Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/32/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Martina Bargela, v právnej veci žalobcu: AUTOALLES, s. r. o., Trusalová 1, Turany, IČO: 36 359 033, zastúpený advokátom: JUDr. Mário Buksa, advokát so sídlom U. B. X, XXX XX Z., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/228/4411-22443/2011/993168-r zo dňa 23.2.2011, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 10.5.2011domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/228/4411-22443/2011/993168-r zo dňa 23.2.2011, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Martin, č. /Sum zo dňa 15.12.2010.

Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia a z tohto dôvodu nesprávne právne posúdil a zistil skutkový stav. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalobca pri platení dane z pridanej hodnoty uplatňoval osobitný spôsob uplatňovania dane podľa Poukázal na nezákonnosť rozhodnutí o vyrubení dane z pridanej hodnoty za tovar nadobudnutý od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Žalovaný ani Daňový úrad Martin (ďalej len „správca dane“) v napadnutom rozhodnutí neuvádza informáciu o tom, či dodávateľ tovaru z iného členského štátu neuplatňoval osobitný režim uplatňovania dane. Je možné len dedukovať, že žalovaný dospel k záveru, že nebola splnená podmienka podľa , teda že ojazdené automobily neboli dodané iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej právne úpravy alebo bola implementovaná Smernica Rady č. 77/388/EHS. Z logickej a právnej analýzy uvedenej smernice vo vzťahu k , ktorú podal žalobca v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu, vyplýva, že obchodník pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území Európskeho spoločenstva neuplatňuje osobitnú úpravu, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Prípadne sa na obchodníka pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území ES nevzťahuje osobitná úprava, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, na ktorého sa nevzťahuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Z uvedeného jednoznačne vyplýva záver, že Smernica Rady č. 2006/112/ES ukladá nielen povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu, ale súčasne vylučuje možnosť uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy. S poukazom na Z.

z. žalobca pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území ES, nie je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy zákona. Je podľa názoru žalobcu možno dospieť k záveru, že obchodník má povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu len ak použitý tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy, avšak nevylučuje možnosť - nezakazuje uplatňovať osobitnú úpravu, ak tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy. Záver žalovaného je taký, že žalobca by mohol použiť osobitnú úpravu len vtedy, ak použitý tovar nakúpil od iného obchodníka, ktorú uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy. S tým však nekorešponduje doslovná dikcia ust. .

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že Správca dane na základe kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia roku 2007 vyhotovil protokol č. 666/320/31403/2010/ G1 zo dňa 10.5.2010 s dodatkom z 1.6.2010. Výsledky kontroly boli prerokované so žalobcom dňa 2.6.2010, o čom bola spísaná zápisnica č. /G1. Na základe výsledkov z daňovej kontroly bol za zdaňovacie obdobie august 2007 vydaný správcom dane dodatočný platobný výmer č. /Sum zo dňa 15.12.2010.

Žalobca sa v rámci predmetu svojej činnosti zaoberá nákupom a predajom ojazdených automobilov. Správca dane zistil, že žalobca pri predaji v súvislosti s uplatnením dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) k predajnej cene postupoval tak, že za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň, t. j. postupoval vždy podľa o DPH (ďalej len „“) bez ohľadu na to, v akom daňovom režime boli predávané vozidlá predtým nakúpené.

Osobitnú úpravu dane v zmysle je povinný uplatňovať obchodník, ktorého definícia je uvedená v , pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru (teda aj ojazdených automobilov), ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, ak uvedené tovary boli dodané: osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte; osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa , alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte; iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

Správca dane ešte pred začatím daňovej kontroly vykonal u žalobcu miestne zisťovanie na preverenie jeho postupu pri obchodovaní s ojazdenými automobilmi, pričom zistil, že za zdaňovacie obdobia roku 2007 žalobca nepostupoval správne, žalobca pri predajoch určil za základ dane kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou ( ) bez ohľadu na to, v akom daňovom režime bol automobil pri jeho kúpe.

Pre správne určenie daňovej povinnosti na základe skutočností zistených pri výkone daňovej kontroly správca dane zaslal žiadosti o poskytnutie informácií od belgickej a rakúskej daňovej správy za účelom zistenia, v akom daňovom režime bola dodávka realizovaná.

V súvislosti s predajom automobilov v SR, ktoré boli nadobudnuté z iného členského štátu v režime intrakomunitárnej dodávky (oslobodené od DPH u predávajúceho s povinnosťou zdanenia nadobudnutia u kupujúceho), správca dane predpísal rozdiel DPH, pretože žalobca zdaňoval len svoju prirážku a nie predajnú cenu tak, správca dane výpočet rozdielu dane podľa jednotlivých faktúr špecifikoval na strane 24 až 26 rozhodnutia.

Pri určení rozdielu dane správca dane v každom konkrétnom obchodnom prípade vychádzal z postavenia dodávateľa, od ktorého bol konkrétny ojazdený automobil nadobudnutý. Predmetom určenia rozdielu dane boli predaje tých ojazdených automobilov, u ktorých bola dodávateľom osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte (pri dodávke nebola splnená podmienka ); u ktorých dodávateľ, ako osoba identifikovaná pre daň pri dodaní ojazdeného automobilu neuplatnila oslobodenie podľa alebo obdobného ustanovenia zákona (pri dodávke nebola splnená podmienka ); u ktorých dodávateľ ako osoba

identifikovaná pre daň pri dodaní ojazdeného automobilu neuplatnila oslobodenie podľa alebo obdobného ustanovenia zákona (pri dodávke nebola splnená podmienka ); u ktorých dodávateľ - osoba identifikovaná pre daň v postavení obchodníka neuplatnil daň podľa osobitnej úpravy dane podľa zák. o DPH alebo zákona platného v inom členskom štáte (pri dodávke nebola splnená podmienka zák. o DPH).

Pri určení správneho základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel skúmal správca dane skutkovú podstatu obchodného prípadu, a preto vychádzal z predložených dodávateľských faktúr za nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných členských štátov EU (vo všetkých prípadoch išlo o osoby identifikované pre DPH v inom členskom štáte) pričom zistil, že dodávky ojazdených motorových vozidiel sa uskutočňovali v dvoch daňových režimoch a to:

1. v režime osobitnej úpravy uplatňovania dane pri použitom tovare, pričom dodávatelia ojazdených motorových vozidiel na faktúrach uviedli, že dodávku ojazdených vozidiel uskutočňujú v osobitnom režime marže, t. j. pri predaji vozidiel uplatňovali osobitnú úpravu dane. Bolo zistené, že žalobca pri kúpe tovarov od obchodníkov - predávajúcich, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu dane postupoval v zmysle a neodpočítal si daň na vstupe vzťahujúcu sa k základu dane podľa . Následne pri predaji vozidiel postupoval podľa zákona a za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň. Tento postup správca dane považoval za správny a nebol predmetom zistení uvedených v protokole o výsledku kontroly.

2. druhým režimom bol bežný režim dane, pričom dodávatelia ojazdených motorových vozidiel na faktúrach uviedli, že dodávky ojazdených motorových vozidiel považujú za intrakomunitárne dodania v rámci spoločenstva oslobodené od dane a vozidlá sú predávané podľa normálneho uplatňovania DPH, t. j. nepodliehajú osobitnej úprave dane. Pri kontrole bolo zistené, že tovar - ojazdené motorové vozidlá boli prepravené do tuzemska z iného členského štátu, pričom dodávateľom bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá pri predaji ojazdených motorových vozidiel uplatnila oslobodenie od dane z dôvodu, že nadobudnutie tovaru má byť zdanené v SR. Osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte - dodávateľ, uviedla dodávky ojazdených motorových vozidiel uskutočnené pre kontrolovaný daňový subjekt do súhrnného výkazu za príslušný kalendárny štvrťrok.

Podľa sa nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak predávaný tovar nebol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, a bol dodaný v režime oslobodenia od dane ako intrakomunitárne dodanie, v tom prípade sa nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu považuje za nadobudnutie tovaru podľa zákona.

Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev je podľa § 66 ods. 2 zákona povinný uplatňovať osobitnú úpravu dane, len v prípadoch ak mu boli tovary dodané osobami uvedenými v § 66 ods. 2 písm. a) až c) zákona, pričom podľa § 66 ods. 7 zákona nemá nárok na odpočítanie dane. Správca dane zistil, že žalobca pri kúpe ojazdených motorových vozidiel uplatnil odpočítanie dane, čo je v rozpore s ustanovením § 66 ods. 7 zákona. Pri určení základu dane mal postupovať v zmysle § 66 ods. 11 zákona, t. j. daň mal uplatniť zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4 a nie podľa § 66 ods. 3 zákona. Základ dane podľa § 66 ods. 3 zákona môže obchodník - platiteľ DPH uplatniť len v tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH. Správca dane však zistil, že na predchádzajúcom stupni bola uplatnená daň z pridanej hodnoty a to samotným daňovým subjektom pri zdanení nadobudnutia tovaru. V takomto prípade mal žalobca určiť základ dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku podľa až 4 .

Žalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že považuje za účelové tvrdenie žalobcu, že z ustanovenia nie je možné prijať záver, že zákon zakazuje, resp. vylučuje možnosť, aby obchodník uplatňoval osobitnú úpravu dane, ak použitý tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy zákona platného v inom členskom štáte. Obchodník sa môže rozhodnúť, že namiesto uplatňovania osobitného postupu zdaňovania bude používať bežný režim dane,

s čím súvisí na jednej strane možnosť odpočítania dane a súčasne zdaňovanie celého predaja nielen prirážky. Pri zvolení správneho postupu uplatňovania dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel bol žalobca povinný vychádzať z celého kontextu znenia § 66 zákona a nielen zo znenia § 66 ods. 2 písm. c).

Ak by sa bral do úvahy len výklad ustanovenia § 66 ods. 2 písm. c) zákona bez toho, aby sa uvažovalo aj s ostatnými nadväzujúcimi ustanoveniami zákona, postupovalo by sa pri určení správnej výšky daňovej povinnosti v rozpore so základnou zásadou hodnotenia získaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Po zhodnotení získaných dôkazov prijal správa dane záver, že žalobca bol povinný použiť bežný režim dane, nakoľko predajcovia - obchodníci ako osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte dodali použitý tovar ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodeného od dane podľa obdobného ustanovenia ako § 43 zákona.

V prípade uplatnenia oslobodenia od dane je nadobudnutie ojazdeného motorového vozidla predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. c) a nadobudnutím podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 a platiteľovi vniká daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona. Pri nadobudnutí tovaru v zmysle § 11 nemá nadobúdajúci možnosť sa rozhodnúť, či uplatní osobitnú úpravu dane alebo bežný režim dane. V prípade, že nadobúda tovar podľa § 11 je podľa § 69 ods. 6 zákona osobou povinnou platiť daň a zároveň pri následnom predaji takto nadobudnutého tovaru je povinný určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona (t. j. daň vypočítať zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia).

Správca dane pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v súlade so základnou zásadou daňového konania a posudzoval preverované obchodné prípady vo vzájomných súvislostiach, pričom nevychádzal len z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona, ale aj z obsahu a podstaty ďalších ustanovení, najmä § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 11, § 20 a § 22 zákona.

Žalovaný vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (, ) a rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 9.11.2011.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia roku 2007. Výsledkom daňovej kontroly bolo rozhodnutie č. /Sum zo dňa 15.12.2010, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2007 v sume 76.890,49 Eur. V odôvodnení správca dane uviedol, že pred začatím kontroly DPH vykonal u žalobcu dňa 13.3.2008 miestne zisťovanie, ktoré bolo zamerané na preverenie postupu platiteľa pri obchodovaní s ojazdenými motorovými vozidlami v zmysle ust. Priebeh miestneho zisťovania, ako aj výsledky miestneho zisťovania zaznamenal správca dane v Zápisnici o miestnom zisťovaní č. /Gl. V rámci vykonaného miestneho zisťovania správca dane zistil, že žalobca v preverovaných zdaňovacích obdobiach január 2007 až december 2007 uskutočňoval nákup a predaj ojazdených motorových vozidiel. Ojazdené motorové vozidlá boli v preverovaných obdobiach nadobudnuté kúpou od tuzemských osôb, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami (od občanov); od zdaniteľných osôb, ktoré neboli platiteľmi DHP; od zdaniteľných

osôb, ktoré boli platiteľmi DPH vrátane zdaniteľných osôb identifikovaných pre daň v inom členskom štáte.

Správca dane zistil, že daňový subjekt v preverovaných obdobiach január 2007 až december 2007 pri predaji ojazdených motorových vozidiel postupoval v zmysle , t. j. za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň. Žalobca takto postupoval bez ohľadu na daňový režim, v akom boli ojazdené motorové vozidlá nadobudnuté, t. j. bez ohľadu na režim, aký uviedli dodávatelia pri predaji ojazdených motorových vozidiel na dokladoch o predaji na faktúrach.

Pri miestnom zisťovaní správca dane z predloženej účtovnej evidencie zistil všetkých dodávateľov ojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ a zistil, že dodávky ojazdených motorových vozidiel sa uskutočňovali v dvoch daňových režimoch:

a) v osobitnej úprave uplatňovania dane pri použitom tovare - dodávateľ na faktúre uviedol, že išlo o dodávku v osobitnom režime marže (obdobia )

b) v bežnom režime dane - dodávateľ na faktúre uviedol, že dodávka je oslobodená od dane v rámci spoločenstva (intrakomunitárne dodanie). Identifikačným znakom uvedeným na dodávateľských faktúrach správca dane preveril spôsob predaja konkrétneho vozidla, žalobca vo všetkých preverovaných prípadoch postupoval pri určení základu dane podľa

Pri miestnom zisťovaní dňa 13.3.2008 sa žalobca do Zápisnice o miestnom zisťovaní č. /Gl nevyjadril k dôvodom, prečo vo všetkých prípadoch preverovaných ich predajov ojazdených motorových vozidiel považuje za základ dane rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou ( ) znížený o daň a to bez ohľadu na daňový režim, v akom boli vozidlá nadobudnuté.

Správca dane v odôvodnení ďalej uviedol, že preverením záznamov: evidencie DPH - odpočítanie dane a evidencia DPH - zdaniteľné obchody, ktoré žalobca predložil ku kontrole DPH za zdaňovacie obdobie august 2007 v nadväznosť na dodávateľské faktúry predložené ku kontrole DPH, resp. v nadväznosti na kópie faktúr, ktoré správca dane prijal v odpovediach na medzinárodnú výmenu daňových informácií bolo zistené, že daňový subjekt v niektorých prípadoch postupoval v rozpore s ust. a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu si nesplnil povinnosť platiť daň ako osoba, ktorá nadobudla tovar v tuzemsku v zmysle Za zdaňovacie obdobie august 2007 správca dane zistil nesprávny postup žalobcu pri výpočte dane zo zdaniteľných obchodov - predaja ojazdených automobilov nadobudnutých v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle vo vzťahu k faktúram uvedeným na č. l. 17, 18, 19, 20 a 21, číselné vyjadrenie rozdielu vzniknutého nesprávnym postupom daňového subjektu pri výpočte dane zo zdaniteľných obchodov - predaja ojazdených osobných automobilov nadobudnutých v tuzemsku z iného členského štátu v zmysle je vyjadrené na č. l. 22 až 24 rozhodnutia. Tým, že použil žalobca osobitnú úpravu uplatňovania dane pri predaji ojazdených osobných automobilov vypísaných v tabuľke v zmysle ust. zák. o DPH a za základ dane považoval podľa ust. zákona kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou zníženou o daň postupoval v rozpore s ust. . V prípade uvedených osobných automobilov bol daňový subjekt povinný použiť bežný režim dane, pričom za základ dane mal považovať všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru zníženého o daň. Ďalej, vo vzťahu k odpočítaniu dane z nadobudnutia tovaru, ktoré za daňový subjekt uplatnil správca dane pri výkone kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2007 poukázal na ust. a zák. o DPH. Nakoľko daňový subjekt má v predmete podnikania obchodovanie s ojazdenými motorovými vozidlami, je oprávnený v zmysle zákona odpočítať daň pri kúpe osobných automobilov, t. j. daň je odpočítateľná. Zároveň poukázal na ust. a vzhľadom na toto znenie ustanovenia správca dane je oprávnený uplatniť za platiteľa právo na odpočítanie dane vyrubenej správcom dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa zákona, ale len za predpokladu, ak platiteľ použije tovar na účely svojho podnikania ako platiteľ a v prípade prijatého tovaru nie je zákaz odpočítania dane, správca dane na základe daňovej kontroly uplatnil za daňový subjekt právo na odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu na základe zahraničných dodávateľských faktúr vypísaných v časti zdaniteľné obchody.

Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. V odvolaní žalobca uviedol, že z rozsiahleho odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne a jasne nevyplýva, na základe čoho správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt nemohol použiť osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa § 66 zák. o DPH, bol povinný použiť bežný režim dane. Poukázal na to, že je možné dedukovať, že podľa správcu dane nebola splnená podmienka uvedená v ust. § 66 ods. 2 písm. c) zákona, teda ojazdené automobily neboli dodané iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Poukázal na to, že sa možno domnievať, že ustanovením zákonodarca mal úmysel implementovať článok 26a bod B Šiestej smernice, ktorý však znie „Režim ziskovej prirážky sa uplatňuje...". Vzhľadom na dikciu daňový subjekt tvrdí, že čl. 26a bod B Šiestej smernice ustanovením ani žiadnym iným ustanovením tohto zákona implementovaný nebol. To isté platí aj o článku 314 Smernice Rady 2006/112/ES, ktorý znie: „Úprava zdaňovania prirážky sa vzťahuje ...". Opakom pojmu „sa uplatňuje" je pojem „sa neuplatňuje", resp. opakom pojmu „sa vzťahuje" je pojem „sa nevzťahuje". To znamená, že obchodník pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území Európskeho spoločenstva neuplatňuje osobitnú úpravu, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte, resp. na obchodníka pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území Európskeho spoločenstva sa nevzťahuje osobitná úprava, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, na ktorého sa nevzťahuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že Šiesta smernica rady 2006/112/ ES ukladá obchodníkovi nielen uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy, ale súčasne vylučuje možnosť uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy (obchodník nemá možnosť voľby).

Žalovaný správny orgán rozhodnutím pod číslom I/228/4411-22443/2011/993168-r zo dňa 23.2.2011 rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Martin v celom rozsahu potvrdil. Podľa žalovaného prvostupňového rozhodnutie, resp. jeho odôvodnenie je jasné a zrozumiteľné, obsahuje podrobný postup, ktorý uviedol správca dane k záveru, že daňový subjekt neoprávnene používal pri predaji ojazdených motorových vozidiel osobitnú úpravu uplatnenia dane pri tých obchodných prípadoch, pri ktorých bol vzhľadom na postavenie dodávateľa - predajcu a ním použitý daňový režim pri predaji preverovaných ojazdených motorových vozidiel sa mal použiť bežný spôsobom uplatňovania dane, t. j. základ dane určí podľa § 22 zák. o DPH. Osobitnú úpravu dane v zmysle § 66 ods. 2 zák. o DPH je povinný uplatňovať obchodník, ktorého definícia je uvedená v § 66 ods. 1 písm. d) zák. o DPH, pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území európskych spoločenstiev, ak uvedené tovary boli dodané: osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte; osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo inom členskom štáte a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ust. zákona plateného v inom členskom štáte; iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. Pri určení rozdielu správca dane vychádzal z postavenia dodávateľa, od ktorého bol konkrétny ojazdený automobil nadobudnutý. V prípade ojazdených automobilov nadobudnutých v tuzemsku z iného členského štátu si správca dane na základe medzinárodnej výmeny daňových informácií zabezpečil dôkazy o postavení dodávateľa, ako aj o daňovom režime, v akom dodávateľ ojazdené automobily pre žalobcu dodával. Predmetom určenia rozdielu dane boli predaje tých ojazdených automobilov, v ktorých bola dodávateľom osoba identifikovaná pre DPH v inom členskom štáte (pri dodávke nebola splnená podmienka § 66 ods. 2 písm. a) zák. o DPH; u ktorých dodávateľ ako osoba identifikovaná pre daň pri dodaní ojazdeného automobilu neuplatnila oslobodenie podľa alebo obdobného ustanovenia zákona (pri dodávke nebola splnená podmienka zák. o DPH); u ktorých dodávateľ - osoba identifikovaná pre daň v postavení obchodníka neuplatnila daň podľa osobitnej úpravy dane podľa alebo zákona platného v inom členskom štáte (pri dodávke nebola splnená podmienka zák. o DPH). Podľa znenia citovaného zákona je presne určené, v ktorých konkrétnych prípadoch je povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu dane. Správca dane následne rozdelil vypracovaný protokol aj odôvodnenie na dve časti a to na 1. určenie správneho základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel nadobudnutých od osôb identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte a na určenie správneho základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel nakúpených od platiteľov

DPH v tuzemsku. V súvislosti s námietkou nesprávnej implementácie smernice do slovenského žalovaný uviedol, že článok 7 ods. 2Ústavy stanovuje, že prevzatie právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády. Dňom vstupu SR do Európske únie, t. j. od 1.5.2004 nadobudol účinnosť , do ktorého boli implementované jednotlivé články v tom čase platnej smernice 77/388/ EHS. Správca dane pri výkone daňovej kontroly vychádzal z platného vnútroštátneho práva, ktoré rieši problematiku dane z pridanej hodnoty, t.j. Z .z. Podľa názoru žalovaného bola nesprávna úvaha o tom, že by sa predajca - obchodník mohol rozhodnúť, či pri predaji ojazdených osobných automobilov použije osobitnú úpravu uplatňovania dane alebo bežný spôsob uplatňovania dane, nakoľko nestačí vychádzať len zo znenia ustanovenia , ale toto je treba chápať v kontexte so znením ďalších odsekov a tiež v kontexte s ustanoveniami , , a Ďalej uviedol, že nebolo sporné, že hlavným predmetom činnosti žalobcu bol nákup a predaj ojazdených motorových vozidiel. Pri preverovaní správneho základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel skúmal správca dane skutkovú podstatu obchodného prípadu a preto vychádzal z predložených dodávateľských faktúr za nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných členských štátov EU (vo všetkých prípadoch išlo o osoby identifikované pre DPH v inom členskom štáte) pričom zistil, že dodávky sa uskutočňovali v dvoch daňových režimoch a to: 1. v režime osobitnej úpravy uplatňovania dane pri použitom tovare, pričom dodávatelia na faktúrach uviedli, že dodávku ojazdených vozidiel uskutočňujú v osobitnom režime marže, a pri predaji vozidiel uplatňovali osobitnú úpravu dane. V danom prípade žalobca pri kúpe tovarov od takýchto subjektov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu dane postupoval v súlade s a daň si neodpočítal na vstupe vzťahujúcu sa k základu dane podľa . Následne pri predaji vozidiel postupoval podľa zákona a za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň. Tento postup bol správny a nebol predmetom zistení v rámci výsledku kontroly. Druhým režimom bol režim bežný, pričom dodávatelia ojazdených motorových vozidiel na faktúrach uviedli, že dodávky považujú za intrakomunitárne dodanie v rámci spoločenstva oslobodené od dane a vozidlá sú predávané podľa normálneho uplatňovania DPH, t. j. nepodliehajú osobitnej úprave dane. Pri kontrole bolo zistené, že ojazdené motorové vozidlá boli prepravené do tuzemska z iného členského štátu, pričom dodávateľom bola osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá pri predaji ojazdených motorových vozidiel uplatnila oslobodenie od dane z dôvodu, že nadobudnutie tovaru má byť zdanené v SR. Dodávateľ uviedol dodávky ojazdených motorových vozidiel uskutočnené pre žalobcu do súhrnného výkazu za príslušný kalendárny štvrťrok.

Žalovaný poukázal na ust. , pričom uviedol, že z výkladu uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak predávaný tovar nebol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, a bol dodaný v režime oslobodenia od dane ako intrakomunitárne dodanie (dodanie podľa obdobného paragrafu ako ), v tomto prípade sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu považuje za nadobudnutie tovaru podľa zákona. Žalobca postupoval v súlade s ustanovením ako osoba, ktorá nadobudla tovar v tuzemsku z iného členského štátu a podľa si splnil aj povinnosť platiť daň. Túto daň si zároveň uplatnil ako odpočítanie podľa v nadväznosti na . Tento postup bol považovaný za správny.

Prípady, pri ktorých došlo k porušeniu ust. § 69 ods. 6 zákona, správca dane uviedol v protokole o výsledku zistení z daňovej kontroly a následne aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na znenie § 2 ods. 1 zákona o správe daní, za daňový subjekt správca dane uplatnil právo na odpočítanie dane.

Pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od osôb identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte v režime oslobodenia od dane, postupoval daňový subjekt podľa § 66 ods. 3 zákona a za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň. Takýto postup daňového subjektu pri určení základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel nebol správny. V tomto prípade poukázal žalovaný na ust. § 66 ods. 2 písm. a) až c) zákona, obchodník pri predaji použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je podľa § 66 ods. 2 zákona povinný uplatňovať osobitnú úpravu dane, len v prípadoch ak mu boli tovary dodané osobami uvedenými v § 66 ods. 2 písm. a) až c) zákona, pričom podľa § 66 ods. 7 zákona nemá nárok na odpočítanie dane. Bolo správcom dane zistené, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane pri

kúpe ojazdených motorových vozidiel, čo je v rozpore s ustanovením § 66 ods. 7 zákona. Pri určení základu dane mal postupovať podľa § 66 ods. 11 zákona, t. j. daň mal uplatniť zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4 a nie podľa § 66 ods. 3 zákona. Základ dane podľa § 66 ods. 3 zákona si môže uplatniť len v tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola uplatnená DPH. Bolo však zistené, že na predchádzajúcom stupni bola uplatnená daň z pridanej hodnoty a to samotným žalobcom pri zdanení nadobudnutia tovaru. V takomto prípade mal žalobca určiť základ dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel v súlade s ust. až 4 . Z predložených dodávateľských faktúr za nákup ojazdených motorových vozidiel od tuzemských dodávateľov - platiteľov DPH bolo zistené, že sa dodávky ojazdených motorových vozidiel uskutočňovali v troch režimoch: Prvý režim osobitnej úpravy, ktorý bol považovaný za správny. Druhý režim bol bežný režim dane, pri ktorom dodávatelia fakturovanú cenu ojazdeného motorového vozidla rozdelili na základ dane a 19% DPH, pričom daňový subjekt uvedenú daň vykázal ako odpočítateľnú a v plnej výške si ju podľa v nadväznosti na odpočítal a nárokoval prostredníctvom podaných daňových priznaní na DPH zo štátneho rozpočtu. Následne pri predaji nakúpených vozidiel určil základ dane podľa zákona a tento postup bol považovaný za nesprávny. V danom prípade bol daňový subjekt povinný použiť bežný režim dane, pričom za základe dane mal uviesť až 4 zákona. Tretí režim bol režim, kedy ojazdené motorové vozidlo bolo nadobudnuté od osôb identifikovaných pre daň, ktoré na faktúrach uplatnili oslobodenie od dane bez nároku na odpočítanie dane s odvolaním sa na ust. zákona. Tento postup bol správny. Podľa zákona o správe daní správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i keď ním neboli v konaní uplatnené. Vzhľadom na uvedenú zásadu uplatnil za daňový subjekt právo na odpočítanie dane nielen z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ale aj z nadobudnutia tovaru od tuzemských platiteľov, nakoľko kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt splnil zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie správcu dane aj napriek tomu že išlo o jeho výhody, ktoré viedli k zníženiu vyrubenej dane. Žalovaný ďalej poukázal v odôvodnení rozhodnutia na to, že považuje za účelové tvrdenie, že ust. nie je možné prijať záver, že zákon zakazuje, resp. vylučuje možnosť, aby obchodník uplatňoval osobitnú úpravu dane, ak použitý tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy zákona platného v inom členskom štáte. Obchodník sa môže rozhodnúť, že namiesto uplatňovania osobitného postupu zdaňovania bude používať bežný režim dane, s čím súvisí na jednej strane možnosť odpočítania dane a súčasne zdaňovanie celého predaja nielen prirážky. Pri zvolení správneho postupu uplatňovania dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel bol daňový subjekt povinný vychádzať z celého kontextu znenia zákona a nielen zo znenia . V zmysle až c) sú definované prípady, v ktorých je obchodník povinný použiť osobitnú úpravu dane. Ak by sa bral do úvahy len výklad ustanovenia zákona bez toho, aby sa uvažovalo aj s ostatnými nadväzujúcimi ustanoveniami zákona, postupovalo by sa pri určení správnej výšky daňovej povinnosti v rozpore so základnou zásadou hodnotenia získaných dôkazov vo vzájomnej súvislosti. Po zhodnotení získaných dôkazov prijal správa dane záver, že daňový subjekt bol povinný použiť bežný režim dane, nakoľko predajcovia - obchodníci ako osoby identifikované pre daň v inom členskom štáte dodali použitý tovar (ojazdené motorové vozidlá) ako intrakomunitárne dodanie (uvedenú skutočnosť dokazujú aj podané súhrnné výkazy, v ktorých obchodníci - predávajúci uviedli dodanie tovaru oslobodeného od dane podľa obdobného ustanovenia ako zákona).

V prípade uplatnenia oslobodenia od dane je nadobudnutie ojazdeného motorového vozidla predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. c) a nadobudnutím podľa § 11 ods. 1 a ods. 2 a platiteľovi vniká daňová povinnosť podľa § 20 ods. 1 zákona. Pri nadobudnutí tovaru v zmysle § 11 nemá nadobúdajúci možnosť sa rozhodnúť, či uplatní osobitnú úpravu dane alebo bežný režim dane. V prípade, že nadobúda tovar podľa § 11 je podľa § 69 ods. 6 zákona osobou povinnou platiť daň a zároveň pri následnom predaji takto nadobudnutého tovaru je povinný určiť základ dane podľa § 22 ods. 1 zákona, t. j. daň vypočítať zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia). Správca dane pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v súlade so základnou zásadou daňového konania a posudzoval preverované obchodné prípady vo vzájomných súvislostiach, pričom nevychádzal len z ustanovenia § 66 ods.2 zákona, ale aj z obsahu a podstaty ďalších ustanovení, najmä § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 11, 20 a 22 zákona. Samotný daňový subjekt sa pri nadobudnutí predmetného tovaru od osôb identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte sa považoval za osobu povinnú platiť daň podľa § 69 ods. 6 zákona, a preto aj vypočítal daňovú povinnosť, ktorú priznal v daňovom priznaní a súčasne si uplatnil aj právo na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona, sám deklaroval použitie bežného režimu zdanenia (ten spočíva v možnosti odpočítania DPH pri nákupe a v uplatnenia DPH z

predajnej ceny pri predaji). Z princípov DPH vyplýva, že nie je možné súčasne na jednu transakciu použiť kombináciu bežného režimu a rozdielového režimu uplatnenia dane. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu SR č. , na ktorý žalobca poukazoval, predmetom je daňová uznateľnosť nákladov vynaložených na základe neplatnej zmluvy, ktorý sa týka dane z príjmov. Správca dane v danom prípade nemohol postupovať vo vzťahu k žalobcovi miernejšie, t. j. uznať právo na odpočítanie dane a zároveň uznať za základ dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel kladný rozdiel medzi predajnou cenou a nákupnou cenou znížený o daň v zmysle . Takýto postup správcu dane by bol v rozpore s platnou legislatívou ustanovenou a aj v rozpore so základnými princípmi dane vymedzenými smernicou Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.

Podľa v znení ku dňu 31.12.2007, predmetom dane je nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev.

Podľa ods. 2 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia na účely tohto zákona je územím Európskych spoločenstiev tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Podľa § 20 ods. 1 citovaného zákona daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká

a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo

b) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

Podľa § 22 ods. 1 citovaného zákona základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa § 42 zákona oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7 písm. a), b), c) a e). Oslobodené od dane je dodanie vratných fliaš, pri ktorých nadobudnutí nie je možnosť odpočítať daň podľa § 49 ods. 7 písm. d), a každé ďalšie dodanie týchto vratných fliaš.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa § 49 ods. 1 zákona právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 66 ods. 1 písm. d) zákona obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.

Podľa § 66 ods. 2 citovaného zákona obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

a) osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,

b) osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,

c) iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.

Podľa § 66 ods. 3 zákona základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.

Podľa § 66 ods. 7 platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.

Podľa § 66 ods. 14 citovaného zákona sa nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11.

Podľa čl. 313 Smernice Rady 2009/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty členské štáty uplatnia na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti dodané zdaniteľnými obchodníkmi osobitnú úpravu zdaňovania prirážky zdaniteľného obchodníka v súlade s ustanoveniami tohto pododdielu.

Podľa čl. 314 predmetnej smernice úprava zdaňovania prirážky sa vzťahuje na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti dodávané zdaniteľným obchodníkom, ak mu tento tovar v rámci spoločenstva dodala jedna z týchto osôb:

a) nezdaniteľná osoba,

b) iná zdaniteľná osoba, pokiaľ je dodanie tovaru touto inou zdaniteľnou osobou oslobodené od dane v súlade s čl. 136,

c) iná zdaniteľná osoba, pokiaľ sa na dodanie tovaru touto inou zdaniteľnou osobou vzťahuje oslobodenie od dane pre malé podniky ustanovené v čl. 282 až 292 a pokiaľ sa týka investičného majetku,

d) iný zdaniteľný obchodník, pokiaľ bolo dodanie tovarov týmto iným zdaniteľným obchodníkom predmetom DPH v súlade s osobitnou úpravou zdaňovania prirážky.

Predmetom preskúmania v danom prípade bolo preskúmanie vyrubenia DPH žalobcovi vo výške 76.890,49 Eur za zdaňovacie obdobie august 2007 na základe zistenej daňovej kontroly, pričom daň uvedená v daňovom priznaní žalobcu bola uvedená 27.874,64 Eur a daň zistená správcom dane po daňovej kontrole bola 104.764,55 Eur a rozdiel vyrubenej dane bol vo výške 76.890,49 Eur. Žalobca ako hlavný žalobný dôvod a teda nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení DPH v tejto súvislosti poukazoval najmä na tovar - ojazdené motorového vozidlá, ktoré boli nadobudnuté od osôb identifikovaných pre daň v inom členskom štáte. Poukázal najmä na to, že nie je uvedená informácia o tom, či dodávateľ tovaru z iného členského štátu neuplatňoval osobitný režim uplatňovania dane, resp. uviedol, že žalobca s poukazom na ust. pri predaji použitého tovaru, ktorý mu bol dodaný na území ES, nie je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedený tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň podľa osobitnej úpravy zákona. Dospel k záveru, že obchodník má povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu, len ak použitý tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy, avšak nevylučuje možnosť - nezakazuje uplatňovať osobitnú úpravu, ak tovar bol dodaný iným obchodníkom, ktorý neuplatňuje daň osobitnej úpravy. Vzhľadom teda na uvedené, poukazoval aj na rozpor so Smernicou ES, resp. poukazoval na to, že neurčito formulovaná zákonná úprava nemôže byť žiadnemu subjektu práva na ujmu, teda ani daňovému subjektu. V danom prípade pre postup zdanenia použitých automobilov nakúpených žalobcom v inom členskom štáte a následne ním predávaných v tuzemsku tretím osobám, pričom túto skutočnosť namietal žalobca v podanej žalobe vo vzťahu k týmto dodávateľom ojazdených motorových vozidiel vo vzťahu k žalobcovi. Je teda potrebné posúdenie, aké je postavenie dodávateľa týchto ojazdených automobilov, t. j. či je vo svojom členskom štáte registrovaným na DPH a v akom daňovom režime predaj tuzemskému daňovému subjektu sa uskutočňuje, teda či sa uskutočňoval v režime štandardnom, resp. bežnom, alebo v režime osobitnom. Pokiaľ ide o dodávateľov, podľa názoru súdu nebolo sporné vo vzťahu k dodávateľom ojazdených motorových vozidiel z členských štátov Európskeho spoločenstva, že išlo o osoby identifikované pre DPH. Nebola ani spornou skutočnosť, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období august 2007 mal v predmete činnosti nákup a predaj ojazdených motorových vozidiel. Ojazdené motorové vozidlá v danom období boli nakupované alebo nadobudnuté od tuzemských osôb, ktoré nie sú zdaniteľnými osobami, teda od občanov, od zdaniteľných osôb, ktoré neboli platiteľmi DPH; od zdaniteľných osôb, ktoré boli platiteľmi DPH vrátane zdaniteľných osôb identifikovaných pre daň v inom členskom štáte. Predmetom predaja boli ojazdené motorové vozidlá. Pri určovaní správneho základu dane podľa názoru súdu správne správca dane vychádzal z predložených dodávateľských faktúr za nákup ojazdených motorových vozidiel od dodávateľov z iných členských štátov EÚ, keď v danom prípade išlo o osoby identifikované pre DPH, pričom bolo zistené a preukázané, že išlo o dodávky ojazdených motorových vozidiel, ktoré sa uskutočňovali v dvoch režimoch. V režime osobitnej úpravy bolo na faktúrach uvedené, že dodávka ojazdených vozidiel sa uskutočňuje v osobitnom režime marže a pri predaji vozidiel uplatňovali osobitnú úpravu dane v súlade s zák. o DPH, resp. základ dane bol určený podľa .

Druhý režim bol bežný režim dane, pričom dodávatelia ojazdených motorových vozidiel na faktúrach uviedli, že dodávky ojazdených motorových vozidiel považujú za intrakomunitárne dodanie v rámci spoločenstva oslobodené od dane a vozidlá sú prepravované podľa normálneho uplatňovania, resp. sú predávané podľa normálneho uplatňovania DPH, t. j. nepodliehajú osobitnej úprave. Osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte - dodávateľ, uviedla dodávky ojazdených motorových vozidiel uskutočnené pre žalobcu do súhrnného výkazu za príslušný kalendárny štvrťrok. Z výkladu ust. vyplýva, že ak predávaný tovar nebol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte a bol dodaný v režime oslobodenia od dane ako intrakomunitárne dodanie, dodanie podľa obdobného § ako zákona od DPH, v tomto prípade sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu považuje za nadobudnutie podľa zák. o DPH. Prípady pri predaji ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli nadobudnuté od osôb identifikovaných pre DPH v inom členskom štáte v režime oslobodenia od dane, postupoval žalobca podľa a za základ dane považoval kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou znížený o daň. Takýto postup ani podľa názoru súdu pri určení základu dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel nebol správny. Keďže dodávatelia z iných členských štátov Európskej únie si neuplatnili daň podľa osobitnej úpravy, či už podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte, alebo podľa komunitárneho práva (Smernice Rady 2006/112/ES) nemôže si ani žalobca uplatniť osobitnú úpravu v zmysle zák. o DPH platného v SR k 31.12.2007, pretože sa na neho nevzťahuje žiadna zo situácií uvedených v tomto zákonnom ustanovení, t. j. tovar bol dodaný osobami, ktoré sú identifikované pre daň v inom členskom štáte a tieto osoby si neuplatnili daň podľa osobitnej úpravy.

Je však nepochybné, že k dodaniu tovaru došlo z územia iného členského štátu do tuzemska, pričom i na území ostatných členských štátov EÚ platí obdobná právna úprava ako v našom právnom poriadku, konkrétne v , podľa ktorého oslobodené od daní je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a v takomto prípade sa jedná o tzv. intrakomunitárne dodávky, ktoré sú apriori oslobodené od dane. Ak teda zahraničné daňové subjekty identifikované pre daň dodávali tovar do iného členského štátu, pričom neuplatnili osobitný režim zdanenia, nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte (žalobca je identifikovaný pre DPH), takéto dodanie je oslobodené od dane. Pri následnom predaji takéhoto tovaru potom je žalobca povinný uplatniť bežný režim zdanenia, t. j. odviesť daň podľa až 4 a preto daň mala byť odvedená u odberateľa pri ďalšom predaji použitého tovaru tretím osobám, avšak nie rozdielovým spôsobom, ale zo všetkého, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal od príjemcu plnenia

- Pretože žalobca platiteľ DPH takýmto spôsobom nepostupoval, bolo potrebné dovyrubiť rozdiel dane. Ďalej, takisto súd poukazuje na správny záver žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, že pri kúpe ojazdených motorových vozidiel uplatnil odpočítanie dane, čo je v rozpore s ust. , nakoľko základ dane podľa môže obchodník platiteľ DPH uplatniť len v tom prípade, ak na predchádzajúcom stupni uplatnená daň nebola. Správa dane zistil, že na predchádzajúcom stupni bola uplatnená DPH a to samotným daňovým subjektom pri zdanení nadobudnutia tovaru a v takomto prípade mal určiť základ dane pri predaji ojazdených motorových vozidiel v tuzemsku podľa až 4 zák. o DPH.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že nie je zo strany správnych orgánov na žiadnom mieste uvedená informácia o tom, či dodávateľ tovarov z iného členského štátu neuplatňoval osobitný režim dane. V tomto smere považuje toto tvrdenie žalobcu súd za účelové vzhľadom k tomu, že podľa názoru súdu bolo dostatočným spôsobom preukázané v rámci daňového konania daňovej kontroly a to z jednotlivých faktúr, ktoré predkladal samotný žalobca, resp. aj z jednotlivých cezhraničných informácií od belgickej, rakúskej daňovej správy, ktoré správca dane uskutočňoval prostredníctvom Daňového riaditeľstva SR Banská Bystrica, odbor medzinárodných vzťahov, ktoré sú podrobne vyšpecifikované vo vyjadrení k žalobe, resp. tieto sú uvedené aj v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu a nachádzajú sa, resp. sú súčasťou administratívneho spisu. Z týchto dokladov vyplynulo, že v danom prípade, pokiaľ ide o dodávky od zahraničných dodávateľov z členských štátov EÚ ako ide o osoby identifikované pre DPH, išlo vo všetkých prípadoch o intrakomunitárne dodávky oslobodené od DPH u predávajúceho s povinnosťou zdanenia nadobudnutia u kupujúceho žalobcu a z týchto dokladov vyplynulo, že teda išlo o intrakomunitárne dodávky, predmetom ktorých bolo dodanie ojazdených motorových vozidiel, ktoré bolo deklarované v súhrnných výkazoch, kde bol uplatnený bežný režim DPH s oslobodením od DPH, teda z uvedeného jasne vyplynulo, že nešlo o použitie osobitného režimu, teda režimu zdanenia prirážky DPH.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobné dôvody žalobcu uvedené v žalobe vyhodnotil ako nedôvodné a preto žalobu podľa ust. ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol pri aplikácii ust. , podľa ktorého ustanovenia úspešný účastník právo na náhradu trov konania. Žalobca v danom prípade nebol úspešným účastníkom konania, preto nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. .