Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/59/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: Mgr. L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. J. XXX, zastúpený Mgr. Martinom Machajom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 47, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, v konaní o zaplatenie sumy 4.147,15 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.685,15 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.605,15 eura za obdobie od 13.01.2012 až do jej zaplatenia a s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,- eur za obdobie od 08.08.2012 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 995,83 eura a ďalších trov vo výške 234,46 eura, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Z trov štátu vo výške 45,89 eura je žalobca povinný zaplatiť sumu 5,51 eura a žalovaný zvyšných 40,38 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajší súd 19.07.2012 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.889,15 eura s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.809,15 eura za obdobie od 29.12.2011 až do jej zaplatenia a s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,- eur za obdobie od 20.07.2012 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Odôvodnil ju tým, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla AUDI A6 QUATTRO, EČ: J.-372 AX, VIN: A. (ďalej len „MV“), na ktorom bola 14.09.2011 pri dopravnej nehode, ktorú spôsobil Ľ. X., spôsobená totálna škoda, pričom táto škoda bola ohlásená žalovanému ako poistiteľovi dňa 28.09.2011. Poistiteľ uzavrel šetrenie poistnej udalosti tak, že určil všeobecnú hodnotu vozidla na čiastku 3.794,85 eura s tým, že z uvedenej čiastky odrátal sumu 200,- eur ako hodnotu zvyškov vozidla. Žalobca sa proti uvedenému záveru šetrenia odvolal, na čo mu poistiteľ zaslal list zo 17.02.2012, v ktorom mu oznámil, že trvá na pôvodnej výške plnenia. Zo záverov znaleckého posudku č. 29/2012 Ing. T. C. - znalca pre odbor doprava cestná - odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel vyplýva, že všeobecná hodnota MV žalobcu predstavovala ku dňu 14.09.2011 čiastku 7.404,- eur. Za vypracovanie znaleckého posudku uhradil žalobca 80,- eur. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoPZP“), a nasl. (ďalej len „“), o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ust. a nasl. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Proti platobnému rozkazu, ktorý tunajší súd v uvedenej veci podľa žaloby vydal 27.07.2012 pod č. k. -16 podal žalovaný v zákonnej lehote včas odpor s odôvodnením vo veci samej, následkom čoho došlo podľa veta prvá k zrušeniu platobného rozkazu. Odôvodnil ho tým, že poistná udalosť zo 14.09.2011 bola u žalovaného zaevidovaná pod č. 9556182592 a poverený likvidátor žalovaného pristúpil k šetreniu opodstatnenosti uplatnených nárokov a v súlade s a poistnou zmluvou vyhotovil likvidátor poistnej udalosti výpočet výšky poistného plnenia a žalovaný na základe toho uhradil poškodenému žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.594,85 eura. Poukázal na ustanovenie a 443 . K posudku Ing. T. C. predloženého žalobcom uviedol, že v ňom absentuje výpočet hodnoty použiteľných zvyškov, pričom stanovenie ich hodnoty je nevyhnutné na výpočet výšky škody. Znalecký posudok predložený žalobcom má v tomto konaní váhu iba listinného dôkazu a žalovaný trvá na svojich výpočtoch stanovujúcich všeobecnú hodnotu MV.

Na návrh žalobcu daný podaním z 13.05.2013, na pojednávaní dňa 29.05.2013 súd pripustil navrhovanú zmenu žaloby v tomto znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.147,15 eura s 9,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.067,15 eura za obdobie od 29.12.2011 až do jej zaplatenia a s 9,5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 80,- eur za obdobie od 20.07.2012 až do jej zaplatenia, ako aj trovy tohto konania, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“

V priebehu konania zástupca žalobcu o.i. doplnil, že žalobcovi bolo zo strany žalovaného doručené len oznámenie o výške poistného plnenia, kde bola vyčíslená hodnota použiteľných zvyškov bez toho, aby dané podanie obsahovalo podrobnejší spôsob, akým žalovaný dospel k výpočtu výšky škody a k výpočtu výšky hodnoty použiteľných zvyškov, ktoré odrátal. Ani konkrétne nešpecifikoval, ktoré konkrétne súčasti auta mali predstavovať upotrebiteľné zvyšky. Podľa neho dané MV žiadne použiteľné zvyšky, ktoré by bolo možné odpredať, neobsahovalo. Objektívnejším dokladom preukazujúcim skutočnú výšku škody, ktorá bola spôsobená žalobcovi na jeho MV, je nimi predložený znalecký posudok. Poukázal na to, že v roku 2010 bola na MV realizovaná výmena pohonu na pohon LPG a tiež že vozidlo bolo pravidelne servisované. Žalobcovi ako poškodenému mali byť poistným plnením eliminované všetky negatívne dôsledky spôsobenej škody. Pri stanovení počiatku omeškania žalovaného so zaplatením pôvodne žalovanej sumy 3.889,15 eura vychádzal z toho, že škoda bola ohlásená žalovanému 28.09.2011 a žalovaný v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) ZoPZP bol povinný do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia. Podľa jeho názoru v tejto lehote mal žalovaný aj plniť. Pokiaľ ide o sumu 80,- eur predstavujúcu náklady na znalecký posudok, počiatok omeškania - dátum 20.07.2012, t.j. deň nasledujúci po podaní žaloby bol stanovený na základe informácií, ktoré mu poskytol žalobca, že danú úhradu už znalcovi poukázal ešte pred podaním žaloby. V súvislosti so zmenou žaloby spočívajúcej v jej rozšírení na sumu 4.147,15 eura uviedol, že zmena sa týka zvýšenia sumy ohľadne všeobecnej hodnoty MV určenej znalcom Ing. Poláčikom, ktorý v doplnku k znaleckému posudku uviedol, že pri počte troch majiteľov vozidla, na ktorom bola žalobcovi spôsobená škoda, by všeobecná hodnota vozidla predstavovala 7.662,- eur. Z tejto sumy odrátal sumu vyplateného poistného plnenia, ktoré bolo reálne vyplatené po odpočte 200,- eur za použiteľné zvyšky v sume 3.594,85 eura.

Žalobca na pojednávaní 26.12.2012 vypovedal, že predmetné MV kupoval ako ojazdené od jednej firmy, kde mu bolo povedané, že toto vozidlo využíval riaditeľ spoločnosti na reprezentačné účely. Pred kúpou bolo MV zgenerálkované, teda bolo po pravidelnej servisnej prehliadke. Dal si ho ešte on pozrieť automechanikom, podľa ktorého bolo vozidlo v dobrom stave. On s týmto vozidlom až do nehody dňa 14.09.2011 nemal žiadnu nehodu a ani dodnes nevedel, že by na tomto vozidle mala byť v minulosti nejaká havária, čomu nič doteraz nenasvedčovalo. Kupoval ho za 7.500,- eur a prerobenie na LPG ho stálo približne 1.800,- eur. V čase dopravnej nehody šoférovala MV jeho sestra. Keď prišiel prvýkrát k MV po nehode, auto si nevšímal, pretože boli vážne zranené jeho sestra, ktorá bola v bezvedomí a jeho manželka. Potom, keď už manželku a sestru odviezla sanitka, chcel si bližšie pozrieť vrak, ktorý začal opätovne horieť, pričom požiarnici ho znovu museli začať hasiť. Urobil si hneď na mieste fotky z nehody. Poprosil otca, aby pozbieral osobné veci posádky vozidla a tiež aby zabezpečil odťah vozidla. To auto bolo po nehode celé skrútené a myslí si, že už nebolo z neho nič použiteľné. Dokonca aj v strednej

časti bola v dôsledku nehody deformovaná karoséria, takže akýkoľvek diel, ktorý by sa chcel použiť, by sa musel minimálne narovnať. Keď to požiarnici hasili penovými práškovými prístrojmi, všetko bolo týmto prostriedkom znečistené aj v interiéri. Keď kúpil MV, tak malo najazdených okolo 270.000 km. On na ňom najazdil do 20.000 km preto predpokladá, že v čase nehody mohlo mať MV najazdených cca 290.000 km. Asi týždeň pred nehodou bolo vozidlo na pravidelnej prehliadke v servise u T. V. vo Vitanovej, kde nechal vymeniť nejaké veci. Následne bol s vozidlom na technickej aj emisnej kontrole a ešte na osobitnej emisnej kontrole splynovača. Už krátko po nehode sa snažil zistiť cenu auta, ktoré by bolo porovnateľné s jeho MV. Našiel na internete autá takej istej značky, ale s o niečo menším počtom kilometrov, z ktorých niektoré nemali splyňovač a pohybovali sa v cenách od 7.500,- eur vyššie. Tiež išiel za svojím poistným poradcom do poisťovne Allianz a ten mu povedal, že ceny takého auta, aké mal s počtom kilometrov okolo tých 300.000 km, sa majú pohybovať okolo 9.800,- eur. On toto vozidlo používal len na súkromné účely.

Žalovaný v ďalšom konaní o.i. uviedol, že žalobcom predložený výpočet a nimi oznámená výška škody, ktoré dôkazy si vzájomne odporujú, majú rovnakú váhu. Znalec v znaleckom posudku predloženom žalujúcou stranou nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti. Sú tam rozpory pokiaľ ide o počet najazdených kilometrov, keď likvidátor žalovaného vychádzal z toho, že vozidlo malo najazdených viac ako 300.000 km, pretože už v r. 2008, kedy malo vozidlo nehodu, malo najazdených 264.000 km. Šlo o referentské vozidlo a v takom prípade sa určuje 18.800 km ročne. Znalec dal jazdný výkon tohto vozidla vo výške 288.000 km s tým, že presne sa tento výkon nedal zistiť, lebo vozidlo bolo obhorené. Tiež znalec pri stanovení všeobecnej ceny vychádzal ako z porovnateľných vozidiel takých, ktoré majú najazdený podstatne menší počet kilometrov, a to až o polovicu. Všeobecné hodnoty takýchto vozidiel musia byť pritom rozdielne, hoci ide o taký istý typ a značku auta. Nesúhlasí ani so stanoveným koeficientom predajnosti a v rámci neho koeficientom spôsobu prevádzky vozidla K4 určeného znalcom na 1,0200. Má za to že, má byť tento koeficient stanovený maximálne 0,96, pretože sa jednalo o služobné motorové vozidlo, keďže jeho predchádzajúcim majiteľom bola spoločnosť DMD Group, ktorá MV využívala ako služobné vozidlo. Hodnotu použiteľných zvyškov ich likvidátor stanovoval odhadom. V niektorých prípadoch sa stanovuje táto výška vyššia, ale vzhľadom na stav vozidla určil ich likvidátor len tých 200,- eur. Nevedel sa vyjadriť k tomu, ktoré súčasti vozidla mali predstavovať použiteľné zvyšky.

Podstatou tohto sporu bola výška všeobecnej hodnoty MV, za ktoré žalovaný z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu doposiaľ zaplatil žalobcovi sumu 3.594,85 eura, teda či uvedená suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá bola žalobcovi na MV spôsobená, ako to tvrdil žalovaný, alebo či táto suma je vyššia a má byť navýšená až na žalovanú istinu. Základ nároku nebol sporný, teda že škodcom na predmetnom MV žalobcu v danom prípade bol vodič vozidla Volvo V40, EČ: O.-500 AS, Ľ. X., t.j. poistený, na ktorého sa vzťahovalo u žalovaného dojednané (zákonné) poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Ako dôkazy preukazujúce všeobecnú cenu predmetného MV v čase bezprostredne predchádzajúceho vzniknutej škode, bol predložený jednak znalecký posudok č. 29/2012 zo dňa 14.06.2012 znalca Ing. T. C. (č. l. 7 - 14), ktorý si dal vypracovať žalobca a z ktorého záverov vychádzal pri vyčíslení pôvodne žalobou uplatneného nároku, podľa ktorého bola znalcom ustálená všeobecná hodnota MV vo výške 7.404,- eura s DPH. Od uvedenej sumy žalobca odrátal doposiaľ mu žalovaným poskytnuté poistné plnenie 3.594,85 eura (3.794,85 eura ako žalovaným vypočítaná všeobecná hodnota tohto vozidla, keďže poistnú udalosť likvidoval ako „totálnu škodu“ pre neekonomičnosť opravy, ktorej náklady by presiahli jeho všeobecnú hodnotu, po odpočítaní sumy 200,- eur ako žalovaným stanovenej hodnoty „použiteľných zvyškov vozidla“) rozdiel čoho predstavuje sumu 3.809,15 eura. K sume 3.809,15 eura pripočítal náklady na vyhotovenie posudku (80,- eur), súčet čoho predstavoval pôvodne žalovanú istinu (3.889,15 eura). Ďalším dôkazom bol výpočet všeobecnej hodnoty MV likvidátorom škôd žalovaného Y.B. Ž. z 09.01.2012 (č. l. 26 - 29), podľa ktorého všeobecná hodnota vozidla pred spôsobenou škodou predstavovala 3.794,85 eura. S ohľadom na vzájomnú „rozpornosť“ výpočtov všeobecnej ceny MV súd nariadil znalecké dokazovanie, pričom v znaleckom posudku Ing. Ivana Poláčika, znalca z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel č. 1/2013 z 01.02.2013 (č. l. 51 - 62) bola všeobecná hodnota MV ustálená k 14.09.2011 na sumu 7.427,- eur vrátane DPH. V doplnku k znaleckému posudku z 30.04.2013 (č. l. 114) znalec uviedol, že všeobecná cena MV ním uvádzaná v jeho znaleckom posudku podľa programu AutoTax použitom pri jeho spracovaní by sa nezmenila, ak by aj počet najazdených km mal byť 327.000 km (ktorý počet považovala za relevantný žalovaná strana) oproti počtu najazdených km, z ktorého vychádzal v pôvodnom posudku (260.000 km). Pri

spracovaní posudku znalec vychádzal z „nepreukázateľného“ počtu predchádzajúcich majiteľov vozidla (čomu zodpovedá aj stav, ak by týchto majiteľov bolo šesť) a tomu zodpovedala ním udaná hodnota MV 7.427,- eur. Zároveň uviedol ako by sa hodnota MV menila, ak by počet majiteľov vozidla bol v rozmedzí 1 až 6, keď pri troch majiteľoch určil podľa tohto programu hodnotu 7.662,- eur, z ktorej napokon vychádzal žalobca pri zmene žaloby (7.427,- eur mínus 3.594,85 = 4.067,15 eura + 80,- eur ako náklady žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku, čo je terajšia žalovaná istina 4.147,15 eura). Napokon posledným dôkazom v súvislosti so všeobecnou cenou MV bezprostredne pred vznikom škodovej udalosti dňa 14.09.2011 bola výpoveď svedka L. T. na pojednávaní 25.03.2013 a jeho čestné prehlásenie z 05.10.2012 (č. l. 37), z ktorého vyplýva, že tento sa dohodol so žalobcom v krátkom časovom slede pred škodovou udalosťou, že predmetné MV odkúpi od žalobcu za 7.200,- eur, ale ku kúpe nedošlo výlučne v dôsledku totálnej škody na vozidle.

Z vyššie uvádzaných dôkazov jediným dôkazom „výrazne“ vybočujúcim z vypočítaných hodnôt MV bol práve výpočet žalovaného stanovujúci len niečo viac ako polovičnú hodnotu oproti cenám vyplývajúcim z ostatných dôkazov, z ktorej naviac pri vyplatení poistného plnenia žalobcovi žalovaný odrátal sumu 200,- eur ako ním „vypočítanú“ náhradu upotrebiteľných zvyškov vozidla. K uvedenej sume 200,- eur súd uvádza, že daná suma bola stanovená len „odhadom“ a žalovaný nepredložil jediný dôkaz nasvedčujúci tomu, že by vôbec malo byť niečo z daného vozidla použiteľné a malo to mať minimálne uvedenú hodnotu, nehovoriac o tom, ako o tom vypovedal svedok T. C. (zapísaný v registri autorizovaných firiem na spracovanie starých vozidiel), že v prípade, ak by žalobca čokoľvek vymontoval z daného vraku, nemohol by toto vozidlo zošrotovať. V tomto smere súd poukazuje na ust. najmä ukladajúce vlastníkovi vozidla pri vyradení vozidla z evidencie predložiť o.i. aj potvrdenie o prevzatí starého vozidla na spracovanie a takéto potvrdenie môže spracovateľ starých vozidiel len takému držiteľovi starého vozidla, ktorý odovzdá kompletné staré vozidlo (, ). Uvedený svedok v zhode s výpoveďou žalobcu potvrdil, že z daného vozidla prakticky nebolo čo ako ešte použiteľné vymontovať, pretože to bol zhorený, dostrihaný vrak, ktorý mal pokrivené aj všetky kolesá. Vykonané dokazovanie teda nepreukázalo, že by v danom prípade mal byť dôvod na poskytnutie inej (nižšej) náhrady, než peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej všeobecnej hodnote predmetného MV, t. j že by škoda reálne spôsobená žalobcovi pri dopravnej nehode dňa 14.09.2011 mala byť nižšia než predstavuje všeobecná hodnota MV pred vznikom škody.

Z vykonaných dôkazov súd za dôkaz najreálnejšie reflektujúci skutočnú hodnotu predmetného MV pred vznikom škody považoval preukázanú dohodnutú kúpnu cenu za predaj tohto vozidla medzi žalobcom a svedkom T., pretože nebyť dopravnej nehody, s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote, by žalobca toto vozidlo predal práve za cenu 7.200,- eur, na ktorej sa títo dohodli, najreálnejšie vystihujúcou skutočnú všeobecnú (tržnú) cenu práve tohto vozidla v danom mieste a čase s ohľadom na jedinečnosť jeho vtedajšieho aktuálneho stavu. Reálnosť tejto ceny potvrdzuje aj vykonané znalecké dokazovanie a napokon aj znalecký posudok žalobcu, ktorý bol vykonaný ako listinný dôkaz, keď znalci na základe nimi zvolených metód a vstupných údajov pomocou programového vybavenia AutoTax vypočítali cenu (ktorú by malo obdobné vozidlo s takými parametrami ako predmetné MV, aj pokiaľ ide o vek, počet najazdených km a v rozhodnom čase aktuálny dopyt po vozidlách takej značky a druhu, počet držiteľov atď.) výrazne nelíšiacu sa (pohybujúcu sa v rámci akceptovateľnej odchýlky) od vyššie uvedenej dohodnutej kúpnej ceny práve tohto MV.

Súd považoval za dôvodné aj uplatnené náklady žalobcu vo výške 80,- eur na ním vyžiadaný znalecký posudok, ktoré súd považoval za náklady súvisiace so vzniknutou škodou a účelne vynaložené žalobcom za účelom zistenia skutočnej všeobecnej ceny predmetného MV (vyúčtovanie znalečného dokladom z č. l. 6 p.v. a príjmový doklad znalca zo 14.06.2012 - č. l. 135), aby následne žalobca mohol tento nárok v konkrétnej výške žalovať.

Keďže v danom prípade je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného s poukazom na ZoPZP, súd v zmysle , a zaviazal žalovaného na náhradu škody vzniknutej žalobcovi na predmetnom MV, a to tej jeho časti, ktorá doposiaľ nebola žalobcom uhradená vo výške 3.685,15 eura (7.200,- eur mínus doposiaľ vyplatených 3.594,85 eura + 80,- eur).

Zároveň súd s poukazom na v spojení s nariadenia vlády SR č. priznal žalobcovi aj uplatnené úroky z omeškania, a to zo sumy 3.685,15 eura vo výške 9 % ročne za obdobie od 13.01.2012 (dátum vzniku omeškania žalovaného súd ustálil s poukazom na

písm. a) ods. 7 ZoPZP tak, že ak poistná udalosť bola žalovanému hlásená podľa jeho dokladu z č. l. 5 dňa 28.09.2011, trojmesačná lehota, do ktorej bol žalovaný povinný najneskôr ukončiť jej šetrenie, uplynula 28.12.2011, pričom následná 15-dňová lehota, v ktorej bol žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie, uplynula najneskôr 12.01.2012 a dňom nasledujúcim sa žalovaný dostal do omeškania) až do jej zaplatenia. Zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 80,- eur priznal súd za obdobie od 08.08.2012 (vychádzajúc z v spojení s , keď žaloba, ktorú možno považovať aj za výzvu žalobcu na zaplatenie, bola doručená žalovanému 06.08.2012 a potom žalovaný bol povinný plniť nasledujúceho dňa - 07.08.2012 a keďže sa tak nestalo, dňom nasledujúcim sa žalovaný dostal do omeškania) až do jej zaplatenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z dôvodov uvedených vyššie ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal žalobcovi majúcemu prevažný úspech vo veci, proti žalovanému právo na náhradu ich pomernej časti, vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu žalobcu (z celkového predmetu konania po zmene žaloby, ktorý po vyčíslení aj uplatneného úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 4.716,45 eura, bol žalobca, opäť po zohľadnení priznaného úroku z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku, úspešný ohľadne sumy 4.137,93 eura, t. j. v rozsahu 88 % a ohľadne zvyšných 12 % z celkového predmetu konania, predstavujúcich úspech žalovaného, bol neúspešný) vo výške tzv. čistého úspechu v rozsahu 76 %. Žalobcovi v rámci tohto konania dôvodne vznikli trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.310,30 eura predstavujúce tarifnú odmenu za 10 úkonov právnej služby - 1/ prevzatie veci 10.07.2013, 2/ spísanie žaloby z 19.07.2012, 3/ ďalšia porada s klientom 13.03.2013, 4/ návrh na vykonanie dôkazov zo 14.03.2013, 5/ štúdium spisu 22.04.2013 a účasť na pojednávaniach 6/ dňa 26.09.2012, 7/ dňa 25.03.2013, 8/ dňa 24.04.2013, 9/ 13.05.2013 a 10/ 29.05.2013. Pri úkonoch 1/, 2/, 4/, 6/ až 9/ predstavoval 1 úkon á 141,09 eura, pri úkonoch 3/ a 5/ je odmena vo výške 1/3-iny z tarifnej odmeny, t.j. po 47,03 eura a pri úkone 10/, keď až na uvedenom pojednávaní došlo k pripusteniu zmeny žaloby a tým k navýšeniu predmetu konania, predstavuje tarifná odmena 151,05 eura. K uvedeným úkonom prináleží režijný paušál, a to k 3 úkonom vykonaným v r. 2012 po 7,63 eura a k zvyšným 7 úkonom z r. 2013 po 7,81 eura). Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia súd postupoval podľa v spojení s , , , , , , , a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. v aktuálne účinnom znení. Ďalšie trovy žalobcu predstavuje náhrada súdneho poplatku za podanú žalobu, ohľadne ktorého vznikla poplatková povinnosť žalobcovi vo výške 248,50 eura (6 % zo základu 4.147,- eur) a žalobcom zaplatený preddavok na trovy dôkazu 60,- eur, čo je spolu 308,50 eura. Zo vzniknutých trov 76 % z trov právneho zastúpenia predstavuje priznaných 995,83 eura a z ďalších trov 234,46 eura. Žalobcovi priznané trovy je žalovaný s poukazom na zaplatiť zástupcovi žalobcu.

Zároveň súd s poukazom na zaviazal oboch účastníkov podľa pomeru ich neúspechu vo veci na náhradu trov štátu. V danom prípade nebola účastníkmi zloženými zálohami (každým z nich vo výške 60,- eur) pokrytá časť nákladov vzniknutých v súvislosti s vykonávaním dokazovania vo výške 45,89 eura (znalečné priznané znalcovi Ing. Poláčikovi vo výške 114,74 eura, svedočné priznané svedkovi T. vo výške 51,15 eura - spolu náklady 165,89 eura mínus zložené a následne spotrebované zálohy 120,- eur), na ktorých náhradu zaviazal žalobcu v rozsahu 5,51 eura (12 %) a žalovaného v rozsahu zvyšných 40,38 eura (88 %).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín ( ), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - v znení neskorších zmien ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím ohľadne trov štátu, bude vedený na vymoženie trov štátu výkon rozhodnutia z úradnej moci ( ).