrátenia majetku upravuje špeciálny zákon, ktorým je zákon č. 503/2003 Z.z.
O takomto nároku však súd nie je oprávnený rozhodovať. Súdu prináleží rozhodovať o vlastníckych žalobách v zmysle § 126 v prípade, keď sa vlastník domáha vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Uplatnením takejto žaloby sa realizuje subjektívny nárok vlastníctva veci na ochranu, buď na vydanie veci, alebo žaloba proti rušeniu pri výkone vlastníckeho práva.
V tomto prípade však musia žalobcovia v zmysle § 80 písm. c) O.s.p, pri určovacej žalobe preukázať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, a ďalej musia aj preukázať, že sú vlastníkmi veci, o ktorej sa vedie spor a sú osobami, ktoré sú oprávnené mať vec pre seba.
Tieto náležitosti všeobecnej vlastníckej žaloby žaloba žalobcov nemá. Ide o hmotnoprávne nedostatky takejto žaloby a preto súdu neostávalo nič iné, len túto žalobu zamietnuť pre tieto nedostatky.
Naďalej však prebieha konanie v reštitučnej veci toho istého pozemku na Obvodnom pozemkovom úrade, v rámci ktorého si žalobcovia môžu naďalej uplatňovať svoj nárok na reštitúciu majetku, t.j navrátenia tohto vlastníctva.
Z vyššie uvedených dôvodov súd takúto žalobu zamietol.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobcovia v konaní neboli úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov konania.
Úspešným bol žalovaný, ktorý si však neuplatnil náhradu trov konania, preto súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.