Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-153-2012.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/386/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi: Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. Č..X, za účasti vedľajšieho účastníka: OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská 13, Košice, zast. advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK Košice, Stará Baštova 2 o zaplatenie 331,94 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu vo výške 68,38 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 331,94 eur s príslušenstvom so zákonným úrokom od 11.4.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil.
Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane odporcu vstúpil dňa 4.7.2012, navrhol návrh zamietnuť.
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľ Slovak Telecom a.s. uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení podľa zák.č. 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách, a to č. XXXXXXX. Povinnosťou odporcu bolo okrem iného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinnosti voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporcovi vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporca postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Právny predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur vyúčtoval odporcovi faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou dňa 11.4.2009.
Za účelom preukázania svojich tvrdení a oprávnenosti svojho nároku predložil súdu faktúru č.XXXXXXXXXX, zmluvu o pripojení č.XXXXXXX a Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických služieb.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinami, ktoré predložil navrhovateľ ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 11.4.2009 súd zistil, že odporcovi bola dňa 22.3.2009 vyúčtovaná zmluvná pokuta v sume 331,94 eur a že je splatná dňa 11.4.2009. Žiadne iné obsahovo na vec sa vzťahujúce skutočnosti z nej nevyplývajú.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nie je ochotný zaplatiť žalovanú sumu, pretože je neprimeraná čo sa týka zmluvnej pokuty. Táto je veľmi vysoká a nikto s nim nedojednával žiadnu zmluvnú pokutu. Pokiaľ by navrhovateľ žiadal priznať sumu z titulu náhrady škody, taktiež nie je ochotný zaplatiť, pretože podľa neho je tento nárok premlčaný. Z toho dôvodu žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že je zamestnaný vo Vodárňach v Košiciach a jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 500,00 eur. Má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom.
Vedľajší účastník navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď ani v návrhu neuvádza ani listinami nepreukázal to, že vôbec vzniklo právo na zmluvnú pokutu či v akom rozsahu a v čom odporca porušil svoje zmluvné povinnosti a navyše sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné pre neprijateľnú zmluvnú podmienku. Túto okolnosť právoplatne judikoval rozsudok Krajského súdu Prešov 2Co/132/2011 zo dňa 23.5.2012, kde práve vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa bolo vyslovené, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku a dodávateľ sa má zdržať jej uplatňovania. Ďalej uviedol, že za predpokladu, ak by navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy 331,94 eur z titulu náhrady škody, znáša námietku premlčania, keďže o jej vzniku ako aj o tom kto za ňu zodpovedá, sa navrhovateľ dozvedel dávno pred vyúčtovaním žalovanej sumy.
Podľa § 5 ods. 1, 2 O.s.p., súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods. 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.1 O.s.p.).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ neuniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu.
V danom prípade navrhovateľ pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu len všeobecné podmienky poskytovania služieb a faktúru č.XXXXXXXXXX, z textu ktorej vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta 331,94 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie
ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná ani to, kedy k porušeniu došlo a pod. Navrhovateľ nepredložil a teda nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa ods. 2 cit. ust., zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo porušenie zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporca neuhrádzal cenu služieb riadne a včas ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.
Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ, na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinnosti sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje, a teda nemožno zistiť za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neurčenej) si ju navrhovateľ účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, príp. až následne identifikovať podľa toho čo je pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide o faktúry č.XXXXXXXXXX (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bol odporca vyzvaný na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého: 2. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
3. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho čo spôsob ich vyjadrenia obvyklé znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho komu bol právny úkon určený.
Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme pri existencií jej platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase spísania zmluvy o úvere) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8.časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku ESD č.C-618/10 vo veci B Espanol de credito contra Joaquin calderon cvamino: vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení súdny dvor 2. pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Čo sa týka zaplatenia sumy 331,94 eur z titulu náhrady škody vedľajší účastník ako aj odporca vzniesli námietku premlčania.
Podľa § 100 ods. 1, 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Ako je vyššie uvedené, premlčacia doba plynie odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz a keďže navrhovateľ faktúrou zo dňa 22.3.2009 vyúčtoval odporcovi sumu 331,94 eur, o vzniku škody sa dozvedel skôr ako dva roky pred podaním návrhu (1.3.2012), preto je jeho nárok premlčaný. Keďže vedľajší účastník aj odporca namietali premlčanie, súd na tieto námietky prihliadol a aj z tohto dôvodu návrh, vrátane príslušenstva, zamietol.
V danom prípade navrhovateľ nebol úspešný a vedľajší účastník pri obrane odporcu splnil svoje poslanie. Odporcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, by podľa § 142 ods.1 O.s.p. prináležala náhrada trov konania ak by mu vznikli, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom, a preto mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v sume 26,56 eur (§ 10 ods.1 s použitím § 14 ods. 3 písm.b/ vyhl.č. 655/2004 Zb., a to za dva úkony právnej služby: prevzatie veci a vyjadrenie k návrhu, 2 x 26,56 eur + 2 x 7,63 eur
režijný paušál, spolu 68,38 eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.