Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_3CoE-130-2013.pdf
PDF · 72.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/130/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: PSB a.s., so sídlom Medzilaborecká 15, Bratislava, IČO: 31 412 491 (vymazaný z OR SR 12.06.2010), o vymoženie 634,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2Er/436/2008-23 zo dňa 27. marca 2013 jednomyseľne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi trovy exekúcie vo výške 42,20 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2, § 235 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ako aj § 27a vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že v predmetnej veci uznesením č.k. 2Er/436/2008-13 zo dňa 22.03.2012 bola exekúcia zastavená a súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie. Následne uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/119/2012-20 zo dňa 11.06.2012 bolo uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra dňom 12.06.2010. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 2K/10/2010 zo dňa 17.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2010 súd zastavil konkurzné konanie voči povinnému pre nedostatok majetku. Súdnemu exekútorovi priznal časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky za 160 min., t.j. 3 účelne vynaložené hodiny á 6,64 eur vo výške 19,92 eur (za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 20 min., vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min., zisťovanie majetku povinného 120 min.). Ďalej mu priznal paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v spojitosti s § 15 ods. 1 písm. a/, c/, j/ citovanej vyhlášky za 4 úkony exekučnej činnosti á 3,32 eur vo výške 13,28 eur (za získanie poverenia, doručenie upovedomenia, 2x zisťovanie majetku povinného). Priznal mu aj hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 9,- eur (za poštovné). Dôvodom zrušenia a následného výmazu povinného z obchodného registra bola nemajetnosť povinného. S poukazom na túto skutočnosť, ako aj skutočnosť, že prvostupňový súd je viazaný rozhodnutím krajského súdu, k náhrade trov exekúcie zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I povinný zanikol dňa 12.06.2010, kedy bol vymazaný z obchodného registra ex offo. Svojim zánikom tak stratil spôsobilosť na práva a povinnosti. Poukázal aj na ustanovenia § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1,2, § 203 ods. 1,2 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pričom neprihliadal na skutočnosť, že povinný bol v tom čase vymazaný ex offo z obchodného registra, čiže
subjekt, ktorý v zásade uhrádza trovy exekúcie, objektívne nemôže uhradiť trovy exekúcie, nakoľko v čase rozhodovania súdu o náhrade trov exekúcie už neexistuje. Mal za to, že v takomto prípade by oprávnený trovy exekúcie platiť nemal. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné, a preto je uznesenie súdu prvého stupňa potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p..
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 15.10.2001 bolo súdom prvého stupňa vydané poverenie č. 5304 006295, sp. zn. Er 899/01-8 na vymoženie uloženej povinnosti 634,67 eur, ktorým bol na vykonanie exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek, a to na základe vykonateľného rozhodnutia NÚP - Okresný úrad práce Myjava, č.k. 19/00-OKaS zo dňa 25.04.2000. Prvostupňový súd exekúciu v danej veci zastavil podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu zániku povinného. Napadnutým uznesením v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 42,20 eur v zmysle intenciách Krajského súdu v Trenčíne.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je § 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č. 291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1).
V danom prípade považoval odvolací súd za potrebné vychádzať z ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.02.2002, t.j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z.z. dokončia podľa dovtedajších predpisov (v znení Exekučného poriadku účinného do 31. januára 2002). Preto nemožno postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko tieto ustanovenia právna úprava Exekučného poriadku účinná ku dňu začatia predmetného exekučného konania neobsahovala. Uvedené ustanovenia sa doplnili do Exekučného poriadku až novelou účinnou od 01.02.2002.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.
V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.
V danej veci je za preukázané, že povinný bol dňa 12.06.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra. Na základe uvedeného stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle zákonných ustanovení účinných v čase začatia konania.
Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, nie však povinného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie.
Vzhľadom na to, že v danom prípade sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie začalo dňa 30.08.2001 a k výmazu povinného došlo až dňa 12.06.2010, nebolo možné od oprávneného očakávať, že s takýmto časovým predstihom mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného a zavinil tak zastavenie exekúcie.
Z uvedených dôvodov a na základe rozhodovacej praxe v totožných veciach dospel v konečnom dôsledku odvolací súd k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .