Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-48-2013.pdf
PDF · 101.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-2T/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Krausovej, prísediacich Ing. Janky Kolekovej a Mgr. Ľudmily Bálentovej v trestnej veci proti obž. X. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.05.2013 takto
rozhodol:
obžalovaný
P. F. , nar. XX.XX.XXXX v Z. I., trvale bytom A. nad O.,
- A. č. XXX/XX, prechodne bytom bez prihlásenia K., nezamestnaný, ženatý, t.č. odo dňa XX.XX.XXXX vo väzbe v Y. na výkon väzby Nitra,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :
obžalovaný dňa 05.11.2012 v čase medzi 15.00 hod. a 15.50 hodinou v Topoľčanoch v objekte Materskej školy na Lipovej ulici č. 1736/2, trávnatej plochy bývalého detského ihriska zneužil bezbrannosť maloletej B. K., narodenej 08.08.2002 k iným sexuálnym praktikám tým spôsobom, že ju na miesto činu zaviedol pod prísľubom odfotenia a maľovania, pričom maloletej prisľúbil, že bude slávna, následne potom, čo ju mobilným telefónom odfotil oblečenú, stiahol jej nohavice a spodnú bielizeň až nad kolená a dotýkal sa jej ústami v oblasti vonkajších genitálií,
t e d a :
donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a spáchal taký či na chránenej osobe - dieťati, t ý m s p á c h a l :
zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
Za t o s a m u u k l a d á :
Podľa § 200 ods. 2 Trestného zákona za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m ) Trestného zákona postupom podľa § 38 ods.2,4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala dňa 21.03.2013 na Okresný súd Topoľčany obžalobu na obžalovaného P. F. (ďalej len obžalovaný), pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že obžalovaný dňa 05.11.2012 v čase medzi 15.00 hod. a 15.50 hodinou v Topoľčanoch v objekte Materskej školy na Lipovej ulici č. 1736/2, trávnatej plochy bývalého detského ihriska zneužil bezbrannosť maloletej B. K., narodenej 08.08.2002 k iným sexuálnym praktikám tým spôsobom, že ju na miesto činu zaviedol pod prísľubom odfotenia a maľovania, pričom maloletej prisľúbil, že bude slávna, následne potom, čo ju mobilným telefónom odfotil oblečenú, stiahol jej nohavice a spodnú bielizeň až nad kolená a dotýkal sa jej ústami v oblasti vonkajších genitálií.
Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania a obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že „ je nevinný „
Súd dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní a to vypočutím obžalovaného, svedkyne poškodenej D. A., svedkyne I. V., prečítaním výpovede malol. B. A., prečítaním znaleckých posudkov MUDr. Drobu, MUDr. Lexmana, Doc. PhDr. Milady Harinekovej CSc, Doc. Ing. Miroslava Mokrého CS, KEÚ Bratislava, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v prípravnom konaní uviedol, že si presne nepamätá, že spáchal tento skutok, má vynechanú krátkodobú pamäť. Ak to uvádza to dievča, že to spravil, tak sa ku tomu priznáva. Priznal sa z dôvodu, že chcel ísť na dohodu. Doznal skutok v plnej miere a skutok úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že na celý deň si nepamätá, nepamätal si ani čo robil do rána. On nepije, nefetuje. Ničoho takého sa nedopustil, nevzrušujú ho maloleté deti. Kradol zlato, urobil škodu cez jeden milión Sk, usvedčil policajta a preto to považuje ako pomstu z Partizánskeho. Poctivo pracoval, mal manželku. Pýtal sa, prečo mu bola doma vzatá hnedá bunda, keď podľa kamerového systému mal zelenú vetrovku. Za 59 rokov nič také nespravil. Kreslil a maľoval malé deti. Buď sa v tom malé dievča mýli, alebo je to pomsta z Partizánskeho. K výpovedi z prípravného konania uviedol, že je pravdou, že to podpísal. Bol tam jeho obhajca, ale on nevedel čo je to dohoda. Myslel si, že dohoda je to, že pôjdu hneď pred súd a potom na druhý deň aj chcel od vyšetrovateľky, aby to dala späť a písal o tom aj svojej manželke.
Svedkyňa - poškodená D. A. uviedla zhodne v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní, že keď dcéra nechodila domov, volala družinárke a tá jej povedala, že dcéru už pustila. Jedna slečna jej zvonila, či nepríde k bráne, kde bola s dcérou. Uviedla jej, kde ju našla a čo sa stalo, že ju našla inde, kde nemala čo robiť. Je to mimo cesty zo školy. Dcéra hovorila, že ju ten pán zobral za ruku, že ju chcel maľovať. Vyzliekol ju, fotil, lízal zospodu. Vypovedala na polícii, u psychológa, u psychiatra, dcéra mala problémy. Chodili k psychologičke MUDr. Zitovej. Nemohla zaspať, brala i lieky. Všade vo svojej výpovedi dcéra hovorila to isté. Následky má. Bojí sa chodiť sama domov. Za pol roka prišla zo školy iba 4x domov sama, má so sebou telefón cez ktorý komunikuje, zle sa cíti na ulici. Obzerá sa po ľuďoch, po chlapoch. Každý druhý jej môže ublížiť. Po dohovore so psychologičkou tam už nechodia, aby si to malá nepripomínala. So zaspávaním, je to už lepšie. Na HP dodala, že na jej žiadosť lekárka vykonala dezinfekciu u malol. B..
Svedkyňa I. V. v uviedla zhodne v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní, že v pondelok 05.11.2012 išla zo školy domov smerom od mesta . Blížila sa k bytovke, po chodníku ku nej išlo jedno dievča. Predtým si ju nevšimla. Bolo asi 15,45hod, keď prišla k nej, plakala a povedala jej, či by ju neodviedla domov. Ona ju tíšila. Dievča jej povedalo, že „ujovia jej robili zle“ Išla s ňou domov, cestu jej malá ukazovala. Keď sa utíšila, povedala jej, že ju oklamali, lebo jej povedali, že maľujú. Potom sa
jej radšej viac nepýtala, lebo bola rozrušená a keď boli pri dome, povedala jej, že ju fotili. Odovzdala ju matke, keď ju malá zbadala, hneď sa rozplakala. Matke zopakovala čo jej dievča povedalo po ceste. Keď dievča stretla, mala vetrovku odopätú, držala sveter a dáždnik.
Z prečítanej výpovede malol. B. mal súd preukázané, že o tretej poobede išla z družiny domov, prihovoril sa jej ujo pri podchode, či ide zo školy. Povedal jej, že maľuje i ju namaľuje, že ju chce odfotiť. Prešli podchodom do škôlky na Ul. Lipovej. Tam bol strom, kde ju odfotil na mobil v oblečení. Potom ju vyzliekol a to nohavice, pančuchy aj gaťky do pol stehien. Potom sa jej dotýkal v rozkroku ústami, povedala mu, že chce ísť domov, na čo jej povedal, aby išla domov. On odišiel prvý, utekal. Vyšla zo škôlky a jednej tete povedala, či ju neodvedie domov. Ten muž mal slabohnedú bundu, rifle, čiapku, do gaštanova vlasy, okuliare.
Zo znaleckého posudku č. 24/2013 znalcov z odvetvia psychiatria MUDr. Lexmana a MUDr. Drobu a konzultantky- sexuológa MUDr. Caisovej -Škultétyovej vyplýva, že u obž. nebola zistený žiadna duševná choroba v zmysle choromyseľnosti, jedná sa u neho o organickú poruchu osobnosti, zmiešanú poruchu osobnosti sociálne maladaptovanej; abúz návykových látok - liekov. V čase spáchania skutku vedel rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu. Netrpí žiadnou sexuálnou úchylkou, ani chorobou. Jedná sa u neho o chýbanie časti sexuálneho motivačného systému, poruchu vyberavosti systému a úbytkov zábran po organickom poškodení CNS, erektívnu dysfunkciu, v realite sa manifestujúce nevyberavosťou substitučných (náhradných) sexuálnych objektov, k čomu došlo i tempore criminis. Neodporučili znalci nariadenie akéhokoľvek ochranného liečenia.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Boženy Segedovej, z odvetvia psychiatrie na čl. 93-104 a posudku Doc. PhDr. Milady Harinekovej Cc, z odvetvia psychológia bolo preukázané, že malol. B. A. je dieťa s dobrým intelektovým potenciálom - IQ XXX, dobrou kvalitou epizodickej pamäti, je schopná zapamätať si a reprodukovať (s dostatočnou presnosťou) udalosti, ktoré prežila. Prechádza vývinovým štádiom mladšieho školského veku. Vyvíjajúca sa štruktúra osobnosti tohto dieťaťa zodpovedá normám fyzického veku v oblasti kognitívnych, poznávacích psychických procesov, sociability a emocionality, s intelektom mierne presahujúcim priemerné hodnoty. Neboli zistené neurotické ani iné poruchy, či účelové reakcie, ani poruchy správania. Je z hľadiska kvality svojej osobnostnej štruktúry vierohodným svedkom. Jej výpoveď považovali za vierohodnú z hľadiska všeobecnej i špecifickej vierohodnosti. Neboli evidentné spochybniteľné miesta v jej výpovedi.
Zo záverov znaleckého posudku č. 2/2013 znalca z odvetvia elektronika Doc. Ing. Miroslava Mokrého CSc., na čl. 115-143 vyplýva, že boli zistené a zaistené požadované dáta z pamäti mobilného telefónu značky NOKIA 6300 a SIM mobilného operátora čísla 894210439011117954 doň vloženej. Pre technickú závadu nebolo možné preskúmať pamäť mobilného telefónu značky Nokia typ 6233. Bol zaistený obsah pamäte micro SD karty vloženej do MT NOKIA 6233.
Zo záverov znaleckého posudku KEÚ PZ Bratislava na čl. 148-151 vyplýva, že zo stopy č. 1 (rifľové nohavice - hnedá škvrna) je zhodný s DNA profilom mal. B. A., stopa č. 2 - analýza bola neúspešná a stopa č. 3 pochádza z minimálne troch osôb, zistený profil nebol vhodný na individuálnu identifikáciu.
Na čl. 61-63 sa nachádza zápisnica z rekognície osoby zo dňa 14.11.2012, podľa záveru poznajúca osoba malol. B. A. opoznala obžalovaného F. ako osobu, ktorá jej dňa 05.11.2012 v areáli detského ihriska bývalej časti materskej škôlky vyzliekla nohavice, pančuchy, nohavičky a ktorá sa jej ústami dotýkala v jej rozkroku.
Na čl. 185-188 sa nachádzajú fotografie malol. A. a obžalovaného z kamerového systému v podchode pod železničnou stanicou v Topoľčanoch, z videozáznamu zabezpečeného v spolupráci s Mestskou políciou Topoľčany.
Súd ďalej vykonal dokazovanie v zmysle § 269 Tr. por. čítaním listinných dôkazov, a základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to jak jednotlivo tak i v ich súhrne, mal súd potom vinu obžalovaného za nepochybne preukázanú. Obžalovaný v prípravnom konaní ako obvinený dňa 27.02.2013 sa ku skutku priznal, oľutoval skutok. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že si nepamätá na celý deň, poprel spáchanie skutku. Tvrdenia uvedené na hlavnom pojednávaní obžalovaným, že si nepamätá čo v daný deň robil, hodnotí súd
ako účelovú obranu obžalovaného, uvádzanú v snahe sa zbaviť trestnej zodpovednosti za spáchané konanie. Obžalovaný bol vo veci vypočutý po vznesení obvinenia ( 15.11.2012) a to dňa 27.02.2013, teda s časovým odstupom viac ako 3 mesiace, kedy mal možnosť si svoju obhajobu premyslieť, a k trestnej činnosti sa doznal. Zo spáchania skutku obžalovaného priamo usvedčila i malol. B. A., ktorá vo svojej výpovedi popísala ako došlo ku skutku a následne obžalovaného pri rekognícií dňa 14.11.2012 na čl. 61-63 opoznala ako páchateľa skutku. Jej výpoveď bola znalcami v znaleckom posudku čl. 93-104 posúdená ako vierohodná z hľadiska všeobecnej i špecifickej vierohodnosti. Neboli evidentné spochybniteľné miesta v jej výpovedi, ktorú malol. vypovedala na čl. 42-43 ako i u znalcov. Nepriamo bol usvedčený zo skutku obžalovaný i záznamom z kamerového systému v podchode pod železničnou stanicou čl. 185-189, kde bol zaznamenaný, ako ide v podchode s malol., pričom nepoprel, že s ňou v podchode nešiel. Výpoveď malol. bola potvrdená i svedkyňou V.u, svedkyňou - poškodenou A., ktoré potvrdili v akom rozrušenom stave bola po skutku malol. svedkyňa A., ktorá im popísala zhodne ako následne vo svojej výpovedi, čo sa jej stalo. Podľa vyjadrenia svedkyne - poškodenej A., malol. má doposiaľ problémy, čo konštatovala i znalkyňa v ZP na čl. 110 spisu, že malol. má zvýšené skóre úzkosti, ako pretrvávajúcej osobnostnej črty v hodnotách testu ŠAD (škála anxienty a depresie). Pokiaľ ide o námietku obž., že sa nenašla jeho DNA a fotografie v mobile, súd poznamenáva, že pokiaľ ide o DNA, ošetrujúca lekárka na vyšetrení vykonala dezinfekciu malol. pred odberom vzoriek biologického materiálu a podľa ZP bol predmetom skúmania telefón typ 6300, u druhého konštatoval znalec v posudku, typ NOKIA 6233, nemohol preskúmať pamäť pre technickú závadu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a spáchal ho obžalovaný, pričom po právnej stránke súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko donútil iného k iným sexuálnym praktikám a na taký čin zneužil jeho bezbrannosť a spáchal taký čin na chránenej osobe - dieťati. Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe ( § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b Trestného zákona) Chránenou osobou sa rozumie dieťa ( § 139 písm. a Trestného zákona) Objektom trestného činu sexuálneho násilia je právo človeka slobodne sa rozhodovať o svojom sexuálnom živote. Z hľadiska objektívnej stránky zákona sa uvádzajú dva varianty spáchania tohto trestného činu. V druhom variante je násilie resp. hrozba bezprostredného násilia nahradená zneužitím bezbrannosti poškodeného - v tomto prípade páchateľ nemá prečo na naplnenie svojho úmyslu použiť násilie, keďže poškodený pre svoju bezbrannosť nebude klásť odpor. O zneužitie bezbrannosti ide vtedy, ak sa poškodený bez pričinenia páchateľa nachádza v takom stave, v ktorom vzhľadom na okolnosti činu nie je schopný prejaviť svoju vôľu, prípadne v ktorom nie je schopný klásť odpor voči konaniu páchateľa V prípade dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj vek nie je tak dostatočné vyspelé, že nie je schopné posúdiť význam odporu voči vynucovanej sexuálnej praktike a svoj prípadný nesúhlas s týmto konaním dať dostatočne zreteľne najavo, ide o zneužitie bezbrannosti. Iné sexuálne praktiky sú sexuálne aktivity zamerané na uspokojovanie sexuálnych potrieb, porovnateľné so súložou, orálnym, análnym stykom z hľadiska intenzity zásahu do sexuálnej sféry resp. telesnej integrity iného. Ide o široké spektrum alternatívneho ľudského sexuálneho správania. Ide o úmyselný trestný čin subjekt je všeobecný, páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Pri hodnotení osoby páchateľa súd zistil, že trvalý pobyt má Obec Kalná nad Hronom, v obci sa nezdržiava. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice oznámil že bol evidovaný do 12.01.2011 ako nezamestnaný, vyradený bol z dôvodu nedostavenia sa na úrad v stanovenom termíne. Zamestnávateľ ATEA stavreal s.r.o. Topoľčany uviedol, že pracoval na základe Dohody o vykonaní práce ako pomocný robotník. Počas trvania dohody s ním neboli problémy, do práce chodieval načas, pracoval podľa pokynov a bez odvrávania, neboli vyvodené voči nemu disciplinárne postihy. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že doposiaľ má 20 záznamov od roku 1970, v štyroch prípadom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, v 16-ich prípadoch mu bol ukladaný nepodmienečný trest. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 25.10.2011 sp.zn. 2T/134/2011 podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Trest vykonal dňa 10.08.2012. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok, ako aj ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona.
U obžalovaného F. súd nezistil poľahčujúce okolnosti, zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona ( bol už za trestný čin odsúdený), pri určení výšky trestnej sadzby postupoval podľa § 38 ods. 2,4 Trestného zákona, kedy sa u základnej trestnej sadzby, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Základná trestná sadzba u ust. § 200 ods. 2 trestného zákona je 7 rokov až pätnásť rokov, po jej zvýšení podľa § 38 ods. 2,4 Trestného zákona je 7 rokov 8 mesiacov až 15 rokov a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov 8 mesiacov, v samej dolnej polovici trestnej sadzby, so zaradením na výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd nevzhliadol dôvod na mimoriadne zníženie trestu v zmysle ust. § 39 ods. 3 písm. c trestného zákona vzhľadom na okolnosti prípadu, ako to navrhol prokurátor.
Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Pri ukladaní restu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov ( § X9 ods. 1, ods. 3 písm. c Trestného zákona)
Pod pojmom okolnosti sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu môžu byť i zákonné znaky skutkovej podstaty ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov. Na to, aby súd viaceré všeobecne poľahčujúce okolnosti v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, treba mať preukázané viaceré nie bežné sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie ( R 49/1978). Trestný zákona síce neviaže postup podľa § 39 TZ na „výnimočné“ okolnosti prípadu ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, ale už z názvu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, a nie o pravidelný postup súdu. Preto sa nemôže odôvodniť ako bežne sa vyskytujúca skutočnosť ani presvedčenie súdu, že trest odňatia slobody uložený v rozsahu zákonnej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny ( R 24/1966-III). Použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona je výnimkou a musí byť v každom prípade odôvodnené R I/1965). Z ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona možno vyvodiť tri podmienky potrebné k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby: a) sú tu určité okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa, ktoré spôsobujú, že b) b) použitie normálnej (základnej) sadzby trestu odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že c) možno dosiahnuť nápravy páchateľa i trestom odňatia slobody kratšieho trvania. Všetky tri podmienky sú stanovené kumulatívne a musia byť splnené zároveň. Záver o neprimeranej prísnosti trestu uloženého v rámci normálnej (nezníženej) sadzby trestu odňatia slobody sa musí opierať o hodnotenie okolnosti prípadu a pomerov páchateľa, nie je postačujúci názor, ako uviedol prokurátor, že trest je neprimeraný. Súd vzhľadom na uvedené, okolnosti prípadu, páchateľa nevzhliadol dôvody na mimoriadne zníženie trestu obžalovanému v zmysle ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona.
Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a, že zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou ( § 34 ods. 1, 2 Trestného zákona ).
Trestnosť činu súd posudzoval a trest ukladal podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 Trestného zákona.
S poukazom na zistený skutkový stav, riadiac sa horeuvedenými právnymi úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná- menia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.