Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-99-2012.pdf
PDF · 78.12 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/99/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Spálovej a JUDr. Magdalény Krajčovičovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Praha 4, Novodvorská 994, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: I. G., bytom T. D. XXX, o zaplatenie 731,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/224/2011-27 zo dňa 27. októbra 2011 v zamietajúcej časti takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 236,01 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 14.05.2009 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 100 eur, splatných do posledného dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2008, ustanoveniami § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovením § 517 ods. 2, § 544 a § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V skúmanom prípade ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, teda o vzťah spotrebiteľský zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tento vzťah sa riadi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a veci, ktoré v ňom nie sú upravené, sa riadia ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Zmluva je platná len v časti samotného spotrebiteľského úveru, keďže právny predchodca navrhovateľa spotrebiteľský úver odporcovi poskytol a odporca úver čerpal. Odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi len poskytnutú výšku úveru bez úrokov. V zmluve absentuje náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, chýba taktiež konečná splatnosť úveru. V zmluve chýba údaj o termíne splatnosti splátok, z toho dôvodu sa nedá vypočítať ani dátum poslednej 24. splátky, teda konečná splatnosť. Dojednanie o zmluvnej pokute v obchodných podmienkach, ktoré sú prílohou úverovej zmluvy, ide o dojednanie absolútne neplatné. Prvým dôvodom je skutočnosť, že sú písané veľmi drobným a voľným okom skoro nečitateľným písmom, dojednanie o zmluvnej pokute je zapracované medzi menej podstatné a menej významné obchodné podmienky. Podľa Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí mať pre svoju platnosť písomnú formu. Zákonodarca teda zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a v zákonom predpísanej písomnej forme. Jej dojednanie v obchodných podmienkach je možné akceptovať z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Súd prvého stupňa preto dospel k záveru, že dojednanie o zmluvných pokutách je absolútne neplatné. Dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné z dôvodu, že nemá podstatné
náležitosti podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Chýba dojednanie o výške zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v sume 716,99 eur. Odporca doteraz zaplatil spolu sumu 480,98 eur. Odporca teda dlhoval právnemu predchodcovi sumu 236,01 eur. Právny predchodca navrhovateľa započítal jednotlivé úhrady vykonané odporcom sčasti na úver a sčasti na úroky. Nemal však právo na úroky z úveru, lebo úver treba považovať za bezúročný. Každú platbu vykonanú odporcom bolo potrebné započítať výlučne na úhradu úveru. Z toho dôvodu výška úveru ku dňu odstúpenia od zmluvy bola v sume 236,01 eur. Odporca sa s plnením tejto sumy dostal do omeškania, preto je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 14.05.2009. V tomto smere bol návrh navrhovateľa dôvodný. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa v časti zaplatenia úveru v sume 236,01 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 14.05.2009 do zaplatenia, keďže v tomto rozsahu je návrh navrhovateľa dôvodný. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, a to v sume istiny 259,58 eur, úroky vo výške 96,79 eur, zmluvná pokuta vo výške 139,18 eur, úroky z omeškania 9% ročne zo sumy 139,8 eur od 14.05.2009 do zaplatenia. Vzhľadom na pomerný úspech oboch účastníkov konania súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Vzhľadom na pomery odporcu a súhlas navrhovateľa so splátkami podľa ustanovenia § 160 ods. 1 O.s.p. povolil súd odporcovi uhradiť istinu v splátkach po 100 eur mesačne.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd nesprávne vec právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ preukázal, z čoho pozostáva zmluvná pokuta. Medzi listinnými dôkazmi priloženými k návrhu boli i obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odstúpenie od zmluvy zo dňa 13.05.2009 a výpis z úverového účtu. Zmluvná pokuta za predčasné ukončenie zmluvy ako aj zmluvná pokuta za omeškanie platby bola dohodnutá obchodnými podmienkami. Obchodné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odporca podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere prehlásil, že si obchodné podmienky prečítal, porozumel im a pokladá ich ustanovenia za záväzné. Dojednaniam v obchodných podmienkach treba prikladať rovnakú vážnosť a dôležitosť ako zmluvným ustanoveniam s poukazom na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zo strany navrhovateľa došlo k preukázaniu existencie nároku na zmluvnú pokutu, ako aj jej špecifikácii, čo jednoznačne vyplýva z predložených listinných dôkazov. Zo strany súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. V prípade úspechu navrhovateľa aj vo zvyšnej časti nároku si navrhovateľ uplatňuje nárok na trovy konania v súvislosti s prvostupňovým konaním. Navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal, v zmysle § 221 ods. 1 O.s.p. ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na trovy prvostupňového konania a trovy odvolacieho konania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril, odvolací návrh nepodal.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V konaní ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu. Spotrebiteľské zmluvy sú osobitným druhom zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým všeobecnú právnu úpravu (§ 52 a nasl. OZ), ako správne postupoval súd prvého stupňa.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého ako i z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, prednesu odporcu na pojednávaní, predložených listinných dôkazov, že žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, neopomenul, a vec je i správne právne posúdená.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému účastníkovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.