Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/36/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členiek JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú F. Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Q., dieťa rodičov: matky L. W., bytom M. S., R., S. X, štátnej občianky M. S. a otca D. Q., bytom U. J., Q. XXX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. októbra 2012, č.k. -23, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú F. do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju spoločne s matkou dieťaťa budú zastupovať a spravovať jej majetok. Matku dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletej F. sumou 30 Eur mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca dieťaťa, s účinnosťou od 01.12.2011. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.12.2011 do rozhodnutia súdu v sume 330 Eur matku dieťaťa zaviazal zaplatiť k rukám otca dieťaťa v splátkach po 15 Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že rodičia maloletej nie sú manželia; žili v spoločnej domácnosti od mája 2010 do novembra 2011, kedy matka maloletej odišla do M. S. a už sa na J. nevrátila. Maloletá F. zostala v starostlivosti otca, ktorému v starostlivosti o dieťa vypomáha jeho matka a v súčasnosti jeho terajšia priateľka. Vzhľadom k tomu, že matka sa o dieťa nestará, toto ponechala v starostlivosti otca, v starostlivosti ktorého neboli zistené žiadne nedostatky, súd zveril maloletú F. do osobnej starostlivosti otca. Matke dieťaťa určil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou určenou na hranici zákonom určeného minimálneho výživného, s účinnosťou od 01.12.2011, z dôvodu, že v priebehu mesiaca november 2011 matka dieťaťa odišla zo spoločnej domácnosti a od tejto doby na výživu dieťaťa žiadnym spôsobom neprispela. Za toto obdobie jej vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom v sume 330 Eur, ktoré matke povolil, vzhľadom na jej finančnú situáciu splácať v splátkach po 15 Eur mesačne, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka. V odvolaní uviedla, že ho podáva z dôvodu svojej finančnej krízy. Zo sumy životného minima 30% jej nezostane vôbec nič, nemá zaplatené ani dlhy, ktoré boli spôsobené jej bývalým partnerom. Pokiaľ od neho odišla, tak to bolo aj tým, že od neho nedostala najesť.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že má vedomosť o tom, že matka maloletej už svoj dlh v Sociálnej poisťovni splatila a v súčasnosti už nemá žiadne dlhy. Matka len klame a vyhovára sa, aby nemusela platiť na maloletú F. výživné. Odišla sama od seba; jesť jej dával, nemôže za to, že odmietala jedlo. O maloletú F. sa nikdy nestarala, musel odísť zo zamestnania a starať sa o dieťa. Od svojho odchodu maloletej F. neposlala ani cent. Uviedol, že matka poberá príspevok na bývanie 2.500,- Kč a taktiež pracuje bez zmluvy na čierno, aby nikto nezistil, že má brigádu. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v napadnutej časti, t.j. vo výroku o určení vyživovacej povinnosti a nedoplatku na výživnom a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa potvrdiť ako vecne správny. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa , podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výrok rozsudku, ktorým bola maloletá F. zverená do osobnej starostlivosti otca, nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť (, ).

Po preskúmaní odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa o výške vyživovacej povinnosti matky k maloletej F. rozhodol správne, v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Jedná sa o minimálnu zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť, ktorú je rodič povinný platiť bez ohľadu na to, či dosahuje nejaké príjmy a bez ohľadu na svoje majetkové pomery. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je totiž ich zákonná povinnosť a túto sú povinní plniť aspoň v minimálnom zákonom stanovenom rozsahu, do času, pokiaľ dieťa nezíska schopnosť samostatne sa živiť.

V predmetnej veci súd prvého stupňa určil matke maloletej výživné v súlade s citovaným zákonným ustanovením iba v minimálnom rozsahu, preto odvolací súd k argumentácii matky, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného, nemohol prihliadnuť. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o účinnosti vyživovacej povinnosti od 01.12.2011, keď z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka maloletej odišla zo spoločnej domácnosti v novembri 2011, dieťa ponechala v starostlivosti otca a od tejto doby na jeho výživu neprispela žiadnou sumou. Správne bol vyčíslený aj nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.12.2011 do rozhodnutia súdu, ktorý súd v súlade s ust. s poukazom na nepriaznivú finančnú situáciu matke povolil splácať v mesačných splátkach po 15 Eur, splatných spolu s bežným výživnom, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.

Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .