Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/479/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Š. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, J. I. 2/ L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. R. XX, P. - Ľ.. Š. - T., X., 3/ N.. P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, X., všetci zastúpení: JUDr. Sabína Gečeová, advokátka, Popradská 80, P. O. Box 59, Bratislava, proti odporcovi: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX W., X. X, Rakúska spolková republika, zastúpený: JUDr. Eugen Klimo, advokát, Vysoká 31, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd určuje, že spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Nové Košariská a to parcela registra „E“ č. XXX o výmere 5.420 m2, druh pozemku orná pôda a parcela registra „E“ č. XXX o výmere 2.435 m2, druh pozemku orná pôda je Š.O. T., narodený dňa XX.XX.XXXX v podiele 6/16 k celku a L. T., narodený XX.XX.XXXX v podiele 4/16 k celku.

Súd určuje, že spoluvlastnícky podiel 6/16 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Nové Košariská a to parcela registra „E“ č. XXX o výmere 5.420 m2, druh pozemku orná pôda a parcela registra „E“ č. XXX o výmere 2.435 m2, druh pozemku orná pôda, patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. T., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľom 1/, 2/, 3/ trovy konania za zaplatené súdne poplatky v sume 132,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.167,93 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom domáhali, aby súd určil, že spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Nové Košariská a to parcela registra „E“ č. XXX o výmere 5.420 m2, druh pozemku orná pôda a parcela registra „E“ č. XXX o výmere 2.435 m2, druh pozemku orná pôda je Š. T., narodený dňa XX.XX.XXXX v podiele 6/16 k celku a L. T., narodený XX.XX.XXXX v podiele 4/16 k celku ako aj, že spoluvlastnícky podiel 6/16 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Nové Košariská a to parcela registra „E“ č. XXX o výmere 5.420 m2, druh pozemku orná pôda a parcela registra „E“ č. XXX o výmere 2.435 m2, druh pozemku orná pôda, patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. T., zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Navrhovatelia žiadali náhradu trov konania.

Návrh odôvodnili tým, že podľa Prídelovej listiny a Výmeru o vlastníctve pôdy z 09.01.1958 a zo dňa 22.08.1948 pod č. 3014/48-1 na meno Y.B. T. a manželka H. rodená R., bytom B. W.Á. X a podľa dedičského rozhodnutia po prídelcoch

č. D 7375/93 a č. D 7376/93 vlastníkmi nehnuteľností parcely č. XXX, druh roľa o výmere 5.420 m2 a parcela č. XXX, druh roľa o výmere 2.435 m2 v katastrálnom území Nové Košariská sú dedičia syn Y. T. v podiele 6/16, syn (navrhovateľ) Š. T. v podiele 6/16, vnuk L. T. v podiele 4/16 k celku. Dedič Y. T. T.. zomrel a jeho dedičský podiel zdedila jeho dcéra N.. P. T. (D528/98). Spoluvlastníctvo k pozemkom nebolo zapísané z dôvodu, že predmetné pozemky prededil odporca na základe rozhodnutia po svojej starej matke O. H., rodenej I., ktorej bol ale všetok majetok ku dňu 01.03.1945 skonfiškovaný a preto nemohol byť predmetom dedenia.

Odporca sa písomne k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením rozhodnutia č. 949/1946.I., Prídelovej listiny z 09.01.1958, Výmeru o vlastníctve pôdy č. 3014/48-1., uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 7376/93, uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 7375/93, osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 528/98, uznesenia Okresného súdu Bratislava - vidiek sp .zn. , listu vlastníctva č. XXXX, nájomnej zmluvy z 14.01.1998, nájomnej zmluvy č. 25099, pozemkovoknižnej vložky č. 66, identifikácie parciel č. XXX/XXX/XX, ostatného obsahu spisu potrebného pre rozhodnutia a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Právna zástupkyňa navrhovateľov na pojednávaní uviedla, že zápisy do pozemkovoknižnej vložky mali len deklaratórny charakter, nakoľko dňom vzniku vlastníctva sa považovalo vydanie výmerov o vlastníctve alebo prídele do vlastníctva. Konfiškačné rozhodnutie bolo doručované v zmysle tohto rozhodnutia aj O. H.. K vydržaniu nehnuteľností môže dôjsť iba na základe dobromyseľnej, nepretržitej a oprávnenej držby, ku ktorej na strane odporcu dôjsť nemohlo, nakoľko dedičské konanie po O. H. nemohlo byť skutočnosťou, od ktorej odporca odvodzuje započatie oprávnenej držby. Poručiteľka ku dňu svojej smrti nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností, preto nemohol odporca platne zdediť niečo, čo poručiteľ nevlastnil. Navrhovateľ 1/ po tom, čo v dedičskom konaní vedenom Okresnom súde Bratislava - vidiek D 7375/93 uznesením právoplatným 22.05.1995 zdedil po Y. T. 1 predmetných sporných parciel a v dedičskom konaní vedenom Okresnom súde Bratislava - vidiek D 7376/93 uznesením právoplatným 22.05.1995 zdedil po H. T. 1 predmetných sporných parciel. Po právoplatnosti týchto uznesení navrhovateľ 1/ chcel zapísať svoje vlastnícke právo v katastri nehnuteľností, čo kataster nevykonal a uviedol mu, že vlastníkom predmetných parciel je odporca. Katastrálny úrad v Bratislave mal dňa 20.05.1994 pochybnosť o zápise vlastníckeho práva k okrem iných aj parciel zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. 66. Notárka prejednávajúca dedičstvo po poručiteľovi Y. T. a H. T. žiadala Katastrálny úrad Bratislava listom z 27.04.1994 výpisy a identifikácie aj k pozemkovoknižnej vložke č. 66. Z uvedeného považovala, že notár prejednávajúci dedičstvo po poručiteľoch mal riadne osvedčené vlastnícke právo poručiteľov a preto považovala práve dedičské konania, ktorými navrhovatelia prededili sporné nehnuteľnosti za jediné platné. Navrhovateľ 1/ písomne žiadal Okresný úrad, katastrálny odbor v Senci o prevedenie zápisu jeho vlastníckeho práva k sporným parcelám, ktoré skutočnosti sú preukázané listinami založenými v spise. Samotný kataster listom z 09.09.1998 odkázal navrhovateľa 1/ na súd k uplatneniu jeho vlastníckeho práva. Navrhovateľ 1/ sa ujal držby k sporným parcelám vydaním dedičských rozhodnutí, pričom predmetné pozemky boli vložené do družstva niekedy v 50. rokoch rodičmi navrhovateľa 1/, teda odporca nebol držiteľom týchto nehnuteľností. V pozemkovoknižnej vložke č. 66 bolo zapísané vlastnícke právo O.Z. H. v roku 1930, avšak tohto práva bola zbavená rozhodnutím o konfiškácii jej všetkého majetku v roku 1945, ktoré rozhodnutie nebolo vyznačené v pozemkovoknižnej vložke, nakoľko samo konfiškačné rozhodnutie malo konštitutívne účinky. Navrhovatelia napadli držbu pozemkov a to podaním návrhu na kataster na zápis ich oprávnených nárokov titulom dedičských rozhodnutí. Poukázala, že podľa devízový cudzozemec, ktorým je odporca, môže nadobudnúť vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde výlučne dedením, teda nie vydržaním.

Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ na pojednávaní odkázali na prednesené dôvody návrhu právnou zástupkyňou a k veci viac neuviedli.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť, nakoľko namietal platnosť a účinnosť výmerov, o ktoré sa opiera vlastnícke právo Y. T. a jeho manželky H. R.. Podľa nariadenia č. 104/1945 bolo povereníctvo povinné zapísať zmenu vlastníctva v pozemkovej knihe vo vložke č. 66 pre katastrálne územie Nové Košariská. Konfiškačné rozhodnutie malo byť zapísané v pozemkovo knižnej vložke podľa § 13 nariadenia č. 104/1945. K. H. splnil podmienky vydržania týchto nehnuteľností konkrétne parcely č. XXX a XXX, ktoré dobromyseľne a nepretržite užíva od roku 1994 doposiaľ. Uviedol, že dedičské rozhodnutia Okresného súdu Bratislava - vidiek sp. zn. D 7375/93 a D 7376/93 sú nezákonné a parcely č. XXX a XXX nemohli byť predmetom týchto dedičských konaní. Odporca sa rozhodnutím o dedičstve stal vlastníkom týchto nehnuteľností a na základe toho sa stal ich oprávneným držiteľom a užívaním týchto po dobu 10 rokov tieto vydržal. Odporca nehnuteľnosti prenajímal. Notárovi prejednávajúcemu dedičstvo po O. H. neboli známe skutočnosti, že bol majetok skonfiškovaný. Občania Rakúskej republiky mohli na základe Dohody medzi ČSFR a Rakúskom požiadať o náhradu škody, keďže o konfiškácii majetku navrhovateľ nevedel, náhradu škody si neuplatnil. O. H. bola rakúskou občiankou a v žiadnom prípade nebola osobou nemeckej národnosti. Vzhľadom na nesprávny postup konfiškačnej komisie, ktorá svoje rozhodnutie nezapísala do pozemkovoknižnej vložky sa postihnutá O. H. nemohla proti označeniu, že je osobou nemeckej národnosti brániť. Tým, že konfiškačné rozhodnutie nebolo doručené, nemohlo nadobudnú právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe neprávoplatného rozhodnutia potom nemohol byť majetok predmetom prídelu. Odporca ako dedič po svojej starej matke na základe rozhodnutia a počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia dňa 09.12.1994 sa odporca stal oprávneným a dobromyseľným držiteľom predmetných parciel č. XXX, XXX, ktoré od roku 1999 do 2007. Odporca vie preukázať, že od roku 1994 prostredníctvom A. G. ako správcu týchto nehnuteľností, tieto riadne užíval a spravoval. Odporca nezdedil iba tieto sporné nehnuteľnosti, ale aj ďalšie, o ktoré bolo potrebné sa riadne starať, aby nezarastali burinou a pod. Katastrálny úrad od prvého do najvyššieho stupňa sa námietkami navrhovateľov zaoberal a tieto v celom rozsahu zamietli s tým, že ich odkázali na uplatnenie vlastníckeho práva na súd. Namietal platnosť dodatočného prejednania dedičstva po H. a Y. T., nakoľko v tom čase konajúca notárka mala v rukách pozemkovoknižnú vložku č. 66, v ktorej bola ako vlastník predmetných sporných parciel uvedené O. H. ako aj list vlastníctva č. XXXX, na ktorom bol ako vlastník týchto parciel uvedený odporca a napriek týmto skutočnostiam vydala osvedčenie o dedičstve v prospech navrhovateľov.

Odporca na pojednávaní uviedol, že jeho mama o týchto veciach rokovala a dosiahla to, že bola zapísaná do katastrálnej knihy. Čo sa dopočul, tak mu mama povedala, že sa pozemky dajú získať späť podľa nejakého zákona a takým spôsobom to celé potom zrealizovala. On s tým procesom nemal nič spoločné. Nevedel presne kedy to bolo, ale od roku 1994 boli v katastrálnej knihe, on dal splnomocnenie pánovi A. G., ktorý realizoval kontakt s družstvom, aby dostal nájomné. Nevedel presne uviesť, kedy udelil plnomocenstvo G.. Prvá zmluva o nájme pôdy bola z roku 1997. Pred týmto rokom pozemky neužíval, o všetko sa zaujímala jeho mama, ktorá zomrela v roku 1998. Pred rokom 1997 sa žiadnym spôsobom nezaujímal o tieto pozemky. Pán G. vždy prevzal nájomné a odovzdal mu ho. Pravdepodobne tieto pozemky prenajímala pred rokom 1997 jeho matka. Až do roku 2009 dostal zaplatené z nájomnej zmluvy nájomné až do roku 2009 bolo to ročne vyplácané, ale niekedy nezaplatili a zaplatili za dva roky. Výška nájomného bola za celok 2.800 - 3.000,- Sk, neskôr to bolo 50,- € za 1 ha, čo je aj teraz. Nájom bol nepretržitý. Aký doklad predložil družstvu, že je vlastníkom pozemkov pri uzatváraní nájomnej zmluvy uviesť nevedel, pretože to robil jeho splnomocnenec. Nespomenul si, či nájomnú zmluvu podpisoval. Neskôr niektoré podpisoval, ale myslel si, že prvá bola podpísaná splnomocnencom. Predmetné pozemky zdedil od svojej starej mamy, o všetko sa starala jeho mama, otec mu zomrel v roku 1984, ktorý by bol dedičom a on bol dedičom po ňom. Podnet na prejednanie dedičstva po O.Z. H. v roku 1994 dala jeho mama. Nevedel uviesť aký doklad v tomto dedičskom konaní predložili notárke k prejednaniu dedičstva. Vedel o tom, že sa jeho stará matka vysťahovala z územia ČSR v roku 1945. Bola mu známa skutočnosť, že z úradnej moci bolo všetkým osobám, ktoré sa vysťahovali z územia ČSR bol konfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok na území celého štátu. Jeho stará matka a otec mu o týchto veciach vôbec nehovorili, spätne by mal otázky na nich. Z počutia vedel, že sa museli vysťahovať, keď prišli Rusi, ale nemohol to potvrdiť. Nevedel, či tieto skonfiškované pozemky boli prideľované do vlastníctva občanom štátu, alebo či to dostal štát niekto iný. Zmluvu založenú na č. l. 193 podpísal vlastnoručne, nebol si úplne istý, či to bola prvá zmluva, pretože najprv udelil splnomocnenie a prostredníctvom splnomocnenca vykonával všetky úkony boli ním vykonávané. Nevedel preukázať zmluvu, ktorú uzavrel splnomocnenec G. s družstvom Úsvit pred rokom 1998, nemal na to žiadny vplyv. Skutočnosť, že si na tieto pozemky robia vlastnícke nároky navrhovatelia sa dozvedel na základe písomností zo súdu. Pri uzatváraní prvej nájomnej zmluvy s družstvom nemal vedomosť, že tieto pozemky boli vnesené do družstva právnymi predchodcami navrhovateľov, až z tejto žaloby sa dozvedel, že si niekto nárokuje vlastnícke právo na tieto pozemky. Po obdržaní žaloby dostal novú nájomnú zmluvu bez týchto dvoch pozemkov, avšak bol názoru, že pokiaľ nerozhodne súd, je naďalej ich vlastníkom. Takto dostáva o 50,- € ročne menej na nájomnom. Narodil sa v Rakúsku a je občanom Rakúska. Jeho stará matka nadobudla rakúske občianstvo dňa 05.06.1955, otec bol štátnym občanom už v roku 1949. Stará matka sa presťahovala do Kittsee koncom vojny, nevedel to presne, ale vedel potvrdiť, že tam žila až do svojej smrti.

Rozhodnutím Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne č. 949/1946.I. z 18.10.1946 bola O. H., rodená I. podľa § 1 ods. 1 nariadenia považovaná za osobu nemeckej národnosti na základe čoho sa jej majetok podľa § 2 nariadenia ku dňu 01.03.1945 považoval za skonfiškovaný na celom území Slovenska.

Okresný národný výbor v Šamoríne Prídelovou listinou z 09.01.958 pridelil Y. T. a H. R. do vlastníctva parcely č. XX a XX a iný nehnuteľný majetok v celkovej prídelovej cene 37.454 Kčs.

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave dňa 02.08.1948 Výmerom o vlastníctve pôdy pridelil prídelcom Y. T. a manželke H., rodenej R. každému v ideálnej 1 podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenie č. 64/1946 Sb. n. SNR a vyhlášky povereníka pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č. 21/1946 Úr. v. o. a na základe prídelového plánu vypracovaného miestnou roľníckou komisiou v Nových Košariskách, potvrdeného okresnou roľníckou komisiou v Šamoríne a schváleného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy dňa 26.08.1948 do vlastníctva (okrem iných nehnuteľností) v katastrálnom území Nové Košariská vo vložke č. 66 parcelu č. XXX o výmere 0.5420 ha a č. XXX o výmere 0,2435 ha.

Okresný súd Bratislava - vidiek v dedičskom konaní po Y. T., zomrelému dňa XX.XX.XXXX uznesením sp. zn. D 7375/93 schválil dohodu dedičov, na základe ktorej (okrem iného majetku poručiteľa) parcely č. XXX a XXX zapísané vo vložke 66 katastrálneho územia Nové Košariská nadobudli Y. T., narodený XX.XX.XXXX v podiely 3/8, Š. T., narodený XX.XX.XXXX v podiely 3/8 a L. T., narodený XX.XX.XXXX v podiely 2/8 k celku.

Okresný súd Bratislava - vidiek v dedičskom konaní po H. T., rodenej R., zomrelej dňa XX.XX.XXXX uznesením sp. zn. D 7376/93 schválil dohodu dedičov, na základe ktorej (okrem iného majetku poručiteľky) parcely č. XXX a XXX zapísané vo vložke 66 katastrálneho územia Nové Košariská nadobudli Y. T., narodený XX.XX.XXXX v podiely 3/8, Š. T., narodený XX.XX.XXXX v podiely 3/8 a L. T., narodený XX.XX.XXXX v podiely 2/8 k celku.

Osvedčením o dedičstve sp. zn. D 528/98 sa dedičkou po poručiteľovi Y. T. narodenému dňa XX.XX.XXXX, zomrelému dňa XX.XX.XXXX stala N.. P. T..

Okresný súd Bratislava - vidiek v dedičskom konaní po O. H., rodenej I., zomrelej dňa XX.XX.XXXX uznesením sp. zn. rozhodol, že, parcely č. XXX a XXX zapísané vo vložke 66 katastrálneho územia Nové Košariská nadobúda K. H., narodený XX.XX.XXXX v podiely 1/1.

Podľa výpisu listu vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra Senec, pre okres, obec Dunajská lužná, katastrálne územie Nové Košariská sp parcely registra „E“ č. XXX a XXX, druh roná pôda vedené na vlastníka K. H., narodeného XX.XX.XXXX na základe rozhodnutia .

Listom z 27.04.1992, doručeným dňa 27.04.1992, požiadal Š. T. Poľnohospodárske družstvo Úsvit pri Dunaji o zaradenie do oprávnených osôb pri transformácii družstva aj pre parcely č. XXX H. XXX v katastrálnom území obce Nové Košariská.

Zmluvou o prenájme poľnohospodárskej pôdy z 14.01.1998 prenajal K. H. na dobu 10 rokov od 01.01.1998 do 31.12.2007 parcely č. XXX H. XXX.

Zmluvou o prenájme poľnohospodárskej pôdy č. 25099 z 30.09.2011 prenajal K. H. na obdobie od 01.01.2008 do 31.12.2012 parcely č. XXX H. XXX.

Podľa identifikácie parciel č. 320/458/11 sú parcely registra „E“ č. XXX H. XXX evidované na vlastníka K. H.. V súbore registri „C“ je parcela č. XXX evidovaná ako č. XXX/X a parcela č. XXX ako č. XXX/X.

Podľa oddielu B pozemkovoknižnej vložky č. 66 pre kaster Nové Košariská parcely č. XXX H. XXX nadobudla na základe zmluvy O. H. XX.XX.XXXX.

Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 S. n. SNR (ďalej len „nariadenie“) s okamžitou platnosťou a bez náhrady konfiškuje sa pre účely pozemkovej reformy pôdohospodársky majetok na území Slovenska, ktorý je vo vlastníctve:

a) osôb nemeckej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,

b) osôb maďarskej národnosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť,

c) zradcov a nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky akejkoľvek národnosti a štátnej príslušnosti,

d) účastinných a iných spoločností a právnických osôb, v ktorých kapitálovú alebo majetkovú účasť ku dňu 1. marca 1945 prevažne vlastnily alebo maly v držbe osoby nemeckej alebo maďarskej národnosti akejkoľvek štátnej príslušnosti, pokiaľ tieto osoby nepreukážu, že sa činne zúčastnily na protifašistickom boji, alebo osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia ods. 6,

e) účastinných alebo iných spoločností a právnických osôb, ktorých správa zámerne a aktívne slúžila nepriateľskému vedeniu vojny alebo fašistickým účelom. Výnimky z tohto ustanovenia povoľuje Sbor povereníkov.

Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, konfiškácii podliehajú aj podiely na pôdohospodárskom majetku (§ 2), ktorých vlastníkmi sú osoby uvedené v ods. 1.

Podľa § 1 ods. 3 nariadenia, konfiškácii podliehajú aj vlastnícke podiely pôdohospodárskych majetkov rodinných príslušníkov v priamej línii a manžela (manželky) osôb uvedených v ods. 1, pokiaľ boli na nich z týchto osôb prevedené po 29. septembri 1938.

Podľa § 1 ods. 3a nariadenia, konfiškácii podlieha aj ten pôdohospodársky majetok, ktorý bol scudzený osobami, uvedenými v ods. 1 až 3, v čase od 29. septembra 1938 a patrí osobám, vo vlastníctve ktorých by inak nespadal pod konfiškáciu, vyjmúc, že by podrobenie takéhoto majetku konfiškácii nezodpovedalo zásadám slušnosti. Povereník pôdohospodárstva a pozemkovej reformy po dohode s povereníkom vnútra upraví spôsob rozhodovania podľa tohto odseku smernicami, ktoré uverejní v Úradnom vestníku.

Podľa § 1 ods. 7 nariadenia, o tom, ktoré osoby treba považovať za osoby nemeckej či maďarskej národnosti (ods. 5) alebo za zradcov alebo nepriateľov slovenského a českého národa a Československej republiky (ods. 6), či účastinné a iné spoločnosti a právnické osoby spadajú pod ustanovenia ods. 1 písm. d) alebo e), či možno pripustiť výnimky podľa ods. 3 alebo 4, ako i o tom, či sú dané podmienky a či bola zachovaná zásada slušnosti podľa ods. 3a, rozhoduje najneskôr do 30. júna 1948 konfiškačná komisia (v ďalšom texte: Komisia).

Podľa § 1 ods. 10 nariadenia, rozhodnutím Komisie alebo Sboru povereníkov považuje sa majetok za skonfiškovaný podľa ods. 1, 2, 3 alebo 3a dňom 1. marca 1945. Proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť na Najvyšší správny súd sa nepripúšťa.

Podľa § 1 ods. 13 nariadenia, rozhodnutia Komisie, vynesené po dni nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, možno napadnúť odvolaním na Sbor povereníkov do 30 dní po ich vynesení.

Podľa § 6 ods. 1 nariadenia (1) Pôdohospodársky majetok možno prideliť do vlastníctva:

a) deputátnikovi a poľnohospodárskemu robotníkovi vo výmere do 8 ha ornej alebo do 12 ha poľnohospodárskej pôdy, ale najmenej 5 ha ornej pôdy,

b) maloroľníkovi vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 8 ha ornej alebo 12 ha poľnohospodárskej pôdy,

c) maloroľníkovi s mnohočlennou rodinou vo výmere doplňujúcej jeho vlastný pozemkový majetok tak, aby vlastnil spolu najviac 10 ha ornej alebo 15 ha poľnohospodárskej pôdy,

d) robotníkovi, úradníkovi a maloživnostníkovi na stavebné ciele vo výmere najviac 0,5 ha alebo na zriadenie ovocnej záhrady vo výmere najviac 1 ha,

e) absolventom nižších poľnohospodárskych škôl najviac vo výmere do 10 ha ornej alebo do 15 ha poľnohospodárskej pôdy, ak chcú sami hospodáriť,

f) obciam a okresom na verejné ciele,

g) stavebným regulačným a okrem toho iným družstvám, ktoré sú složené z oprávnených uchádzačov podľa písm. a) až c),

h) priemyselným a iným podnikom alebo na ciele prevádzkové a sociálne, ak potreba prídelu je náležite odôvodnená a potvrdená Povereníctvom pre priemysel a obchod, poťažne Povereníctvom pre zdravotníctvo alebo Povereníctvom pre sociálnu starostlivosť.

Podľa § 13 ods. 1 nariadenia pri miestnom národnom výbore, v obvode ktorého je pôdohospodársky majetok skonfiškovaný, vyvolia si uchádzači prípustní podľa § 6 ods. 1 písm. a) až d) miestnu roľnícku komisiu, pozostávajúcu najviac z 10 členov.

Podľa § 13 ods. 2 nariadenia, delegáti miestnych roľníckych komisií vyvolia na schôdzke okresnú roľnícku komisiu pri okresnom národnom výbore, ktorá môže mať najviac 10 členov.

Podľa § 13 ods. 3 nariadenia, miestna roľnícka komisia vypracuje prídelový plán s návrhom na prídelovú cenu a predloží ho na schválenie okresnej roľníckej komisii.

Podľa § 13 ods. 4 nariadenia, Okresná roľnícka komisia preskúma predložené prídelové plány a návrhy na prídelovú cenu a na ich základe vypracuje prídelový plán a rozvrh prídelových cien pre celý okres. Ak nie sú rozpory medzi prídelovými plánmi a návrhmi na prídelovú cenu, predloženými miestnymi roľníckymi komisiami, alebo ak dôjde medzi nimi k dohode, má sa okresný prídelový plán a rozvrh prídelových cien pokladať za konečný, ak je v súhlase s ustanoveniami tohto nariadenia.

Podľa § 17 ods. pozemnoknižné prevedenie prídelu obstará Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy.

Podľa § 27 nariadenia, toto nariadenie platí odo dňa 1. marca 1945; vykoná ho povereník Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu so zúčastnenými povereníkmi.

Pokiaľ ide o preukazovanie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníctva ( ) treba vychádzať zo skutočnosti, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určenie vlastníckeho práva, pretože takéto rozhodnutie súdu môže byť podkladom v konaní o dedičstve, ako aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu vlastníckych práv v katastri nehnuteľností.

Rozhodnutie Konfiškačnej komisie v sídle Okresného národného výboru v Šamoríne č. 949/1946.I. z 18.10.1946 bolo podľa rozdeľovníka doručované aj O. H., rodená I. ako osobe dotknutej rozhodnutím a preto súd nemá pochybnosť o vyvolaní právnych účinkov predpokladaných ustanovením § 1 ods. 10 nariadenia, keď dňom účinnosti zákona sa majetok považoval za skonfiškovaný.

Po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR a nariadenia vlády č. n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Bývalé okresné národné výbory vydávali podľa a prídelové listiny, ktoré mali rovnaké právne účinky. Tieto výmery a prídelové listiny (verejné listiny) boli, a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Podľa obyčajového práva platného na Slovensku do 31. decembra 1950 bolo možné nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnosti, zapísanej do pozemkovej knihy spravidla len vpisom do pozemkovej knihy. Z tzv. intabulačného princípu však existoval celý rad výnimiek. 1. januára 1951 zrušil tento intabulačný systém tým, že vlastnícke právo k nehnuteľným veciam sa nadobúdalo už samou zmluvou ( ) a zápis do pozemkovej knihy mal už len deklaratórny charakter ( ).

Podľa R 281/49 „pridelené nehnuteľnosti sú pôdohospodárskym majetkom konfiškovaným podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. O pozemnoknižnom usporiadaní konfiškovaného nepriateľského majetku ustanovuje § 3 ods. 1 č. 2 zák. č. 90/1947 Sb., že navrhovať pozemnoknižné usporiadanie prísluší pri pôdohospodárskom majetku konfiškovaným podľa nariadenia 104/1945 Sb. n. SNR. Povereníctvu pôdohospodárstva. Záznam vlastníckeho práva patri zrejme pod pojem prevádzania pozemnoknižného poriadku. O pozemnoknižný zápis žiadali prídelci podľa výmeru o vlastníctve pôdy, do ktorého je pojatý celý obsah § 1 ods. 2 nar. č. 104/1946 Sb. n. SNR, o vydávaní výmerov o vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR; podľa tohto ustanovenia je výmer o vlastníctve pôdy verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný pozemnoknižný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídeľcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Z obsahu tohto ustanovenia neplynie, že by nadobúdateľ prideleného konfiškovaného majetku bol oprávnený žiadať sám o pozemnoknižné usporiadanie. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 90/1947 Sb.môže byť nadobúdateľovi prideleného majetku ponechané, aby si o pozemnoknižné usporiadanie zažiadal sám, iba v jednoduchých prípadoch, najmä keď se nemenia držebnostné hranice. Je teda prídeľca pôdohospodárského majetku, konfiškovaného podľa nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR, len vtedy oprávnený žiadať sám o pozemnoknižné usporiadanie, keď mu to bolo povolené osobitým výslovným rozhodnutím Povereníctva pôdohospodárstva. Táto požiadavka je splnená, keď je vkladná listina podľa zák. č. 90/1947 Sb. (prídelová listina alebo výmer o vlastníctve pôdy podľa nar. č. ) opatrená doložkou, že sa pozemnoknižné usporiadanie ponecháva nadobúdateľovi (porov. č. 7 ods. 2 výnosu ministra spravedlnosti č. 45367, č. 13/1947 Věst. min. sprav.). Výmer o vlastníctve pôdy, podľa ktorého prídeľci žiadali o záznam vlastníckeho práva, neobsahuje takúto doložku. Nie sú preto v danom prípade prídeľci legitimovaní žiadať sami o pozemnoknižné usporiadanie a bolo teda treba ich žiadosť o záznam vlastníckeho práva odmietnuť.“

K preskúmateľnosti správnych aktov (výmeru o vlastníctve pôdy) je potrebné uviesť, že všeobecné súdy nie sú oprávnené skúmať ich platnosť či zákonnosť (nejde totiž o právny úkon) mimo rámca správneho súdnictva, ale zásadne len so zreteľom na to, či išlo o akty nulitné (ničotné), teda o akty, ktorých vady sú tak závažné (čo do zápornej kvality vady), že sa neuplatní prezumpcia ich správnosti. Také akty nevyžadujú zvláštny proces na odstránenie vady (alebo aktov samých), ale nikto ich nemusí rešpektovať a od začiatku sa na ne hľadí ako na akty neexistujúce (napr. rozhodnutia bývalého Najvyššieho správneho súdu č. 1457/22, 10303/33). Okrem povinnosti skúmať, či predpokladaný správny akt vôbec je správnym aktom (či nie je paaktom) a či ide o akt vydaný v medziach právomoci príslušného orgánu, sú súdy rovnako povinné zaoberať sa tým, či správny akt nadobudol právoplatnosť a či je vykonateľný (R 220/1950 Zbierky rozhodnutí československých súdov). Pri kategórii aktov, ktoré sú len vecne chybné alebo nezákonné platí prezumpcia ich správnosti, pokiaľ nie sú vymedzeným postupom opravené alebo zrušené a musia byť považované za bezchybné, majú právne účinky a sú pre súdy v zmysle záväzné.

Pokiaľ ide o posúdenie veci samej, z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že právnym predchodcom navrhovateľov Y. T. a jeho manželke H. R. boli výmerom o vlastníctve pôdy z 02.08.1948 číslo 3014/48-1. vydaným Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 104/1946 Sb. n. SNR a podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia vlády č. 64/1946 Sb. n. SNR pridelené sporné nehnuteľnosti každému v jednej polovici. Predmetné rozhodnutie, ktoré je treba charakterizovať ako správny akt, bolo vydané orgánom na to oprávneným v medziach jeho právomoci, je právoplatné a vykonateľné a považuje sa preto za právne perfektné a to bez ohľadu na jeho vecnú správnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom. Aj u predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť, pokiaľ sa nepreukáže, že bolo vymedzeným postupom opravené alebo zrušené. Z obsahu vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by k jeho zrušeniu, v právnych predpisoch ustanoveným postupom, došlo.

Podľa (ďalej len „“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Ako bolo vyššie uvedené, predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

V zmysle ustanovení a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

Podľa Devízový zákon účinný do 30.04.2004 cudzozemec s výnimkou cudzozemca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, môže nadobudnúť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v tuzemsku iba a) dedením, b) pre diplomatické zastúpenie cudzieho štátu za podmienky vzájomnosti,

c) ak ide o nehnuteľnosť nadobúdanú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých iba jeden je cudzozemec, alebo ak má cudzozemec nadobúdať nehnuteľnosť od manžela, súrodencov, rodičov alebo prarodičov; to neplatí, ak sa na nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vzťahuje osobitný predpis, 18b) d) výmenou tuzemskej nehnuteľnosti, ktorú vlastní, za inú tuzemskú nehnuteľnosť, ktorej cena zistená podľa osobitného predpisu 19) neprevyšuje cenu pôvodnej nehnuteľnosti zistenú podľa osobitného predpisu, 19) e) ak má predkupné právo z titulu podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti; 20) to neplatí, ak sa na nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vzťahuje osobitný predpis, 18b) f) ak ide o stavbu, ktorú cudzozemec vystaval na pozemku vo svojom vlastníctve, g) ak tak výslovne ustanovuje osobitný zákon. 21)

Podľa Devízový zákon účinného od 01.05.2004, cudzozemec môže nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tuzemsku s výnimkami podľa odseku 2.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia cudzozemec nemôže nadobudnúť vlastnícke právo a) k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond 19) nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce a k pôde, ktorá tvorí lesný pôdny fond 20) nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce; toto obmedzenie neplatí pre cudzozemca, ktorý je 1. občanom Slovenskej republiky, 2. štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie a má na základe registrácie právo na prechodný pobyt, 21) ak ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond 19) a na ktorej hospodári 21a) najmenej tri roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, b) k nehnuteľnostiam, ktorých nadobúdanie je obmedzené osobitnými predpismi. 21b)

Odporca v konaní argumentoval, že bol oprávneným držiteľom nehnuteľností na základe dedičského rozhodnutia , ktoré v nepretržitej držbe prenajímal poľnohospodárskemu družstvu minimálne počas obdobia desiatich rokov od 01.01.1998 do 31.12.2007. Počas plynutia vydržacej doby však účinný devízový zákon do 30.04.2004 vylučoval nadobúdanie vlastníctva k nehnuteľnostiam vydržaním pričom po vstupe Slovenska do Európskej únie sa právna úprava zmenila, ale vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k pôde, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond nachádzajúci sa za hranicou zastavaného územia obce by odporca ako cudzozemec, musel byť občanom Slovenskej republiky, alebo štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie a má na základe registrácie právo na prechodný pobyt, a na takej pôde hospodári najmenej tri roky po nadobudnutí platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Naplnenie týchto podmienok odporca súdu nepreukázal.

Vo vzťahu k prípadnému vydržaniu nehnuteľností odporcom však bola výrazne spochybnená jeho dobromyseľnosť, že mu vec alebo právo patrí. Vo svojej výpovedi odporca uviedol, že vedel o tom, že sa jeho stará matka vysťahovala z územia ČSR v roku 1945. Bola mu známa skutočnosť, že z úradnej moci bolo všetkým osobám, ktoré sa vysťahovali z územia ČSR bol konfiškovaný všetok pôdohospodársky majetok na území celého štátu. Deklaratórne rozhodnutie dedičského súdu o tom, že je dedičom novoobjaveného (odporcom vnímaného skonfiškovaného majetku) potom nemohlo privodiť dobromyseľnosť, že s vecou disponuje ako s vlastnou.

Z vykonaného dokazovania potom súdu neostalo ako vyhodnotiť navrhovateľmi tvrdený skutkový stav za dôvodný a správny. V zmysle záverov dokazovania potom žiadali navrhovatelia správne určiť, že spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Nové Košariská a to parcela registra „E“ č. XXX o výmere 5.420 m2, druh pozemku orná pôda a parcela registra „E“ č. XXX o výmere 2.435 m2, druh pozemku orná pôda je navrhovateľ 1/ Š. T., narodený dňa XX.XX.XXXX v podiele 6/16 k celku a navrhovateľ 2/ L. T., narodený XX.XX.XXXX v podiele 4/16 k celku.

V dôsledku úmrtia Y. T. ako dediča po jeho rodičoch Y.Á. a H. T., súd určil, že spoluvlastnícky podiel 6/16 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Správou katastra Senec, pre okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie Nové Košariská a to parcela registra „E“ č. XXX o výmere 5.420 m2, druh pozemku orná pôda a parcela registra „E“ č. XXX o výmere 2.435 m2, druh pozemku orná pôda, patrí do dedičstva po poručiteľovi Y. T., zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

O trovách konania súd rozhodol podľa a , a priznal úspešným navrhovateľom náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50 €, návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33,- € a trov právneho zastúpenia podľa , 14, 16, 17 vyhlášky MS SR č. za úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia (á 48,66 € + režijný paušál á 6,31 €), 2. účasť na pojednávaní dňa 02.03.2010 (á 13,87 € + režijný paušál á 7,21 €), 3. účasť na pojednávaní dňa 08.06.2010 (á 55,49 € + režijný paušál á 7,21 €), 4. účasť na pojednávaní dňa 29.06.2011 (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €), 5. zaslanie dokladov na výzvu súdu (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €), 6. zaslanie dokladov na výzvu súdu (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €), 7. účasť na pojednávaní dňa 05.10.2011 (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €), 8. zmena návrhu z 17.10.2011 (á 57,- € + režijný paušál á 7,41 €), 9. účasť na pojednávaní dňa 18.05.2012 (á 58,69 € + režijný paušál á 7,63 €), 10. účasť na pojednávaní dňa 10.10.2012 (á 58,69 € + režijný paušál á 7,63 €), 11. účasť na pojednávaní dňa 08.02.2013 (á 15,02 € + režijný paušál á 7,81 €), 12. účasť na pojednávaní dňa 29.05.2013 (á 15,02 € + režijný paušál á 7,63 €). SPOLU: ..................................................... 638,74 €

Súd nepriznal úkon právnej služby doplnenia petitu žaloby a návrhu predbežného opatrenia z 15.01.2008 ani podaného odvolania voči uzneseniu o zastavení konania z 22.07.2009, nakoľko to podal navrhovateľ 1/ a k zastúpeniu navrhovateľov v konaní došlo na základe plnomocenstva z 20.08.2009 v prípade navrhovateľa 1/ a navrhovateľov 2/ a 3/ až 24.08.2009 (úkon v hodnote 60,44 €).

Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 02.03.2010 v sume 48,08 €, dňa 08.06.2010 v sume 48,08 €, dňa 29.06.2011 v sume 49,40 €, dňa 05.10.2011 v sume 49,40 €, dňa 18.05.2012 v sume 50,84 €, dňa 10.10.2012 v sume 50,84 €, dňa 08.02.2013 v sume 52,04 €, dňa 29.05.2013 v sume 52,04 €. Spolu v sume 401,44 €.

Náhradu cestovných výdavkov a použitie motorového vozidla súd nepriznal nakoľko k ich vyúčtovaniu nebol súdu predložený technický preukaz použitého motorového vozidla ani potvrdenie o cenách pohonných hmôt v deň vykonanie úkonu právnej služby (celkovo v sume 172,49 €).

Podľa vyhlášky MS SR č. ak advokát zastupuje v rovnakej veci v konaní spoločne dve oprávnené osoby alebo viac osôb, odmena sa zvýši o 20% bez ohľadu na počet spoločne zastupovaných osôb.

Z uvedeného preto súd odmenu 638,74 € navýšil o 20%, čo spolu predstavuje sumu 766,49 €. Celkom predstavujú trovy konania sumu 1.167,93 €.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie v o veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia.