Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_21Co-36-2013.pdf
PDF · 73.88 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/36/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Dopravný podnik mesta Prešov, akciová spoločnosť, Bardejovská 7, 080 06 Ľubotice, právne zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, Prešov, Hlavná 61 proti žalovanej U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XX, o zaplatenie 33,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C/123/2012-40 zo dňa 13.12.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
I. M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur pozostávajúcim z náhrady za súdny poplatok.
II. V prevyšujúcej časti p o t v r d z u j e výrok o trovách konania.
III. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 33,- Eur v mesačných splátkach po 11 Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa toho, ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania s tým, že nezaplatením jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. Náhradu trov konania žalobcovi nepriznáva.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo nesporne preukázané, že žalovaná dňa 01.12. 2010 cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka. Z uvedených dôvodov žalobca účtoval žalovanej úhradu vo výške 33,- Eur, keďže žalovaná sumu nezaplatila v žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p., nakoľko v konaní dôvody hodné osobitného zreteľa boli v tom, že žalovaná je v nepriaznivej sociálnej situácií ako aj finančnej, keďže jej jediným príjmom je opatrovateľský príspevok, stará sa o svojho syna, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý a sama má vážne zdravotné problémy.
Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania a trovy boli žalobcovi priznané.
V odvolaní ďalej uviedol, že predmet sporu činí sumu 33,- Eur, pričom trovy konania prevyšujú niekoľkonásobne žalovanú sumu. Súdny poplatok vo výške 16,50 Eur je príjmom štátu a žalobca ho musel za návrh zaplatiť. Rovnako faktúru na úhradu dlžnej sumy zasielal poštou, čím mu vznikli náklady.
Ak by zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu prepravného poriadku, a necestoval by bez cestovného lístka, nevznikli by mu ani trovy v ktoré sú zákonné neprevyšujú niekoľkonásobne žalovanú sumu. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Košiciach a v Prešove, podľa ktorých odvolací súd nevidel dôvod na krátenie trov konania pri drobných sporoch, aby neplnenie povinností vytváralo precedensy na znižovanie povinností čiernych pasažierov.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu suspenzívneho účinku odvolania (§ 206 ods. 3 O.s.p.) vo výroku o náhrade trov konania, spolu s konaním ktorému mu predchádzalo, podľa zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
Predmetom konania, ktoré sa začalo na základe návrhu žalobcu bol nárok na plnenie z dôvodu porušenia povinností na strane žalovanej spočívajúcej v tom, že cestovala bez platného cestovného lístka. Prvostupňový súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu.
Pokiaľ ide o trovy konania, nepriznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania s poukazom na existenciu dôvodov hodných osobitého zreteľa na strane žalovanej, ktoré spočívajú v jej nepriaznivej sociálnej a finančnej situácii.
Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov civilného sporového procesu, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto zásade sa premieta myšlienka, že ten, kto dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje subjektívne právo alebo právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. S vedomím faktu, že zásada úspechu vo veci má hlbšiu súvislosť so štruktúrou a funkciou civilného sporového procesu, mal by súd vždy pristupovať k interpretácii a aplikácii § 150 O.s.p., ktorý túto zásadu umožňuje v konkrétnom výnimočnom prípade prelomiť. Túto požiadavku, podľa ktorej nepriznanie náhrady môže byť len výnimočné, môžu ospravedlniť iba dôvody hodné osobitného zreteľa (porov. napr. R 34/1982).
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o procesný inštitút, ktorý nie taxatívne, ale indikatívne vypočítava okolnosti relevantné pre jeho aplikáciu. Uvedené ustanovenie ani nemôže byť nakoľko kazuistické, že by postihlo všetky rozmanitosti života.
Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v rozhodnutí zo dňa 6. 2. 1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci Baumann proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 7689/01).
Odvolací súd preskúmal a zvážil všetky okolnosti a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu o nepriznaní náhrady trov konania úspešnému žalobcovi okrem náhrady súdneho poplatku je správne.
Odvolací súd opätovne preskúmal, či v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. a stotožňuje sa s názorom prvostupňového súdu, že dôvod hodný osobitného zreteľa spočíva v majetkových pomeroch žalovanej. Je nutné prihliadnuť, že jediným jej príjmom je opatrovateľský príspevok, že sa stará o zdravotne ťažko postihnutého syna a že jej sociálna situácia nie je priaznivá.
Odvolacie námietky žalobcu sa nedotýkali nesprávneho posúdenia dôvodov hodných osobitého zreteľa. Žalobca poukazuje v odvolaní, že zo strany žalovanej došlo k nesplneniu povinností a nie je dôvod na krátenie trov konania pri drobných sporoch vzhľadom na skutočnosť, aby sa nevytvárali precedensy na znižovanie povinnosti čiernych pasažierov. V prejednávanej veci však dôvodom pre nepriznanie trov právneho zastúpenia žalobcovi bola aplikácia zmierňujúceho ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.
Pre porovnanie odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku rozsudok z 23. 11. 1983, séria A Č. 70 ), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta) kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, je na strane druhej vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.
Odvolací súd však dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady pre nepriznanie náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom vo výške 16,50,- Eur. Aj pri zohľadnení a s prihliadnutím na výšku príjmu žalovanej je táto schopná súdny poplatok žalobcovi nahradiť.
Odvolací súd tak z uvedených dôvodov podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok a vo výroku o trovách konania a zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady súdneho poplatku žalobcovi vo výške 33,- Eur. V prevyšujúcej časti potvrdil výrok o trovách konania (§ 219 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech čiastočný, a odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal účastníkom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.