Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoE-115-2013.pdf
PDF · 72.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/115/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného mal. A. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného matkou L.. O. S., bytom U. XXX/X, A. N. proti povinnému L.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/ XXX, A. N., zastúpenému O.. M. B., V. V. G. Y.. - XX, W. D. S., pre výživné, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. februára 2013, č.k. 5Er/1104/2012-22, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že v y h o v u j e námietkam povinného proti exekúcii pre bežné výživné.
Námietky proti exekúcii pre zameškané výživné v sume 230 Eur z a m i e t a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením vyhovel námietkam povinného proti exekúcii. Svoje rozhodnutie odôvodnil konštatovaním, že exekučným titulom v danej veci je rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 01.10.2012, sp.zn. 11P/151/2012, ktorým bol povinný zaviazaný prispievať na oprávneného výživným vo výške 230 Eur mesačne od 01.09.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Zároveň bol zaviazaný zaplatiť zameškané výživné za mesiac september 2012 vo výške 80 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2012. Matka podala 05.11.2012 návrh na vykonanie exekúcie, a to pre zameškané výživné za mesiac november 2013 vo výške 230 Eur a bežné výživné po 230 Eur počnúc mesiacom decembrom 2012, na základe čoho súd vydal dňa 13.11.2012 poverenie pre vykonanie exekúcie. Z výpisov predložených povinným zistil, že povinný uhradil dňa 16.10.2012 oprávnenému sumu 80 Eur ako doplatok zameškaného výživného za mesiac september 2012, dňa 22.10.2012 sumu 230 Eur ako bežné výživné na mesiac november 2012, 14.11.2012 sumu 230 Eur ako bežné výživné za mesiac december 2012 a 04.02.2012 sumu 230 Eur ako bežné výživné za mesiac január 2013. Po preskúmaní námietok povinného a exekučného titulu zistil súd prvého stupňa, že námietky sú dôvodné, keď sa stotožnil s tvrdením povinného, že v čase vyhlásenia rozsudku, dňa 01.10.2012 mal povinný zameškané výživné len za mesiac september 2012, ktoré riadne a včas uhradil. Ďalšia povinnosť platiť výživné, vzhľadom na to, že bol zaviazaný platiť do 15. dňa v mesiaci vopred a vzhľadom na deň vyhlásenia rozsudku mu vznikla až na mesiac november 2012, ktoré taktiež povinný riadne a včas uhradil, o čom predložil i doklad. Vyslovil názor, že vzhľadom na absenciu výroku o zameškanom výživnom za mesiac október 2012 si povinný takto riadne plnil povinnosti uložené rozsudkom a matka maloletého oprávneného má zabezpečený pravidelný príjem na výživu maloletého. Preto dospel k záveru, že námietky povinného sú dôvodné a existujú dôvody, ktoré bránia vo vymáhateľnosti nároku a pre ktoré môže byť exekúcia zastavená.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne. V odvolaní uviedol, že v deň vyhlásenia exekučného titulu t.j. 01.10.2012 mal povinný splnenú vyživovaciu povinnosť od 01.09.2012 iba vo výške 150 Eur a to v mesiaci september, z
čoho vyplýval aj výrok o zameškanom výživnom za mesiac september vo výške 80 Eur. V intenciách rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti od 01.09.2012 mal odporca povinnosť prispieť maloletému na výživu sumou 150 + 80 Eur za mesiac september, 230 Eur na mesiac október, sumou 230 Eur na mesiac november a rovnako v nasledujúcich mesiacoch. Z uvedeného vyplýva, že k 04.11.2012, keď rozsudok nadobudol vykonateľnosť v časti zameškaného výživného, mal povinný uskutočniť platby výživného, a to 80 Eur za mesiac september, sumu 230 Eur na mesiac október, sumu 230 Eur na mesiac november. Aj napriek tomu, že bola stanovená vyživovacia povinnosť prispievať maloletému na výživu po 230 Eur mesačne od 01.09.2012, na mesiac október neprispel na výživu maloletému ničím. Odporca teda vynechal platbu za mesiac október, čo odôvodňuje výrokom o zameškanom výživnom vo výške 80 Eur. Vyslovil názor, že keby povinný nemal povinnosť prispievať sumou 230 Eur na mesiac október 2012 alebo iný mesiac po dátume 01.09.2012, muselo by to byť v rozsudku výslovne špecifikované.
Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že toto uznesenie je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Dôvodom pre vznesenie námietok proti exekúcii v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku sú okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Naviac tak môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. V danej veci povinný uplatnil ako dôvod pre námietky tú skutočnosť, že po vydaní exekučného titulu (rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica o výživnom sp.zn. 11P/151/2012 zo dňa 01.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.10.2012) plnil svoju vyživovaciu povinnosť na oprávneného a aj bežné výživné naďalej pravidelne poukazuje.
Splnenie dlhu, a to aj pokiaľ ide o výživné, sa považuje za zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávneho predpisu, čo znamená, že v prípade, pokiaľ povinný túto svoju povinnosť splní, niet dôvodu na to, aby voči nemu pre ten istý nárok bola naďalej vedená exekúcia. V danom prípade nie je sporné a konštatoval to aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že povinný po doručení exekučného titulu poukázal 16.10.2012 sumu 80 Eur ako zameškané výživné za mesiac september 2012 a ďalej v mesiaci októbri čiastku 230 Eur ako bežné výživné na mesiac november 2012, 14.11.2012 sumu 230 Eur ako bežné výživné za december 2012 a 04.12. čiastku 230 Eur ako bežné výživné na mesiac január 2012.
Z takto nepochybnej skutočnosti tak súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver o tom, že povinný uhradil výživné, spolu so zameškaným výživným riadne a včas, pričom povinnosť zaplatiť výživné za mesiac október mu podľa rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý je exekučným titulom, nevznikla. S týmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje.
Súd, ktorý rozhoduje o výživnom, má povinnosť určiť vždy počiatok trvania vyživovacej povinnosti, čo v danom prípade stanovil dňom 1. septembra 2012. Ku dňu vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia, t.j. ku 01.10.2012 aj správne vyčíslil zaostalé výživné vo výške 80 Eur, pretože povinný v mesiaci septembri uhradil len 150 Eur, hoci podľa citovaného rozsudku vyživovacia povinnosť bola stanovená sumou 230 Eur. Vzhľadom na to, že bol rozsudok vyhlásený 1. októbra 2012, nemal súd prvého stupňa povinnosť určovať spôsob zaplatenia výživného za mesiac október formou osobitného výroku o zaostalom výživnom, ako sa to mylne domnieva povinný. Povinný začal s pravidelným platením výživného vo výške 230 Eur mesačne v mesiaci októbri 2012, avšak s označením, že ide o výživné za mesiac november a v nasledujúcom mesiaci, že ide o výživné za mesiac december atď. Nebolo tak zaplatené výživné za mesiac október 2012 v sume 230 Eur, v dôsledku čoho v tomto rozsahu bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dôvodne.
Námietky povinného proti exekúcii na vymoženie uvedenej sumy preto mali byť zamietnuté ako neopodstatnené.
V zostávajúcej časti, t.j. pokiaľ podal povinný námietky aj proti exekúcii pre bežné výživné za nasledujúce mesiace, bolo potrebné námietkam vyhovieť, pretože bolo nepochybne preukázané, že v nasledujúcich mesiacoch povinný pravidelne plnil vyživovaciu povinnosť v súdom stanovenej výške.
Krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .