Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoZm-6-2023.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému 1/ P&J Invest, s.r.o., Poľovnícka 100/22, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 591 261, 2/ A. B., trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C., o zaplatenie 12.089,20 EUR s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/161/2015-83 zo dňa 17.6.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/161/2015-83 zo dňa 17.6.2021 v napadnutom výroku III. a súvisiacom výroku IV. z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/161/2015-10 zo dňa 16.7.2015 voči žalovanému 2/ v zmenkovej sume 836,- EUR, úroku 6% ročne zo sumy 1.257,- EUR od 29.1.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmene vo výške 4,19 EUR ponecháva v platnosti. Táto povinnosť žalovaného 2/ zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi na základe zmenkového platobného rozkazu č.k. 3Cbzm/161/2015-10 zo dňa 16.7.2015 poskytne žalovaný 1/. Druhým výrokom súd zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/161/2015-10 zo dňa 16.7.2015 voči žalovanému 2/ zrušil v zmenkovej sume 6.408,- EUR, úroku 6% ročne zo sumy 6.408,- EUR od 29.1.2015 do zaplatenia a zmenkovej odmene vo výške 14,04 EUR a v tejto časti konanie zastavil. Tretím výrokom súd vo zvyšku zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/161/2015-10 zo dňa 16.7.2015 voči žalovanému 2/ zamietol a štvrtým výrokom priznal žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 42,88%.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.3.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 12.089,20 EUR s prísl. z dôvodu, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovaným 1/ dňa 8.7.2014, znejúcej na zmenkovú sumu 12.089,20 EUR, splatnej dňa 28.1.2015 a k žalobe pripojil prvopis zmenky. Súd vydal zmenkový platobný rozkaz dňa 16.7.2015, ktorý voči žalovanému 1/ nadobudol právoplatnosť dňa 18.9.2015. Žalovaný 2/ podal námietky, v ktorých uviedol, že žalovaný 1/ si zobral pôžičku vo výške 4.000,- EUR, ktorú potvrdil ako konateľ zmenkou, pri podpisovaní bol zavedený a nebol oboznámený s jej výškou, úrok predstavuje vyše 200% čo je úžera v rozpore s predpismi SR, žiadal o rozpis nákladov a vysvetlenia žalovanej sumy. Žalobca uviedol, že ide o revolvingovú zmluvu č. 196518-27034 zo dňa 8.7.2014, kde žalovaný 2/ vystupoval ako spoludlžník, uvedený vzťah bol podnikateľský, keďže veriteľom a dlžníkom boli obchodné spoločnosti, nič nemení na tejto skutočnosti, že žalovaný 2/ je fyzická osoba ako spoludlžník. Žalovaní neplnili svoje peňažné záväzky, teda splátky riadne a včas, preto bolo pristúpené k vyplneniu blankozmenky v súlade s bodom 5.3 a 5.4 revolvingovej zmluvy, pričom zmenková suma 12.089,20 EUR zahŕňa zvyšok úveru 7.456,- EUR (okamžitá splatnosť nastala podľa
bodu 12.3 zmluvy a výšku zmluvných pokút v sume 421,- EUR a 4.212,- EUR), to taktiež podľa zmluvy. Zároveň vzal žalobu späť v zmenkovej sume 6.408,- EUR z dôvodu, že žalovaný po splatnosti zmenky uhradil 2.196,- EUR a suma 4.212,- EUR zodpovedá zmluvným sankciám. Vyjadril sa aj ku kauzálnemu vzťahu zabezpečené zmenkou v tom smere, že ide o podnikateľský úver.
3. Súd prvej inštancie z prvopisu zmenky, odkazujúcej na číslo zmluvy 196518-27034 zistil, že ju žalovaný 1/ vystavil v Bratislave dňa 8.7.2014 a zaviazal sa zaplatiť na rad žalobcu dňa 28.1.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 12.089,20 EUR, bez protestu. Žalovaný 2/ vystupoval na zmenke a podpísal ju ako zmenkový ručiteľ aval. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len „zmenkový zákon“) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Z listinných dôkazov mal súd za preukázané, že zaviazanosť žalovaného 2/ zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere č. 196518-27034, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným 1/, s uvedením Obchodného registra OS BA I. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 7.7.2014 žalovaný 1/ uviedol účel čerpania úveru - preklenovací. Zabezpečenie blankozmenkou bolo dojednané v bodoch 5.2. až 5.6. zmluvy, obsahom ktorých je aj dohoda oprávňujúca na vyplnenie blankozmenky. Žalovaný 2/ namietal, že výška zmluvnej odmeny predstavujúca úroky, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1 zmluvy dojednaná zmluvná odmena vo výške 4.424,- EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán sa v zmysle bodu 9.1 zmluvy započítali ku dňu poskytnutia úveru a to tak, že proti pohľadávke žalovaného za poskytnutie úveru vo výške 8.424,- EUR sa započítala pohľadávka žalobcu na zmluvnú odmenu vo výške 4.424,- EUR.
4. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania je zaplatenie zmenky, ale keďže zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy a žalobca je prvým majiteľom zmenky, má žalovaný ako vystaviteľ vlastnej zmenky právo v zmysle čl. I. § 17 zmenkového zákona, vznášať kauzálne námietky bez toho, aby preukázal, že žalobca konal pri nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Námietka spochybňujúca výšku úroku, t.j. odmeny za poskytnutie úveru, dojednanej medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o úvere, patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so skutočnosťou, že sa odmena (úrok) stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca vyplatil žalovanej len rozdiel 4.000,- EUR. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému 1/ ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 8.424,- EUR a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 468,- EUR podľa splátkového kalendára. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu 4.424,- EUR, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1. započítali ku dňu poskytnutia úveru, takže žalobca v skutočnosti žalovanej vyplatil len sumu 4.000,- EUR.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanému 1/ peňažné prostriedky len vo výške 4.000,- EUR. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 4.424,- EUR z úveru 8.424,- EUR pri dobe splácania 18 mesiacov predstavuje 19,40%, ale z úveru 4.000,- EUR, ktorý bol reálne vyplatený žalovanému 1/, už takýto úrok predstavuje 73,73% ročne pri dobe splácanie 18 mesiacov, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. Podľa súdu si žalobca bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v článku 12. úverovej zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru. Súd poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd, s prihliadnutím na obsah zmluvy, najmä jej ustanovení o „nominálnej“ výške
úveru, zmluvnej odmene a vzájomnom započítaní pohľadávok, posúdil dojednanie o zmluvnej odmene ako zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu.
6. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že keďže zmenková suma predstavuje okrem zmluvných pokút aj nesplatenú istinu úveru, do ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej odmeny, mal za to, že uplatňovanie zmenkového nároku zodpovedajúceho výške takto dohodnutej odmeny nepožíva právnu ochranu. Žalobca má tak nárok na zmenkovú sumu len vo výške nesplatenej istiny úveru, ktorý bol skutočne žalovanej poskytnutý, teda bez nároku na zmluvnú odmenu. Žalovaný 1/ celkovo uhradil sumu 3.164,- EUR, z toho po splatnosti 2 196,- EUR. Nakoľko reálne mu bola vyplatená suma 4.000,- EUR, žalovanému 2/ ostávalo uhradiť sumu 836,- EUR, predstavujúcu nesplatenú istinu úveru, pričom žalobca do zmenkovej sumy po zohľadnení čiastočného späťvzatia žaloby v sume zodpovedajúcej časti zmluvných sankcií, zahrnul aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 421,- EUR. Súd teda dospel k záveru, že žalobca má nárok na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1.257,- EUR (836,- EUR, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom 4.000,- EUR a uhradenou sumou vo výške 3.164,- EUR + 421,- EUR), a preto žalobcovi vyhovel v tejto časti. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol tak, že konanie v časti zmenkovej sumy 6.408,- EUR a zodpovedajúcemu úroku 6% ročne a zodpovedajúcej zmenkovej odmene zastavil. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že v konečnom dôsledku mal žalovaný úspech vo výške 71,47% (v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalobcu) a neúspech vo výške 28,56% (v časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre zavinenie žalovaného a v časti, v ktorej bolo vyhovené žalobe). Pomerný úspech žalovaného tak predstavuje 42,88%.
7. Proti výroku III. a IV. rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a poukázal na to, že v rámci svojej argumentácie súd prvej inštancie vychádza z toho, že žalobca poskytol žalovanému 1/ reálne sumu 4.000,- EUR a túto sumu následne dáva do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 4.424,- EUR, v dôsledku čoho vyvodil záver o ročnom úroku 73,73 %. Má za to, že takéto posúdenie veci je nesprávne a nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. V zmluve o revolvingovom úvere č. 196518-27034 je v bode 1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 8.424,- EUR. Zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 Zmluvy a následné vyplatenie sumy 4.000,- EUR na účet žalovaného 1/. Ročný úrok potom správne predstavuje 35,01% - vychádzajúc z pomeru úveru 8.424,- EUR a zmluvnej odmeny 4.424,- EUR. V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na to, že záväzok žalovanej splatiť úver bol dohodnutý až na dobu 18 mesiacov. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. K samotnému úkonu započítania na doplnenie uvádza, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv na rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovaných, pretože boli povinní platiť žalobcovi výšku úveru a úrok vo forme zmluvnej odmeny. Po započítaní bola povinnosť platiť dlh znížená len na výšku úveru, keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená. V prípade neexistencie dohody o započítaní by teda žalovaní boli povinní platiť úver spolu úrokom vo forme zmluvnej odmeny. V každom prípade je však základná povinnosť žalovaných platiť úver s úrokom jednoznačná a nesporná. Žalobca ďalej v odvolaní k úrokom uviedol, že úprava zmluvy o úvere v Obchodnom zákonníku sa od úpravy zmluvy o pôžičke teda významne líši tým, že ustanovenie § 502 ods. 1 priznáva veriteľovi právo požadovať úroky aj vtedy, ak nie je ich výška v úverovej zmluve dojednaná alebo, ak výška úrokov prevyšuje najvyššiu prípustnú hodnotu úrokov. Zakotvuje tiež (v poslednej vete) výslovne i riešenie situácie vzniknuté tým, že strany dojednajú v úverovej zmluve úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona. Takáto úprava pre vzťahy založené úverovou zmluvou uzavretou podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka posilňuje princíp obsahovej oddeliteľnosti tej časti právneho úkony (zmluvy o úvere), ktorá sa týka úrokov. Zákon výslovne uvádza, že v prípade úrokov vyšších než sú podľa zákona alebo na základe zákona, má dlžník povinnosť platiť úrok v najvyššie prípustnej výške. Právna úprava teda jednoznačne vylučuje záver o neplatnosti dojednania o úrokoch. Uvedené súd prvej inštancie nerešpektoval, a preto po právnej stránke dospel k nesprávnemu záveru o neplatnosti dojednania o úrokoch (v prejednávanej veci predstavujúcej zmluvnú odmenu). V kontexte s argumentáciou žalobcu poukazuje aj na právny názor judikovaný v podobnej právnej veci rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4CoZm/31/2018-115 zo dňa 11.4.2019. Nesúhlasí tiež s posúdením súdu prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej odmene je výkonom práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka, a teda nepožíva právnu ochranu. Je toho názoru, že podľa § 265 Obchodného zákonníka zásady poctivého obchodného
styku možno aplikovať len na výkon práva a nie na právny úkon ako taký (v tomto prípade dojednanie o zmluvnej odmene). Žalobca v nadväznosti na uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná uplatnené právo v zamietnutej časti (výrok III.) a teda zmenkový platobný rozkaz č.k. 3CbZm/161/2015-10 zo dňa 16.7.2015 voči žalovanému 2/ vo zvyšku ponechá v platnosti, a súčasne prizná žalobcovi voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania.
8. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný 2/ písomne nevyjadril.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti je dôvodné.
10. Podľa § 389 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Zo zmenky vystavenej dňa 8.7.2014 v Bratislave vyplýva, že sa jedná o zmenku zabezpečovaciu, ktorá sa viaže k Zmluve o revolvingovom úvere č. 196518-27034 a plní funkciu zabezpečenia pohľadávky z tejto zmluvy. Dôkazom je samotná zmenka, kde je uvedené na jej ľavej časti zmluva č. 196518-27034, a z ktorej súd zistil, že sa žalovaný 1/ zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 28.1.2015 v Bratislave zmenkovú sumu 12.089,20 EUR, bez protestu. Žalovaný 2/ zmenku podpísal ako zmenkový ručiteľ-aval.
13. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal najmä z toho, že žalobca poskytol žalovanému 1/ reálne sumu 4.000,- EUR a túto sumu následne dáva do pomeru so zmluvnou odmenou (úrokom) vo výške 4.424,- EUR, v dôsledku čoho vyvodil záver o ročnom úroku 73,73%.
14. Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie, odôvodnenia Rozsudku, odvolania, dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok je v rozsahu podaného odvolania potrebné zrušiť, najmä z nižšie uvedených dôvodov:
15. Súd prvej inštancie poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti, za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Keďže zmenková suma predstavuje okrem zmluvných pokút aj nesplatenú istinu úveru, do ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej odmeny, súd mal za to, že uplatňovanie zmenkového nároku zodpovedajúceho výške takto dohodnutej odmeny nepožíva právnu ochranu. Žalobca mal tak nárok na vyplnenie zmenkovej sumy len vo výške nesplatenej istiny úveru, ktorý bol skutočne žalovanému 1/ poskytnutý, teda bez nároku na zmluvnú odmenu podľa bodu 4 zmluvy (úroky za poskytnutie úveru vo výške 4.424,00 eur).
16. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovanými sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah a teda žalovaný 2/ nemá postavenie spotrebiteľa, pričom odkazuje na odôvodnenie Rozsudku súdom prvej inštancie, s ktorým sa v tejto časti plne stotožňuje.
17. Súd prvej inštancie mal správne za preukázané, že zmenka kryje kauzálny vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti žalovaného 1/. V spornom obchodno-záväzkovom vzťahu sa zmluvné strany dohodli na odmene za poskytnutie úveru, ktorá sa rovná zmluvným úrokom dohodnutým fixnou sumou 4.424,00 eur, ktorá presahuje reálne poskytnutú sumu úveru 4.000,- eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku
obchádzania zákona ako aj porušovania pravidiel poctivého obchodného styku, žalobca nemá nárok na zmluvnú odmenu (zmluvné úroky). Námietka spochybňujúca výšku úroku, t.j. odmeny za poskytnutie úveru, dojednanej medzi žalobcom a žalovanými v zmluve o úvere, patrí k tzv. kauzálnym námietkam. Súd sa preto musel vysporiadať so zmluvným dojednaním, podľa ktorého sa odmena stala splatnou už ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená bola započítaním vzájomných pohľadávok, v dôsledku čoho žalobca poskytol žalovanému 1/ iba sumu 4.000,- eur.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu je na rozhodnutie v spore potrebné sa riadne vysporiadať s čiastočnou neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere a riadne špecifikovať nárok žalobcu z úverovej zmluvy (vyčísliť), pričom je vylúčená absolútna neplatnosť celej zmluvy o revolvingovom úvere pre obchádzanie zákona podľa § 39 OZ a úver nemožno považovať za bezpoplatkový a bezúročný.
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Podľa § 499 Obchodného zákonníka: Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
21. Podľa § 502 Obchodného zákonníka: (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.(2)Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
22. Podľa § 503 Obchodného zákonníka: (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
23. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka: Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.
24. Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
25. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka: Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
26. Podľa § 267 Obchodného zákonníka: (1) Ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona. (2) Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 49 Občianskeho zákonníka. (3) Ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy dohoda o voľbe práva alebo tohto zákona (§ 262) alebo dohoda o riešení sporu medzi zmluvnými stranami, tieto dohody neplatné iba v prípade, že sa na ne vzťahuje dôvod neplatnosti. Neplatnosť týchto dohôd sa naopak netýka neplatnosti zmluvy, ktorej sú súčasťou.
27. Podľa § 49 Občianskeho zákonníka: Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka: Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
30. Podľa § 41a Občianskeho zákonníka: (1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. (2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
31. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka: (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
33. Podľa § 389 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
34. Zmluvou o revolvingovom úvere sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému 1/ ako dlžníkovi na účely výkonu podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 8.424,- EUR (4.000,- + 4.424,- EUR) a dlžník sa zaviazal úver splatiť v 18 mesačných splátkach po 468,- EUR. Súčasne sa dlžník v bode 4.1 zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú odmenu vo výške 4.424,- EUR, ktorá predstavuje úroky z poskytnutého úveru. Odmena (zmluvné úroky) mala byť splatná ku dňu poskytnutia úveru a zaplatená započítaním. Vzájomné pohľadávky zmluvných strán (úver 8.424,- EUR a odmena 4.424,- EUR) sa v zmysle bodu 9.1. sa mali započítať ku dňu poskytnutia úveru, čiže žalobca v skutočnosti žalovanému 1/ vyplatil sumu 4.000,- EUR s tým, že žalovaní mali splácať 8.424,00 EUR (468,- EUR x 18 splátok = 8.424,- EUR). Žalovaní pri poskytnutí sumy úveru 4.000,- EUR neurobili úkon smerujúci k ukončeniu zmluvy, istinu 4.000,- EUR si žalovaný 1/ ponechal, t.j. boli uzrozumení s tým, že v zmysle uzatvorenej zmluvy im bol reálne poskytnutý úver v sume nie 8.424,- EUR, ale iba 4.000,- EUR s čím boli uzrozumení, keďže od úverovej zmluvy neodstúpili.
35. Reálnym logickým dôsledkom a cieľom zmluvných dojednaní je (v dôsledku nastavenia splatnosti odmeny a započítania pohľadávok), že žalovaní mali v splátkach splácať sumu, ktorá pozostáva zo sumy 4.000,- EUR a sumy 4.424,- EUR (ktorej výška zodpovedá odmene/zmluvným úrokom).
36. Zo zmluvných dojednaní je teda zrejmé, že splatnosť odmeny a započítanie nároku na odmenu mali byť nastavené tak, aby bolo dôvodné reálne poskytnúť žalovanej iba sumu 4.000,- EUR a úročiť ju úrokmi z omeškania vo výške 4.424,- EUR, pri vytvorení „právnej konštrukcie“, podľa ktorej by mala „nominálna“ výška úveru dosahovať 8.424,- EUR, taký výklad zmluvných ustanovení (pri skutočnom vyplatení 4.000,- EUR) však môže nadobúdať znaky simulovaného/disimulovaného právneho úkonu podľa § 41a OZ. Pri simulácii v práve ide o vedomú nezhodu skutočnej vôle a urobeného prejavu, ktorá vedie k neplatnosti právneho úkonu. Naopak, disimuláciou sa simulovaným úkonom zastiera iný právny úkon mienený vážne.
37. V prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu (obchádzanie zákona podľa § 39 OZ), sú zmluvné strany povinné (§ 451, § 458 ods. 1 OZ) si navzájom vydať prijaté plnenia. Absolútna neplatnosť celej zmluvy (právneho úkonu) prichádza do úvahy, ak nie sú splnené zákonné podmienky podľa § 41 OZ pre čiastočnú neplatnosť.
38. Ak by sme pripustili absolútnu neplatnosť celej zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je súdom skúmaná ex offo a má účinky ex tunc, s povinnosťou vydať si vzájomné plnenia, klienti nebankových poskytovateľov úverov by boli značne zvýhodnení oproti klientom bánk a ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov by nebola spravodlivá v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP. Nebankové úvery sú zvyčajne poskytované klientom s nižšou finančnou spoľahlivosťou, príp. bez náležitého preukázania schopnosti splácať úver a preto je také poskytnutie úveru spoplatnené vyššou sumou ako v prípade bankových úverov, ktoré sú regulované a poskytované pri preskúmavaní finančnej spoľahlivosti klientov. Nebankový poskytovateľ úveru znáša vyššie riziko nesplatenia poskytnutého úveru. V dôsledku neplatnosti celej zmluvy o úvere by sa mal reálne poskytnutý úver stať bezpoplatkovým a bezúročným (§ 458 ods. 1 OZ), čo je v rozpore s účelom poskytovania nebankových úverov podnikateľom na podnikateľské účely, ako aj skutkovým stavom (vôľou strán), keďže žalovaní istinu 4.000,- EUR prijali . V tomto spore sú obe zmluvné strany podnikateľmi a teda je dôvodné od nich požadovať určitú mieru odbornej spôsobilosti. Ak žalovaní prijali sumu 4.000,- EUR, je zrejmé, že si boli vedomí, že ju prijímajú na základe zmluvy o revolvingovom úvere, od ktorej neodstúpili (ani inak neukončili trvanie zmluvy), ale časť svojho zmluvného záväzku plnili. Žalovaní teda akceptovali poskytnutie úveru vo výške 4.000,- EUR a túto sumu s príslušenstvom následne splácali. Vôľa zmluvných strán poskytnúť a prijať 4.000,- EUR bola naplnená, sporná zostala platnosť dojednania odplaty za poskytnutie úveru (zmluvné úroky), pričom je potrebné vychádzať z odplatnosti zmluvy o úvere medzi podnikateľmi, najmä z ust. § 502 OBZ.
39. Dojednania odplaty vo výške 4.424,- EUR za poskytnutie úveru na 18 mesiacov, pri reálnom vyplatení sumy 4.000,- EUR je neprimerane vysoké, avšak oprávnenosť odplaty nebola súdom prvej inštancie vyčíslená, keďže súd prvej inštancie dospel pri k záveru, že žalobca má nárok iba na istinu, nie aj na úroky.
40. Pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právnych úkonov, súd ju skúma ex offo a to aj v prípade čiastočnej neplatnosti. Úlohou súdu prvej inštancie teda bolo zistiť výšku oprávnenej odplaty za poskytnutie úveru, nakoľko úver sa nestáva bezpoplatkovým a bezúročným. Odplatnosť úveru musí byť obvyklá (§ 502, § 499 OBZ), nie v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ) a zohľadňujúca riziko poskytovania nebankových úverov klientom, ktorí zvyčajne podmienky pre poskytnutie úveru s ohľadom na ich finančnú spoľahlivosť nespĺňajú. Domáhanie sa úrokov z omeškania zo sumy 8.424,- EUR však podľa názoru odvolacieho súdu, pri vyplatení 4.000,- EUR, nie je v súlade s dobrými mravmi ani zásadami poctivého obchodného styku, pričom dojednanie nominálnej výšky úveru 8.424,- EUR podľa názoru odvolacieho súdu iba zastiera, že skutočná výška úveru je 4.000,- EUR s možnosťou splácať neprimerane vysoké zmluvné úroky (odplatu) vo výške 4.424,- EUR.
41. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, z ktorej vyplýva, že skutočná výška úveru je 8.424,- EUR, keďže nárok na odmenu mal byť uspokojený započítaním. Simuláciou/disimuláciou právneho úkonu sa súd prvej inštancie nezaoberal a neplatnosť právneho úkonu vymedzil iba zmätočne s odkazom na § 265 OBZ a obchádzanie zákona ( §39 OZ). V súlade s § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť a preto je úlohou súdu prvej inštancie sa náležite vysporiadať s čiastočnou neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere, pokiaľ ide o nárok uplatňovaný žalobou nad rámec istiny úveru (4.000,- EUR) a v spore opätovne rozhodnúť, t.j. vyčísliť nároky žalobcu v súvislosti s poskytnutím úveru vo výške 4.000,- EUR na podklade zmluvy o revolvingovom úvere a platnej právnej úpravy, ako aj nároky žalobcu v súvislosti so splácaním obvyklej odplaty za poskytnutie úveru a stanovením jej výšky v súlade s vyššie uvedeným.
42. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Keďže o trovách konania sa rozhoduje v konečnom rozhodnutí podľa § 262 CSP, odvolací súd zrušil aj súvisiace výroky o trovách konania.
43. Podľa § 396 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
44. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).