Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17CoP-36-2013.pdf
PDF · 69.79 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matky L. W., bytom M. S., R., S. X, štátnej občianky M. S. a otca D. Q., bytom U. J., Q. XXX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. októbra 2012, č.k. 21P/2/2011-23, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú F. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju spoločne s matkou dieťaťa budú zastupovať a spravovať jej majetok. Matku dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletej F. sumou 30 Eur mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca dieťaťa, s účinnosťou od 01.12.2011. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2011 do rozhodnutia súdu v sume 330 Eur matku dieťaťa zaviazal zaplatiť k rukám otca dieťaťa v splátkach po 15 Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia; žili v spoločnej domácnosti od mája 2010 do novembra 2011, kedy matka maloletej odišla do M. S. a už sa na J. nevrátila. Maloletá F. zostala v starostlivosti otca, ktorému v starostlivosti o dieťa vypomáha jeho matka a v súčasnosti jeho terajšia priateľka. Vzhľadom k tomu, že matka sa o dieťa nestará, toto ponechala v starostlivosti otca, v starostlivosti ktorého neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril maloletú F. do osobnej starostlivosti otca. Matke dieťaťa určil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou určenou na hranici zákonom určeného minimálneho výživného, s účinnosťou od 01.12.2011, z dôvodu, že v priebehu mesiaca november 2011 matka dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti a od tejto doby na výživu dieťaťa žiadnym spôsobom neprispela. Za toto obdobie jej vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom v sume 330 Eur, ktoré matke povolil, vzhľadom na jej finančnú situáciu splácať v splátkach po 15 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. V odvolaní uviedla, že ho podáva z dôvodu svojej finančnej krízy. Zo sumy životného minima 30% jej nezostane vôbec nič, nemá zaplatené ani dlhy, ktoré boli spôsobené jej bývalým partnerom. Pokiaľ od neho odišla, tak to bolo aj tým, že od neho nedostala najesť.
Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má vedomosť o tom, že matka maloletej už svoj dlh v Sociálnej poisťovni splatila a v súčasnosti už nemá žiadne dlhy. Matka len klame a vyhovára sa, aby nemusela platiť na maloletú F. výživné. Odišla sama od seba; jesť jej dával, nemôže za to, že odmietala jedlo. O maloletú F. sa nikdy nestarala, musel odísť zo zamestnania a starať sa o dieťa. Od svojho odchodu maloletej F. neposlala ani cent. Uviedol, že matka poberá príspevok na bývanie 2.500,- Kč a taktiež pracuje bez zmluvy na čierno, aby nikto nezistil, že má brigádu. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení vyživovacej povinnosti a nedoplatku na výživnom a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým bola maloletá F. zverená do osobnej starostlivosti otca, nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 1, 2 O.s.p.).
Po preskúmaní odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o výške vyživovacej povinnosti matky k maloletej F. rozhodol správne, v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Jedná sa o minimálnu zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť, ktorú je rodič povinný platiť bez ohľadu na to, či dosahuje nejaké príjmy a bez ohľadu na svoje majetkové pomery. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je totiž ich zákonná povinnosť a túto sú povinní plniť aspoň v minimálnom zákonom stanovenom rozsahu, do času, pokiaľ dieťa nezíska schopnosť samostatne sa živiť.
V predmetnej veci súd prvého stupňa určil matke maloletej výživné v súlade s citovaným zákonným ustanovením iba v minimálnom rozsahu, preto odvolací súd k argumentácii matky, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, nemohol prihliadnuť. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o účinnosti vyživovacej povinnosti od 01.12.2011, keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka maloletej odišla zo spoločnej domácnosti v novembri 2011, dieťa ponechala v starostlivosti otca a od tejto doby na jeho výživu neprispela žiadnou sumou. Správne bol vyčíslený aj nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.12.2011 do rozhodnutia súdu, ktorý súd v súlade s ust. § 160 O.s.p. s poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu matke povolil splácať v mesačných splátkach po 15 Eur, splatných spolu s bežným výživnom, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .