Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/49/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci navrhovateľa : Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, p r o t i odporkyni : X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. námestie XXX/X, Z., o zaplatenie 289,22 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 128,28 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 128,28 Eur od 10.6.2011 do zaplatenia.

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

III. Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 25.1.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 289,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 10.6.2011 do zaplatenia a trovy konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporkyne v súlade s ustanovením a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z návrhu navrhovateľa zo dňa 8.1.2013 zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 8.1.2011 Zmluvu o pripojení č. A XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi 1 kus SIM karty, ktorá mu umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom a SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Navrhovateľ uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní ich nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody v časti zmluvnej pokuty vo výške 161 Eur s tým, že ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón, bolo v inom súdnom konaní označené ako „neprijateľná zmluvná podmienka“ a v súlade s ustanovením a) je tak navrhovateľ ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Preto navrhovateľ sa predmetným návrhom domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredané mobilné telefóny, a to vo výške 161 Eur, keď uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, to znamená, predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi

spôsobil tým, že získal telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby - doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy. Zmluvná pokuta nebola dojednaná zo strany navrhovateľa s úmyslom privodiť odporcovi neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu, ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinností odporcu a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku odporcu. Okrem škody za akciový telefón vznikli navrhovateľovi ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 128,22 Eur v období január 2011 - máj 2011 a navrhovateľ Pokusom o pokonávku zo dňa 26.5.2011 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na výzvu žalobcu vôbec nereagoval. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11 bod 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku od 10.6.2011. Navrhovateľova pohľadávka predstavuje celkovú sumu 289,22 Eur (128,22 Eur za neuhradené služby a 161 Eur zmluvná pokuta). Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 289,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 10.6.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd zo Zmluvy o pripojení č. A XXXXXXX zistil, že navrhovateľ a odporca ako účastník uzavreli dňa 8.1.2011 Zmluvu o pripojení v zmysle o elektronických komunikáciách, ktorej predmetom bol účastnícky program: volania všetkým 50 plus deň plus nonstop zdarma, služby : Clip, Orange World TV, Roaming bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu.

Súd z Dodatku k zmluve o pripojení č. A XXXXXXX zistil, že navrhovateľ a odporca sa dohodli v zmysle čl. 2 2.5 na zmluvnej pokute vo výške 182,58 Eur v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti).

Súd z pokusu o pokonávku zo dňa 26.5.2011 zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie sumy 128,22 Eur ako nedoplatok za poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu vo výške 161 Eur a to všetko do 9.6.2011.

Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených () a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vláda Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Z.z, v znení platnom a účinnom ku dňu, kedy sa odporca dostal do omeškania, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že medzi navrhovateľom a odporkyňou boli uzatvorené tri Zmluvy o pripojení podľa o elektronických komunikáciách v znení ich dodatkov.

Zmluvné podmienky upravené týmito zmluvami, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej, nemôžu zhoršiť zmluvné postavenie odporkyne ako spotrebiteľa nad rámec práv a povinností, ktoré upravuje .

Spotrebiteľská zmluva má osobitný režim právnej úpravy, ktorá vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu a to spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Podľa článku 3 odsek 1 Smernice č. 93/13/EHS, za nekalú sa považuje zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán ku škode spotrebiteľa. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, potom je neplatná. Zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, pokiaľ by si zmluvné strany dohodli v spotrebiteľskej zmluve podmienky odchylne od dispozitívneho ustanovenia zákona v neprospech spotrebiteľa, takéto dojednanie by bolo absolútne neplatné pre rozpor so zákonom a ak sa nedal na takéto dojednanie uplatniť inštitút čiastočnej neplatnosti, spôsobovalo by to neplatnosť zmluvy ako celku. Zákon umožňuje súdu v spore zo spotrebiteľskej zmluvy vysloviť aj bez návrhu neprijateľnosť niektorej z podmienok použitých v spotrebiteľskej zmluve, pričom sa jedná o povinnosť súdu. Súd v prípade že určí niektorú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, neprizná plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo uloží povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, pričom výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Zmluva o poskytovaní služieb elektronických komunikácií je inominátnou zmluvou, ktorú je potrebné posudzovať podľa jej obsahu, na základe ktorej sa poskytovateľ zaväzuje k poskytovaniu služieb užívateľovi a tiež predať mobilný telefónny prístroj za zníženú akciovú cenu užívateľovi a užívateľ sa zaväzuje za služby poskytovateľovi

riadne a včas platiť po dobu viazanosti a ak to neurobí, môže byť zmluva zo strany poskytovateľa ukončená.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť iba čiastočne a to v časti o zaplatenie dlhu odporkyne, ktorý vznikol v súvislosti s poskytovaním služieb zo strany navrhovateľa, keď navrhovateľ si riadne splnil svoju povinnosť a poskytol odporkyni služby v dohodnutom rozsahu a odporkyňa sa zaviazala využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, ale svoju povinnosť vyplývajúcu jej z predmetnej zmluvy si riadne a včas nesplnila, keď nezaplatila cenu poskytovaných služieb v sume 226,12 Eur za obdobie od januára 2011 do marca 2011. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že nárok na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb poskytnutých navrhovateľom odporkyni je dôvodný, a preto súd v tejto časti vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko odporkyňa nezaplatila navrhovateľovi cenu služieb v lehote splatnosti faktúr a ani v dodatočnej lehote poskytnutej navrhovateľom v zmysle pokusu o pokonávku, navrhovateľ má právo na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keď výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu predstavovala 1,25 %, preto súd i v tejto časti vyhovel návrhu navrhovateľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Navrhovateľ si okrem vyfakturovaných a nezaplatených cien služieb uplatnil voči odporkyni za porušenie zmluvných povinností v zmysle Dodatkov k zmluve o pripojení aj zmluvnú pokutu spolku v sume 288 Eur.

Účastníci konania platne uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to neprijateľné podmienky.

Súd po oboznámení sa s obsahom zmlúv o pripojení a jej dodatkov, ktoré uzavreli navrhovateľ a odporkyňa dospel k záveru, že záväzok odporkyne zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle článku 2. bod 2.5 Dodatkov k zmluvám o pripojení, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pokiaľ by totiž súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, navyše by došlo k porušeniu zákona, nakoľko podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok; miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ (s účinnosťou od 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do ). Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ služby ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú poskytovateľ služby žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, keď k porušeniu zmluvných podmienok zo strany účastníka dôjde v poslednom mesiaci viazanosti, pričom poskytovateľ služby si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške rovnako, ako voči účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky napr. po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu a preto podmienky, za akých poskytovateľ služby dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú účastníka ako spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s účelom Smernice, aby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie; rozhodujúce potom je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4, ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností, čo sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide

o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7, ods. 1 Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Poskytovateľa služby by podľa názoru súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná ( ), predsa by ale zostala, a aj naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov - aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa , ods. 3 a ods. 4 , a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute ako neprimeranej zmluvnej podmienke je neplatné, a potom z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť, a preto súd nárok žalobcu v časti, v ktorej si uplatnil voči odporkyni zmluvnú pokutu vo výške 288 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 1.7.2011 do zaplatenia zamietol.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia tak, že odporkyni, ktorá bola čiastočne úspešná v konaní, súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.