Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_10C-173-2011.pdf
PDF · 115.42 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/173/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, proti žalovanej C. L., X.. XX.XX.XXXX, L. K., R. XXX/X, o zaplatenie 1298,53 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Z a v ä z u j e žalovanú uhradiť žalobcovi nedoplatok na poistnom vo výške 12,10 € s 8,76 % ročným úrokom z omeškania od 23.01.2009 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 12,85 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú uhradiť mu 1285,68 €, úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1285,68 € od 23.1.2009 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12,85 € a trovy konania vo výške 77,50 €.
Poukázal na skutočnosť, že dňa 30.11.2007 uzavrel žalobca so žalovanou úverovú zmluvu č. 3711286643, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 829,85 €. Žalovaná sa zaviazala uhradiť úver v 37 mesačných splátkach po 34,26 €, spolu vo výške 1267,62 €. Žalovaná uvedený úver nesplácala v zmysle dohodnutých podmienok, preto jej žalobca dňa 22.01.2009 zaslal výzvu na splatenie celého dlhu vo výške 1298,53 € vrátane zmluvnej pokuty 12,85 €. Žalovaná po zosplatnení nezaplatila žiadnu sumu. Uplatnil si zákonný úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne, čo predstavuje ročný úrok 8,76 %, pričom žalobca nevyužil zákonom povolený strop tohto inštitútu v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
Žalovaná nesúhlasila s podanou žalobou, nakoľko sú vysoké 100 % úroky a je bez finančných prostriedkov, poberá dávku v hmotnej núdzi mesačne 62,50 € a má zdravotné problémy so srdcom. Istinu nemôže uhradiť na splátky. Žiadala, aby súd preveril, či žalobca od nej nepožaduje žalovanú sumu v rozpore so zákonom. Potvrdila výšku splatenej sumy, ako ju určil žalobca.
Súd rozsudkom 10C/173/2011-36 zo dňa 6.2.2012 zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 555,80 € s 8,76 % ročným úrokom z omeškania od 23.1.2009 do zaplatenia všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov tohto konania. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá ako aj voči trovám konania. Rozsudok 10C/173/2011-36 zo dňa 6.2.2012 nadobudol právoplatnosť ohľadom zaväzujúceho výroku na sumu 555,80 € s 8,76 % ročným úrokom z omeškania od 23.1.2009 do zaplatenia.
Žalobca v odvolaní namietal nesprávne uvedenú RPMN a ďalej namietal tú skutočnosť, že neuvedenie ročnej úrokovej sadzby v zmysle platného zákona č. 258/2001 Z.z. v čase uzavretia zmluvy nemôže spôsobiť následok, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, nakoľko citovaný zákon neukladal uvádzať do zmluvy ročnú úrokovú sadzbu.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom 5Co/127/2012-65 zo dňa 11.10.2012 zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a vec vrátil súdu I. stupňa v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že súd I. stupňa vec nesprávne právne posúdil v zamietavej časti so zreteľom na dôvody, resp. skutočnosti uvedené v odvolaní. Uložil súdu I. stupňa vo veci opätovne rozhodnúť ohľadom predmetu konania a ohľadom trov konania.
Po zrušení veci súd doplnil dokazovanie podrobným rozpisom dlžnej sumy, ktorú si uplatnil žalobca a zistil, že žalobca účtoval žalovanej zmluvnú pokutu za splátky, s ktorými bola žalovaná v omeškaní po dobu dlhšiu ako sedem dní, pričom zmluvnú pokutu vypočítal dňa 5.11.2008 vo výške 4,65 € za omeškanie so splátkami v celkovej výške 58,13 € a vo výške 8,20 € dňa 24.11.2008 za omeškanie so splátkami vo výške 100,50 €. Žalovaná čiastka vo výške 1285,68 € pozostávala z neuhradenej 9. až 13. splátky pred zosplatnením vo výške 171,28 €, z neuhradenej 14. až 48. splátky po zosplatnení vo výške 1199,10 €, znížené o 84,70 € poistného po zosplatnení. Podľa rozpisu žalobcu bol predpis splátok a zmluvnej pokuty vo výške 1657,25 € mínus 274,03 € uhradené splátky, mínus 84,70 € poistenie po zosplatnení sa rovná 1298,52 €. Pokuta predčasného splatenia úveru predstavuje časť úrokov po zosplatnení vo výške 405,28 €, ktorá je zahrnutá v žalovanej čiastke 1298,53 €.
Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
Z Úverovej zmluvy, ktorej súčasťou sú úverové podmienky, uzavretej dňa 10.12.2007 vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 829,85 €, ktorý mala žalovaná splatiť v 48 mesačných splátkach po 34,26 €, pričom konečná výška úveru predstavovala 1644,29 € (49.536,00 Sk) a ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 46,50 %.
Zo splátkového kalendára zmluvy vyplýva, že žalovaná žalobcovi uhradila 8 mesačných splátok za obdobie od 21.1.2008 do 22.8.2008, spolu vo výške 274,05 €.
Zo splatenia celého úveru s výzvou k úhrade vyplýva, že žalobca dňa 22.1.2009 vyzval žalovanú v dôsledku s jej omeškaním so splácaním úveru na úhradu zostávajúcej časti úveru, teda celkovej dlžnej čiastky k tomu dňu vo výške 1298,53 €.
Ako už bolo uvedené vyššie súd priznal žalobcovi časť žalovanej istiny vo výške 555,80 € ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 829,85 € a zaplatenou sumou žalovanou vo výške 274,05 €. Predmetom rozhodovania vo veci bolo rozhodnúť o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 12,85 € a na doplatenie sumy 729,88 € predstavujúcej rozdiel medzi žalovanou sumou 1285,68 € a priznanou sumou vo výške 555,80 €.
Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia OZ ako aj Zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa prílohy smernice, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa čl. II zák. č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) (ďalej len "smernica"). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, O. G. E. S. proti R. M. Q. U. S. E. S. proti J. M. S. A. P., J. L. C. B., M. B. a E. V. F., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy.
V zmysle § 4 ods. 1 až 8 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(6) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)
(7) Ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, 8) musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
(8) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 7 veriteľom.
V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 10.12.2007 uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom obchodného zákonníka.
Súd zistil, že žalobca neuviedol v žalobe správne údaje ohľadom právneho vzťahu účastníkov, nakoľko tvrdil, že zmluva bola uzavretá 30.11.2007, avšak podľa podpisu žalovanej sa tak stalo až 10.12.2007, číslo zmluvy je zhodné, ako aj požičaná suma, avšak uviedol nesprávny údaj o počte mesačných splátok (37), keď v zmluve je 48 mesačných splátok a celková výška úveru mala byť 1267,62 € podľa žaloby, avšak podľa zmluvy je 1644,29 €.
V zmluve je uvedená výška úveru 829,85 € (25.000,00 Sk). Zo zmluvy však nevyplýva, aká je ročná úroková sadzba.
Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalovaná čerpala úver, aj ho začala splácať, preto v zmysle § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná. Súd však nemohol priznať žalobcovi navýšenie úveru v podobe úrokov z úveru, nakoľko podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Oboznamovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje žiadny údaj o tom, aká je ročná úroková sadzba toho úveru, pričom pri poplatkoch je uvedené, že za vedenie účtu aj za poskytnutie úveru je poplatok 0,00 Sk. Nie je možné sa uspokojiť s tvrdením žalobcu, že je možné zistiť výšku úroku výpočtom v kolónkach 36 až 39, nakoľko pre bežného spotrebiteľa je nemožné vypočítať výšku úrokovej sadzby za úver a súd uvedené považuje za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je sankcionovaná v ustanovení § 4 ods. 5 citovaného zákona. Súd teda konštatuje, že v zmluve sa nenachádza údaj o výške úroku z úveru a preto žalobca nemôže požadovať od žalovanej úrok, ktorý neuviedol v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Preto bolo potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť. Žalobca pri rozpise žalovanej sumy uviedol aj časť úrokov po zosplatnení vo výške 405,28 € podľa hlavy 7, § 6 úverových podmienok. Súd mal zato, že keď žalobcovi nepatrili úroky z úveru vôbec, nie je možné priznať ani úroky z úveru, ktoré mu vlastne ušli kvôli zosplatneniu úveru.
Súd priznal žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 12,85 € tak, ako si ju uplatnil žalobca a to za omeškanie splátok po dobu dlhšiu ako sedem dní a to 8,00 % zo sumy 58,13 € a 8,00 % zo sumy 102,50 €, čo spolu predstavuje 12,85 €. Zmluvná pokuta bola priznaná v súlade s ustanovením § 544 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Súd priznal žalobcovi aj poistné vo výške 2,42 € mesačne za obdobie od septembra 2008 do januára 2009, kedy došlo k zosplatneniu istiny a k zániku povinnosti platiť poistné v zmysle hlavy 8, § 4 úverových podmienok. Nedoplatok na poistnom predstavoval spolu za toto obdobie 12,10 €. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením poistného najneskôr nezaplatením tej ktorej splátky, pričom žalobca si uplatnil úrok od 23.1.2009 do zaplatenia a preto súd v tejto časti zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., pričom žalobca si uplatnil po prepočte ročný úrok vo výške 8,76 %, čo nepresahovalo zákonnú výšku ku dňu omeškania vo výške 9,00 %.
Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Pomer úspechu a neúspechu oboch účastníkov bol približne rovnaký a preto súd nepriznal trovy konania žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.