Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-37-2013.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú B. X., N.. XX.XX.XXXX a maloletú B. X., N.. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matka - T.Á. X., N.. XX.XX.XXXX, bytom F. B., T. C. XXX/X a otec - P. X., N.. XX.XX.XXXX, bytom F. B., Ž. XXXX/XX, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloletú B. X., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť na výživu mal. B. 100 eur mesačne a na výživu mal. B., N.. XX.XX.XXXX sumu 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 20.03.2013.
Týmto sa mení v časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom rozsudok tunajšieho súdu č. k. 7P/7/2012-30 zo dňa 26.04.2012.
Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 20.03.2013 do 31.05.2013 vo výške 238,71 eur voči mal. B. a vo výške 190,97 eur voči mal. B.. Súd otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať v splátkach spolu s bežným výživným po 20 eur mal. B. a po 16 eur mal. B. pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 20.03.2013 sa matka maloletých domáhala zmeny úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, aby súd maloletú B. zveril do jej osobnej starostlivosti a upravil výšku vyživovacej povinnosti otca. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy v roku 2012 došlo k zmene v tom, že maloletá B., zverená do starostlivosti otcovi, sa v marci presťahovala k matke.
K návrhu sa vyjadril otec maloletých s tým, že rešpektuje záujem mal. B.. Výživné navrhol mu určiť po 100 eur mesačne na každé dieťa
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, predchádzajúcou súdnou úpravou a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 7P/7/2012-30 zo dňa 26.04.2012 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých, na čas po rozvode schválil dohodu rodičov o úprave výkonu práv a povinností k maloletým deťom, v zmysle ktorej mal. B. bola zverená do osobnej starostlivosti otcovi a mal. B. bola zverená do osobnej starostlivosti matke, výživné rodičom určené nebolo.
Matka vypovedala, že v čase poslednej úpravy mala príjem z dohody vo výške asi 400 eur mesačne, v súčasnosti je riadne zamestnaná v pracovnom pomere na dobu neurčitú s príjmom 450 eur mesačne. S deťmi býva v prenajatom byte s nájomným vrátane služieb 300 eur mesačne. Byt patrí bývalému partnerovi jej matky. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. V rámci vyporiadania spoločného majetku jej otec maloletých vyplatil sumu 20.000 eur (z toho má v súčasnosti 6.000 eur, z týchto prostriedkov platí nájomné), rozdelili si bytové zariadenie a prevzala do vlastníctva osobné vozidlo Š. H.. Zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou o deti nemá.
Podľa potvrdení o príjmoch vystavených zamestnávateľom matky mala matka za obdobie od októbra do decembra 2012 príjem v priemere 299 eur mesačne.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že aj v čase predchádzajúcej úpravy aj teraz vykonáva podnikateľskú činnosť, je živnostník v oblasti veľko- a maloobchod a sprostredkovania, v čase rozvodu mal príjem asi 1.100 eur mesačne brutto, v súčasnosti s príjmom 1.150 eur mesačne brutto, po odpočte odvodov a daní má príjem odhadom 900 eur mesačne. Na vyplatenie podielu matke zo spoločného majetku mu poskytli dve fyzické osoby pôžičky, ktoré spláca v sumách 2x 200 eur mesačne po dobu 4 rokov. Vlastní rodinný dom s ťarchou vecného bremena viazaného na jeho matku. Výživné neplatí.
Podľa daňového priznania za rok 2012 mal otec príjem v priemere 507,93 eur mesačne (výdavky vykázal vo výške 7.437,77 eur a príjmy vo výške 13.800 eur, daňovú povinnosť mal určenú vo výške 267,08 eur).
Z vyjadrenia psychológa kolízneho opatrovníka o pohovore s maloletou B. sa maloletá rozhodla ostať u matky z dôvodu, že otec na ňu nemal popri práci a domácim prácam menej času, cítila sa osamelá. S matkou majú na seba v súčasnosti viac času, jej partner sa zdržiava kvôli práci v zahraničí, matka sa s ňou aj učí, zlepšil sa aj jej vzťah so sestrou. Otca chce navštevovať cez víkendy, želala by si, aby sa o ňu však zaujímal aj počas týždňa.
Kolízny opatrovník navrhol mal. B. zveriť do starostlivosti matke a otcovi určiť výživné k obom deťom.
Maloleté majú v súčasnosti 14 a 8 rokov. Výrazne zvýšené výdavky (nad rámec bežných odôvodnených potrieb detí) na ich starostlivosť matka neuviedla.
Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. (§ 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (§ 65 ods.1 zák. o rodine)
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zák. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda
pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k úprave výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom, keďže došlo k podstatnej zmene pomerov, najmä na strane maloletej Simony, ktorá od marca býva u svojej matky. V tejto otázke (zmeny zverenia dieťaťa matke), nevznikol medzi rodičmi žiadny spor, nebol zistený žiadny dôvod, pre ktorý by maloletá nemala ostať v starostlivosti matky a preto súd s prihliadnutím aj na výpoveď maloletej pred psychológom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke. Výšku vyživovacej povinnosti otca súd určil s prihliadnutím na vek detí a z neho vyplývajúce všeobecné (základné) odôvodnené potreby dieťaťa v danom veku. Za primerané základným odôvodneným potrebám detí a bežným výdavkom na deti, s prihliadnutím na zárobkové pomery rodičov (aj návrh otca) súd určil čiastky 100 a 80 eur mesačne (keďže v zhode s ustálenou rozhodovacou praxou na výživné možno počítať až s 20 až 25% čistého príjmu výživou povinného rodiča), určená čiastka postačuje na zabezpečenie potrieb detí a na pokrytie výdavkov potrebných v súvislosti so starostlivosťou o deti.
Výživné otcovi súd určil spätne - od podania návrhu, keďže neboli súdu preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali určenie výživného v skoršom období. Otcovi do konca mája (výživné za mesiac máj už bolo splatné) takto na určených čiastkach výživného vznikla povinnosť v sume 2x 100 a 2x 80 eur (apríl, máj 2013) + 12 dní za mesiac marec 2013 (100/31 dní x 12 dní a 80 eur/31 dní x 12 dní), ktorý dlh je povinný zaplatiť v splátkach splatiť v splátkach spolu s bežným výživným. Výšku splátok súd určil tak, aby boli zvládnuteľné otcom, ale dlh v záujme detí zároveň v čo najkratšom možnom čase uhradený.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995
Z. z. (Exekučný poriadok).