Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-37-2012.pdf
PDF · 77.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1T/37/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. mája 2013 v trestnej veci obžalovaného A. F., samosudcom JUDr. Ivo Hlucháňom, takto
rozhodol:
Obvinený A. F., nar. XX.. XXXX v R., trvale bytom Y., ul. O. č. XXX/X, okres R., bývajúci na adrese R., R. č. XXXX/XX, bez zamestnania,
j e v i n n ý, ž e
hoci bol ako otec dvoch maloletých detí F., Y., nar. X.X.XXXX a Q., nar. X.X.XXXX, obidve študentky strednej školy, povinný podľa Zákona o rodine prispievať na ich výživu najskôr po 46,46 € mesačne, spolu na obe deti, na základe rozsudku Okresného súdu Pov. Bystrica, sp. zn. 5C 980/96 zo dňa 1.4.1997, právoplatného dňom 24.4.1997, neskôr po 53,10 € mesačne, počnúc mesiacom februárom 2009, na základe rozsudku toho istého súdu, sp. zn. 10P 72/2008 zo dňa 17.12.2008, právoplatného dňom 14.2.2009, vždy do 15. dňa v mesiaci, do rúk matky detí H. F., nar. XX.X.XXXX, bytom R., Ul. X.J. č. XXX/XX, túto povinnosť neplnil ani v mieste bydliska detí, ani na inom mieste a úmyselne sa jej vyhýbal tak, že najskôr nikde nepracoval, potom bol zamestnaný v s. r. o. S. Y., od 17.9.2008 do 7.4.2009, ale zo zárobku pravidelne neprispieval na výživu detí, neskôr nebol opäť nikde riadne zamestnaný, na príslušnom úrade práce evidovaný nebol, dávky sociálneho charakteru nepoberal, ani nepodnikal, prostriedky na vlastnú obživu si zabezpečoval len formou brigád a z nich občas zaplatil z titulu výživného určitú čiastku, čím mu za obdobie od januára 2008 najmenej do konca mája 2013 vznikol dlh na výživnom vo výške 2.396,87 €, lebo časť dlhu uhradil, tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Pov. Bystrica sp. zn. 1T/85/2006 zo dňa 27.4.2006 právoplatného dňom 11.5.2006 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jedného roka, pre výkon ktorého bol zaradený do NVÚ s minimálnym stupňom stráženia, pričom trest vykonal dňa 30.5.2007,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2,3 písm. b), c) Tr. zák., s poukázaním na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák. a
o d s u d z u j e s a z a t o
Podľa § 207 ods. 3 Tr. Zák., za použitia § 38 ods. 2, Tr.zák., s prihliadnutím na § 36 písm. j), l) Tr.zák., na trest 24 / slovom : dvadsaťštyri / mesiacov odňatia slobody nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. Zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na menovaného obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku.
Obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu jak v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní doznal.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne H. F. , oboznámením sa rozsudkami OS Považská Bystrica 5C/980/96, 10P/72/2008, trestným rozkazom OS Považská Bystrica 1T/85/2006 , ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné :
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 29.5.2013 mal v úmysle urobiť vyhlásenie o tom, že je vinný zo skutku,ktorý mu je kladený za vinu. Prokurátor nesúhlasil s prijatím vyhlásenia v dôsledku toho, že by bolo potrebné vypočuť obžalovaného aj k obdobiu po podaní obžaloby.
Súd vypočul obžalovaného A. F., ktorý uviedol, že všetko, čo sa uvádza v obžalobe, sa zakladá na pravde, je pravdou, že výživné neplatil. Nepamätal si, koľko už zaplatil výživného. Býva v obci Y. vo svojom rodinnom dome, pokiaľ pracuje, dosahuje priemer 4000- 5000 českých korún, napriek tomu z týchto finančných prostriedkov na výživu detí nezaplatil nič, lebo mu neostali finančné prostriedky. Na úrade práce evidovaný nie je, chodí len na rôzne brigády.
Svedkyňa H. F., matka detí uviedla, že obžalovaný jej riadne výživné neplatí, resp. nezaplatil jej nič. Na deti poberá náhradné výživné, z tohto dôvodu deti neboli vystavené stavu núdze. Od apríla 2012, teda od podania obžaloby jej neplatil na deti naďalej. Prakticky sa o deti nestará, deti ani nepozná. S deťmi žije sama, zarába zhruba 400,- eur mesačne. Taktiež už plnoletá Y. od otca žiadne finančné prostriedky nedostala. Obe deti študujú, chodia na stredné školy a sú závislé na výživnom od otca.
Skutočný stav mal ďalej za preukázaný oboznámením sa s obsahom rozsudkov Okresného súdu v Považskej Bystrici a to 5C/980/96-24, zo dňa 1.4.1997, na základe ktorého rozsudku mal súd za preukázané, že manželstvo obžalovaného s matkou detí bolo rozvedené. Na čas po rozvode boli deti Y. a Q. zverené do výchovy a opatery matke, otec je povinný prispievať na každé dieťa po 1.700,- sk mesačne od právoplatnosti rozsudku. Následne na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 10P/72/2008-11, zo dňa 17.12.2008 mal súd za preukázané, že výživné na deti bolo upravené po 800,-sk mesačne od 1.1.2008. Na základe potvrdenie S. s.r.o. Y. mal súd za preukázané, že obžalovaný mal v tejto organizácii uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú od 17.9.2008. Pracovný pomer bol ukončený 7.4.2009 na základe dohody. Pokiaľ pracoval plný počet dní, zarábal okolo 259,- euro. Podľa potvrdenia úradu práce sociálnych vecí a rodiny tento na úrade práce nie je evidovaný. Na základe všetkých týchto skutočností súd dospel k záveru, že bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že obžalovaný A. F. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený a teda súd potom konanie kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 , 3 písm. b), c) Tr. zák., s poukázaním na § 138 písm. b) Tr.zák. Pri uznaní viny súd vychádzal jednak z priznania obžalovaného, ako i ostatných vykonaných dôkazov, ktoré jednoznačne v súhrne súd vyhodnotil tak, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná.
Z miesta bydliska je hodnotený priemerne. Bol štyrikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu v Považskej Bystrici, pre prečin zanedbania povinnej výživy nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom z výkonu trestu bol prepustený 30.5.2007.
Podľa § 34 ods.1,4 Tr. Zák. súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. Zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Tr. Zák. ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j),l) a nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37. Takže v skutočnosti bol pomer poľahčujúcich k priťažujúcim 2:0.
Súd pri ukladaní trestu dospel u obžalovaného k záveru, že tento bude plniť účel trestu jedine nepodmienečným trestom odňatia slobody, nakoľko obžalovaný sa dopúšťal trestnej činnosti prakticky potom krátko, ako bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody za ten istý trestný čin, pričom z tohto odsúdenia si náležité ponaučenie nezobral a prakticky od roku 2008 naďalej páchal trestnú činnosť. Obžalovaného zaradil podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr.zák. pre výkon trestu odňatia slobody do NVÚ so stredným stupňom stráženia, nakoľko bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu pre iný jeho úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia cestou Okresného súdu v Považskej Bystrici na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie má odkladný účinok. Rozsudok možno napadnúť len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Rozsudok môže odvolaním napadnúť: a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku, prípadne, že taký výrok nebol urobený, b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, prípadne, že taký výrok nebol urobený, c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, prípadne, že taký výrok nebol urobený.
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť prokurátor a čo do povinnosti na náhradu škody aj poškodený.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť, okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť i proti vôli obžalovaného.