Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/335/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: H. U. S., G..M..B.., G. G.S.: Š. XX, H. XXX XX, V.: XX XXX XXX, právne. zast.: G. - Š., G..M..B.., G. G.: Š. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, proti odporcovi: W. C., T.. XX.XX.XXXX, H.: W. XXXX/XX, XXX XX Ž., o zaplatenie 375,42 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 40,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,45 € za obdobie od 28.10.2009 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,71 € za obdobie od 28.11.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 375,42 eur s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,45 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 21,37 eur od 28.11.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1,66 eur od 28.12.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 331,94 eur od 28.09.2010 a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bolo odplatné postúpenie pohľadávok uvedených v prílohe k zmluve, medzi nimi aj pohľadávky voči odporcovi. Odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými podmienkami. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej zmluva bola dohodnutá v zmluve/ dodatku o pripojení.

Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry:

- č. 7008400286 splatnú 27.9.2010 na sumu 331,94 eur,

- č. 7909392437 splatnú 27.10.2009 na sumu 20,45 eur,

- č. 7910445502 splatnú 27.11.2009 na sumu 21,37 eur,

- č. 77911488684, splatnú 27.12.2009 na sumu 1,66 eur.

Ku dňu postúpenia pohľadávky dlžná suma činila 375,42eur. Po postúpení pohľadávky odporca neuhradil svoj dlh ani čiastočne, pričom z dlžnej sumy si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania.

Uznesením č.k. -34 zo dňa 25.02.2013 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 331,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne z tejto sumy od 28.09.2010 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2013.

Predmetom konania tak zostalo zaplatenie sumy 43,48 eur s 9,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,45 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 21,37 eur od 28.11.2009 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 1,66 eur od 28.12.2009 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Podľa ust. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s a a prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 29.05.2013.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z obchodného registra mal súd zistené, že notárskou zápisnicou N 185/2010, Nz 21791/2010 zo dňa 17.06.2010 osvedčujúcej priebeh mimoriadneho valného zhromaždenia sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469. Právny predchodca navrhovateľa bol teda legitímnym právnym nástupcom spol. T-Mobile Slovensko, a.s..

Právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telekom, a.s. postúpil zmluvou zo dňa 16.12.2011 pohľadávky na navrhovateľa - BL Telecom debt, s.r.o., a to vrátane pohľadávky voči odporcovi. I navrhovateľ je tak legitímnym právnym nástupcom svojho právneho predchodcu.

Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. s odporcom uzatvorila dňa 30.07.2008 zmluvu o pripojení (č.l. 3) spolu s dodatkom k zmluve (čl. 4). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb verejných elektronických komunikačných služieb odporcovi v programe 100Viac . Odporca sa zaviazal v zmluve dodržiavať všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, cenník služieb a plniť riadne a včas všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, príp. dodatku, všeobecných a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Odporca sa zaviazal odoberať službu v programe 100 Viac, a to prostredníctvom SIM karty, ktorej bolo priradené účastnícke číslo XXXXXXXXXX.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi nasledovné faktúry:

- faktúra č. 7008400286 splatná 27.9.2010 na sumu 331,94 eur, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v sume 331,94 eur, avšak vzhľadom na zastavenie konania v tejto časti, v tomto štádiu konania už zaplatenie tejto sumy nie je predmetom konania,

- č. 7909392437 splatná 27.10.2009 na sumu 21,07 eur, ktorou boli vyúčtované mesačné poplatky v celkovej sume 21,07 eur, z ktorej sumy si však navrhovateľ uplatňuje už iba nesplatený zostatok vo výške 20,45 eur,

- č. 7910445502 splatná 27.11.2009 na sumu 21,37 eur, ktorou boli vyúčtované mesačné poplatky v celkovej sume 19,71 eur a poplatok za oneskorenie platby v sume 1,66 eur,

- č. 77911488684, splatná 27.12.2009 na sumu 1,66 eur, ktorou bol vyúčtovaný poplatok za oneskorenie platby v sume 1,66 eur.

Podľa o elektronických komunikáciách: Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa o elektronických komunikáciách: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa : Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia 42 ods. 4 písm. b) zákona: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol zmluvný vzťah z titulu zmluvy o pripojení zo dňa 30.07.2008, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi verejné telekomunikačné služby. Odporca sa zaviazal užívať mesačný program 100Viac a dodržiavať zmluvné podmienky, najmä však povinnosť platiť riadne a včas cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.

Odporca porušil svoju povinnosť platiť poplatky za poskytnuté a využité verejné telekomunikačné služby. V dôsledku uvedeného vznikla odporcovi v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa nezaplatené poplatky za využité služby, ktorých využitie mal súd preukázané z priložených prehľadov prevádzky pre telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré sú súčasťou faktúr za odporcom využité služby. Uvedené poplatky právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi faktúrou č. 7909392437 v sume 20,45 eur, faktúrou č. 7910445502 v sume 19,71 eur.

Súd mal v konaní za nesporné, že právny predchodca navrhovateľa si povinnosť poskytnúť odporcovi verejné telekomunikačné služby splnil a za to vyúčtoval vyššie uvedenými faktúrami odporcovi celkovo cenu služieb vo výške 40,16 eur. Keďže nebolo preukázané, že by odporca dlžnú sumu mesačných poplatkov za spotrebované služby v sume 40,16 eur zaplatil, súd v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má právo veriteľ požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Tým, že si odporca nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi preto súd okrem nároku na zaplatenie priznanej istiny, priznal aj úroky z omeškania.

Úroky z omeškania súd priznal v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy 20,45 eur za obdobie od 28.10.2009, tj. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, až do zaplatenia a ďalej 9 % ročne zo sumy 19,71 eur od 28.11.2009, tj. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušnej faktúry, až do zaplatenia.

Výška úrokov sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 1,00 %, preto po pričítaní 8 percentuálnych bodov výška úrokov z omeškania činí 9,00% ročne.

Okrem toho si navrhovateľ uplatnil aj nárok na zaplatenie dlžnej sumy 3,32 eur, vyúčtovanej odporcovi ako poplatok za oneskorenie platby 2 x po 1,66 eur (fakturovaný faktúrou č. 7911488684 splatnou dňa 27.12.2009 a taktiež fakturovaný vrámci faktúry č. 7910445502 splatnej dňa 27.11.2009), pričom v tejto časti súd považoval návrh za nedôvodný.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za oneskorenie platby v sume 3,32 eur, súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporcu zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti.

Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (resp. poplatok) za istú službu právneho predchodcu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 6 bodu 6.7 Všeobecných podmienok vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti.

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako aj o jej výške, či spôsobe určenia. Navrhovateľom predložené Všeobecné podmienky totiž nadobudli platnosť a účinnosť 01.02.2009, pričom zmluva o pripojení bola uzatvorená skôr - 30.07.2008. Nebolo teda preukázané, že by zmluvné strany svojím podpisom na zmluve v čase ich uzavretia písomne dojednali zmluvnú pokutu pre takýto prípad. Súd s poukazom na ust. považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ust. čl. 6 bodu 6.7 Všeobecných podmienok dátových služieb za neplatné pre nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľa vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s navrhovateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok či Cenníkom. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ust. .

Ak by aj súd pripustil, že došlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute, s čím sa však nestotožnil, je toho názoru s poukazom na to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou ( ), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ust. a ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ust. za neplatnú.

Súd je toho názoru že táto zmluvná podmienka nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/ právneho predchodcu navrhovateľa na úroky z omeškania) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky právneho predchodcu navrhovateľa spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov.

Z uvedených dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie sumy 3,32 eur s príslušenstvom zamietol.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol v tomto uznesení súd podľa ustanovenia , v znení neskorších predpisov (ďalej len ), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Zároveň súd aplikoval ust. , podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Navrhovateľ sa návrhom domáhal celkovo priznania:

- sumy 375,42 eur,

- úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,45 eur od 28.10.2009 do zaplatenia,

- úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 21,37 eur od 28.11.2009 do zaplatenia,

- úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eur od 28.12.2009 do zaplatenia,

- úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 eur od 28.09.2010 do zaplatenia,

100%- ným úspechom navrhovateľa by tak bolo priznanie sumy 375,42 eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ bol však v konaní iba čiastočne úspešný. Jeho úspech spočíva v priznaní:

- sumy 40,16 eur,

- úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20,45 eur od 28.10.2009 do zaplatenia,

úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 19,71 eur od 28.11.2009 do zaplatenia,

Navrhovateľ bol tak úspešný čo do sumy 40,16 eur s príslušenstvom.

Za neúspech navrhovateľa možno považovať tú časť, v ktorej súd konanie zastavil. Procesné zavinenie na zastavení predmetnej časti konania nesie navrhovateľ, pretože ten vzal svoj návrh čo do sumy 331,94 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 28.09.2010 do zaplatenia späť (zastavené uznesením zo dňa 25.2.2013). Navrhovateľ bližšie dôvody späťvzatia návrhu v tejto časti neuviedol.

Konanie bolo v tejto časti zastavené na základe späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany navrhovateľa. Procesné zavinenie na zastavení konania, ako už bolo uvedené, preto nesie navrhovateľ. Preto možno vyvodiť, že v tej časti, v ktorej bolo konanie zastavené, bol navrhovateľ neúspešný. Správnosť uvedeného postupu konštatoval aj Najvyšší súdu SR v rozhodnutí č.k. zo dňa 26.01.2011, keď uviedol, že „ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“

Okrem toho bol navrhovateľ neúspešný v časti, v ktorej súd návrh zamietol, tj.

- čo do sumy 1,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1,66 eur od 28.11.2009,

- čo do sumy 1,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1,66 eur od 28.12.2009.

Možno konštatovať, že navrhovateľ bol neúspešný čo do zaplatenia sumy 335,26 eur s príslušenstvom. V tejto časti bol teda úspešný odporca.

Z uvedeného je zrejmé, že z celkovo požadovanej sumy 375,42 eur s príslušenstvom (100%), úspech navrhovateľa činí 40,16 eur s príslušenstvom, čo je 10,70 % z celku a úspech odporcu činí 335,26 eur s príslušenstvom, čo je 89,30 % z celku.

Z tohto je jednoznačné, že úspešnejším účastníkom v konaní bol odporca, ktorého čistý úspech v konaní (úspech - neúspech) je 78,6 %. Odporca by tak mal proti navrhovateľovi právo na pomernú náhradu trov konania podľa zásady čistého úspechu v rozsahu 78,6 % z uplatnených trov.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že si odporca počas konania žiadne trovy konania neuplatnil (nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania) a súd rozhoduje o náhrade trov konania toho- ktorého účastníka výlučne na návrh, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.