Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

0Er/322/2000

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: DEVÍN BANKA a.s., DEVIN BANK, AG (v jazyku nemeckom), DEVIN BANK (v jazyku anglickom), so sídlom Františkánske nám. 8, Bratislava, IČO: 31 326 331, proti povinnému: WEGET, spoločnosť s ručením obmedzeným Bardejov "v likvidácii", so sídlom Hviezdoslavovej 186, Závadka nad Hronom, IČO: 31 737 242, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Lenky Borovskej, Exekútorský úrad Košice, Kováčska 32, Košice, o vymoženie 103 839,11 eur s prísl. a trov exekúcie, takto

rozhodol:

I. N e p r i p ú š ť a zmenu účastníka na strane oprávneného.

II. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

III. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

IV. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov poverením číslo XXXX XXXXXX* zo dňa 06.03.2000 poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského (náhradník – JUDr. Lenka Borovská) vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného vo výške 103 839,11 eur s prísl., a to na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu – Notárskej zápisnice spísanej JUDr. Mariánom Petrom, notárom dňa 29.03.1999, č. Nz 133/99. 2. Tunajšiemu súdu bol dňa 22.11.2010 doručený návrh súdneho exekútora na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, a to na INTERNATIONAL FINANCIAL CONSULTANT, LTD. 3. Súd dňa 09.04.2021 vyzval prvý subjekt z radu postupníkov vymáhanej pohľadávky, či INTERNATIONAL FINANCIAL CONSULTANT, LTD súhlasí so vstupom do konania. Uvedená osoba na výzvu súdu doposiaľ nereagovala. 4. Podľa ustanovenia prvá veta Z.z (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 5. Podľa zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . 6. Podľa Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa . Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou

prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 7. Podľa zákona číslo (ďalej len „“), ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. 8. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. 9. Nakoľko postupník – navrhovaný oprávnený neudelil súdu súhlas so vstupom do konania na strane oprávneného, neboli tým splnené podmienky na pripustenie zmeny účastníka konania, preto súd navrhovanú zmenu nepripustil. Súd z uvedeného dôvodu v zmysle Exekučného poriadku pokračoval v konaní s pôvodným oprávneným. 10. Súd z Obchodného registra zistil, že oprávnený zanikol dňa 06.03.2024 bez právneho nástupcu. Zároveň súd zistil, že povinný zanikol dňa 08.04.2022 bez právneho nástupcu. 11. Podľa Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 12. Podľa Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 13. Podľa Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 14. Podľa (ďalej len „“), spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. 15. Podľa , právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak. 16. Podľa , spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa (ďalej len „“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 18. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 19. Podľa , každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. 20. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 21. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 22. Je nepochybné, že dňom výmazu z Obchodného registra účastníci konania stratili spôsobilosť na práva a povinností, čím zanikla aj ich procesná subjektivita. 23. Okruh účastníkov exekučného konania je vymedzený v ustanovení Exekučného poriadku, podľa ktorého sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. V praxi však nemožno vylúčiť prechod alebo prevod práva, resp. povinností z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu. K prechodu práva, resp. povinností dochádza v zásade univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku). 24. V predmetnej exekúcii bolo potrebné, aby oprávnený ešte pred výmazom (v čase zrušenia spoločnosti) túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie a aby zároveň kvalifikovane navrhol zmenu oprávneného, pričom exekútor by potom podal na súd návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného a následného pokračovania v exekúcii s právnym nástupcom oprávneného, ktorý by so vstupom do konania vyjadril súhlas. 25. Keďže oprávnený zanikol bez právneho nástupcu, nie je možné v konaní ďalej pokračovať, preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Dôvod zastavenia exekúcie súd vzhliadol zároveň v tom, že zánikom povinného bez právneho nástupcu nie je možné ďalej pokračovať v predmetnej exekúcii, nakoľko neexistuje subjekt, na ktorý by po zániku povinného prešla povinnosť, ktorá je predmetom tohto exekučného konania. 26. Podľa Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

27. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 28. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 29. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. 30. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . 31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Súd nepopiera, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie, pri ktorom vystupuje v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou podnikania je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk (odmenu), ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie, toto riziko je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom profesie súdneho exekútora, pričom uvedené riziko nie je možné bezdôvodne prenášať na oprávneného. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983. séria A, č. 70, mutatis mutandis aj , , , rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Mihál proti Slovenskej republike č. 31303 a č. 23360/08, či uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. , v ktorom bolo okrem iného uvedené, že „sťažovateľ funkciu súdneho exekútora a s ňou spojené povinnosti na seba prevzal dobrovoľne. Činnosti, ktoré vykonal sťažovateľ, nevybočovali z bežného rámca povinností súdneho exekútora a mali protihodnotu vo výhodách súvisiacich s jeho profesiou (profesijný monopol na vykonávanie exekúcií).“. 33. Nakoľko v predmetnej veci došlo k špecifickej situácii, kedy bez právneho nástupcu zanikol oprávnený ako aj povinný, nebol v konaní daný subjekt, ktorý by bolo možné v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku zaviazať k úhrade trov konania, pričom s poukazom na vyššie označené rozhodnutia súd rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov ( ).

Proti výroku I. a IV. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).