Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoP/42/2013

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci starostlivosti o maloletú P. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: Ing. O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, v konaní zastúpená Centrum právnej pomoci, Nám. Slobody 12, Bratislava, kancelária Centra právnej pomoci - Hlohovec so sídlom M.R.Štefánika 1, Hlohovec a Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpený JUDr. Ladislavom Chmelárom, advokátom, AK, Levická 579, Vráble, o rozšírení úpravy styku otca s maloletou a zákaz styku otca s maloletou, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. -444 zo dňa 23. januára 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd rozsudkom návrh otca na rozšírenie úpravy styku otca s maloletou P. P., nar. XX.XX.XXXX zamietol . Tak isto návrh matky na zákaz styku otca s maloletou P. P., nar. XX.XX.XXXX zamietol.

Po aplikácii ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine zdôvodnil, že opierajúc sa o závery znaleckého dokazovania zamietol návrh otca na rozšírenie styku s maloletou. Vychádzal z toho, že ani terajšia úprava otca s maloletou, ktorá má prebiehať na ÚPSVaR v Trnava za účasti matky a psychologičky sa vôbec nerealizuje, a to z dôvodu, že maloletá odmieta sa s otcom stretávať. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že za súčasného stavu akékoľvek stretávanie otca s maloletou, maloletú traumatizuje, a preto v tejto fáze ani styk otca s maloletou neodporúča. Aby mohol byť realizovaný styk, ktorý bol naposledy upravený je potrebné v prvom rade, aby sa rodičia podrobili v príslušnom poradenskom zariadení sedení, aby sa tu dosiahla zmena odmietavého postoja matky a jej priateľa voči stretávaniu sa maloletej s otcom. Až v druhej fáze by mohlo dôjsť k postupnému emocionálnemu približovaniu sa maloletej k otcovi za predpokladu, že tento postup bude matka a jej terajší partner pozitívne výchovne ovplyvňovať a podporovať. Znalec bol ochotný spolupracovať do budúcna s rodičmi maloletej na prvej etape, avšak matka nemala záujem na akomkoľvek sedení, ale nakoniec sa vyjadrila, že bude o tom uvažovať. Otec o takéto sedenia u znalca mal záujem. Ak nedôjde k prvej etape medzi rodičmi, tak nie je možné ani do budúcna uvažovať o akomkoľvek stretávaní otca s maloletou, pretože maloletá bude otca odmietať. Podľa znalca na takomto postoji maloletej voči otcovi má hlavne podiel jej matka. Toto negatívne citové nastavenie sa v priebehu jej citového a sociálneho dospievania môže stať stabilnou súčasťou jej osobnostnej štruktúry s fatálnymi následkami v tom smere, že toto negatívne citové nastavenie bude nevedome prenášať do svojich partnerských vzťahov.. Ak je zodpovedná matka a má záujem na zdravom duševnom a telesnom vývine svojho maloletého dieťaťa, tak pôjde za znalcom, ktorý je ochotný s nimi pracovať a podrobí sa sedeniam, ktoré je znalec ochotný s nimi absolvovať. Nemala by sa dať ovplyvňovať svojim terajším partnerom pri rozhodovaní v tomto smere. Na druhej strane jej terajší partner by v žiadnom prípade nemal zasahovať Terajší partner matky dosť podstatne ovplyvňuje a zasahuje do rozhodovania matky ohľadom stretávania sa maloletej s jej otcom. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloletá trpí syndrómom zavrhnutého rodiča a za túto skutočnosť je zodpovedná

v nemalej miere aj matka vzhľadom na jej dlhodobé správanie. Preto súd opierajúc sa hlavne o závery znaleckého dokazovania znalcom dospel k záveru, že nateraz nie je možné vyhovieť návrhu otca na rozšírenie styku otca s maloletou, a preto o návrhu otca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po aplikácii ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine súd vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku dospel k záveru, že nateraz nie je potrebné zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Ani v jednom znaleckom posudku, ktoré boli v predmetnej veci vypracované nepotvrdili, že by otec trpel nejakou sexuálnou úchylkou, dokonca znalec PhDr. R. nezistil ani žiadnu zvýšenú agresivitu zo strany otca.

Doteraz nepreukázalo, že by otec sexuálne obťažoval maloletú. Na základe uznesenia Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície zo dňa 02.05. 2011 bolo zastavené trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania. Návrh podala matka potom, čo otec mal dňa 19.4. 2009 sexuálne obťažovať na dvore rodinného domu matky. Na podnet matky znovu začalo Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Nitre, konanie v trestnej veci vo veci sexuálneho zneužívania. Následne ďalším uznesením zo dňa 22.11.2012 do konania pribrali znalca z odboru psychológie Doc. PhDr. X., doteraz nebolo potvrdené, že by sa otec takéhoto skutku voči maloletej dopustil. Nepotvrdila to ani svedkyňa stará matka maloletej. Z tohto vyplýva, že nateraz nie dôvod zakázať otcovi stretávať sa s maloletou. V prípade, že na základe trestného konania sa preukáže, že došlo k sexuálnemu obťažovaniu zo strany otca, potom môže matka podať návrh na zákaz styku otca s maloletou.

Proti rozsudku podala odvolanie matka. Dôvody odvolania uviedla v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ale tiež aj podľa ust. , že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri dôvode odňatia možnosti konať namietala nepreskúmateľné rozhodnutie, ktoré nezodpovedá ust. Požiadavka práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Povinnosťou súdu bolo v odôvodnení rozsudku sa venovať prednesením argumentov a výkladom dôkazného prostriedku, ktorý má význam pre rozhodnutie vo veci samej. Ako to vyplýva z odôvodnenia súdu prvého stupňa na jednom mieste poukázal, že zo záverov znaleckého posudku dospel k záveru, že nateraz nie je potrebné zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Ani v jednom znaleckom posudku, ktoré boli v predmetnej veci vypracované, nepotvrdili, že by otec trpel nejakou sexuálnou úchylkou, dokonca znalec PhDr. R. nezistil ani žiadnu zvýšenú agresivitu zo strany otca, ale na ďalšom mieste v odôvodnení uviedol, že doteraz sa nepreukázalo, že by otec sexuálne obťažoval maloletú. Z týchto skutočností súd uzavrel, že na teraz nie je dôvod zakázať otcovi stretávať sa s maloletou a v prípade, že na základe trestného konania sa preukáže, že došlo k sexuálnemu obťažovaniu zo strany otca, potom môže matka podať návrh na zákaz styku. Odvolateľka - matka však má za to, že vzhľadom na obsah znaleckého posudku, ktorý súd prvého stupňa premietol do odôvodnenia rozsudku a s ohľadom na uplatnené argumenty v rámci pojednávania vo veci súd nedostatočne sa zaoberal ďalším zásadným dôvodom styku s maloletou. Počas celého konania matka argumentovala, že stretávanie maloletej s otcom je za súčasného stavu v hrubom rozpore so záujmom maloletej, ktorý je primárne posudzovaným hľadiskom vo veciach starostlivosti o maloleté deti. Všetky činnosti týkajúce dieťaťa totiž sa musia brať plne do úvahy vzhľadom na jeho záujmy. V odvolaní poukázali na jednoznačné vyjadrenie znalca PhDr. R., že za súčasného stavu akékoľvek pokusy o styk s otcom maloletú traumatizujú, a preto ich styk s maloletou v tejto fáze neodporúča. Keďže súd prvého stupňa v súlade s ust. je viazaný skutkovým a právnym stavom, ktorý jestvuje v čase vyhlásenia rozhodnutia, bolo potrebné na toto prihliadať. V odôvodnení na strane 10 v rozsudku uvádza súd, že nie je možné ani do budúcna o akomkoľvek stretávaní otca s maloletou, kým nedôjde k úspešnému ukončeniu prvej fázy, akési zmierenie rodičov maloletej, pretože maloletá bude naďalej otca odmietať. Keďže prvá fáza sa ani nezačala, súd v rozpore s odôvodnením rozsudku a v rozpore s vykonaným dokazovaním preskočil túto fázu a pristúpil k druhej, keď maloletú výslovne núti k styku s otcom. Hoci obsah znaleckého posudku je v odôvodnení potrebne uvedený, súd prvého stupňa absolútne ignoroval jeho záver a žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil. Ďalším dôvodom podania odvolania matky bolo nesprávne právne posúdenie veci. V tej súvislosti poukázala na Dohovor o právach dieťaťa prijatý 20. novembra 1989, ktorý je súčasťou Právneho poriadku Slovenskej republiky na základe oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. , na ust. Zákona o rodine, v Dohovore na čl. 3 ods. 1, kde prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí je záujem dieťaťa, jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku

je aktuálna nevyhnutnosť takého opatrenia a v záujme dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. V zákaze styku ide o výnimočné riešenie a závažný zásah do výkonu rodičovských práv. Spoľahlivé spoznanie skutočnosti, či styk rodiča s maloletým ohrozuje záujem dieťaťa si vyžaduje spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov, čo sa v tomto prípade uskutočnilo znaleckým dokazovaním znalcom z odboru psychológia. Znalec uviedol, že za súčasného stavu akékoľvek pokusy o styk s otcom maloletú traumatizujú, a preto styk otca s maloletou v prvej fáze neodporúča. Rozsudok súdu prvého stupňa preto výslovne násilne vedie k traumatizácii maloletej tým, že maloletú núti sa s otcom stýkať aj napriek tomu, že toto môže spôsobiť závažné následky na jej zdravotný stav. Otec sa napriek záverom znaleckého dokazovania na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. -251 opakovane domáha styku, čo podľa názoru matky ohrozuje zdravý duševný vývoj maloletej. Tieto stretnutia v súčasnosti nie sú objektívne možné. Preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, ak sú splnené dôvody na zmenu rozsudku navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zakázal otcovi styk s maloletou.

Prostredníctvom svojho zástupcu podal odvolanie proti rozsudku aj otec. Navrhol, aby v zmysle ust. odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil. Ako dôvod odvolania uviedol ust. , že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Napriek tomu, že návrh na rozšírenie styku zamietol a zamietol návrh matky na zákaz styku, zostal právoplatný a vykonateľný rozsudok Krajského súdu v Trnave z 13.06.2011, sp. zn. -251, keď je oprávnený sa stýkať s maloletou P. každý párny utorok v čase od 09:00 hod. do 10:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave za prítomnosti matky a príslušnej psychologičky - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Matka bola povinná na styk maloletú riadne pripraviť a otec dodržiavať začiatok i koniec úpravy. Dlhšiu dobu pracuje však otec za hranicami a už v pôvodnom konaní navrhoval, aby sa realizácia styku mohla uskutočniť v piatok. V súčasnom období navrhoval, aby bol styk otca rozšírený tak, že sa s ňou bude stretávať každý piatok v prítomnosti psychologičky - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave v rozsahu dvoch hodín, a to od 09:00 hod. do 11:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a v tom istom čase sa môže s maloletou stretávať blízke osoby z jeho strany, avšak zo strany súdu bol tento návrh zamietnutý. V priebehu dokazovania sa jednoznačne preukázalo, čo bolo z jeho strany potvrdené, čo môže za súčasný stav maloletej. Z dôvodu nečinnosti príslušné orgány, však absolútne zlyhali. Jeho tvrdenia považovali za výmysly a dôverovali iba vyjadreniu matky, ktoré sa preukázalo aj z rozpravy a záverov znaleckého posudku JUDr. L. R., PhD., resp. jeho výsluchu. Skutočnosť je také, že reálne svoju dcéru nevidel a nerealizoval sa styk od 19.04.2009, čiže takmer štyri roky. Navrhuje, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou každý párny piatok v prítomnosti psychologičky - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave v rozsahu dvoch hodín, od 09:00 hod. do 11:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a v tom istom čase sú oprávnení stretávať sa s maloletou aj blízke osoby zo strany otca. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dodržiavať začiatok a koniec úpravy styku.

Vyjadrenie k odvolaniu matky podal kolízny opatrovník, ktorý ponechal rozhodnutie o odvolaní na úvahe odvolacieho súdu.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec, ktorý sa pridržiava v celom rozsahu prednesu svojho právneho zástupcu v záverečnej reči z pojednávania z 23.01.2013. Zaráža ho skutočnosť, že aj napriek vykonanému rozsiahlemu dokazovaniu súdu u matky maloletej aj naďalej absentuje čo i len náznak nejakej sebakritiky.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka prostredníctvom svojho zástupcu - Centra právnej pomoci. V rozsahu sa stotožňujú so skutočnosťami, argumentmi uvedenými v odvolaní matky. Majú za to, že zdravotný stav a predovšetkým vzhľadom na súčasné duševné rozpoloženie maloletej je akýkoľvek styk otca s maloletou vylúčený, pretože maloletú traumatizuje. Vo veciach týkajúcich sa maloletých detí musí byť vždy prioritne skúmaný záujem dieťaťa. Vzhľadom k tomu žiadajú, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo potvrdené ako vecne správne.

K odvolaniu otca sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že ponecháva rozhodnutie o odvolaní na úvahe krajského súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací prejednal vec nielen obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. , postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. , potom čo zistil, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami a a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čím sa odníma účastníkom možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

V súčasnej dobe je právoplatné rozhodnutie o úprave styku rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. -251 zo dňa 13.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.07.2011, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Trnave, č.k. -217 zo dňa 23.02.2011. Týmto rozsudkom sa zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou P. každý párny utorok v čase od 09:00 hod. do 10:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave za prítomnosti matky a príslušnej psychologičky - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otec je povinný dodržiavať začiatok i koniec úpravy styku. Nemožnosť realizácie styku sú si povinní účastníci vzájomne oznámiť s dostatočným časovým odstupom a dohodnúť náhradný termín. Týmto rozsudkom bol zároveň zrušený rozsudok v časti zamietnutia návrhu matky na zákaz styku s maloletou a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Už z odôvodnenia tohto rozsudku vyplývalo, že odvolací súd vzhľadom na stanovisko znalca, že by sa mal styk realizovať v domácom prostredí jednu až dve hodiny posúdil, že pri neutrálnom mieste realizácie styku je za súčasnej situácie vhodná jedna hodina vzhľadom k tomu, že sa už otec dlhšiu dobu s maloletou nestretol. Je potrebné, aby si maloletá na otca zvykla a vytvorila k nemu dlhšie trvajúci vzťah, aby citové väzby maloletej k otcovi sa začali vyvíjať. To bol styk upravený v takom rozsahu vzhľadom na časový režim dieťaťa, keď maloletá aj poobede chodí spávať a je potrebné, aby aj realizácia styku sa tomuto režimu prispôsobila. Vzhľadom na okolnosti, ktoré tvrdila matka a ktoré doposiaľ preukázané neboli, bola potreba účasti matky a predovšetkým psychologičky zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pre realizáciu styku nutnosťou. Psychologička môže pri styku rodičov usmerniť v prípade nejakých nezhôd, či prejavov, ktoré nemusia mať veľmi dobrý vplyv na maloletú. Vzhľadom k zákazu styku bolo zrušené rozhodnutie, pretože tvrdenia matky so skutočnosťami, ktoré uvádza, sú len v rovine obvinenia zo strany matky a znalecké posudky, ktoré boli konštatované v rozhodnutí súdu prvého stupňa, pochádzajú z konania trestného, nemôžu byť ešte podkladom pre konečné rozhodnutie, práve o otázke trestnej zodpovednosti. Otázkou, či takýto skutok, sexuálne obťažovanie zo strany otca, bol spáchaný sa zaoberá iný orgán v trestnom konaní, preto mal prvostupňový súd zistiť, či takéto konanie je skončené a že na odvolacom pojednávaní bolo zistené, že vec bola zastavená a zo strany matky bola podaná sťažnosť proti tomuto uzneseniu. Bolo potrebné zistiť štádium tohto konania, a preto bolo rozhodnutie zrušené s poukazom na ust. Po tomto zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu bol vytýčený termín pojednávania na 14.10.2011. V priebehu konania podal otec podnet na podanie návrhu nariadenia predbežného opatrenia podľa Prvostupňový súd začala konanie o nariadení predbežného opatrenia uznesením z 25.10.2011. Ustanovil znalca a vydanie predbežného opatrenia zamietol uznesením zo dňa 15.11.2011, č.k. -338. Po podaní odvolania rozhodol odvolací súd tak, že konanie zastavil po zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Prvou správou o prešetrení pomerov po rozhodnutí Krajského súdu v Trnave potom, čo bol upravený styk s maloletou týmto rozhodnutím uviedol kolízny opatrovník, že prvé stretnutie sa odohralo 26.07.2011 za účasti sociálnej pracovníčky a pre neprítomnosť psychologičky trvalo približne len 5 minút. Maloletá začala po príchode otca usedavo plakať a nepodarilo sa ju utíšiť. Neskôr sa dohodli, že sa s matkou a s maloletou stretne psychologička a maloletú P. sa pokúsia pripraviť na stretnutie s otcom. Dve nasledujúce stretnutia 23.08.2011 a 06.09.2011 sa neuskutočnili. Matka maloletú priviezla, avšak P. podľa jej slov plakala a odmietla vojsť do budovy. Stretnutie z 20.09.2011 sa neuskutočnilo, matka oznámila, že je maloletá chorá a nemôže sa s ňou dostaviť. 06.09.2011 sa uskutočnilo spoločné

stretnutie oboch rodičov, kolíznej opatrovníčky a psychologičky. Obaja počas stretnutia boli konfliktní, útoční jeden voči druhému, neochotní spolupracovať, či prispôsobiť sa záujmom maloletej. Matka sa vtedy nesnažila upokojiť ani motivovať dcéru k stretnutiam. K nadviazaniu vzťahu maloletej k otcovi určite neprispel ani matkin negativistický postoj k otcovi. Otec navonok prezentuje záujem, avšak k zlepšeniu situácie tiež nepomohol. Z toho, že ho dcéra odmieta, obviňoval matku a celý systém, ktorý podľa neho zlyhal. Na osvetlenie správania maloletej požiadali o zaslanie správy psychologičku PhDr. L. z Nitry. Požiadali vtedy, aby bol do konania prizvaný súdny znalec, aby ozrejmil súčasné správanie maloletej a odporúčal postupy, ktoré majú smerovať k zmene jej negativistického postoja voči otcovi.

Na podnet otca na podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol prvostupňový súd uznesením zo dňa 25.10.2011, keď začal podľa ust. a konanie o nariadení predbežného opatrenia podľa ust. a uznesením č.k. -338 zo dňa 15.11.2011 tento návrh zamietol. Po podaní odvolania otcom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením -361 zo dňa 11.01.2012 tak, že zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastavil. Odcitoval rozhodnutie Najvyššieho súdu R3/79, že nie sú podmienky pre takéto konanie a v takom prípade začaté konanie opäť uznesením je potrebné zastaviť, pretože súd na rozhodnutie veci nie je potrebné. Prvostupňový súd si totižto začal konanie na nariadenie predbežného opatrenia a zamietol takýto návrh bez toho, že by bol otcom podaný a naopak nezohľadnil, že rozhodol na základe vlastnej iniciatívy súdu začatím konania uznesením.

Prvostupňový súd sa pri svojom rozhodovaní o návrhoch rodičov (o rozšírení styku s otcom na návrh otca a o zákaze styku na návrh matky) dôsledne neriadil vykonaným znaleckým dokazovaním a nevykonal ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa sa stalo nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí neuviedol, ktoré dôkazy vykonané považoval za podstatné a z ktorých pri úvahe a hodnotení dôkazov vychádzal a ktoré dôkazy naopak do úvahy nezobral. Jeho rozhodnutie sa stáva tak nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ak sa matka vo svojom odvolaní bráni tým, že treba vychádzať zo znaleckého posudku PhDr. R., keďže nezačala ešte prvá fáza spomínaná znalcom (tzn. aby sa rodičia podrobili v príslušnom poradenskom zariadení sedenia, čím by sa dosiahla zmena odmietavého postoja matky a jej priateľa voči stretávaniu sa maloletej s otcom) súd núti maloletú stretávať sa s otcom podľa doteraz upraveného styku. Tým je táto prvá fáza rozhodnutím súdu preskočená a nerešpektujú sa závery znaleckého posudku, ktoré nie sú žiadnym spôsobom vyhodnotené.

Prvostupňový súd sa teda vôbec nezaoberal tým zhodnotením dôkazu znaleckého posudku vypočutím rodičov, ako aj znalca a podporne zabezpečeným ďalším dôkazom, akým spôsobom by bolo vhodné realizovať navrhnutú prvú fázu sedenia a vyriešenia vzájomných problémov medzi rodičmi, aby sa mohla maloletá už v druhej fáze stretávať s otcom. Súčasné odmietavé správanie maloletej voči otcovi, ako znalec uviedol, maloletú traumatizujú, a preto v tejto fáze stretnutie neodporúča. Znalec sa však jasne vyjadril, že toto odmietanie je spôsobené najmä pedagogicky a východne nesprávnym spôsobmi matky a jej druha, čo vyplýva z ich negativistických postojov k otcovi. Obviňovanie matky zo sexuálne zneužívania sa v trestnom konaní skončilo zastavením trestného stíhania, preto treba konštatovať, že tento negativistický postoj matky bol formovaný na nevedomej úrovni. Keďže zamedzovala styk maloletej s otcom, maloletá otca odmietala a toto úmyselné spôsobenie odcudzenia zo strany maloletej spôsobené nesprávnym pedagogickým a výchovným prístupom matky a jej druha vlastne spôsobilo dlhodobejšiu absenciu stretávania sa otca s maloletou. Krajský súd v Trnave svojím rozsudkom -251 zo dňa 13.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.07.2011 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa z 23.02.2011 tak, že otec bol oprávnený s maloletou P. stretávať každý párny utorok od 09:00 hod. do 10:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, za prítomnosti matky a príslušnej psychologičky - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Týmto sa pri realizácii styku mal zabezpečiť usmerňovanie psychologičky v prípadne nezhôd či prejavov, ktoré nemusia mať veľmi dobrý vplyv na maloletú. V každom prípade, však pri realizácii tohto styku sa vyžadovala nutná spolupráca matky v kladnom postoji k otcovi ako druhému rodičovi maloletej P., ktorá mala maloletej takýmto spôsobom otca priblížiť a nie negativisticky byť proti nemu aj so svojím druhom zameraná. Maloletá P. tak vnímala tieto postoje matky veľmi zle a práve pri takejto úprave styku sa malo zabezpečiť stretávanie sa s P. aj za pomoci psychologičky postupným vytváraním si vzťahu k otcovi, ktorý vzťah by mal tendenciu sa rozvíjať. Ako už bolo v správe o realizácii takto upraveného styku zo strany odboru sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.09.2011 uvedené stretnutia sa uskutočnili v minimálnom počte a vždy s problémami zo strany maloletej, avšak s nesprávnym postojom matky maloletú utíšiť a vyslovene jej negativistický

postoj k otcovi znemožnil, aby sa maloletá ukľudnila, aby sa s otcom na týchto stretnutiach zblížila. Tento styk realizovaný prostredníctvom tretej osoby a na neutrálnom mieste mal práve zabezpečiť postupné zbližovanie maloletej s otcom, no prvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí sa vôbec správaním matky počas realizácie týchto stykov a vôbec jej stálym negativistickým postojom k otcovi vôbec nezaoberal. Na druhej strane takisto jeho rozhodnutie o zákaze styku na návrh matky je nedostatočné, pretože je zdôvodnené iba, že doteraz nie je dôvod otcovi zakázať styk s maloletou a že až na základe trestného konania sa preukáže, či došlo k sexuálnemu zneužívaniu zo strany otca a potom si matka môže návrh o zákaz styku podať. Na druhej strane však prvostupňový súd zamietol návrh otca, ktorý len žiadal zmeniť deň v realizácii teraz platnej úpravy styku z utorka na piatok a navyše za súčasného stretávania aj blízkych osôb z jeho strany. Takto špecifikovaný návrh otca však nemal vôbec prvostupňový súd ani výsluchmi zdokumentovaný nijakými dôkazmi nezisťovaný, či je opodstatnený a vôbec v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebol zdôvodnený. Keď mal súd za to, že súčasná úprava je postačujúca tak mohol zvažovať zmenu dňa úpravy styku z utorka na piatok, čo však vôbec neurobil a naopak, keď sa vo svojich záveroch odvolával na znalecký posudok znalca, že za súčasného stavu nemôže byť styk realizovaný, je nepreskúmateľné prečo potom ponecháva styk v takej forme ako bol naostatok upravený.

Celé rozhodnutie súdu je plné rozporných záverov, nevysvetliteľných rozdielov vyplývajúcich zo znaleckého posudku, existujúcej úpravy styku, nezisteného skutkového stavu nevykonaním ďalších dôkazov, preto muselo byť rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené podľa ust. a a podľa ods. 2 vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude teda dôsledne vykonať dokazovanie, nielen vypočutím účastníkov

- rodičov k ich jednotlivým návrhom dôvodom ich návrhov, ale aj vykonaním dôkazov svedčiacich v prospech, či neprospech navrhovaných zmien úpravy styku, vypočutím znalca k týmto zisteným záverom, ktoré súd až dopočutím rodičov, kolízneho opatrovníka a listinných dôkazov zistí, aby znalec mohol v danom prípade jednoznačne sa vyjadriť k teraz poslednej úprave styku rozhodnutím KS Trnava, keď sa styk má realizovať za prítomnosti pracovníčky Úradu práce, soc. Vecí a rodiny - psychologičky a na neutrálnej pôde, a týmto sa mal postupne realizovať približujúci sa a naďalej vyvíjajúci vzťah k maloletej P. k otcovi. Tento jej vzťah bol narušený negativistickým postojom matky a jej druha, ktorý sa snažil práve znalec v znaleckom posudku vyriešiť zavedeným tzn. prvej fázy vedúcej k realizácii styku s maloletou P., tzn. rodičia by sa mali zúčastniť spoločných sedení, aby našli spoločnú cestu k utvrdeniu maloletej vo vzťahu k druhému rodičovi, aby mohol byť ďalej rozvíjaný vzťah rodiča a dieťaťa vzájomnými stretnutiami. Samozrejme k tomu treba dohovorenie matky, ktorá svojimi postupmi škodí maloletej P., pretože jej negativistický postoj k otcovi spôsobuje u P. neistotu a nemožnosť si vytvoriť reálny vzťah k svojmu skutočnému biologickému otcovi. Právo styku a zásady jeho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval „že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorgulu vs. Nemecko

- Aplikácia no. 74969/01), resp. že „dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému s rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšie tlaku druhého rodiča (Hansenová vs Turecko - Aplikácia no. 36141/97). Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa s blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránená čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tohto čl. vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-právnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.

Právo styku vychádza z SR v čl. 41 ods. 1, keď deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Vychádza tiež z viacerých ust. Dohovoru o právach dieťaťa (čl. 7, právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, čl. 8 - právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, čl. 29 bod 1, keď výchova dieťaťa má viesť k posilňovaniu úcty k rodičom, čl. 18 bod. 1, kde sa priznáva obom rodičom zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Všetky tieto atribúty, práva dieťaťa vyplývajúce z SR, Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva musí mať prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní na zreteli. Maloletá P. má právo stretávať sa s rodičom, ktorému nebola zverená do osobnej starostlivosti, a tak realizovať všetky svoje práva zaručené , Dohovorom, judikatúrou ESĽP. Prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní musí zdôvodniť svoje rozhodnutie práve týmito atribútmi práva dieťaťa, potom

čo svoje jednotlivé dôkazy vyhodnotí aj celkom v zmysle ust. uvedie akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, ktoré mal za preukázané a ktoré nie. V konečnom dôsledku musí zistiť, v akom štádiu sú trestné konania voči otcovi, ktoré sa začínali na základe oznámenia matky a až potom môže vo veci rozhodnúť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.