Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/9/2011

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Ak so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: A. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. Š. Č.. XXX/XXX, E. L., pre vymoženie 353,81 eur (10.658,-- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 26. 04. 2011 č. k. -31 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením námietkam povinného doručeným dňa 01. 10. 2010 proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, pod sp. zn.: , EX 7161/2010 nevyhovel. Zároveň exekúciu v časti istiny 322,07 Eur (106,50 Eur titulom nesplatenej časti úveru a poplatku 215,57 Eur titulom úroku z omeškania k 08. 10. 2009) a úroku z omeškania 0,25% denne zo sumy 106,50 Eur od 08. 10. 2009 do zaplatenia zastavil. V odôvodnení uviedol, že právny zástupca oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. zo dňa 02. 03. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2010 a vykonateľnosť dňa 15. 04. 2010, podal dňa 07. 06. 2010 zápisnicou spísanou u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorsky úrad Bratislava, pre vymoženie sumy 353,81 eur s príslušenstvom a trovy exekúcie.

Súd poverením č. 5811 065460* zo dňa 28. 07. 2010 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorsky úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka č. 62, Bratislava.

Podaním zo dňa 29. 09. 2010, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01. 10. 2010 vzniesla povinná námietky voči exekúcii, ktoré odôvodnila tým, že uvedený rozsudok jej nikdy nebol doručený a má za to, že jej pohľadávka voči oprávnenému je splatená v plnej výške. Ďalej vo svojom podaní opísala jednotlivé splátky, ktorými vykonávala úhrady oprávnenému pred vznikom exekučného titulu. Povinná k veci uviedla, že nerozumie spôsobu výpočtu jednotlivých súm uvedených v upovedomení o začatí exekúcie. Oprávnený sa k námietkam povinného nevyjadril.

Súd citoval a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len EP), pričom súd uznesením č. k.: -22 zo dňa 17. 01. 2011 o námietkach povinného rozhodol tak, že námietkam nevyhovel. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri skúmaní námietok nemohol prihliadnuť na doklady o zaplatení, ktoré povinná predložila, nakoľko tieto dokazujú jej úhrady z obdobia pred vydaním exekučného titulu a teda nemajú vplyv na exekučný titul v období po jeho vydaní a teda sa týkali jeho plnení voči Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12. 09. 2008. Tieto platby

boli z hľadiska skúmania námietok povinnej právne irelevantné a súd ich nebral v úvahu. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná, ktoré odôvodnila tým, že v rámci tohto exekučného konania oprávnený vymáha pohľadávku, ktorá je podľa jej názoru zaplatená a preto neobstojí odôvodnenie rozhodnutia, že súd je viazaný exekučným titulom, nakoľko predmetom exekúcie môže byť len to, čo sa neuhradilo z dlhu, avšak nie je možné začať exekúciu na neexistujúci dlh, ktorý dokonca bol vyrovnaný pred vydaním rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu. Oprávnený neevidoval riadne uhradený dlh podľa variabilného symbolu a zrejme preto podal návrh na vymáhanie domnelej pohľadávky prostredníctvom rozhodcovského súdu.

Ďalej súd citoval , , EP a uviedol, že povinná neuviedla také dôvody, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd sa oboznámil s priloženými dokladmi o úhradách z ktorých zistil, že dňa 10. 10. 2008 bola uhradená suma 129,46 eur (3.900,-- Sk), dňa 21. 11. 2008 suma 129,46 eur (3.900,-- Sk), dňa 19. 01. 2009 suma 130,-- eur, dňa 28. 04. 2009 suma 130,-- eur, dňa 07. 10. 2009 suma 928,10 eur a dňa 30. 03. 2009 suma 112,-- eur. Z dokladov je zrejmý účet, na ktorý bola suma poukázaná ako aj variabilný symbol, ktorý bol totožný s VS uvedeným na zmluve. Po oboznámení s as potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 30. 03. 2009 vyhotoveným p. Tóthom súd zistil, že suma 112,-- eur sa netýkala splátky úveru ani zmluvnej pokuty ale poplatku za úpravu splátkového kalendára, teda nemohla byť započítaná na úhradu dlhu (istiny). Povinná tak uhradila sumu 1.447,02 eur z poskytnutého úveru 1.553,48 eur, teda rozdiel predstavovala suma 106,46 eur, na úhradu ktorej bola povinná zaviazaná v rozhodcovskom rozsudku (istina 353,81 eur pozostávala zo sumy 106,50 eur titulom nesplateného úveru, úrokov z omeškania 235,37 eur ku dňu 08. 10. 2009 a poplatku za upomienku 11,94 eur). Zvyšné doklady preukázali úhradu sumy 1.447,02 eur pred vznikom exekučného titulu 02. 03. 2010. Na základe uvedeného súd konštatoval, že okolnosti vznesené povinnou nie sú okolnosťami, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti a tiež nie sú dôvodom, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná, preto námietkam nevyhovel (výrok č. I).

Citujúc aj , a o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bola povinná ako žalovaný zaviazaná zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu 353,81 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 106,50 eur od 08. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 132,14 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Podkladom na vydanie exekučného titulu bol nárok oprávneného vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12. 09. 2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., a povinnou. Na základe uvedenej zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 796,65 eur a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 756,82 eur, spolu 1.553,48 eur formou 12 splátok po 129,46 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky.

Súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Súd na daný právny vzťah aplikoval , , a , , , , a o spotrebiteľských úveroch a smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy o pôžičke (12. 09. 2008), súd pri posudzovaní obsahu zmluvy o úvere použil kogentné ustanovenia limitujúce výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch podľa a , a , až 3 o spotrebiteľských úveroch, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01. 01. 2008 a v zmysle nariadenia vlády č. , ktoré nadobudli účinnosť dňom 01. 07. 2008. Rovnako na predmetný vzťah dopadá (účinného od 01. 01. 2008).

Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom spisov mal za preukázané, že zmluva o úvere neobsahovala zákonom predpísané náležitostí, pričom konkrétne v danom prípade neobsahuje ani údaj o RPMN, a preto súd považoval uvedený úver v zmysle § 4 ods. 3 druhá veta zákona za bezúročný a bez poplatkov, t. j. že oprávnenému vznikol nárok na zaplatenie iba sumy 796,65 eur. Predmetom zmluvy o úvere bol úver vo výške 796,65 eur a poplatok vo výške 756,82 eur, spolu 1 553,48 eur.

Z rozhodcovského rozsudku a dokladov predložených povinnou súd zistil, že povinná uhradila z úveru sumu 1 447,02 eur (rozdiel predstavuje 106,46 eur), pričom žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 106,50 eur. Keďže zo zmluvy o úvere nevyplynulo poradie splácania úveru a poplatku, či najprv je splatený úver a tak poplatok, súd aplikoval , v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a dospel k záveru, že povinná uhradila oprávnenému výšku úveru 796,65 eur a časť poplatku 650,32 eur, neuhradená časť 106,50 eur sa týkala nesplateného poplatku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu v časti 106,50 eur zastavil.

Ďalej súd zistil, že v danom prípade bol zmluvnými stranami síce dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo však ale predstavuje úrok 91,25 %. Podľa zistenia súdu, výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania 20. 02. 2009 je 2 %, teda zvýšená o 8 percentuálnych bodov, čo je 10 %.

Keďže v tejto časti všeobecné podmienky poskytnutia úveru upravujú výšku úroku z omeškania v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa a rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa a nepoužil úpravu pre spotrebiteľa priaznivejšiu, súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok zaviazal účastníka rozhodcovského konania - povinnej na plnenie, ktoré je právom nedovolené, preto súd na výšku úroku z omeškania aplikoval výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a exekúciu na zákonom prípustnú výšku úroku z omeškania, t. j. nad 10 % ročne zastavil.

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bola povinná ako žalovaný zaviazaná zaplatiť oprávnenému bol nárok oprávneného vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12. 09. 2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., a povinnou. Na základe uvedenej zmluvy bol povinnému poskytnutý úver vo výške 796,65 eur a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému sumu zvýšenú o príslušný poplatok 756,82 eur, spolu 1.553,48 eur formou splátok po 129,46 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len "VPPÚ").

Po posúdení vecí súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebný aplikovať predpisy upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Ich základná charakteristika je obsiahnutá v v ust. a špeciálnej úprave , o spotrebiteľských úveroch, pričom záladnou črtou týchto zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná nemohla ovplyvniť, nakoľko boi pripravené už vopre pre veľký počet spotrebiteľov. Veriteľ mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov (výpis z obchodného registra - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a nebolo preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o pôžičke (12. 09. 2008), súd pri posudzovaní obsahu zmluvy o úvere použil kogentné ustanovenia limitujúce výšku odplaty pri spotrebiteľských úveroch podľa ust. a o spotrebiteľských úveroch, ktoré nadobudli účinnosť dňom 01. 07. 2008. rovnako na predmetný vzťah dopadá ust. (účinnosť od 01. 01. 2008).

Ďalej súd citoval smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , , druhá veta, , , v znení účinnom do 31. 12. 2008, pričom zistil, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, pričom konkrétne v danom prípade neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, z uvedeného dôvodu mal súd za to, že úver sa v zmysle ust. druhá veta cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, tzn. že oprávnenému vznikol nárok na zaplatenie iba sumy 796,65 eur. Predmetom zmluvy o úvere bol úver vo výške 796,65 eur a poplatok vo výške 756,82 eur, spolu 1.553,48 eur. Z rozhodcovského rozsudku a dokladov predložených povinnou súd zistil, že povinná uhradila z úveru sumu 1.447,02 eur (rozdiel predstavuje sumu 106,46 eur). Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 106,50 eur. Keďže zo zmluvy o úvere nevyplynulo

poradie splácania úveru a poplatku, či najprv splatený úver a tak poplatok, súd aplikoval ust. , v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a dospel k záveru, že povinná uhradila oprávnenému výšku úveru 796,65 eur a časť poplatku 650,32 eur, neuhradená časť 106,50 eur sa týkala neplateného poplatku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd exekúciu v časti 106,50 eur zastavil.

Ďalej súd zistil, že zmluvnými stranami bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, avšak tento predstavuje úrok 91,25 % ročne. Podľa zistenia súdu, výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania 20. 02. 2009 bola 2 %, teda zvýšená o 8 % percentuálnych bodov je 10 %.

Keďže tejto časti VPPÚ upravujú výšku úroku z omeškania v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa a nepoužil úpravu pre spotrebiteľa priaznivejšiu, súd mal za to, že rozhodcovský rozsudok zaviazal účastníka rozhodcovského konania - povinnú na plnenie, ktoré je právom nedovolené, preto súd výšku úroku z omeškania aplikoval výklad pre spotrebiteľa priaznivejší a exekúciu na zákonom prípustnú výšku úroku z omeškania, t. j. nad 10 % ročne zastavil.

Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní bola povinná ako žalovaný zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako žalobcovi sumu 353,81 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 106,50 eur od 08. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Suma 353,81 eur pozostávala zo sumy 106,50 eur titulom nesplateného úveru, úrokov z omeškania 235,37 eur ku dňu 08. 10. 2009 a poplatku za upomienku 11,94 eur. Ohľadne vzniku omeškania súd konštatoval, že z rozhodcovského rozsudku vôbec nevyplýva z akej sumy a od kedy je vyčíslený úrok z omeškania 0,25 % denne ku dňu 08. 10. 2009 vo výške 235,37 eur. V zmluve boli dohodnuté splátky počnúc 20. 10. 2008 v počte 12 splátok. Povinná uhradila dňa 10. 10. 2008 sumu 129,46 eur, dňa 21. 11. 2008 sumu 129,46 eur, dňa 19. 01. 2009 sumu 130 eur, dňa 28. 04. 2009 sumu 130 eur, dňa 07. 10. 2009 sumu 928,10 eur. V zmysle bodu 04 tretia veta VPPÚ, v prípade, že dlžník neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Z vykonaných platieb povinnej vyplýva, že neuhradila splátku splatnú 20. 12. 2008, avšak následne uhradila splátku 19. 01. 2009. Splatnosť celého dlhu nastala dňom 20. 02. 2009 a 20. 03. 2009, teda dve po sebe idúce splátky. K úrokom z omeškania vyčísleným sumou 235,37 eur: výška úroku zákonom prípustná je 10 % ročne, dlžná suma úveru 796,65 eur. Ku dňu vzniku omeškania 20. 02. 2009 povinná uhradila sumu 388,92 eur, teda neuhradená časť úveru, ktorá sa stala splatnou bola vo výške 407,73 eur. Oprávnenému tak vznikol opodstatnený nárok n a úrok z omeškania: 10 % ročne zo sumy 407,73 eur od 21. 02. 2009 do 28. 04. 2009 (úhrada sumy 130 eur) vo výške 7,48 eur a 10 % úrok z omeškania zo sumy 277,73 eur od 29. 04. 2009 do 07. 10. 2009 (úhrada sumy 928,10 eur z toho oprávnená iba vo výške 277,73 eur) vo výške 12,32 eur, spolu 19,80 eur.

Nakoľko rozhodcovský rozsudok priznal oprávnenému plnenie vo výške 235,37 eur, ktoré je právom nedovolené, súd exekúciu nad sumu 19,80 eur, t. j. vo výške 215,57 eur zastavil. K úrokom z omeškania vyčísleným 0,25 % denne zo sumy 106,50 eur od 08. 10. 2009 do zaplatenia, nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie v časti vymáhanej istiny 106,50 eur a úroky sa viažu na časť istiny, ktorá je nezákonná.

Súd po preskúmaní exekučného titulu exekúciu v časti istiny 322,07 eur (106,50 eur titulom nesplatenej časti úveru a poplatku a 215,57 eur titulom úroku z omeškania k 08. 10. 2009) a úroku z omeškania 0,25 % denne zo sumy 106,50 eur od 08. 10. 2009 do zaplatenia, s poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením Exekučného poriadku zastavil, nakoľko mal za to, že v danom rozsahu exekučný titul priznáva oprávnenému plnenie, ktoré odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom (výrok II). Exekúcia tak bude ďalej pokračovať v rozsahu vymoženia istiny 31,74 eur (ktorá pozostáva zo sumy 19,80 eur titulom úroku z omeškania k 08. 10. 2009 a 11,94 eur titulom poplatku za upomienku), trov konania a trov exekúcie.

Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote ( ) odvolanie oprávnený.

Uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie súdu o tom, že uzavretá zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, toto je nesprávne.

V tejto súvislosti poukázal na § 1 ods. 2 písm. e) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj na to, že touto zmluvou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Oprávnený uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania. Z uvedeného je teda zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa na uvedené exekučné konanie nemôže vzťahovať.

Pokiaľ ide o tvrdenia súdu o neprimeraných vysokých úrokoch z omeškania oprávnený uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. okrem iného aj s bodom 6 VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má teda sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Povinnosť svoju povinnosť nesplnil, čo mal preukázané v rámci vykonaného dokazovania tak rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského konania ako aj prvostupňový súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Poukázal na to, že ani zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie NS SR zo dňa 16. 05. 1996 sp. zn. 3 Obdo/3/96).V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 21. 12. 2004, kde daný súd jednoznačne vyslovil, že ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť trovy v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25 % denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR SR (napr. rozsudok NS SR zo dňa 22. 09. 2005 č. k. , rozsudok NS SR zo dňa 22. 09. 2005 č. k.: ), kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov, pričom v závere zdôraznil, že nie je možné odvolávať sa zo strany odporcov na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, t. j. aj povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Zároveň poukázal aj na novší judikát Vrchného súdu v Prahe sp. zn.: , na ktorý odkazuje komentár k . Citované rozhodnutie uvádza, že u nebankových subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať z výšky úrokov požadovaných bankami.

Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Plnenie dohodnutého záväzku je pritom elementárnou zásadou zmluvného práva. Podľa názoru oprávneného sa nemôže na dobré mravy odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil.

Súd pri takejto aplikácii moderačného práva vlastne nabádal dlžníka neplniť svoj záväzok, keďže tento by vedel, že sankcie za neplnenie dohodnutého záväzku budú zmiernené či dokonca anulované súdom. Takéto konanie by teda viedlo k značnému oslabovaniu postavenia veriteľa a k nemožnosti uplatnenia princípu zmluvnej slobody veriteľom pri uzatvorení zmluvy o úvere v časti dohodnutia sankčného postihu pri porušení zmluvnej povinnosti dlžníka.

Zároveň poukázal na skutočnosť, že pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosti nesplnil a oprávnený sa domnieva, že z a porušenie svojej povinnosti by mala znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri uzatváraní záväzkovo - právneho vzťahu súhlasil.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z a , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o vec podľa , na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal aplikovanie o spotrebiteľských úveroch na zmluvu o úvere č. XXXXXXX uzatvorenú medzi oprávneným a povinnou dňa 12. 09. 2008 a posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania ako neprimerane vysokých.

Podľa (), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa , na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , zákon sa nevzťahuje na zmluvy:

a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, b) o nájme, ktoré nezabezpečujú prevod vlastníckeho práva na nájomcu, c) o poskytnutí úveru bez platby úroku alebo akéhokoľvek poplatku, d) na základe ktorých sa neukladá žiadny úrok, ak spotrebiteľ súhlasí so splatením úveru jednou splátkou, e) o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200,-- eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000,-- eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver, f) na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, g) o sústavnom poskytovaní služieb, za ktoré spotrebiteľ platí počas ich poskytovania v splátkach.

Podľa , zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu.

Podľa a , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa až 4 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní, bola povinná ako žalovaný zaviazaná oprávnenému ako žalobcovi zaplatiť sumu 353,81 eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 106,50 eur od 08. 10. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 132,14 eur, všetko do 3 dní. Podkladom na vydanie exekučného titulu bol nárok oprávneného vyplývajúci zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 12. 09. 2008 uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., a povinnou. Na základe uvedenej zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 796,65 eur a povinná sa zviazala zaplatiť oprávnenému sumu zvýšenú o príslušný poplatok 756,82 eur,

spolu 1.553,48 eur formou 12 splátok po 129,46 eur. V prejednávanej veci na základe zmluvy o úvere sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver v sume 24.000,-- Sk (796,65 eur), pričom v zmluve nebola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov, preto súd prvého stupňa správne posúdil, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z priložených dokladov o úhradách odvolací súd zistil, že dňa 10. 10. 2008 bola uhradená suma 129,46 eur (3.900,-- Sk), dňa 21. 11. 2008 suma 129,46 eur (3.900,-- Sk), dňa 19. 01. 2009 suma 130,-- eur, dňa 28. 04. 2009 suma 130,-- eur, dňa 07. 10. 2009 suma 928,10 eur a dňa 30. 03. 2009 suma 112,-- eur.

Z dokladov je zrejmý účet, na ktorý bola suma poukázaná ako aj variabilný symbol, ktorý bol totožný s VS uvedeným na zmluve. Po oboznámení sa s potvrdením o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 30. 03. 2009 vyhotoveným p. R. súd zistil, že suma 112,-- eur sa netýkala splátky úveru ani zmluvnej pokuty ale poplatku za úpravu splátkového kalendára, teda nemohla byť započítaná na úhradu dlhu (istiny). Povinná tak uhradila sumu 1.447,02 eur z poskytnutého úveru 1.553,48 eur, teda rozdiel predstavovala suma 106,46 eur, na úhradu ktorej bola povinná zaviazaná v rozhodcovskom rozsudku (istina 353,81 eur pozostávala zo sumy 106,50 eur titulom nesplateného úveru, úrokov z omeškania 235,37 eur ku dňu 08. 10. 2009 a poplatku za upomienku 11,94 eur).

V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v , ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi, alebo podnikateľskému subjektu

- fyzickej osobe, alebo právnickej osobe. Zákon o spotrebiteľských úveroch však upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania. Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I odvolací súd zistil, že oprávnený je právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14. 03. 2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery.

Povinná predmetnou zmluvou o úvere síce vyhlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov.

Predmetný úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo forme odložených splátok úveru, povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru ( ).

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili ako "Zmluva o úvere" uzavretá doleuvedeného dňa v zmysle a nasl. , pretože podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa až a podľa o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvého stupňa správne posudzoval ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Nakoľko zo zmluvy o úvere nevyplynulo poradie splácania úveru a poplatku, či najprv je splatený úver a tak poplatok, súd správne aplikoval ust. , v zmysle ktorého, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší a dospel k záveru, že povinná uhradila oprávnenému výšku úveru 796,65 eur a časť poplatku 650,32 eur,

neuhradená časť 106,50 eur sa týkala neplateného poplatku. Preto súd prvého stupňa exekúciu v časti 106,50 eur správne zastavil.

Odvolateľ v podanom odvolaní ďalej namietal posúdenie úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých.

Odvolací súd v tejto veci považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že súd prvého stupňa uznesenie v tejto časti zastavil z dôvodu ich rozporu s ustanoveniami .

Totižto úrok z omeškania, na ktorý má oprávnený nárok, nie je možné posúdiť podľa ustanovení , ako to uvádza odvolateľ a ako si to dohodli účastníci konania, pretože na spotrebiteľské úvery vrátane príslušenstva, ktorými sú aj úroky z omeškania, nemožno aplikovať , ale ustanovenie , pretože spotrebiteľské zmluvy nie sú inštitútom obchodného práva, ale práva občianskeho a podľa ani v spotrebiteľskej zmluve nemožno dohodnúť úrok z omeškania podľa ustanovení , pretože by to bolo v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie pritom nedovoľuje dohodnúť si vyšší úrok z omeškania než je stanovený v nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, ak exekúciu zastavil aj v časti úroku z omeškania prevyšujúceho zákonný úrok z omeškania podľa , nakoľko vymáhaný úrok z omeškania nebol v súlade s touto právnou úpravou.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.