Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9CoE-61-2012.pdf
PDF · 71.86 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/61/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova č. 7, 080 01 Prešov, proti povinnému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX XX, Y. XXXX/XX, štátny občan SR, za účasti súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13, pre vymoženie 398,33 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13Er/444/2008 - 11 zo dňa 10.02.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov exekúcie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil. Súčasne povinnému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi, Exekútorský úrad Prešov, Konštantínova 13 náhradu trov exekúcie vo výške 45,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Ako dôvod okrem iného uviedol, že návrhom zo dňa 6.11.2008 sa začalo proti povinnému exekučné konanie. Podaním zo dňa 21.12.2011 súdny exekútor oznámil súdu, že u vymáhanej pohľadávky uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie, a teda došlo k zániku práva na vymáhanie. Preto súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Ex. poriadku. V súlade s § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súd priznal odmenu paušálnou sumou 3,32 eur za 11 úkonov exekučnej činnosti vymenovaných v uznesení. Povinnosť zaplatiť trovy exekúcie súd uložil povinnému podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie včas, nenesie zodpovednosť za zastavenie exekúcie. Okrem toho súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné v sume 1,20 eur, daň z pridanej hodnoty z odmeny a hotových výdavkov zo sumy 37,72 eur, a to vo výške 7,54 eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie zmeniť a zaviazať k úhrade trov exekúcie oprávneného. Ako dôvod uviedol, že z petitu napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu bola exekúcia zastavená. Oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, keď nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie. Pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať s poukazom na § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. zastavenie exekúcie. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 12.3.2007, vykonateľnosť 11.4.2007, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 6.11.2008, čím skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 19 mesiacov.
Urobil tak napriek tomu, že mal a mohol poznať Exekučný poriadok v zmysle, že súdny exekútor môže aktívne vykonávať exekúciu až po vydaní poverenia na exekúciu, že povinný má právo podať námietky proti exekúcii, že povinný má právo požiadať o odklad exekúcie a mohol predvídať aj problémy pri
doručovaní rozhodnutí súdneho exekútora povinnému. Vedel, že rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie, a teda že ide o prekluzívnu lehotu. Napriek tomu nepodal návrh na vykonanie exekúcie včas. Mohol predpokladať, že povinný nebude mať snahu dobrovoľne uhradiť pohľadávku v rámci exekúcie.
Oprávnený vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. K zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávky v zmysle § 88 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie, bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie, ktorá uplynula dňa 11.4.2010. Jedná sa o prekluzívnu lehotu, na uplynutie ktorej exekútor musí prihliadať z úradnej povinnosti. Bolo by proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie pokút uložených v priestupkovom konaní, zaviazal súd na náhradu trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú (398,33 eur), ale by dokonca znášal aj náhradu trov exekútora (45,26 eur). Tým, kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, je povinný. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a ani exekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku.
Odvolaním súdneho exekútora nebol dotknutý výrok uznesenia o zastavení exekúcie. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Výrok o trovách exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto túto časť uznesenia odvolací súd preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je opodstatnené.
K zastaveniu exekúcie v preskúmavanej veci došlo podľa preskúmavaného uznesenia podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - ďalej len Exekučný poriadok. Správnosť takto uvedeného dôvodu zastavenia exekúcie v odvolaní nebola spochybnená. Dôvodom pre zastavenie exekúcie mal byť zánik vymožiteľnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia trojročnej doby vymožiteľnosti uvedenej v § 88 ods. 1 Zákona č. 298/2008 Z. z. v znení účinnom od 31.8.2008. Ani v tomto prípade účastníci správnosť tohto právneho záveru nespochybnili.
Pôvodne nebola odvolaním spochybnená ani výška prisúdenej náhrady trov exekúcie. Odvolaním bolo toto uznesenie napadnuté len v tej časti, kde bola povinnosť zaplatiť tieto
trovy exekúcie uložená povinnému účastníkovi. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje správnym záverom napadnutého uznesenia, podľa ktorého zásadne uhrádza trovy exekúcie uvedené v § 196 Exekučného poriadku povinný účastník (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Pokiaľ však súd rozhodne o zastavení exekúcie, môže rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Môže teda za splnenia predpokladov uvedených v § 203 Exekučného poriadku rozhodnúť aj tak, že zaviaže k úhrade trov exekúcie oprávneného účastníka. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia, môže tak urobiť v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Jedná sa o zavinenie procesného charakteru. Za také súdna prax označuje zistenie, že oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca napr. v tom, že oprávnený v podanom návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval primeranú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil svoj záväzok. Takýmto procesným zavinením môže byť aj podanie návrhu na začatie exekúcie v čase krátko pred uplynutím lehoty na vymožiteľnosť exekučného titulu.
Tak, ako bolo konštatované v preskúmavanej veci, exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 11.4.2007. Oprávnený účastník podal návrh na začatie exekúcie až dňa 6.11.2008, t. j. po uplynutí cca 19 mesiacov. Napriek tomu súdnemu exekútorovi zostal čas cca 15 mesiacov, v rámci ktorého mohlo dôjsť
k účinnému vymoženiu vymáhanej pohľadávky. Tu treba v tejto súvislosti poukázať na to, že zo strany povinného účastníka neboli podané námietky proti exekúcii, nepožiadal o odklad exekúcie a neboli ani problémy pri doručovaní jeho rozhodnutí povinnému. Preto nepochybil prvostupňový súd, keď uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie osobe povinného účastníka. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil jeho uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
Úspech v odvolacom konaní súdny exekútor nemal, oprávnený účastník si nepodal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania a povinnému účastníkov takéto právo nevzniklo. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.