Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5Co-180-2013.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/180/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: O. B., bytom G. D. H. č. XXX, proti odporcom v rade: 1/ Poľovnícke združenie POLET, so sídlom v Trebostove 151, 2/ Obvodný lesný úrad Martin, so sídlom v Martine, Ul. P. Mudroňa 45, o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/18/12-107 zo dňa 31.1.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 7C/18/12-107 zo dňa 31.1.2013 zamietol návrh navrhovateľa o náhradu škody. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline, v ktorom bolo konštatované, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že odporca v 1/ rade bol poverený vykonávať starostlivosť o zver v čase od 15.6.2010 do 14.6.2011 a opätovne v čase od 9.9.2011 až do dnes. Ďalej bolo konštatované, že škoda navrhovateľovi vznikla od mája 2011 až do žatvy. Preto podľa názoru krajského súdu bolo potrebné doplniť dokazovanie v tom zmysle, aké opatrenia boli vykonané na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou a tiež sa mal bližšie zaoberať výpoveďou svedka Ing. H..
Súd prvého stupňa doplnením dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody zanikol, lebo ju neuplatnil do 15 dní po zistení škody tak, ako je to upravené v ust. § 70 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v platnom znení. Navrhovateľ totiž vo svojej výpovedi uviedol, že o škode už vedel 1.8.2011. Žatva bola koncom augusta 2011. O výške škody teda nepochybne vedel 15 dní po žatve, teda 15.9.2011, a preto si mal túto uplatniť v 15-dňovej subjektívnej prekluzívnej lehote do konca septembra 2011. U odporcu v 1/ rade, u ktorého by prichádzala do úvahy zodpovednosť za škodu, si ju uplatnil až 18. októbra 2011. Keďže si ju neuplatnil v zákonnej prekluzívnej lehote, nárok na náhradu škody zanikol a tak návrh ako nedôvodný zamietol. Zároveň okresný súd poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, či ku škode došlo v čase, keď zodpovedal za vzniknutú škodu odporca v 1/ rade, teda do 14.6.2011. Zároveň poukázal na to, že ochrana užívateľa pozemku nebola dostatočná tak, ako to upravuje ust. § 69 ods. 5 zák. č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, kde sa uvádza, že za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenia neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia. Podľa
názoru súdu prvého stupňa ochrana zo strany navrhovateľa bola nedostatočná, keď sám uviedol, že pole ochraňoval tak, že dvakrát otočil šnúrku okolo poľa, čo nemôže dostatočne ochrániť pred diviakmi. O trovách konania rozhodol tak, že ju neprizná žiadnemu z účastníkov napriek tomu, že odporcovia mali vo veci úspech. Keďže si žiadne trovy neuplatnili, nepriznal ich.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nesúhlasí s rozsudkom okresného súdu, ktorý dospel k jednoznačnému záveru, že nárok na náhradu škody zanikol, lebo si ju neuplatnil do 15 dní po zistení škody tak, ako je to upravené v § 70 zákona o poľovníctve. Podľa názoru odvolateľa okresný súd nepostupoval profesionálne, nakoľko si nepreveril opodstatnenosť tvrdenia navrhovateľa, ale sa priklonil len k tvrdeniam odporcu v 1/ rade, resp. odporcu v 2/ rade, keď súd rozhodol vo veci napriek tomu, že nemá praktické odborné skúsenosti a nepovažoval za potrebné potvrdiť, resp. vyvrátiť tvrdenia navrhovateľa viacerými svedkami. Tvrdenia odvolateľa vyplývajú zo skutočností, že pri prvom rozsudku súd celé dokazovanie zakladal na nedodržaní primeraných opatrení pri ochrane úrody, že vzniknutá škoda nemohla byť taká, aká bola vyčíslená, napriek tomu, že podstatou žaloby bolo určenie odporcu zodpovedného za spôsobenú škodu a v druhom rozsudku rozhodnutie zameral na zistenie nedodržania lehoty na uplatnenia náhrady za spôsobenú škodu. Odvolateľ ďalej uviedol, že pri oboch rozhodnutiach neboli zohľadnené základné požiadavky navrhovateľa, ktoré boli uvedené v žalobe:
a) Zber pšenice ozimnej, na poraste ktorej došlo ku vzniku škody, sa uskutočnil v poslednom týždni v mesiaci júl 2011 (nie ako sa uvádza v rozsudku - koniec augusta 2011).
b) Spôsobená škoda vo výške 324,- eur bola vyčíslená až po zbere pšenice, to znamená, nie jeden mesiac pred jej zberom, ako je uvedené v časti rozsudku.
c) Navrhovateľ si spôsobenú škodu uplatnil listom dňa 1.8.2011 v Poľovníckom združení Čechrenica Trebostovo, ktoré na predmetnú parcelu malo právo poľovného užívania viacej rokov, alebo podľa vyjadrenia PZ už mu bolo toto právo odobraté.
d) Navrhovateľ listom zo dňa 8.8.2011 požiadal Obvodný lesný úrad Martin o riešenie náhrady spôsobenej škody.
e) Navrhovateľ žiadal svoju situáciu vo veci zodpovednosti za škodu na poľnohospodárskej plodine riešiť Obvodným lesným úradom Martin viacerými žiadosťami.
f) Požiadavka súdu na preukázanie času vzniku škody na parcele (do 14.6.2011, resp. neskôr), je absolútne nemožná, pretože lesná zver, či už diviaky alebo srny, spôsobovali škodu na pšenici už po jej odnožení v zimných mesiacoch (vyhrabávanie), ale prakticky počas celej vegetácie až do jej zberu.
g) Tvrdenie, že pole chránil takým spôsobom, že mal dvakrát obtočenú šnúrku, ale proti diviakom to bolo nedostatočné, je absolútnym nezmyslom, pretože celá parcela bola zaistená drevenými kolmi, okolo ktorých bola v troch radoch natiahnutá sťahovacia páska a v spodnom rade bol natiahnutý ostnatý drôt. Podobné absurdné tvrdenie, že sa nedá poukázať na to, že ochrana užívateľa pozemku nebola dostatočná v zmysle ust. § 69 ods. 5 zákona o poľovníctve, kde sa uvádza, že za primerané opatrenia sa považuje najmä výsev odpútavacích plodín a výsadba ohryzových plôch, ktoré opatrenie je teoreticky možné u veľkých družstiev s výmerou desiatok hektárov a nie u pestovateľa s výmerou 1 ha.
Preto navrhuje, aby krajský súd prehodnotil napadnutý rozsudok a rozhodol o náhrade spôsobenej škody lesnou zverou.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedol odvolateľ, dospel k záveru, že súd prvého stupňa po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu zistil skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje a s nimi sa stotožňuje. S poukazom na uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii navrhovateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny.
V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia v 1/ a 2/ rade, a preto by im podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. patrilo právo na náhradu trov odvolacieho konania, no keďže si túto náhradu neuplatnili, odvolací súd rozhodol tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.