Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/216/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HRADBYT, spol. s r.o., Radlinského 6, Žilina, IČO: 36 393 100 proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 o zaplatenie 426,06 euro s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -71 zo dňa 26.03.2012 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -71 zo dňa 26.03.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 05.10.2009 doručenou súdu prvého stupňa dňa 19.10.2009 sa žalobca domáhal od súdu vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na zaplatenie istiny 426,06 euro s príslušenstvom (14,25 % úrokom z omeškania z istiny od 31.12.2008 až do zaplatenia) titulom neuhradenia faktúry č. 631/2008 zo dňa 30.11.2008, splatnej dňa 30.12.2008, žalovaným, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému odplatu za upratovacie práce a celkovú údržbu parku vykonané žalobcom pre žalovaného v období od 01.11.2008 do 30.11.2008 na základe Zmluvy na výkon upratovacích a čistiacich prác č. 15/2003 uzavretej dňa 26.04.2003.

Vzhľadom na zistený skutkový stav sa prvostupňový súd pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie sumy 426,06 euro prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti, resp. neplatnosti výpovede zmluvy č. 15/2003 zo dňa 13.06.2008 žalovaným, pričom dospel k záveru, že v súlade s ustanovením § 582 je výpoveď vyššie uvedenej zmluvy platná.

Na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na znenie zákonných ustanovení a , , a , článku 3 bodu 7 zmluvy č. 15/2003 dospel súd prvého stupňa k záveru, že tak žalobca, ako aj žalovaný boli oprávnení v zmysle vypovedať kedykoľvek, bez uvedenia dôvodu s tým, že nakoľko nemali zmluvou uplatnenú osobitnú výpovednú lehotu, tak v prípade výpovede platí výpovedná lehota podľa . Z uvedeného dôvodu považoval prvostupňový súd výpoveď zo dňa 16.06.2008 žalovaného za platnú, s tým, že výpovedná lehota bola 3 mesiace ku koncu kalendárneho štvrťroka, teda uplynula ku dňu 30.09.2011, kedy zmluva č. 15/2003 zanikla. Zánikom zmluvy č. 15/2003 tak zanikli práva a povinnosti zmluvných strán vyplývajúcich zo zmluvy, teda povinnosť žalobcu vykonávať práce pre žalovaného a povinnosť žalovaného platiť za vykonané práce dohodnutú cenu. Z uvedeného dôvodu považoval súd prvého stupňa nárok žalobcu na zaplatenie ceny za práce vykonané v mesiaci november 2008 v zmysle zmluvy č. 15/2003 za neoprávnený a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol v súlade s veta prvá , nakoľko prvostupňový súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, dospel k záveru, že vo veci mal plný úspech žalovaný, čím mu vznikol nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcovi, avšak poukázal na to, že zo súdneho spisu súdu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by žalovaný musel vynaložiť na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalobcovi, taktiež poukázal na to, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, teda že nepodal na súd návrh na náhradu jemu vzniknutých trov, pričom v zmysle prvá veta platí, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým predmetný rozsudok napáda v celom rozsahu. Uviedol, že Zmluva na výkon upratovacích a čistiacich prác č. 15/2003 (ďalej len ,,zmluva“) bola v zmysle čl. 4 predmetnej zmluvy uzatvorená na dobu neurčitú s možnosťou osobitne stanoveného inštitútu výpovede pri nedostatkoch vážneho charakteru podľa čl. 3, ods. 7 zmluvy.

Žalobca mal za to, že predmetnú zmluvu nie je možné vypovedať z iného dôvodu, ako je taxatívne určené v čl. 3, bod 7 zmluvy a preto s predmetnými prácami pokračoval aj potom, ako mu žalovaný doručil výpoveď listom zo dňa 13.06.2008, pretože žalobca mal za to, že ho so žalovaným viaže zmluvný vzťah, ktorý nebol platne vypovedaný a naďalej trval. Vzhľadom na to, že inštitút výpovede bol riadne a osobitne v zmluve upravený, mal žalobca za to že rozsudok prvostupňového súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd aplikoval nesprávne ustanovenie zákona a použil a následne ustanovenie , ktorý z dôvodu, že inštitút výpovede bol v zmluve riadne, taxatívne, osobitne upravený, aplikovať nemohol. Konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah a v prvom rade je pre nich záväzná zmluva a jej ustanovenia, ktorými sú povinní sa riadiť.

Podľa žalobcu bola výpoveď zmluvy žalovaným neplatná a prvostupňový súd pri posudzovaní prejudiciálnej otázky platnosti resp. neplatnosti výpovede žalovaného vec nesprávne právne posúdil, pretože zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú s osobitne stanoveným inštitútom výpovede, a preto ju nemožno vypovedať v zmysle , ods. 1 .

Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby predmetný rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovuje a žalovaného zaväzuje na úhradu sumy 426,06 euro spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 14,25% od 31.12.2008 až do zaplatenia, ako aj na uhradenie trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 25,50 euro, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že sa pridŕža tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.02.2012, ako aj tvrdení uvedených na pojednávaní zo dňa 05.03.2012.

Vo svojom vyjadrení žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že prvostupňový súd pri posudzovaní prejudiciálnej otázky platnosti, resp. neplatnosti výpovede žalovaného vec nesprávne právne posúdil. K vyššie uvedenému tvrdeniu žalovaný uviedol, že výpoveď bola platná s poukazom ustanovenie a záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou, uplynutím výpovednej lehoty zanikol.

Namietal aj proti tvrdeniu žalobcu, že výpoveď je neplatná z poukazom na čl. 3 bod 7 zmluvy, pretože ide o osobitne taxatívne stanovený inštitút výpovede. Podľa žalovaného čl. 3 bod 7 zmluvy nie je taxatívnym, podrobne uvedeným, vyčerpávajúcim a úplným spôsobom stanovený ako jediný dôvod, kedy možno zmluvu vypovedať. Konštatuje, že zmluvné strany neprejavili jednoznačne, určite a zrozumiteľne svoju vôľu upraviť spôsoby zániku zmluvy.

Žalovaný ďalej uviedol, že prvostupňový súd pri posudzovaní prejudiciálnej otázky vec správne právne posúdil a konštatoval, že výpoveď žalovaného z dňa 13.06.2008 je platná a zmluva zanikla. Keďže predmetná zmluva zanikla odo dňa 01.10.2008 nemal žalobca povinnosť vykonávať upratovacie a čistiace práce podľa predmetnej zmluvy ani právo vystaviť faktúru č. 631/2008 na sumu 426,06 euro.

Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd predmetný rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , prejednal vec v zmysle ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa so spisovým materiálom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Podľa ustanovenia § 582 ods. 1 ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Vo všeobecnosti platí , že účinnosť zmluvy uzavretej na dobu neurčitú možno ukončiť výpoveďou pri zachovaní dohodnutej výpovednej lehoty alebo zákonom stanovenej lehoty. Strany si v zmluve môžu dohodnúť spôsob výpovede a tiež dohodnúť výpovedné dôvody. Ak nie je dohodnutý spôsob výpovede platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy dohodnuté na dobu neurčitú všeobecné ustanovenie .

V predmetnej zmluve si účastníci dohodli, z ktorých dôvodov je možné túto zmluvu vypovedať, a to v čl. 3, bod 7 zmluvy. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou , či bol dôvod výpovede naplnený alebo nie , preto je jeho úsudok o platnosti výpovede predčasný. Medzi žalobcom a žalovaným bola zmluva uzavretá v písomnej forme a pre zmluvné strany sú predovšetkým záväzné zmluvne dohodnuté práva a povinnosti, či zmluvné podmienky. Na tie vzťahy , ktoré nemali v zmluve osobitne dohodnuté, je potom treba aplikovať ustanovenia Obchodného, príp. . Inštitút výpovede je v danom prípade osobitne v zmluvne upravený a túto osobitnú úpravu súd prvého stupňa riadne nezohľadnil.

Obchodné záväzkové vzťahy sú v upravené na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán. Zásada dispozitívnosti je vyjadrená vo všeobecnosti v . Pre obchodné záväzkové vzťahy je táto zásada dispozitívnosti špeciálne upravená v , ktoré je k ustanoveniu špeciálnym (lex specialis). Toto ustanovenie sa v obchodných vzťahoch uplatní vtedy, keď v chýba špeciálna úprava, a preto sa v zmysle použijú predpisy občianskeho práva.

V je rozsah zmluvnej voľnosti vymedzený tým, že určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu, t.j. od ktorých sa zmluvné strany vo svojich dojednaniach nemôžu odchýliť. Zo znenia vyplýva, že záväzková časť má v zásade dispozitívnu povahu, čo zmluvným stranám umožňuje prispôsobiť si obsah vzájomných práv a povinností konkrétnym potrebám. Zásada zmluvnej voľnosti sa tak uplatňuje v čo najširšej miere a obmedzená je len tam, kde je to nevyhnutné, napríklad preto, aby bol chránený záujem tretích osôb.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza pri posudzovaní platnosti danej výpovede výlučne len zo všeobecného ustanovenia bez prihliadnutia na osobitne zmluvne dohodnuté podmienky , a preto súd prvého stupňa nerešpektoval zásadu zmluvnej voľnosti strán. Napadnutý rozsudok tak vychádza nesprávne právne posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ak sa súd prvého stupňa zmýlil v právnom posúdení veci prípadne aj pre chybnú interpretáciu právnej normy, a preto nedostatočne zistil skutkový stav, potom si taký súd nesplnil ústavne a zákonom vymedzenú povinnosť garantovať účastníkovi konania obsah základného práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivú ochranu jeho práv a oprávnených záujmov.

Pochybenie súdu prvého stupňa bolo aj v tom, že dospel k záveru o platnosti danej výpovede a následne bez ďalšieho žalobu zamietol, pritom z obsahu spisu vyplýva, že žalobca so zmluvne dohodnutými prácami pokračoval aj potom, ako mu žalovaný doručil výpoveď listom zo dňa 13.06.2008. Z toho dôvodu ak súd prvého stupňa dospel k záveru o platnosti danej výpovede, mal posúdiť nárok žalobcu uplatnený v žalobe aj z titulu bezdôvodného obohatenia ( a ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. , zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyjadrený v tomto rozhodnutí je pre súd prvého stupňa záväzný ( O.s.p).

V ďalšom konaní sa bude súd prvého stupňa opätovne zaoberať otázkou platnosti danej výpovede v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok. V prípade, že dospeje k záveru o platnosti danej výpovede, posúdi nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa podľa ust. aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.