Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1) I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. M. XXX, XXX XX G., 2) I. M., nar. XX.X.XXXX, bytom G. M. XXX, XXX XX G., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Holotom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie Komenského 2791, Snina, proti žalovaným: 1) D. X., nar. X.X.XXXX bytom G. M. XX, XXX XX G., právne zastúpenému JUDr. Alenou Matysovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova 18, Humenné, 2) N. G., nar. X.X.XXXX, bytom N. X, I., 3) Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -159 zo dňa 26.9.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. -180 zo dňa 22.1.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 26.9.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 22.1.2013.

N á h r a d u trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Sudkyňa JUDr. Valéria Černegová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobcovia v 1.a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN-C č. 18 orná pôda o výmere 1427 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XX kat. úz. G. M. a tiež podielovými spoluvlastníkmi parcely KN-E č. 4/1 záhrady o výmere 1.661 m2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. G. M..

Zároveň zamietol vzájomnú žalobu žalovaného v 1. rade. Účastníkom trovy konania nepriznal a tiež nepriznal náhradu trov Slovenskej republike na znaleckom dokazovaní.

V odôvodnení uviedol, že vykonal ohliadku miesta sporu a oboznámil sa s výsledkami konaní vo veci a tamojšieho súdu, z ktorých zistil, že D. X., ktorého manželkou bola Z., rod. I. (ktorá bola tetou žalobcu v 1. rade), nemal deti, tak si vzal k sebe žalobcu v 1. rade s manželkou a aj za tým účelom im podaroval nehnuteľnosti, z čoho jedna parcela bola za domom a jedna parcela sa nachádzala za cestou. Pozemok, ktorý sa nachádza za domom mal z jednej strany v susedstve rodinu C. a z druhej strany rodinu X., t. j. rodinu žalovaného v 1. Rade. Pozemok, ktorý sa nachádza za cestou susedí s N. G., t. j. žalovaným v 2. rade.

Z ohliadky miesta sporu mal prvostupňový súd za preukázané, že žalobcovia v 1. a v 2. rade spoločne bývali so D. X. do r. 1961, pretože nemal svoje deti, vzal si ich za svoje a spoločne aj užívali predmetné nehnuteľnosti. Žalobcovia odišli asi na jeden rok bývať do mesta G., medzitým v r. 1960 uzavreli darovaciu zmluvu a následne v r. 1962 sa vrátili do starého rodinného domu rodičov žalobkyne Z. D., rod. K., kde sa pôvodný dom zbúral, postavil sa nový rodinný dom, v ktorom doposiaľ bývajú.

Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. bolo preukázané, že tamojší súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej sa D. X. domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam EN 15, 16, 17 a EN 419 kat. úz. G. M. a jeho nárok na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam EN 18 a EN 418 vylúčil na samostatné konanie. Rozhodnutie vo veci -9, ktorým bolo určené, že D. X. je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti EN 15, 16, 17 a EN 419 v kat. úz. G. M. nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 3. 1991. O vylúčenom nároku na určenie vlastníckeho práva D. X. k parc. EN 18 a 418 súd konal pod č. k. . V tomto konaní uplatnil I. M. a I. M. podaním zo dňa 7. 2. 1994 voči D. X. protinávrh, v ktorom sa domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam EN 18 a EN 418 kat. úz. G. M..

Prvostupňový súd si osvojil výsledky dokazovania v konaní vedenom tamojším súdom pod sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že žalovaný D. X. žiadnym spôsobom nemohol nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k sporným parcelám, pretože jeho právny predchodca D. X. mal dvoch synov D. X. a D. X., medzi ktorými v minulosti došlo k reálnej deľbe. Na základe tejto deľby parcelu č. 18 a č. 418 užíval D. X. až do svojej smrti do r. 1990, preto z tohto dôvodu nemohol D. X. žiadnym spôsobom vydržať do svojho vlastníctva tak ako tvrdil tieto nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade nemohol ani vstúpiť do oprávnenej držby, pretože jeho matka N. X., rod. X. nemohla okolo r. 1955 tieto parcely darovať, pretože v tom čase nebola ani vlastníčkou a nemohla nadobudnúť toto vlastnícke právo vydržaním, pretože D. X., teda starý otec žalobcu zomrel v r. 1942 a podľa Obyčajového práva platného na Slovensku do 31. 12. 1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním bolo možné nadobudnúť v prípade pokojnej a nerušenej držby v trvaní po dobu 32 rokov. Ak preto žalovaný hľadal iný spôsob ako nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam tým, že podal vzájomnú žalobu a v priebehu tohto konania sa snažil presvedčiť súd o väčšinovom spoluvlastníctve k sporným nehnuteľnostiam, táto skutočnosť nič nemení na tom, že žalovanému v 1. rade sa nepodarilo vyvrátiť dôkazy o darovaní nehnuteľnosti D. X. v r. 1959 žalobcom a následnom užívaní týchto sporných nehnuteľností žalobcami. Žalovaný v 1. rade už v konaní vo veci nepreukázal, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a z toho dôvodu tamojší súd jeho vzájomnú žalobu zamietol.

Prvostupňový súd mal za to, že žalobcovia v 1. a v 2. rade preukázali dôvodnosť podanej žaloby, osvedčili vstup do užívania predmetných nehnuteľností v súlade s obsahom darovacej zmluvy darcu D. X. až po jeho smrti, čo vyplýva z obsahu notárskej zápisnice z 8. 1. 1959, preto s poukazom aj na výsledky konania vo veci po vykonanom dokazovaní žalobe žalobcov vyhovel.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ust. a vyslovil, že účastníkom konania trovy nepriznáva, pretože právny zástupca si tieto v zákonnej lehote nevyčíslil a zároveň nepriznal náhradu trov Slovenskej republike na znaleckom dokazovaní v súlade s ust. a to s ohľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalovaného v 1. rade, ktorý podanej žalobe bránil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ mal za to, že prvostupňový súd sa pri rozhodovaní a oboznamovaní so spismi tamojšieho súdu sp. zn. a sp. zn. nevysporiadal s vykonanými dôkazmi. Mal za to, že medzi bratom D. a D. X. nemohlo dôjsť k deleniu otcovho majetku za jeho života. Z obsahu darovacej zmluvy podľa odvolateľa vyplýva, že obdarovaní mali vedieť, že nadobúdajú iba spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam a nestali sa ich výlučnými vlastníkmi. Ďalej žalovaný v 1. rade namietal, že žalobcovia bývali so D. X. do roku 1961, v užívaní nehnuteľnosti nikdy neboli dobromyseľní a nesplnili podmienky vydržania tak, ako to má na mysli ustanovenie , 116 a 145 Stredného . Žalobcovia nikdy nemohli

vstúpiť do držby nehnuteľností s vedomím, že im vlastnícky patria, nadobudli iba spoluvlastnícke podiely k sporným nehnuteľnostiam. Záverom odvolania poukázal na to, že má pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (, , a ). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. a . Pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalovaného v 1. rade nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci podľa procesnej iniciatívy účastníkov vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil správny skutkový i právny záver.

Vychádzajúc z obsahu spisu tamojšieho súdu sp. zn. odvolací súd zistil, že právny predchodca (starý otec) žalovaného v 1. rade D. X. mal dvoch synov, a to otca žalovaného v 1. rade D. X. a jeho brata D. X.. Ešte počas života D. X. st. začali bratia D. X. (zomr. XXXX) a D. X. (nar. X.X.XXXX

- zomr. XX.X.XXXX) užívať rozdelené nehnuteľnosti tak, že časť nehnuteľností užíval D. X. ml. a časť nehnuteľností D. X., a to parcelu č. 18 - orná pôda, o výmere 1427 m2 zapísanú na LV č. XXX, katastrálne územie G. M. a parcelu č. 4/1 - záhrady o výmere 1661 m2, zapísanú na LV č. XXX, katastrálne územie G. M.. Z výpovedí svedkov zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. je zrejmé, že tieto rozdelené nehnuteľnosti D. X. dobromyseľne užíval až do roku 1990.

Z notárskej zápisnice napísanej na Štátnom notárstve v Snine dňa 8.1.1959 odvolací súd zistil, že D. X. daroval manželom I. M. a I. M., rod. D. všetky nehnuteľnosti, resp. podiely nehnuteľností, ktoré vlastní a ktoré sú zapísané na jeho meno v pozemkovej knihe katastrálneho územia G. M., t.j. dom so záhradou a staviskami, podiely z rolí, lúk a pasienku tak, ako doteraz užíval, pričom si vyhradil pre seba a manželku právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností.

Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že žalovanému v 1. rade sa nepodarilo vyvrátiť dôkazy o darovaní nehnuteľnosti D. X. v r. 1959 žalobcom. Žalobcovia v 1. a v 2. rade osvedčili vstup do užívania predmetných nehnuteľností v súlade s obsahom darovacej zmluvy darcu D. X. až po jeho smrti, čo vyplýva z obsahu notárskej zápisnice z 8. 1. 1959.

K odvolacím námietkam uplatneným žalovaným v 1.rade v podanom odvolaní sa žiada uviesť nasledovné:

K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, ktorou namietal, že D. X. sa nemohol cítiť výlučným vlastníkom parciel C KN 18 a E KN 418 Kat. úz. G. M. odvolací súd poznamenáva, že z výpovedí svedkov v spise prvostupňového súdu sp. zn. nepochybne vyplýva, že D. X. bol v užívaní uvedených nehnuteľností dobromyseľným a dôsledne dodržiaval rozdelenie vykonané medzi bratmi, ktoré ani po smrti brata D. X. nerozporoval otec D. X. st. a aj po smrti otca D. X. st. boli nehnuteľnosti užívané v dohodnutom rozsahu jeho právnymi nástupcami.

Podľa ustanovenia platného a účinného do 31.3.1964 (ďalej len „“) ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Aj s poukazom na uvedené ustanovenie Stredného má odvolací súd za to, že najmenej od roku 1942 (smrť D. X. st.) do roku 1990 nevznikli žiadne pochybnosti ohľadom oprávnenosti držby dotknutých nehnuteľností D. X.. Túto skutočnosť potvrdzuje aj obsah zápisnice (č.l. 61 spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. ) spísanej na mieste samom v G. M. dňa 10.11.1992, kde sa konštatuje, že podľa mapy THM neboli spory ani v minulosti ohľadom užívania, lebo užívací stav bol prevzatý do identifikácie parciel.

K odvolacej námietke žalovaného v 1. rade ohľadom pochybenia pri určení vlastníctva spornej parcely E KN 418 k. ú. G. M. odvolací súd odkazuje na zistenia zo znaleckého posudku (č.l. 65 spisu prvostupňového súdu sp. zn. ) zo dňa 24.1.1993, kde znalec uviedol, že pri miestnom šetrení pri THM bol ako užívateľ parcely EN 418 zistený D. X. a vedľajšiu parcelu EN 419 o výmere 1207 m2 užíval D. X., pričom tento užívací stav bol aj tak zameraný a je vedený v evidencii nehnuteľností. Aj z uvedeného vyplýva, že D. X. riadne spornú nehnuteľnosť užíval a že v dávnej minulosti, ešte za účinnosti uhorského obyčajového práva, došlo k rozdeleniu nehnuteľností medzi bratmi a ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi s vlastníckymi účinkami.

V odvolaní žalovaný v 1. rade poukazuje na to, že podľa jeho názoru mali žalobcovia vedieť, že podľa darovacej zmluvy nadobúdajú iba spoluvlastnícke podiely. Táto odvolacia námietka je neopodstatnenou, keďže v samotnej darovacej zmluve sa uvádza, že predmetom daru sú „podiely z rolí, lúk a pasienku tak, ako doteraz užíval“, čo znamenalo pre žalobcov získanie reálne vyčlenených nehnuteľností a nie podielov. Reálnu deľbu medzi bratmi D. X. a D. X. potvrdil aj samotný žalovaný v 1. rade, keď sa sám domáhal určenia výlučného vlastníctva v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. z titulu zrušenia spoluvlastníctva evidovaného v pozemnoknižných zápisniciach č. 120 a 5 kat. úz. G. M. ešte za života jeho otca, teda do roku 1938.

Podstatným v súvislosti s touto odvolacou námietkou je aj dobromyseľnosť žalobcov v 1. a 2. rade ohľadom vlastníctva týchto nehnuteľností.

Podľa Stredného vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve. Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. O behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby.

Podľa , , ktorým sa mení a dopĺňa a upravujú sa niektoré ďalšie majetkové vzťahy platného a účinného do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe () hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (). Do doby podľa odsekov 1 a si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Na margo odvolacej námietky žalovaného v 1. rade týkajúcej sa dobromyseľnosti a nesplnenia podmienok vydržania je treba uviesť, že uzavretie darovacej zmluvy bolo predpokladom oprávnenej držby žalobcov v 1. a 2. rade. V danom prípade darovacia zmluva spísaná formou notárskej zápisnice dňa 8.1.1959 nesporne podopiera predpoklad oprávnenosti držby žalobcov v 1. a 2. rade. Oprávnenosť držby žalobcov sa neopiera o domnelý právny dôvod (titulus putativus), ale o existujúci právny dôvod.

Z darovacej zmluvy vyplýva právo doživotného užívania darovaných nehnuteľností D. X., preto nemožno nevyužívanie jedného z oprávnení vyplývajúcich z obsahu vlastníckeho práva (právo vec užívať) stotožňovať s nedostatkom dobromyseľnosti žalobcov.

Podľa Stredného lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Žalobcovia nepochybne nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam uplynutím vydržacej doby, ktorá podľa Stredného , so započítaním vydržacej doby právneho predchodcu, uplynula žalobcom dňom 1.1.1961. Desaťročná vydržacia lehota právnemu predchodcovi žalobcov D. X. začala plynúť dňom 1.1.1951 a uplynula dňa 1.1.1961 už v prospech žalobcov.

Vzhľadom na vyššie uvedené je rozsudok prvostupňového súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa odvolacieho súdu vecne správny a boli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie ( ).

Odvolaciemu súdu neušla pozornosti ani žalovaným v 1. rade vznesená námietka zaujatosti konajúcej sudkyne. Odvolací súd preskúmal obsah predloženého spisu a dospel k záveru, že nie sú dané dôvody pre vylúčenie sudkyne Okresného súdu Humenné JUDr. Valérie Černegovej z prejednávania a rozhodovania v predmetnej právnej veci.

Zákonná sudkyňa vo vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti žalovaného v 1. rade uviedla, že sa necíti k právnemu zástupcovi žalobcov zaujatou. Ak by aj tykala právnemu zástupcovi žalobcu, ako to uvádza žalovaný v 1. rade, táto skutočnosť nič nemení na nestrannom konaní voči účastníkom konania, právnym zástupcom účastníkov konania, a ak sa tak stalo, stalo sa to nedopatrením v dôsledku zlyhania ľudského faktora. Záverom uviedla, že sa necíti byť predpojatou na vedenie konania v tejto právnej veci a na rozhodnutie vo veci, nemá žiaden vzťah k účastníkom konania a ich právnym zástupcom.

Podľa ustanovenia sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený ( ).

Podľa ustanovenia ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci ( ), súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

Procesný postup sudcu v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nezakladá pomer sudcu k veci, účastníkovi konania, prípadne jeho zástupcovi. Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť vždy len objektívne existujúce zákonné dôvody podľa , nie však to, že postup súdu sa nezhoduje so subjektívnymi predstavami a názormi účastníka na priebeh pojednávania, postup súdu pri vykonávaní dôkazov a pod.

Účelom ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu a to jeho vzťah:

l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo

2. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo

osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol založený na pomere

vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom 2.

Žalovaný v 1. rade vo vznesenej námietke zaujatosti nepoukázal na žiaden relevantný vzťah sudkyne k veci, k účastníkom, ani k ich zástupcom. Ako dôvod uviedol tykanie právnemu zástupcovi žalobcov v priebehu pojednávania. Existencia akéhokoľvek právne relevantného vzťahu k právnemu zástupcovi účastníka konania (vzťah založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom, pozitívnom alebo negatívnom pomere) sa však žiadnym spôsobom nepotvrdila (žalovaný v 1. rade nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by ju preukazovali) a konajúca sudkyňa ju výslovne vo svojom vyjadrení poprela s tým, že ak k tykaniu došlo, stalo sa to len nedopatrením. O pravdivosti vyjadrenia konajúcej sudkyne JUDr. Valérie Černegovej nemá Krajský súd v Prešove ako súd rozhodujúci o uplatnenej námietke zaujatosti dôvod pochybovať a to aj vzhľadom na to, že pokiaľ sudca podáva takéto vyjadrenie, musí si byť vedomý následkov uvedenia nepravdivých skutočnosti (či už v rovine disciplinárnej, prípadne až trestnoprávnej).

Nadriadený súd dospel k záveru, že v prípade sudkyne JUDr. Valérie Černegovej nemožno mať pochybnosti o jej nezaujatosti, ktoré by boli relevantné v zmysle , keďže neexistuje žiadny dôvod objektívne zakladajúci pochybnosti o jej nezaujatosti. So zreteľom na absenciu dôvodu, pre ktorý by mohli vznikať pochybnosti, že sudkyňa v predmetnej veci postupovala nezaujato, neutrálne, rozhodol tak, že túto sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Úspešným žalobcom v odvolacom konaní trovy nevznikli. Žalovaný v 1. rade, neúspešný v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov konania nemá. Tomu preto zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania postupom podľa v spojení s

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých účinným od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.