Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/135/1998

Uznesenie

Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Rožňava, IČO: 30 807 484, Štítnická 12, Rožňava, proti povinnému: T. W., I.. XX.XX.XXXX, E.. XX.XX.XXXX, I. Z. E. Č.. XX, L., vedenej t. č. u súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa, Exekútorský úrad Revúca, so sídlom Železničná 257/19, Revúca, náhradník súdneho exekútora JUDr. Václava Kudelu, náhradníka súdneho exekútora Ing. Bc. Vladimíra Haukvitza, o vymoženie 282,15,- € (8.500,00,- Sk) s príslušenstvom, o zastavení exekúcie, t a k t o

rozhodol:

exekúciu vyhlasuje za neprípustnú, exekúciu zastavuje, priznáva súdnemu exekútorovi JUDr. Markovi Rusovi, Exekútorský úrad Revúca, so sídlom Železničná 257/19, Revúca, náhradníkovi súdneho exekútora JUDr. Václava Kudelu, náhradníkovi súdneho exekútora Ing. Bc. Vladimíra Haukvitza odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 12,97,- €, zaväzuje oprávneného uhradiť priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) súdnemu exekútorovi do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky od povinného vo výške 282,15,- € (8.500,00,- Sk) s príslušenstvom na základe vykonateľného rozhodnutia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia v Rožňave č. 480778016755 zo dňa 28.12.1992 a vykonateľného Výkazu nedoplatkov Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava č. 84/95 VN zo dňa 12.12.1995.

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd“) poverením č. 5808 * 002114 dňa 23.02.1998 poveril v zmysle ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. Vladimíra Haukvitza. Na základe žiadosti oprávneného zo dňa 26.11.1999 v zmysle ust. Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, o zmenu súdneho exekútora súd poveril vykonaním predmetnej exekúcie poverením č. 5808 * 007198 dňa 04.02.2000 súdneho exekútora Mgr. Róberta Tutka, pričom prvé poverenie v prospech Ing. Vladimíra Haukvitza bolo súdu vrátené dňa 21.02.2000.

Dňa 10.06.2010 doručil tunajšiemu súdu súdny exekútor JUDr. Václav Kudela, ako náhradník súdneho exekútora Ing. Bc. Vladimíra Haukvitza, žiadosť o rozhodnutie o zmene súdneho exekútora a priznanie trov exekúcie, k žiadosti ktorej pripojil fotokópiu faktúry č. Ex 15/1998 znejúcu na sumu 3 325,50 Sk (suma ktorá zahŕňa aj daň z pridanej hodnoty /ďalej len „DPH“/ vo výške 23 %) a prílohu k danej faktúre, ktorej obsahom je špecifikácia trov vzniknutých súdnemu exekútorovi v súvislosti s predmetnou exekúciou. Súdny exekútor (JUDr. Václav Kudela) túto žiadosť odôvodnil tým, že o zmene súdneho exekútora v predmetnej veci nebolo rozhodnuté uznesením, preto je celá zmena neplatná. Čo sa týka

uplatnenia trov exekúcie uviedol, že oprávnený viedol so súdnym exekútorom (Ing. Bc. Vladimírom Haukvitzom) súdny spor o vydanie preddavkov, spor ktorý bol ukončený rozhodnutím zo dňa 07.10.2009 a toto rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 02.11.2009. Keďže oprávnený trovy vzniknuté súdnemu exekútorovi Ing. Vladimírovi Haukvitzovi napriek výzve neuhradil, požiadal súd o ich priznanie v ním vyčíslenej výške 110,39,- € (3 325,50 Sk).

Uznesením č. -37 zo dňa 27.01.2011 súd rozhodol o trovách súdneho exekútora, s tým, že súdnemu exekútorovi JUDr. Václavovi Kudelovi, náhradníkovi súdneho exekútora Ing. Bc. Vladimíra Haukvitza, priznal odmenu a náhradu hotových výdavkov za vykonanú exekúciu (trovy exekúcie) vo výške 12,97,- €. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 23.02.2011 odvolanie súdny exekútor JUDr. Václav Kudela. Krajský súd v Košiciach o jeho odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 25.01.2013 č. k. -55 tak, že zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto rozhodnutia odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa, ktorý prípisom oznámil oprávnenému, že jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovuje, bol v rozpore s právnou úpravou účinnou v čase jeho rozhodovania a bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o zmene súdneho exekútora uznesením a následne vydať poverenie pre nového súdneho exekútora a rozhodnúť o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi nie je možné považovať za správne vzhľadom na chyby súdu v konaní, v dôsledku ktorých nedodržal zákonom stanovený postup v konaní.

Preto súd týmto uznesením pristúpil k rozhodnutiu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a zároveň aj k rozhodnutiu o trovách exekúcie, pričom zo súdneho spisu tunajšiemu súdu vyplynuli nové závažné skutočnosti týkajúce sa spôsobilosti povinného byť účastníkom tohto konania.

Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov (ust. v znení )

Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, súd exekúciu zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.

Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa ust. , prihliada súd kedykoľvek za konania na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa ust. , ak účastník stratil spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať. Podľa ust. , sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak neustanovuje inak. Podľa ust. ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.

V zmysle ust. v znení neskorších predpisov, smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti.

Súd zistil zo súdneho spisu a z pripojeného dedičského spisu, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX v L.. Okresný súd Rožňava uznesením č. k. D 47/2003 zo dňa 28.05.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2003, zastavil dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom v exekučnom konaní, z dôvodu nemajetnosti.

S poukazom na vyššie uvedené súd vykonaným dokazovaním zistil, že počas exekučného konania povinný stratil spôsobilosť byť jeho účastníkom. Exekučné konanie je teda neprípustné pre nespôsobilosť povinného byť účastníkom konania a zároveň aj pre jeho nemajetnosť, ktorá nepochybne vyplýva zo zastaveného dedičského konania pre nemajetnosť, a preto súd ex offo rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení. Keďže v konaní vyšlo najavo, že povinný smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania bez akýchkoľvek právnych nástupcov (dedičov), súd pristúpil z úradnej povinnosti k rozhodnutiu o zastavení exekúcie a návrhom oprávneného na zmenu exekútora sa ďalej nezaoberal, pretože v konaní absentuje vyše 10 rokov základná podmienka, a tou je v tomto prípade spôsobilosť povinného byť účastníkom konania. Návrh pôvodného súdneho exekútora na priznanie trov v konaní v súvislosti so zmenou súdneho exekútora, súd posúdil ako návrh na priznanie trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie. Zo súdneho spisu vyplýva tiež skutočnosť, že súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi nebol exekučný spis nikdy postúpený, pričom exekučný spis je stále prílohou súdneho spisu.

Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

V exekučných konaniach začatých do 30.04.2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. (ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. )

Podľa ust. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom ku dňu začatia predmetného exekučného konania (ďalej len „“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

V zmysle vyššie citovanej je potrebné na účely odmeňovania súdneho exekútora rozlišovať úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou (taxatívne určené úkony) a ostatné úkony, ktoré sú odmeňované tzv. časovou odmenou (podľa počtu hodín účelne vynaložených), pričom je vylúčená kumulácia týchto dvoch druhov odmien. Za úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou, nie je možné priznať aj časovú odmenu a opačne.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. (ust. )

Podľa ust. , paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa ust. , paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

V zmysle ust. , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (ust. )

Z vyúčtovania trov pôvodného súdneho exekútora je zrejmá výška trov exekúcie ním uplatnených v sume 3 325,50,- Sk.

Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie (príloha vyššie v texte spomínanej faktúry č. Ex 15/1998) pôvodného súdneho exekútora priznal súd aktuálnemu súdnemu exekútorovi:

· Náhrada hotových výdavkov: - poštovné................. 0,85 € Spolu: ......................................................................... 0,85 € · Odmena exekútora a 199 Exekučného poriadku - ust. Písm. a/

- žiadosť o poskytnutie preddavku 30 min. Spolu: ......................................................................... 30 min. = 6,64 € Písm. b/ a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 € Spolu: ......................................................................... 3,32 €

· SPOLU trovy exekúcie 10,81 € DPH 20% zo sumy 10,81,- € = 2,16 € Spolu trovy exekúcie.......................................................... 12,97,- €

Z ust. § 200 ods. 1 Exekučného priadku vyplýva, že pri výpočte trov exekúcie a ich priznaniu oprávnenému a exekútorovi sa má zohľadniť ich potrebnosť pri účelnom vymáhaní nároku. Na základe uvedeného súd posudzoval nielen vykonanie jednotlivých úkonov v exekučnom konaní, ale aj potrebnosť ich vykonania na účelné vymáhanie nároku oprávneného a účelnosť ich vynaloženia.

V rámci náhrad hotových výdavkov súdneho exekútora nemal súd z exekučného spisu nijakým spôsobom preukázané (a už vôbec nie zdokumentované) vynaloženie cestovných výdavkov v rámci predmetnej exekučnej veci jemu vzniknutých a ním uplatnených v sume 800,00 Sk, z tohto dôvodu neboli do trov priznaných súdom súdnemu exekútorovi poňaté. Zároveň je súd tiež toho názoru, že je vyslovene v záujme súdneho exekútora, nie exekučného súdu, predložiť všetky podklady a materiály, vrátane žiadostí o súčinnosť pri zisťovaní majetku, cestovných príkazov a evidencie knihy jázd, akýmkoľvek spôsobom preukazujúce nárok súdneho exekútora na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie.

Súd nepriznal odmenu súdnemu exekútorovi podľa ust. , za vyúčtovaný úkon exekúcie „žiadosť o udelenie poverenia, podanie na OS, spracovanie poverenia“. Súd má za to, že pri aplikácii uvedeného ustanovenia nie je možné priznať hodinovú odmenu za tie úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou podľa ust. . Paušálnou odmenou sa odmeňuje v zmysle ust. , a . Odmena za úkony uvedené v cit. ust. totiž zahŕňa vyhotovenie a spracovanie písomností, ktoré sú nevyhnutnou a bezprostrednou podmienkou získania poverenia. Súd má na základe uvedeného za to, že odmena za žiadosť o udelenie poverenia, podanie na OS a spracovanie poverenia je zahrnutá v odmene podľa ust. za získanie poverenia. V prípade, že by súd priznal odmenu podľa ust. aj ust. došlo by k duplicitnému odmeneniu toho istého úkonu a tým aj k neúmernému zvyšovaniu trov exekúcie. Nepriznanie duplicitne uplatnených úkonov exekúcie je v súlade s ustanovením Exekučného poriadku a zohľadňuje potrebnosť a účelnosť vzniku trov exekúcie.

Podľa súdnej praxe (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -23 zo dňa 30.06.2009) je potrebné zdôrazniť, že v súdnej praxi je v súčasnosti zastavaný názor, že z logického a gramatického výkladu vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov, že rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie a bez relevancie je ich početnosť, s tým že tomuto výkladu zodpovedá aj znenie , ktoré odmenu

určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v ), alebo ak by zákonodarca vychádzal z toho, že základná hodinová sadzba 200,00 Sk patrí za každú aj začatú hodinu úkonu exekučnej činnosti, bol by použil v formuláciu ako v písm. b) tohto ustanovenia, ak sa tak nestalo, tak nie je v rozpore s ) sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe toho určenie odmeny vo výške podľa prvej vety , a že pokiaľ by bolo úmyslom zákonodarcu oceňovať každý úkon exekučnej činnosti, ktorý nie je uvedený v , bol by to vyjadril v . Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že odmena uplatnená súdnym exekútorom určená podľa počtu hodín (pozn. časová špecifikácia zo strany súdneho exekútora absentuje) za každý jednotlivý ním vykonaný úkon exekučnej činnosti vo výške 200,00 Sk, nie je v súlade s ust. a , súd preto, berúc na zreteľ náročnosť jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, vychádzal pri priznaní tohto druhu odmeny súdnemu exekútorovi z priemerného času potrebného na vynaloženie toho - ktorého (súdnemu exekútorovi súdom priznaného) úkonu, a tak predmetnú odmenu v načrtnutom smere upravil a následne krátil. Poznámku súdneho exekútora v odvolaní zo dňa 17.02.2011 o tom, že súd neuviedol právny predpis na základe ktorého použil metódu priemerného času potrebného na vynaloženie toho-ktorého úkonu, súd považuje za bezpredmetnú, pretože súdny exekútor mal v prvom rade splniť svoju povinnosť v zmysle ust. , z ktorej jasne vyplýva, že súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súd preto vychádzajúc zo všeobecnej praxe priznal odmenu súdnemu exekútorovi zodpovedajúcu ustálenej praxi v rámci jeho rozhodovacej činnosti, ktorú zároveň považuje za dostatočnú na účelné vymáhanie nároku v predmetnom exekučnom konaní.

Podľa ust. , v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania za vyúčtovaný úkon „prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie - 200Sk, spracovanie, zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie - 200Sk“, pretože tieto považoval za administratívne práce vykonané exekútorom v súvislosti s exekučnou činnosťou. Uvedené úkony nepredstavovali z hľadiska činnosti exekútora takmer žiadnu odbornú činnosť alebo neprispeli k vymoženiu pohľadávky v prospech oprávneného. Súd preto týmto nepriznal exekútorovi osobitne odmenu za uvedené úkony s tým, že odmena za ich vykonanie je v zmysle už zahrnutá v priznanej odmene exekútora.

Odmenu určenú podľa počtu hodín uplatnenú súdnym exekútorom za úkony -„odstúpenie exekučného spisu - 200Sk“ a „vrátenie poverenia - 200Sk“ súd súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože tieto úkony majú podobne ako vyššie uvedené úkony, bez akýchkoľvek pochybností, charakter administratívnych prác v zmysle ust. , náhrada za ktoré je už v odmene súdneho exekútora zahrnutá.

Rovnako nebola zo strany súdu priznaná súdnemu exekútorovi odmena ním uplatnená za úkony spočívajúce v „stanovisku k zmene exekútora - 200Sk, špecifikácii trov exekúcie - 200Sk a ich vyúčtovanie - 200Sk“, keďže tieto nemožno považovať za úkony bezprostredne smerujúce k vykonávaniu exekúcie (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. -59 zo dňa 16.04.2012). Vyúčtovanie trov exekúcie je navyše výlučne v záujme exekútora a má administratívny charakter. Podľa ust. platnej k 30.04.2008, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Na základe uvedeného súd za tento čas odmenu exekútorovi nepriznal vôbec.

„Zisťovanie majetku povinného“ (úkon, za ktorý si súdny exekútor účtoval odmenu vo výške 400,00 Sk) nie je z exekučného spisového materiálu súdneho exekútora č. spisu Ex 15/1998 vôbec zrejmý, nijakým spôsobom zdokumentovaný, z tohto dôvodu súdnemu exekútorovi odmena zaň neprináleží.

Za účelne vynaložené trovy vzniknuté pôvodnému súdnemu exekútorovi v súvislosti s predmetnou exekúciou považoval súd trovy priznané vo výške 12,97,- € vrátane DPH. Na margo priznaných trov súd uvádza, že pri ich priznávaní bral na zreteľ aj zmenu o DPH v znení neskorších predpisov, ku ktorej došlo a ktorá v konečnom dôsledku mala taktiež vplyv na ich výslednú hodnotu.

Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v platnom znení, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v platnom znení, súd exekúciu zastaví ak, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na zastavenie dedičského konania po povinnom pre nemajetnosť a zároveň s poukazom na to, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania bez dedičov, súd exekúciu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Exekučného poriadku zastavil nakoľko majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie

pripúšťa výnimky zo zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný ( Exekučného poriadku). Oprávnený spravidla znáša trovy exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol predvídať, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

V tomto prípade súd zaviazal na úhradu účelne vynaložených trov exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v platnom znení oprávneného, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho ani predvídať. K uvedenému záveru tunajší súd dospel na základe toho, že v prípade ak došlo k strate spôsobilosti povinného byť účastníkom konania smrťou a k zastaveniu dedičského konania po povinnom pre nemajetnosť, o trovách exekúcie je potrebné rozhodnúť na základe analógie procesného práva. Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie zodpovedajúce danému skutkovému stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie. (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 28.01.2013) S poukazom na citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je týmto ustanovením v tejto konkrétnej procesnej situácii ust. § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Prihliadnuc na nemajetnosť povinného a stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania, ako dôvody neprípustnosti predmetnej exekúcie zistené v priebehu konania, súd v konečnom dôsledku zaviazal úhradou účelne vynaložených trov oprávneného, pretože majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Rožňava.

Podľa ust. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.